Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Zlato patrilo nepochybne už od najdávnejších čias pravekej Európy k tým lákavým artiklom, ktoré vždy upútavali pozornosť spoločnosti. Nevďačí za to iba svojmu ušľachtilému vzhľadu, ale predovšetkým vynikajúcim vlastnostiam. Bolo výborným kujným materiálom na výrobu šperkov a najrozmanitejších výrobkov. Od mladšej doby kamennej bolo neodmysliteľným atribútom výsadného spoločenského postavenia. Zlato sa v prírode nachádzalo väčšinou v rýdzej podobe, isteže, aj so zanedbateľnými prímesami iných chemických prvkov. Jeho cieľavedomá exploatácia začína od obdobia eneolitu, keď sa v stredoeurópskom prostredí objavujú najstaršie medené výrobky. Významné lokality – Banská Štiavnica, Kremnica, ale i Zlatá Idka na východnom Slovensku, známe ťažbou zlata v stredoveku, poskytovali už pravekému osídleniu vhodné možnosti exploatácie. Dozaista s tým súvisel i súveký rozmach produkcie zlatých výrobkov v severokarpatskej oblasti.

Ryžovanie zlata zo zlatonosných potokov a riek má pradávnu históriu. Nijako teda neprekvapuje, ak zlato pre svoje fyzikálne, ale najmä estetické hodnoty bolo predmetom záujmu „zlatokopov“ už od eneolitu (okolo 3200 rokov pred n. l.). Intenzívne sa využívali aj povrchové zdroje medených rúd. Žiaľ, dosiaľ sa nepodarilo na Slovensku dokázať pravekú ťažbu medi ani zlata. Využitie zlata na výrobu ozdôb a rôznych kultových predmetov dokladajú všetky kultúry európskeho praveku. Je logické, že neskôr sa zlato stalo najvýznamnejším ekvivalentom najrôznejších hodnôt.

Už v starovekom Egypte boli otvárané bane na zlato a úspešne sa rozvíjala aj technológia jeho rafinácie. Na Blízkom Východe od 6. stor. pred n. l. predstavovali zlaté platidlo v diaľkovom obchode. Zároveň sa mince využívali aj na tezauráciu v zlatých pokladoch. Aj v Byzancii bola zlatá minca používaná počas celého stredoveku, na rozdiel od západnej a strednej Európy, kde sa v období raného feudalizmu v obchodných stykoch využívalo zlato. Zlaté bane v Kremnici a Banskej Štiavnici patrili k najvýznamnejším v Európe.

Najstaršie slovenské zlato. Veľké, systematické archeologické výskumy, ktoré sa po roku 1945 postupne realizovali na území Slovenska, priniesli množstvo závažných nálezových fondov pre poznanie európskeho dávnoveku. Sú v nich neraz zastúpené aj výrobky zo zlata. Zlato upútavalo vždy najviac pozornosť širokej verejnosti. Možno to vysvetliť aj tým, že senzačné objavy pamiatok zo zlata lákali pozornosť už od čias výskumov H. Schliemanna v Tróji, Mykénach, ale zaslúžili sa o to najmä prekvapujúce objavy zlatých pamiatok v civilizáciách mezopotámskej oblasti a najmä starovekého Egypta.[1] Ako príklad možno uviesť fascinujúce poklady v hrobke Tutanchamona, panovníka 18. egyptskej dynastie.[2]

Pravda, zlaté výrobky slovenského praveku nemožno, a ani netreba, porovnávať so spomenutými pamiatkami nedozernej kultúrno-historickej hodnoty. Ich význam pre dejiny svetovej civilizácie netreba vari ani vyzdvihovať. Je potrebné však v tomto kontexte upozorniť na skutočnosť, že aj na našom území sa našli unikátne pamiatky, ktoré i z hľadiska formovania dávnej európskej kultúry majú vysokú hodnotu a trvalý historický význam.[3]

Sotva sa stačili na území Slovenska v mladšej dobe kamennej rozšíriť a udomácniť prvé medené výrobky, dochádza i k pokusom o spracovanie zlata. Dávalo nepomerne širšie možnosti umeleckého stvárnenia než iný kov. Poskytovalo takmer neohraničené možnosti ľudskej tvorivosti a fantázie. Odolávalo všetkým nepriazni- vým vplyvom času i prírodného prostredia. Ani po tisícročiach nestratili výrobky zo zlata nič zo svojej dokonalosti a pôsobivosti. Bezkonkurenčná kvalita, predurčili tento ušľachtilý kov na najjemnejšie umelecké práce, aj napriek tomu, že praktický význam zlata nebol v praveku obzvlášť veľký. V súvislosti s výskytom najstarších zlatých výrobkov na pohrebiskách tisza-polgárskej kultúry na východnom Slovensku v Tibave a vo Veľkých Raškovciach sa nutne vynára aj otázka ich pôvodu: sú importom z iných európskych oblastí, alebo pochádzajú z domácich zdrojov – ložísk?

Na pohrebisku v Tibave preskúmal v rokoch 1955-57 K. Andel 41 hrobov,[4] medzi ktorými boli i nápadne bohaté s neobvyklými milodarmi: zlatými šperkami. Vďaka zlatým ozdobám, medeným sekero- mlatom a náramkom sa toto pohrebisko priradilo dovtedy k najvýznamnejším súvekým karpatským pohrebiskám. Skutočné prekvapenie však priniesol až výskum pohrebiska tej istej kultúry vo Veľkých Raškovciach, kde v roku 1974 J. Vizdal preskúmal 44 kostrových hrobov a jeden zvierací.[5] Bohatstvo hrobov (medené sekeromlaty, náramky, dláta a i.) umocňuje predovšetkým výskyt zlatých ozdôb v piatich hroboch, ale i kamennej suroviny; niektoré solitéry mali hmotnosť vyše 20 kg. Pôvod kamenných artefaktov možno hľadať až vo volynsko-podolskej oblasti na Ukrajine.[6] Sekeromlaty – zbrane, sú svedectvom významného postavenia ich vlastníkov – rodových náčelníkov. Súčasne patria k najstarším výrobkom tohto druhu na Slovensku.

Aké závery vyplývajú z týchto prekvapujúcich objavov? Po výskume bulharských archeológov vo Varne možno už objasniť aj mnohé otázky, na ktoré ešte nemohli dať odpoveď výskumy v Tibave, ale ani vo Veľkých Raškovciach. Varniansku „zlatú nekropolu“, ako ju nazvali bádatelia, skúmal v rokoch 1972-79 I. Ivanov.[7] Bez zveličenia povedané, výskum priniesol prekvapujúce, výnimočné nálezy, aké sa dovtedy v Európe [8] nepoznali. Na pohrebisku sa našlo viac ako dvetisíc zlatých predmetov (závesky, perly, náramky, doštičky, krúžky, špirály, diadémy, plechové figúrky býka a i.) s hmotnosťou vyše 5,5 kg. Boli tu však aj rozmanité medené výrobky, podobne ako v Tibave a Veľkých Raškovciach.

Je nepochybné, že z tohto skvelého kultúrneho prostredia, zo severovýchodnej pri čiernomorskej časti Bulharska, sa i na územie východného Slovenska dostala cez Balkán technológia spracovania farebných kovov. A vďaka svojmu rudnému bohatstvu sa už vtedy územie Slovenska stalo jedným z centier počiatočnej metalurgie medi v strednej Európe. Pohrebiská v Tibave a vo Veľkých Raškovciach demonštrujú výrazné sociálne rozdiely súvekej society a dostatočne presvedčivo hovoria aj o zrýchľovaní dynamiky historického pokroku. Prítomnosť rôznych kamenných surovín na výrobu štiepaných nástrojov, ktorých pôvod treba hľadať v povodí Bugu, zasa odzrkadľuje rozvinutosť a najmä intenzitu tranzitného obchodu. Za pozornosť stojí aj otázka transportu týchto surovín. Nadbužský rohovec sa zrejme výhodne vymieňal za medené a zlaté výrobky. Ak sa metalurgia tejto epochy dáva, a celkom oprávnene, do súvislosti s balkánskou oblasťou, potom aj pre zlaté a medené výrobky v Tibave a vo Veľkých Raškovciach je potrebné hľadať predlohy práve na varnianskom pohrebisku. V skvelom civilizačnom prostredí, ktoré nemá dosiaľ rovnocenné paralely v celom súvekom európskom, ale ani blízkovýchodnom vývoji. Možno bez zveličovania konštatovať, že sociálno-ekonomický vývoj obdobia eneolitu Bulharska dospel až k samému prahu otrokárskej civilizácie.[9] Faktom je, že táto civilizácia podnetne ovplyvnila aj dynamiku kultúrneho vývinu na území Slovenska. Nové, progresívne civilizačné hodnoty sa stali integrálnou súčasťou ďalšieho kultúrneho rozmachu územia Slovenska už v období pred vznikom badenskej kultúry.

Napokon, nemožno nespomenúť, že niektoré zlaté antropomorfné plechové závesky z Veľkých Raškoviec (okolo 3200 rokov pred n. l.), plnili aj kultovo-magickú funkciu. Schematicky spodobňovali ženy, matky-rodičky. Podobné nálezy sú známe aj z iných karpatsko- balkánskych oblastí. Je viac ako pravdepodobné, že sa už vtedy s úspechom využívali aj zdroje domácich zlato- nosných oblastí (ryžovanie zrniek zlata z pieskových nánosov riek a potokov). Prítomnosť zlatých ozdôb kultovo-magického charakteru v hroboch (Veľké Raškov- ce) spolu s ďalšími atribútmi vrcholného sociálneho postavenia pochovaných, odzrkadľuje spoločenskú nadradenosť a bohatstvo. Je to aj svedectvo napodobňovania stredomorsko-balkánskych vzorov. Nielen v oblasti hmotnej kultúry, ale i v tajomnej sfére nadstavbových prejavov. Spomenuté pamiatky sú veľavravnými dokladmi sociálneho rozvrstvenia patriarchálnych rodov a súčasne aj nepopierateľnými svedkami obchodných kontaktov územia Slovenska s inými bližšími či vzdialenejšími európskymi civilizačnými centrami.

Tezaurované zlato doby bronzovej. Bohatá surovinová základňa územia Slovenska (silicity, obsidián, meď, zlato a i.) nepochybne stimulovala výrobu medených, neskôr bronzových i zlatých výrobkov v rôznych obdobiach praveku. Výroba medi bola najstarším odvetvím hutníctva na Slovensku.[10]

Výskumy Archeologického ústavu SAV vedené A. Točíkom potvrdili, že prvé banícke a hutnícke centrum, špecializované na spracúvanie medenej rudy bolo v okolí Banskej Bystrice, v Španej Doline (lokalita Piesky).[11] Fragmentárne zachované keramické nálezy z tejto lokality patria kultúrnej skupine Brodzany – Nitra (začiatok 3. tisícročia pred n. l.), ktorá mala úzke kontakty s tiszapolgárskou kultúrou, ako o tom svedčia výsledky systematických výskumov na juhozápadnom Slovensku (Branč, Brodzany, Nitra).

Hoci kontinuita kultúrneho vývoja od mladšej doby kamennej až do počiatku doby bronzovej na území Slovenska je bezpečne doložená, neznamená to, že by sa v ďalšom pravekom vývoji zachovali všetky dosiahnuté civilizačné vymoženosti a hodnoty. Vďaka novým výskumom môžeme v súvislom, nedeliteľnom historickom procese sledovať rozmach i zánik jednotlivých kultúr, vznik nových kultúrnych spoločenstiev a pravdaže, aj hodnotiť význam  a úlohu  cudzích  kultúrnych  impulzov v domácom prostredí; vplyvov, prichádzajúcich z rôznych európskych oblastí.

Pravda, na mnohé otázky ešte dosiaľ nepoznáme spoľahlivú odpoveď; napr. či cudzie výrobky, resp. suroviny sú svedectvom tranzitného obchodu, či na naše územie boli privezené a tu spracované, respektíve či nie sú aj dokladom výprav na vzdialenejšie náleziská. Veď zo staroveku ľudstva sú známe a písomne dokumentované aj takéto organizované výpravy za surovinami (Egypt). Donedávna sa bádatelia domnievali, že medené, bronzové, ale i zlaté výrobky sa dovážali na územie Slovenska zo sedmohradskej oblasti. Ich relatívne častý výskyt, ako to potvrdili výsledky nových archeologických výskumov, však dostatočne presvedčujúco hovoria proti tejto teórii.

Najstaršie praveké mestá. Počas výskumu výšinnej opevnenej osady otomanskej kultúry v Spišskom Štvrtku, ale neskôr i v Nižnej Myšli pri Košiciach, sa podarilo objaviť dôkazy o spracúvaní zlata na mieste (kadluby), čo dostatočne zreteľne poukazuje na možnosť domácej exploatácie zlatonosných oblastí.[12] V praveku pravdepodobne poskytovali viaceré rieky a potoky dostatočné možnosti na ryžovanie zlata. Až vo včasnej dobe dejinnej, po vyčerpaní týchto zdrojov, sa muselo zlato získavať namáhavejším spôsobom – zo zlatonosných žíl v baniach.

Osobitne významné sú predovšetkým výrobky zo zlata z obdobia staršej doby bronzovej. Ich relatívne častý výskyt v hroboch koštianskej a únětickej kultúry a neskôr i na sídliskách, dokumentuje výrazne rozdiely v sociálno-ekonomickej štruktúre vtedajšej spoločnosti. Zlato od nepamäti bolo totiž atribútom spoločenskej nadradenosti i bohatstva. Ak najstaršie zlaté výrobky z územia Slovenska boli zhotovené tepaním, práve v dobe bronzovej sa postupne začínajú objavovať i luxusné liate zlaté náramky (Spišský Štvrtok).

V staršom úseku staršej doby bronzovej sa dostávajú na územie Slovenska aj viaceré ozdoby pontického pôvodu. Spolu s nimi prichádza z nadčierno-morských oblastí i znalosť metalurgie medi a nechýbajú ani medené ozdoby tvaru vŕbového listu a tzv. sibinské náušnice, ktoré sa začínajú objavovať už na konci tretieho a na začiatku 2. tisícročia na Kaukaze.[13] Kaukazská oblasť čerpala veľa kultúrnych podnetov z mezopotamských civilizácií a sprostredkovala mnoho kultúrnych vymožeností vyspelých civilizácií doby bronzovej do východoeurópskej oblasti. V staršej dobe bronzovej sa bronzové i zlaté sibinské náušnice objavujú i na území Slovenska. Nachádzame ich najskôr na pohrebiskách koštianskej kultúry na východnom Slovensku a neskôr i v hroboch najmladšej fázy únětickej kultúry v južných častiach juhozápadného Slovenska.[14] Napriek tomu, že veľa únětických hrobov je vykradnutých, nachádzajú sa v nich i šperky zo zlata. Vôbec, v mladšom období staršej doby bronzovej nachádzame najviac zlatých výrobkov. Ide výlučne o šperky. Sibinské zlaté, ale i bronzové náušnice sú neskôr i charakteristickým šperkom otomanskej kultúry, ale aj iných súvekých kultúr. Nepochybne ide o obľúbený šperk, ako o tom svedčí jeho prítomnosť v hroboch, pokladoch na sídliskách, ale aj v studni kultového významu v Gánovciach pod Tatrami. Tu boli dokonca sibinské náušnice zhotovené aj z netradičného materiálu – brezovej kôry.[15] Vďaka konzervačnému účinku termálnej vody, zachovali sa, spolu s nádobami z brezovej kôry, vo veľmi dobrom stave.

V tomto historickom kontexte má nepochybne význam i zlatý prsteň, ktorý sa našiel v symbolickom hrobe (kenotaf) na úněticko-maďarovskom pohrebisku v Branči.[16] V hrobe, ktorý patrí k bohatým na pohrebisku v Branči, sa nenašli zvyšky ľudských kostí. Ide teda o hrob významného predstaviteľa, ktorý zahynul mimo túto komunitu a jeho spoločenskú príslušnosť demonštrujú bohaté milodary. Je to už časový horizont, keď sa aj na iných súvekých karpatských pohrebiskách neraz objavujú výrobky zo zlata, ako nepochybný symptóm rozmachu vtedajšej society a jej kultúry. Preto aj vyvrcholenie sociálno-ekonomického vývoja našlo svoje odzrkadlenie vo vzniku opevnených osád, najstarších miest na území Slovenska. Práve opevnené osady verne manifestujú dovtedy nevídaný civilizačný vzostup územia Slovenska.

Opevnené osady zo sklonku staršej doby bronzovej. Ak najstaršie zlaté výrobky z obdobia starého eneolitu – plieškové zlaté závesky kruhového tvaru nespájame s miestnou exploatáciou surovinových zdrojov, tak pre zlaté výrobky z opevnených osád máme už dostatok spoľahlivých dôkazov, svedčiacich o ich domácej produkcii.

V opevnených remeselníckych osadách sa rozvíjali na sklonku staršej doby bronzovej rozmanité výrobné odvetvia. Medzi nimi sa uplatňuje aj domáce spracúvanie zlata. Ide o výrobu technologicky náročných zlatých ozdôb. Poklady zlatých ozdôb z Košíc-Barce, zo Spišského Štvrtku a najnovšie i z Nižnej Myšle, sú názorným svedectvom rozmachu šperkárstva.[17] Zlaté výrobky sú početné pokiaľ ide o množstvo aj druhy. V sortimente sú zastúpené rôzne náušnice a ozdoby vlasov, prstene i zlaté perly. Nepochybne k najvzácnejším pamiatkam tohto obdobia patrí zlatý nákrčný kruh z troch tordovaných drôtov a s navlečenými špirálovitými prsteňmi z Košíc-Barce a prekrásny, mykénskou ornamentikou zdobený, zlatý tyčinkovitý náramok zo Spišského Štvrtku.[18] Sú názornou ukážkou vynikajúcich remeselných schopností svojich anonymných tvorcov.

Poklady rozmanitých bronzových, a najmä zlatých ozdôb, sa nachádzali vo zvyškoch domov. Sú neklamným svedectvom bohatstva vtedajšieho ľudu, predovšetkým však majetnej vrstvy – rodovej aristokracie. Pravdaže, i z dnešného hľadiska atraktívne a prepychové ozdoby sa nepoužívali v bežnom živote, ale iba pri určitých spoločenských a kultových slávnostiach. Svedčí o tom ich starostlivé uloženie v nádobách na policiach domov (Košice-Barca) alebo pod úrovňou podlahy v kamenných skrinkách, ktoré boli akýmisi najstaršími známymi trezormi z praveku Slovenska (Spišský Štvrtok).[19] Osady, v ktorých sa tieto poklady nachádzali, zanikli náhle požiarom. Je pravdepodobné, že ich vlastníci si už nestačili bohatstvo odniesť so sebou. Je isté, že túto pohromu neprežili, pretože všetko, čo sa tu nachádzalo, zostalo v prípade Spišského Štvrtku nedotknuté až do výskumu, ktorý sa tu systematicky realizoval v rokoch 1968-1975. Ak berieme do úvahy súveký historický kontext, výskumy na ostrove Théra (Santorín) vo východnom Stredomorí potvrdili zánik mesta v dôsledku zemetrasenia a následného výbuchu sopky okolo 1500 rokov pred n. l.[20] Náhla katastrofa následne zničila aj paláce na ostrove Kréta (Knossos). Pravda, nemožno dávať do príčinných súvislostí zánik opevnených osád v karpatskej oblasti s udalosťami, ktoré sa za dramatických okolností odohrali vo východnom Stredomorí. Spoločný osud majú iba v tom, že zanikli náhle, každá osada iným spôsobom, a život na týchto miestach pulzoval aj v ďalších obdobiach. Faktom je, že civilizácia otomanskej kultúry bola významne poznačená egejskými aj eurázijskými vplyvmi. Dokladajú to viaceré pamiatky tejto epochy, ale aj kontinuálny kultúrny vývoj v strednej dobe bronzovej, keď na tomto kultúrnom základe vzniká pilinská kultúra.

Na prahu nového veku. V časoch okolo 1500 rokov pred n. l. dochádza v dôsledku vplyvov z oblasti včasnomykénskej kultúry aj na území Slovenska k najväčšiemu rozšíreniu zlatých ozdôb. Spolu s nimi objavuje sa množstvo cudzích výrobkov – importov; najmä jantárové ozdoby.[21] Vďaka konzervačnému účinku nánosov studne vyhĺbenej do travertínu v Gánovciach zachovali sa pamiatky, ktoré na iných miestach nenávratne zničil čas. V gánovskej studni sa našli aj doklady rituálneho ľudožrútstva. Objavili tam aj náušnice z bronzu, zlata i brezovej kôry. Iba úzkym kontaktom s vyspelými eurázijskými (Sintašta), stredomorskými centrami možno vysvetliť taký mohutný civilizačný rozmach aj na našom území. Jantárové ozdoby z baltickej oblasti nachádzame nielen na Slovensku, ale aj v hrobkách mykénskych vládcov. A práve jantár – zlato severu, sa od Baltu cez karpatskú oblasť dostával do Stredomoria. Je to presvedčujúce svedectvo kontaktov rôznych európskych kultúr nielen na trase východ – západ, ale aj sever – juh. Svedčí o tom aj výskyt jantárových výrobkov baltického pôvodu v egejskej oblasti.

Zánik spomenutej vyspelej civilizácie v 14. storočí pred n. l. sprevádzal aj v severokarpatskej oblasti nápadný úbytok zlatých ozdôb. Hoci sa takéto ozdoby sporadicky objavujú aj neskôr, ako o tom svedčí i poklad zlatých krúžkov zo Somotorskej hory z konca slovenského praveku,[22] je tu už zjavný rozdiel pri porovnávaní kvality a kvantity, s nálezmi zo sklonku staršej doby bronzovej.

Záver. Pravekom sa nekončí rozšírenie zlatých výrobkov na území Slovenska. Reprezentatívne nálezy, neraz aj importy, poznáme i z doby keltskej a rímskej.[23] Veľkú renesanciu zaznamenáva šperkárstvo znovu až v období Veľkej Moravy, keď sa špecializované dielne našich slovenských predkov pričinili o znovuobjavenie a zdokonalenie techniky výroby najjemnejších umeleckých skvostov. Zlaté a strieborné šperky nachádzame aj v hroboch vznešených slovenských žien a príslušníkov spoločensky nadradenej vrstvy vo veľkomoravskom a poveľkomoravskom období.[24] Zlato sa teda od svojho objavenia v mladšej dobe kamennej natrvalo stalo materiálom, ktorý priťahoval zručných remeselníkov, aby mu vdýchli pečať svojej individuality a aby po stáročiach svedčilo o umeleckom cítení a schopnostiach dávnych obyvateľov našej vlasti.

Poznámky:
[1] SCHLIEMANN  1966,  BARTONĚK  1969:  17,  ENCYKLOPÉDIE ANTIKY 1973, OLIVA 1976
[2] HART – DAVIS 2009: 64, JACQ 2002: 190
[3] VLADÁR 1983: 16
[4] ANDEL 1958: 39
[5] VÍZDAL 1977: 95
[6] VLADÁR 1983: 18
[7] NOVOTNÝ 1986: 945-947
[8] FURMÁNEK 2004: 25
[9] VLADÁR 1983: 16
[10] FURMÁNEK, VELIAČIK, VLADÁR 1991: 218
[11] TOČÍK, VLADÁR 1971: 366, obr. 1
[12] VLADÁR 1978: 34, OLEXA 2003: 56, tab. XV:17, tu je uvedená aj základná literatúra.
[13] VLADÁR 1973, MUNČAJEV 1975: 367, BÁTORA 2006: 169, tu je uvedená i literatúra k tejto problematike.
[14] TOČÍK, VLADÁR 1971: 375, obr. 9:5, FURMÁNEK,  VELIAČIK, VLADÁR 1991: 68
[15] VLČEK, HÁJEK 1963, VLADÁR 1978: 48, 58, obr. 23, 25, 26, 35, FURMÁNEK, VELIAČIK, VLADÁR 1991: 241, príloha 25
[16] VLADÁR 1973: 186-188, tab. XXXIV:10-21, 24-32
[17] VLADÁR 1978: 60, obr. 37, 43, 44, OLEXA 2003: 62, tab. XV., farebné ilustrácie 16 a 44, FURMÁNEK 2004: 164, obr. 3-4
[18] VLADÁR 1978: 69, obr. 44
[19] Tamže, s. 34, LICHARDUS VLADÁR 1996: 31
[20] DOUMAS 1985: 14
[21] VLADÁR 1978, obr. 40
[22] NOVOTNÁ 1994: 77, farebná príloha, obr. s. 3
[23] KOLNÍK 2004: 87, tu je uvedená i základná literatúra k nálezom zlatých výrobkov z územia Slovenska.
[24] RUTTKAY, A.,  RUTTKAY,  M.,  ŠALKOVSKÝ,  P.  2002:   89, CHROPOVSKÝ 2005: 289-296

Literatúra a pramene:

ANDEL, K.: Pohrebisko z doby medenej v Tibave na východnom Slovensku. In: Slov. Archeológia 6-1, 1958, s. 39-49.

BARTONĚK, A.: Zlatá Egeis. Praha 1969.

BÁTORA, J.: Štúdie ku komunikácii medzi strednou a východnou Európou v dobe bronzovej. Bratislava 2006.
DOUMAS,CH.: Santorin. Die Insel und ihre Archäologische Schätze. Athen 1985.

Encyklopédie antiky. Praha 1973.

FURMÁNEK, V.: Zlatý vek v Karpatoch. Keramika a kov doby bronzovej na Slovensku (2300 – 800 pred n.l.). Nitra 2004.

FURMÁNEK, V., RUTTKAY, A., ŠIŠKA, S.: Dejiny dávnovekého Slovenska. Bratislava 1991.

HART – DAVIS, A.: História. Od úsvitu civilizácie po súčasnosť. Bratislava 2009.

CHROPOVSKÝ, B.: Náš rozhovor s Bohuslavom

Chropovským. Rodí sa monografia o staroslovienskej Nitrave (interview). In: Almanach Nitra 2005, Nitra 2005, s. 289-296.

JACQ, CH.: Egypt veľkých faraónov, Bratislava 2002.
KOLNÍK, T.: Praveké a včasnohistorické zlato v archeologických nálezoch zo Slovenska. Historický zborník 14 – čís. 2, 2004, s. 87-135.

LICHARDUS, J. – VLADÁR, J.: Karpatenbecken – Sintašta – Mykene. In: Slov. Archeol. XLIV-1, 1996, s. 25- 93.

MUNČAEV, R. M.: Kavkaz na zare bronzovogo veka. Moskva 1975.

NOVOTNÁ, M.: Svedectvá vekov. Martin 1994.
NOVOTNÝ, B. A KOL.: Encyklopédia archeológie. Bratislava 1986.

OLEXA, L.: Nižná Myšľa. Osada a pohrebisko z doby bronzovej. Košice 2003.

OLIVA, P.: Zrození řecké civilizace. Praha 1976.
PENNER, S.: Schliemans Schachtgräber und der europäische Nordosten. Bonn 1998.

SCHLIEMANN, H.: Mykenae. Darmstadt 1966.
RUTTKAY, A., RUTTKAY, M., ŠALKOVSKÝ, P.(eds.): Slovensko vo včasnom stredoveku. Nitra 2002.

TOČÍK, A. – VLADÁR, J.: Prehľad bádania v problematike vývoja Slovenska v dobe bronzovej. Slovenská Arch. 19-2, 1971, s. 365-422.

VÍZDAL, J.: Tiszapolgárske pohrebisko vo Veľkých Raškovciach. Košice 1977.

VLADÁR, J.: Pohrebiská zo staršej doby bronzovej v Branči, Bratislava 1973.

VLADÁR, J.: Umenie dávnovekého Spiša. Bratislava 1978.
VLADÁR, J.: Dávne kultúry a Slovensko. Bratislava 1983.

VLČEK, E. – HÁJEK, L.: A Ritual Well and the Find of Early Bronze Age Iron Dagger at Gánovce near Poprad (Czechoslovakia). A Pedro Bosch-Gimpera en el septuagesimo anniversario de su naciniunto. México 1963, s. 427-439.