Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku

Myšlienka založenia slovenského výskumného ústavu vznikla koncom 80. Rokov. V tom čase, v odbornej literatúre aj v politických prejavoch, Slovákov v Maďarsku charakterizovali ako najrýchlejšie sa asimilujúcu národnosť v strednej Európe. Iniciátori predpokladali, že nepriaznivý stav slovenskej národnosti, krízové postavenie slovenského jazyka a kultúry, zrýchlený asimilačný proces by mohlo pozitívne ovplyvniť vytvorenie takej inštitúcie, ktorá by bola schopná odborne a vedecky analyzovať spoločenské procesy týkajúce sa minulosti a súčasnej situácie Slovákov v Maďarsku v záujme zachovania ich jazyka, kultúry a tradícií.
Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) je prvým vedeckým ústavom svojho druhu v Maďarsku. Ostatné národnosti v krajine si podobné vlastné inštitúcie založili neskôr, práve na jeho príklade. Ústav vznikol priamo po politických zmenách, pred prijatím Zákona o menšinách v roku 1993, ktorý umožnil národnostiam v Maďarsku založiť vlastné, samostatné inštitúcie. Iniciatívu zdola realizovala spoločenská organizácia Zväz Slovákov v Maďarsku, ktorá inštitúciu v Békešskej Čabe oficiálne založila v roku 1990.
Ciele a úlohy Ústavu vypracovala jeho prvá riaditeľka, univerzitná profesorka Anna Divičanová, na základe koncepcie zakladateľov v spolupráci s prvými pracovníkmi vedeckej dielne – s etnografom Ondrejom Krupom a vedeckým tajomníkom Jánom Chlebnickým. Ciele ústavu a výskumné oblasti sú zakotvené v Zakladajúcej listine a v Štatúte, podľa ktorých hlavnými výskumnými oblasťami sú sociológia, história, národopis, pedagogika, psychológia a dialektológia. Neskôr sa bádanie rozšírilo o kultúrnu antropológiu a sociolingvistiku. Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku má podľa zakladajúcich dokumentov skúmať výlučne minulosť a súčasnosť tu žijúcej slovenskej menšiny. Je spoločenskovedným ústavom interdisciplinárneho charakteru. Popri výskume a edičnej činnosti má byť inštitúcia doškoľovacím centrom pre inteligenciu, poskytovať odbornú pomoc školám, vychovávať dorast atď. V neposlednom rade aj sprostredkovávať, šíriť a popularizovať výsledky vedeckovýskumnej činnosti v kruhu slovenských a maďarských odborníkov, študentov a záujemcov.
Po sľubných začiatkoch bádateľskej činnosti nasledovali roky neistoty. V rokoch 1997-2001 Slovenský výskumný ústav prežíval veľmi ťažké obdobie. Následkom nedostatočného a nepravidelného financovania dokonca hrozil jeho zánik. V roku 2001 inštitúciu prevzala do správy Celoštátna slovenská samospráva. Odvtedy je jeho fungovanie stabilné a vypočítateľné. Situácia VÚSM sa výrazne zlepšila od roku 2003, keď sa v štátnom rozpočte prvýkrát vyčlenilo na podporu prevádzkovania menšinových inštitúcií 440 mil. Forintov. Rozpočtová podpora vykrýva mzdy, prevádzkové výdavky a vo veľmi skromnej miere aj výdavky na činnosť. Na výskumy, vydavateľskú činnosť, vedecké, vedecko-popularizačné aktivity sa Ústav uchádza o podporu v rôznych inštitúciách a nadáciách. Najväčším podporovateľom je v ostatných rokoch Úrad pre zahraničných Slovákov SR. Cítime sa poctení, že naša materská krajina v posledných rokoch priebežne napomáha našej činnosti.
Vedeckú činnosť VÚSM reprezentujú najmä vydané publikácie. Od založenia inštitúcie ústav vydal 46 slovenských, respektíve dvojjazyčných kníh o minulosti a súčasnosti, ľudovej a modernej kultúre a jazyku Slovákov v Maďarsku, vrátane učebných pomôcok.
Slovenský výskumný ústav je od roku 1991 hlavným organizátorom zberateľských, v poslednej dobe medzinárodných interdisciplinárnych výskumných táborov. Výskumníci výsledky bádania prezentujú vo vedeckom časopise Národopis Slovákov v Maďarsku, resp. publikáciách VÚSM a v rôznych odborných časopisoch (Krekovičová, Krupa, Ando, 2008). Vďaka etnografovi, profesorovi Jaroslavovi Čukanovi z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre sa počas národopisných táborov z pozbieraného materiálu zrodila už aj samostatná práca (Čukan, 2001).
Výsledky vedeckej činnosti svojich interných a externých kolegov ústav predstavuje širokej verejnosti prednáškovým seriálom „Z pohľadu vedy”. Prednášky väčšinou v slovenskom jazyku sú možnosťou vzdelávania sa, môžu slúžiť aj doškoľovaniu pedagógov a ďalšej inteligencie. V sérii „Z pohľadu vedy” doteraz odznelo 71 prednášok.
Slovenská bádateľská dielňa za 20 rokov svojej existencie zorganizovala 12 sympózií a konferencií, bola spoluorganizátorom ďalších 12 vedeckých podujatí a vypísala 8 študentských-vedeckých súťaží.
V riešení vedeckovýskumných úloh Ústavu je významná a často i nenahraditeľná odborná pomoc slovenských kolegov z akademických a iných vedeckovýskumných pracovísk.
(autorka je bývalou riaditeľkou a dlhoročnou výskumnou pracovníčkou VÚSM)