Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Príspevok sa zameriava na objasnenie aktivít spojených s výskumom kultúrnej krajiny na Dolnej zemi. Jeho súčasťou bol výskum kultúrneho potenciálu dolnozemských Slovákov, ktorý sme uskutočnili v Chorvátsku, Srbsku, Rumunsku a Maďarsku. Kultúrny potenciál sme analyzovali a hodnotili prostredníctvom piatich základných kategórií. Problematika kultúrnej krajiny a toponým prináležala do kategórie Kultúrne dedičstvo. (Lenovský a kol., 2014: 43)
Cieľom predkladaného príspevku je zhodnotiť súčasný stav výskumu kultúrnej krajiny na Dolnej zemi, poukázať na využívané metódy výskumu a prezentovať 3 príklady z krajín – Chorvátsko, Srbsko a Rumunsko.
Doposiaľ realizované výskumy. Výskumu kultúrnej krajiny a toponým v kontexte pôsobenia slovenských enkláv v priestore Dolnej zeme sa doposiaľ venovalo len málo autorov. Snahu o riešenie tejto problematiky má riešiteľský kolektív pôsobiaci na Katedre manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre.
Jedným z prvých iniciátorov výskumov zameraných na predmetnú problematiku bol Chrastina, ktorý sa zameral na obec Borumlak a Varzal v Rumunsku (Kolektív, 2006), ďalej Chrastina – Boltižiar v rumunskom Butíne (Kolektív, 2008) a vo vojvodinskej dedine Pivnica (Kolektív, 2010).
V súčasnosti sa tejto problematike venujú najmä Pap, Žabenský (Kolektív, 2015) a Čukan (Čukan a kol., 2017). V rámci projektu APVV doposiaľ vyšlo 5 publikácií, v ktorých bol prezentovaný výskum kultúrnej krajiny a toponým. V knižnom diele s názvom Kultúrny potenciál Slovákov v Chorvátsku (Čukan a kol., 2017) bol analyzovaný a zhodnotený intravilán a extravilán obcí s prihliadnutím na pôsobenie slovenskej enklávy v lokalitách: Josipovec, Jurjevac, Jelisavec, Markovac Našicky, Ilok, Radoš, Soľany, Míľovce, Zokov Gaj, Jakšič, Lipovľany a Medžurič (spolu 14 lokalít). V roku 2018 boli v monografii s názvom Kultúrny potenciál Slovákov v Srieme (Čukan a kol., 2018) publikované výskumy v lokalitách: Boľovce, Dobanovce, Stará Pazova, Slankamenské Vinohrady, Šíd, Erdevík, Bingula, Ľuba a Lúg (spolu 9 lokalít). V publikácii Kultúrny potenciál Slovákov v Banáte (Čukan a kol., 2018) je možné nájsť spracovanie lokalít Aradáč, Biele Blato, Zrenjanin, Kovačica, Padina, Hajdušica a Vojlovica (spolu 7 lokalít).
Výskum vojvodinských slovenských minoritných spoločenstiev skompletizovalo dielo Kultúrny potenciál Slovákov v Báčke (Čukan a kol., 2018). Autori sa v ňom venujú Báčskemu Petrovcu, Kysáču, Hložanom, Kulpínu, Begeču, Čelarevu, Silbašu, Báčskej Palanke, Novému Sadu, Selenči, Laliti, Pivnici a Bajši (spolu 13 lokalít).
V roku 2019 autorský kolektív (Čukan a kol.) skompletizoval publikáciu Kultúrny potenciál Slovákov v Rumunsku. Preskúmaných a zhodnotených bolo 19 obcí a miest so slovenským obyvateľstvom v Bihorskej, Salajskej, Aradskej a Temešskej župe (Oradea, Madarás, Alešď, Lugoš, Nová Huta, Fogaš, Čerpotok, Borumlak, Varzaľ, Bodonoš, Derna, Bajaš, Šarany, Gemelčička, Cipár, Nadlak, Vuková, Butín a Temešvár).
Metodika a metódy výskumu. Faktologicky a interpretačne hodnotná metodika využiteľná pri výskume kultúrnej krajiny a toponým je Multitemporálna analýza transektov kultúrno-krajinných vrstiev. Umožňuje skúmať jednotlivé prvky v priestore a čase (vznik, formovanie, pretrvávanie a zánik). Avšak vzhľadom na jej realizačnú a časovú náročnosť ju nebolo možné aplikovať v rámci projektu APVV v priestore Dolnej zeme. Z tohto dôvodu bola využitá metóda analýzy tried využitia krajiny (najmä súčasný stav) a toponým s akcentom na pôsobenie slovenskej menšiny vo vopred vymedzenom inoetnickom prostredí.
Metodicky, ale aj aplikačne sa tejto problematike venujú napr. Petrovič (2001), Oťaheľ a Feranec (2006), Gosiariková, Nováková a Šoková (2009), Chrastina (2010), Bičík a kol. (2010), Gajdoš a Forgáčová (2013) a iní.
Analýza tried využitia krajiny (lesy, oráčiny, trvalé trávne porasty, zastavané plochy a pod.) bola zameraná na výskum súčasného stavu tejto problematiky a jej porovnania s využitím v minulosti. Miera komparácie je priamo úmerná množstvu a kvalite informačných zdrojov identifikovaných pri terénnom výskume.
Napríklad vodná plocha vo Vojlovici s názvom Malá Slatina sa v minulosti využívala na ťažbu hliny určenej na výrobu tehál – ílovača, neskôr na získavanie ľadu v zimnou období, prípadne na rybolov. V súčasnosti slúži ako skládka na navážanie prebytočného odpadu. (Kolektív, 2015: 44-69)
Samotný výskum tried využitia krajiny je realizovaný na základe analýzy dostupných mapových podkladov, štúdia dostupnej literatúry a  prostredníctvom terénneho výskumu, najmä rozhovorov s informátormi (pološtandardizovaný rozhovor) a pozorovania.
Predmetom nášho záujmu sa stali lesy, ich druhová skladba a využitie, vodné plochy a ich účel, orná pôda – v súčasnosti pestované plodiny a ich komparácia so stavom v minulosti, trvalé trávne porasty a ich hospodárske a iné využitie, trvalé kultúry v krajine (ovocné sady, vinohrady, chmeľnice a gaštanice) a ich vplyv na ekonomické aktivity obyvateľstva (vinárstvo, pestovatelia ovocia a pod.). Súčasťou výskumu sú aj zastavané plochy, a to sídelné plochy, priemyselné areály, prípadne rekreačné zóny, ktoré často vznikli na základe dlhodobého kultúrno-historického pôsobenia človeka v krajne.
Problematika toponým bola skúmaná na základe analýzy dostupných knižných zdrojov, rozhovorom s informátormi a analýzou mapových podkladov. Pri výskume v prostredí dolnozemských Slovákov sme sa zamerali na slovenské toponymá, prípadne miestne názvy súvisiace so slovenským etnikom a jeho pôsobením v krajine. Táto problematika je úzko previazaná aj s triedami využitia krajiny. Jednotlivé toponymá často poukazujú na využitie krajiny v minulosti (Slovákmi) s akcentom na identifikáciu tried využitia krajiny a hlavných a doplnkových zamestnaní. Pre jednotlivé metodické prístupy uvádzame nasledovné príklady.
Príklad 1: Kultúrna krajina a toponymá v Lipovľanoch (Chorvátsko). Lipovľany sa nachádzajú v Sisacko-Moslavinskej župe medzi mestami Kutina a Novska. Z 2 600 obyvateľov tu žije približne 500 Slovákov. Okrem majoritných Chorvátov žijú v obci aj príslušníci českej a ukrajinskej národnostnej menšiny. (Čukan a kol., 2017: 225)
Kultúrna krajina. V intraviláne sa nachádzajú prevažne rodinné domy v rámci nepravidelnej cestnej radovej zástavby. V centrálnej časti obce sa rozprestiera námestie s parkom a gaštanovou alejou, vysadenou v roku 1909 pri príležitosti rakúsko-uhorského koncertu, ktorý sa uskutočnil na tomto mieste. Okolo parku sú situované všetky dôležité inštitúcie – obecný dom s knižnicou, katolícky kostol a fara. Nájdeme tu aj historickú zástavbu. Prevažne dvojposchodové budovy nesú stopy barokového stavebného štýlu. Typické sú aj drevenice, postavené z dubového dreva, ktoré obývali najčastejšie bohatšie vrstvy obyvateľstva, aj Slovákov, napr. dom rodiny Žemlovej. Drevenice bohatších majiteľov mali 3 izby, stavby slabšie situovaných obyvateľov sú jednoizbové. V centre obce sa nachádza asfaltové hádzanárske ihrisko s tribúnami. V záhradách a menších sadoch sa pestujú hlavne jablone a slivky, ale aj orechy, moruše, menej marhule, broskyne a figy. Ovocie sa suší podobne ako v minulosti na hornej Nitre, odkiaľ pochádza časť tunajších slovenských kolonistov. Pestuje sa tu mrkva, cibuľa, cesnak, zemiaky a iné plodiny. Nájdeme tu aj menšie vinice.
Chotár obce tvoria lány polí rôznej výmery, ktoré sa často striedajú s remízkami, prípadne s menšími lesnými plochami. V lesoch rastú dub, jaseň, hrab, topoľ a vŕba, menej buk. Súčasťou je aj rybničné hospodárstvo.
Trvalé trávne kultúry sú od poslednej štvrtiny 20. storočia premenené na lesy, prípadne oráčiny. Upadá chov ošípaných, sliepok, kôz a oviec. Okolo obce sa nachádzajú oráčiny, kde sa pestuje pšenica, kukurica, repka olejná, sója a iné. Slováci majú majetky s rozlohou 20 až 80 hektárov, pričom poľnohospodárstvo už nie je prevažujúcim zdrojom ich obživy.
Miestne názvy. S katastrom obce hraničí na juhu chránené územie Park prirode Lonjsko Polje. Ide o lesný porast lužného charakteru so zamokrenými plochami. Touto časťou katastra v smere juhovýchod – severozápad prechádza diaľničné spojenie A3 Belehrad – Záhreb. Leží tu závod na spracovanie dreva. Na severnej hranici katastrálneho územia tečie rieka Pakra, ktorá zásobuje sústavu rybníkov Ribnjaci Lipovliani. Chovajú v nich najmä kapre, menej amura a tolstolobika. Na východnej strane obce sa nachádza menší vodný tok Subotka a Jarek. (Čukan a kol., 2017: 228)
Príklad 2: Kultúrna krajina a toponymá v Lúgu (Srbsko). Skúmaná lokalita sa nachádza v severozápadnom Srieme v bezprostrednej blízkosti srbsko-chorvátskej štátnej hranice. Dedina bola dosídľovaná Slovákmi z Báčky od roku 1847 v súvislosti s kupovaním lacnejšej pôdy ako v skôr kolonizovanej Báčke. (Čukan a kol., 2018: 201)
Kultúrna krajina. V obci sa nachádza prevažne zástavba rodinných domov. V centre nájdeme kostol s farou, budovu Miestneho spoločenstva, knižnicu, poštu a ambulanciu všeobecného lekára. Súčasťou je aj lipová aleja, ktorá mohla byť vysadená počas výstavby kostola približne pred 100 rokmi. V miestnom parku rastú smreky, gaštany a iné okrasné dreviny. Za najstaršiu časť obce považujeme južnú časť hlavnej ulice Maršala Tita, ktorá tvorí jej os. Táto ulica sa v centre rozvetvuje na dve ďalšie ulice. Na východe obce sa nachádza cintorín.
V záhradách sa pestujú zemiaky, cibuľa, cesnak, paprika, mrkva, petržlen, fazuľa a iná zelenina. V južnej časti extravilánu sa nachádza lesný porast Fruška Gora. Rastie tu predovšetkým lipa a hrab, menej agát, buk a topoľ. Agátový porast nájdeme v blízkosti cintorína.
V lesoch a v chotári žijú bažanty, srny, diviaky, zajace a občas sa tu vyskytnú aj jelene. Z vtákov tu nájdeme prepelice a jarabice, prípadne havrany, straky, divé holuby, sovy, kuviky, rôzne druhy ďatľov a pod. Cez obec pretekajú dva potoky. Potok Močár a Svilošký (aj Šalgovský) potok ústia do Dunaja.
Z trvalých kultúr sa tu nachádzajú vinohrady, ktoré sú zastúpené v intraviláne aj v extraviláne obce. Z hrozna sa vyrába víno a pálenka. Rozsah vinohradníctva je menší v porovnaní s okolitými obcami. Vzhľadom na georeliéf pahorkatinového charakteru má táto oblasť veľký potenciál pre rozvoj tohto odvetvia. V sadoch menšieho územného rozsahu sa pestujú najmä jablká. Nájdeme tu aj porasty slivky, hrušky, višne a duly. Z ovocia sa páli pálenka. Do 80. rokov 20. storočia sa v extraviláne nachádzali rozsiahlejšie chmeľnice. Chmeľ pestovali jednotlivé rodiny a následne sa vykupoval. V súčasnosti sa už chmeľ nepestuje. V priestore medzi dedinou a lesným porastom sa v časti Strmenac nachádza veľké množstvo úľov. Chov včiel je typický pre túto obec.
Na oráčinách sa pestuje prevažne kukurica, slnečnica a pšenica. V minulosti sa pestovali aj zemiaky, v súčasnosti už iba v záhradách. Vzhľadom na malú rozlohu polí a sklon terénu je poľnohospodárstvo nákladnejšie a menej konkurenčné v porovnaní s rovinatými oblasťami. Tým pádom netvorí základ príjmov miestneho obyvateľstva.
Miestne názvy. Celkovo sa v miestnych názvoch používa množstvo srbských výrazov, ktoré uvádzame vzhľadom na skutočnosť, že ich vo väčšine prípadov používajú aj Slováci. V Lúgu prevažuje slovenské obyvateľstvo. Názov je odvodený so srbského slova Lug, čo v preklade znamená lesný háj. Nájdeme tu ulice so slovenským pomenovaním, ako napr. ulica Ľudovíta Štúra. Ulica Jozefa Marčoka je pomenovaná po partizánovi, ktorý používal aj meno Draguťin a je rodákom z Hložian. Ján Čmelík, po ktorom je taktiež pomenovaná ulica, bol partizán, Slovák a rodák zo Starej Pazovy. Miesto, kde sa dnes nachádza cintorín, sa nazývalo aj Jaráš.
V intraviláne sa zachovalo toponymum pre dolný koniec obce Dolnícko. Na tomto mieste sa nachádza aj Žabarňa. V minulosti tu stála studňa a v blízkosti sa nachádzala močaristá pôda. Často tu kvákali žaby. Horná časť obce nesie pomenovanie Hornícko a rozprestiera sa od Fruškohorskej ulice po ulicu Janka Čmelíka. Dolná časť ulice Janka Čmelíka sa nazýva aj Maľovaná ulička, podľa pestrofarebne pomaľovaných domov. Južná časť ulice Maršala Tita má pomenovanie Kosovo. Ulica 7. júla a Štúrova ulica nesú lokálny názov Malý Lug. Centrum dediny má srbské pomenovanie Centar, prípadne Park alebo Križnica. V blízkosti obce sa nachádza cintorín, ktorý obklopuje dedinská Bagreňara – agátový les (už extravilán).
Južne od tohto lesa sa nachádza lokalita Pánsko, kde vlastnil pôdu zemepán Gróf Odeskalchi. Pôvodným obyvateľom prideľoval pozemky ako odmenu za vyklčovanie vopred vymedzenej časti lesného porastu. Dnes tu nájdeme už len oráčiny. Južnejšie pod pasoviskom, na konci obce, sa nachádza Malá lúka, ktorá je taktiež rozoraná. Na hranici lesa a oráčin, v južnej časti katastra obce, nájdeme viaceré pomenovania. V západnej časti lesa sa nachádza Kosarlija, miesto, kde sa v dávnejších obdobiach kosila tráva. Smerom na východ sa nachádza Kostolisko, kde sa v minulosti pravdepodobne nachádzala cirkevná stavba. Obyvatelia našli v tejto lokalite množstvo starých mincí. Strmenac predstavuje pomenovanie pre strmý svah na juhu obce. Výhodná poloha pri lesnom poraste podnietila rozvoj včelárstva práve v tejto lokalite. Nájdeme tu niekoľko stovák úľov. Pod Strmenacom nájdeme Ladnú vodu – studničku, ktorá nevysychá ani počas leta. V západnej časti lesného porastu sa nachádza Čormas – teraz poľnohospodárska pôda, Orechara – teraz lesný porast, Ivkovec – v minulosti pasienky, teraz lesný porast a Turski Bunar – pravdepodobne pozostatky osmanskej osady (bunar v srb. – studňa). Našla sa tu keramika a upravený prameň, ktorý by mohol pochádzať z obdobia osmanskej okupácie.
Príklad 3: Toponymá s akcentom na pôsobenie slovenského etnika v Borumlaku (Rumunsko). Pôvodne rumunskú dedinu Borumlak osídľujú od poslednej štvrtiny 18. storočia slovenskí drevorubači. Dedinské spoločenstvo na severných svahoch Bihorských hôr (Plopišských) tvoria Slováci rímskokatolíckeho vierovyznania spoločne s Rumunmi a Rómami. (Čukan a kol., 2019: 67)
Kultúrna krajina. Intravilán tvorí cestná aj potočná radová zástavba, ktorá je nekompaktná. Popri cestách aj v záhradách sú ovocné stromy, najmä slivky a orechy, vo dvoroch je vinič. V Borumlaku bolo už v prvej polovici 20. storočia veľa ovocných stromov, všeobecne rozšírené bolo ich štepenie do rozštepu, kálané. Štepené slivky červené sú šťavnaté, skoršie ako iné slivky a väčšie ako bystričky. Tie boli na lekvár. Najviac boli štepené jablone – vínovky, sladké, červené, jonatánky a hrušky – zvončárky, tisárky, cukrovky a jesenné funtovky. V menšom počte boli vysadené marhule, orechy a čerešne. Kmene ovocných stromov sú dodnes obielené vápnom. V záhradách sa sadí mrkva, petruška, cvikla, fazuľa na zeleno (na varenie), fazuľa na sucho – krík aj ťahacá na tiky, šalát, kapusta, cibuľa, cesnak. Bôb nepoznajú, hrach sadia už len niektorí. Chren používajú ako príchuť do jedla a do suda pri tlačení kapusty. Priesady kupujú na trhu v Siplaku (v utorok) alebo v Popešti (pondelok). V Margite zriedka, len ak sa ide kvôli inému. Hlavne na Járku chovajú husi, kačice, sliepky, morky – pujky, ktoré behajú voľne po ulici. Krajina okolo dediny je poznačená činnosťou človeka. Striedajú sa obrobené polia, lúky a pasienky. Najviac sa seje kukurica. Vinice na Varzaľskom zanikli v dôsledku banskej činnosti. Duby a cery sa vyskytujú na poloosvetlenej severnej a severozápadnej strane chotára, buky sú viac orientované v polohách na sever. V lesoch rastie aj breza, osika, rakyta, lipa je zriedkavejšia, agát vidno výnimočne. Popri jarku aj v strede dediny rastú vŕby, topole len pri vode a popri Varzaľskom jarku osiky. V Borumlaku je niekoľko cintorínov. Všetky rímskokatolícke sú príkladne pokosené s udržiavanými drevenými krížmi. Starostlivosť o cintoríny nielen v Borumlaku, ale v rámci celej farnosti organizuje farár Anton Merčák. (Čukan a kol. 2020: 72-73)
Miestne názvy. Od kostola dolu do Borumlaku je časť nazývaná Legeľov – pasienky (z maďarčiny). Od severu na západ je Legeľov až po Fogaš. Od kostola smerom na Varzaľ je Varzaľské (tam, kde je cintorín), od kostola a poniže cesty na Varzaľ, kde sú bývalé bane, je Varvízske. Tam boli vinice približne do roku 1970. Keď sa začala zem po ťažbe prepadávať, vinice zanikali. K zániku viníc prispeli aj šoféri a baníci, ktorí trhali hrozno. Na juhovýchode sa nachádza lokalita Za vrch s oráčinami. Okolité hory majú pomenovanie Smrečina. Medzi cestou do Siplaku a cestou na Popuri je Cerina. Poloha medzi cestou na Popuri a Járkom nesie názov Cigáni a kopec nad Járkom je Holý vrch. Ulica z dediny smerom ku kostolu je Suchá ulic, lebo je tam len jedna studňa. Rumuni ju poznajú pod názvom Chudobná ulica (v rumunčine). Centrum obce nesie pomenovanie Dedina. Južná časť Borumlaku je známa ako Na cintoríne, lebo tam bol starý cintorín. Priestor od školy smerom na juh sa nazýva Slovenská ulic. (Čukan a kol. 2020: 86)
Záver. Výskum kultúrnej krajiny a miestnych toponým je špecifický a pestrý. V zmysle Žigraia (1997:47) a na základe zhodnotenia preskúmaných lokalít môžeme konštatovať, že na vznik, formovanie, vývoj a zánik kultúrnej krajiny (aj toponým) vplývali nasledovné faktory:
Geografický priestor – fyzicko-geografické prvky formujú lokálnu kultúru hlavne v procese adaptácie. Špecifická geomorfológia (pohoria/nížiny), klíma, dostatok zrážok a vody, fauna a flóra a aj pedológia (hlavne bonita pôdy) ovplyvňovali formovanie kultúry a vznik špecifických kultúrnych prvkov. Príkladom je poľnohospodárska krajina vo Vojvodine, vinárske lokality v Iloku a drevorubačské osady v Rumunsku. Adaptáciu kolonistov urýchľoval ich pôvod v geograficky podobnej oblasti.
Čas ako ďalší faktor pôsobí v súčasnosti najmä na zánik miestnych pomenovaní súvisiacich so slovenskou minoritou. Na tento univerzálny faktor majú vplyv napr. globalizácia a zánik slovenských enkláv. Z časového hľadiska môžeme skúmať aj historickú krajinnú štruktúru, čiže krajinu, ktorá existovala v minulosti a komparovať ju so súčasným stavom. Významným faktorom, ktorý ovplyvnil vznik kultúrnej krajiny v priestore Dolnej zeme, je pôsobenie socio-kultúrnych systémov. Je potrebné rozlišovať, či dedinu zakladali Slováci, prípadne či prichádzali do inoetnického prostredia, a či mali v lokálnom spoločenstve minoritné alebo majoritné zastúpenie. Príkladom sú zmiešané toponymá v Lúgu a kontrast prevládajúcej rastlinnej produkcie (Slováci) a prevládajúcej živočíšnej produkcie (Srbi) v minulých storočiach vo Vojlovici. Ďalším príkladom sú veľké mestá ako Belehrad, Oradea, Nový Sad, Osijek, kde slovenské etnikum tvorí malé spoločenstvo a len minimálne, prípadne vôbec nepôsobilo pri formovaní kultúrnej krajiny a vzniku toponým.
Ekonomická úroveň predstavuje akýsi „hnací motor“ (Žigrai, 1997: 47) pri formovaní kultúrnej krajiny. Rozdielna ekonomická úroveň je sledovateľná v rámci štátu, napr. porovnávajúc Vojlovicu (ekonomickú úroveň stabilizuje blízkosť Belehradu) a Lúg (ekonomickú úroveň negatívne ovplyvňuje aj väčšia vzdialenosť od miest). Podstatná je však aj bonita pôdy. Vojlovica sa nachádza pri Belehrade, čo kladne vplýva na zamestnanosť aj výšku miezd. Lúg sa nachádza vo väčšej vzdialenosti od výraznejších mestských centier, je tu vyššia nezamestnanosť, podstatne nižšie príjmy a možnosti zasahovať do krajiny.
Technický faktor predstavuje najmä technologický pokrok. Počas výskumu bol najčastejšie spájaný so zavádzaním mechanizácie v poľnohospodárskej výrobe v období po 2. svetovej vojne. Neskoršie zavádzanie strojov v porovnaní s Československom spôsobilo pomalší progres spoločnosti a pretrvanie prevažne poľnohospodárskeho charakteru obcí vo Vojvodine (Srbsku), Chorvátsku a Rumunsku ešte koncom 20. storočia.
Ekologicko-environmentálny faktor vplýva na formovanie chránených území, ktoré sú vyňaté z hospodárskych činností. Príkladom sú chránené územia v blízkosti Lipovľan. Ekologicky a esteticky zaujímavé územia vytvárajú predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu a pre diverzifikáciu socio-kultúrneho systému lokálneho spoločenstva.
Kontakt rôznych kultúr na pomerne malom území napomáhal rozvoju krajiny a vzniku heterogénnej krajinnej štruktúry, ktorá pod vplyvom globalizácie v súčasnosti zaniká. Z tohto dôvodu je potrebné ju chrániť, prípadne hľadať možnosti, ako ju zachovať do budúcnosti. Príkladom môže byť podpora samostatne hospodáriacich roľníkov, tvorba „živých“ skanzenov, kde by jednotlivci alebo skupiny pracovali na svojich hospodárstvach tradičnými metódami. Ich prezentácia by mala okrem iného aj etno-edukačný význam pre spoločnosť.
Pre aktivity slovenských minoritných spoločenstiev v krajine v minulosti bol príznačný vzťah k pôde a premena krajiny na prevažne poľnohospodársku pôdu. Vplyvom globalizačných a iných tendencií tento vplyv postupne zaniká. Najmladšie generácie sa už len minimálne venujú rastlinnej alebo živočíšnej výrobe. Z tohto dôvodu má štúdium kultúrnej krajiny veľký význam pre pochopenie retrospektívneho a synergického vplyvu krajanských societ na krajinu v minulosti a v súčasnosti.
Aktivita slovenskej minority na Dolnej zemi s akcentom na krajinu a poľnohospodárstvo stagnuje. Bude zaujímavé sledovať, do akej miery sa v budúcnosti táto skutočnosť odrazí na etnickej identifikácii Slovákov žijúcich v tomto priestore.

Literatúra a pramene:
BIČÍK I. a kol.: Vývoj využítí ploch v Česku. Praha: Česká geografická společnost, 2010.
ČUKAN, J. a kol.: Kultúrny potenciál Slovákov v Báčke. Báčsky Petrovec: Slovenské vydavateľské cenrum, 2018.
ČUKAN, J. a kol.: Kultúrny potenciál Slovákov v Banáte. Báčsky Petrovec: Slovenské vydavateľské centrum, 2018.
ČUKAN, J. a kol.: Kultúrny potenciál Slovákov v Chorvátsku. Nitra: UKF Nitra, 2017.
ČUKAN, J. a kol.: Kultúrny potenciál Slovákov v Srieme. Báčsky Petrovec: Slovenské vydavateľské centrum, 2018.
ČUKAN, J. a kol.: Kultúrny potenciál Slovákov v Rumunsku. Nadlac: Editura Ivan Krasko, 2019.
GAJDOŠ, A. – FORGÁČOVÁ, H.: Analýza súčasnej krajinnej pokrývky a využitia krajiny na príklade Turzovskej vrchoviny. In: Geographia Cassoviensis VII, 2013, roč. 7, č. 1, s. 45-54.
GASIORKOVÁ, K. – NOVÁKOVÁ, M. – ŠOKOVÁ, B.: Analýza zastúpenia tried využitia poľnohospodárskej krajiny v agro-klimatických a pôdno-ekologických regiónoch Slovenska. In: Environmetálne indexy a indikátory analýzy a hodnotenia krajiny. Bratislava: Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, 2009. s. 106-115.
CHRASTINA, P.: Výskum krajiny (z aspektu historickej geografie a krajinnej archeológie). In: Geografické štúdie, 2010, roč. 14, č. 2, s. 17-41.
KOLEKTÍV: Spôsob života a kultúra Slovákov v Bihore: Borumlak – Varzaľ. Nadlak: Vydavateľstvo Ivana Kraska, 2006.
KOLEKTÍV: Butín – kultúrne tradície Slovákov v Rumunskom Banáte. Nitra: UKF, 2008
KOLEKTÍV: Pivnica – kultúrne tradície Slovákov v Báčke. Báčsky Petrovec: Slovenské vydavateľské centrum, 2010.
KOLEKTÍV: Vojlovica – kultúrne tradície Slovákov v Banáte. Nitra: UKF, 2015.
LENOVSKÝ a kol.: Hodnotiaci model kultúrneho potenciálu. Nitra: UKF, 2014.
OŤAHEĽ, J. – FERANEC, J.: Výskum a mapovanie využitia krajiny: minulosť a súčasnosť v kontexte Slovenska. In: Gegrafický časopis, 2006, roč. 58, č. 2. s. 105-123.
PETROVIČ, F.: Analýza súčasnej krajinnej štruktúry v oblasti štálového osídlenia obce Jedľové Kostoľany. In: Súčasný stav a perspektívy ekológie a environmentalistiky. Banská Štiavnica: TU, 2001. s. 211-216.
ŽIGRAI, F. Kultúrna krajina ako obraz vzťahu človek – prostredie. In: Krajina, človek a kultúra. Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 1997.