Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Marta Žilková prichádza s publikáciou, venujúcou sa zrejme najviac mohutnejúcemu kultúrnemu fenoménu od Nežnej revolúcie, a to rozvoju a dosahu mediálnej kultúry na recipientskú obec. Vo svojich analýzach myslí nielen na vplyv a dôsledky formovaného vnímania umenia zo strany jeho postmodernej zmeny vizualizácie, ale zároveň si považuje za povinnosť poodostrieť zákulisie metamorfóz hodnotovej hĺbky umeleckej produkcie na žánrovú plytkosť v jednotlivých tematických akcentoch.

Publikácia Intertextuálne a intermediálne interpretácie je svojou obsahovou štruktúrou zdanlivo divergentná. Od všeobecno-záberových kulturologických sond, venovaných knižnej kultúre v kontrapunkte s jej tematickou vizualizáciou, kultúre mesta či spektrálnych podôb kategórie zla v umení, sa autorka púšťa do interpretácií a analýz, ktoré ju ako renomovanú odborníčku v oblasti médií a literatúry zaujímajú v prvom rade – mediálna kultúra, jej smerovanie a vplyv na (predovšetkým) detského recipienta. Účinok médií síce podlieha hĺbkovej odbornej kritike, z hodnotových hľadísk však mediálne prostredie vo svojej produkcii prirodzene inklinuje k manipulačnej kadencii, čím popiera vlastný nezáujem o autonómne snahy svojej dominanty – zábavného priemyslu. Je to on, ideologický totem  zábavnej sféry, čo anestetizuje mravný základ spoločnosti a kóduje ho na fragmenty niekdajších mytém.
Nosnú časť publikácie tvorí rozsiahlejšia kapitola Tematické a formálne výdobytky mediálnej drámy, v ktorej autorka odkrýva signifikantné javy v mediálnej dráme od Antigony cez fenomén mučeníctva v drámach K. Horáka a metamorfózy rozhlasovej rozprávky až po reflexiu humoru a satiry v médiách. Domnienka, že v dejinách ľudstva sú obdobia, kedy človek opustil to, čo je hodnotné, sa zrkadlí v hladine oslobodzujúcej pravdy, že slová, ktoré sú nositeľmi pozitívnych odkazov, zostávajú v literatúre zakódované, prežijú neprajné obdobie a opäť sa zaskvejú v plnej kráse a hodnote.

V závere publikácie sa autorka okrajovo dotýka inštinktívnej potreby mediálnej výchovy a z pozície dlhoročnej pracovníčky Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre poukazuje na možný a užitočný koncept prepojenia školských osnov z pohľadu predmetov literatúry a mediálnej výchovy. Vychádza pritom z empirických úvah, že z hľadiska základného a stredného školstva nie je vyučovanie dostatočne zamerané na percepciu mediálneho umenia, a naopak, vyučovanie literatúry tápa v neatraktívnych  a stereotypných vyučovacích prístupoch. V tomto zmysle možno chápať monografiu M. Žilkovej ako nanajvýš aktuálnu sondu do mediálnej sféry v rámci neustále aktualizovaných mediálnych neofenoménov súčasnej digitálne zosieťovanej society.