Problematika manažmentu kultúry/kultúrneho dedičstva nie je ojedinelou, avšak takmer systematicky len parciálnou témou. Prístup k výskumu kultúrneho dedičstva, inštitúcií, organizovaných podujatí a jeho výsledky sú interpretované kvalitne, detailne, no takmer výlučne deskriptívne, prípadne sú prítomné historické, etnické, lokálne, náboženské, politické a iné kontexty jeho vývoja. Príkladom sú syntetické, encyklopedické diela a atlasy (napríklad Botík, J., Slavkovský, P. (eds.): Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, Bratislava 1995; Kolektív: Etnografický atlas Slovenska, Bratislava 1990), populárno-odborné tematické monografie, napríklad z edície Kultúrne krásy Slovenska (vyd. DAJAMA) – Drevené kostoly, Najkrajšie mestá, Hrady najkrajšie zrúcaniny, či Technické pamiatky. Ďalej monodisciplinárne, zamerané na jednotlivé oblasti kultúrneho dedičstva, napríklad Nosáľová, V.: Ľudový odev na Slovensku, Martin 1983; Thurzo, I.: Ľudová architektúra na Slovensku, Bratislava 2004, a i., alebo lokálne, či regionálne monografie (napríklad Botík, J. a kol.: Hont, Martin 1988; Michálek, J.: Gemer Malohont Národopisná monografia, Martin 2011). Nemenujúc staršie diela Auerhana, Bednárika, Ušáka, Siráckeho, majú rovnako deskriptívny charakter aj novšie diela o zahraničných Slovákoch: od J. Botíka Etnická história Slovenska (2008), atlasy ľudovej kultúry Slovákov v zahraničí Ústavu etnológie SAV (v Maďarsku (1996), v Rumunsku (1998), v Juhoslávii (2002), v Chorvátsku (2002, 2005), na Ukrajine (2005) a v strednej a juhovýchodnej Európe (2006)). Reprezentačné, no aplikačne málo akcentované je aj najnovšie dielo Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Slováci v Srbsku z aspektu kultúry (2011). Napriek uvedenému sa v predmetnom výskumnom priestore stretávame s monografickými dielami, ktoré prezentujú aj aplikačnú rovinu, snažia sa analyzovať budúci vývoj pod vplyvom rôznych okolností, ponúkajú návrhy a riešenia (využiteľné v minoritnom manažmente, pri riadení kultúrneho dedičstva, kultúrnom či genealogickom cestovnom ruchu). Ide najmä o diela viacerých členov riešiteľského kolektívu: Čukan, J. a kol. (Peter Chrastina, Ladislav Lenovský, Boris Michalík, Ivana Šusteková): Borumlak – Varzaľ. Spôsob života a kultúra Slovákov v Bihore, Nadlak 2006; Čukan, J. – Járek, M. – Garaj, B.: Kultúrne tradície v Erdevíku. Korene a súčasnosť. Nitra 2005; Čukan, J.: Dolnozemské reflexie na neroľnícke zamestnania, Nitra 2001; Čukan, J. a kol.: Butín : kultúrne tradície Slovákov v rumunskom Banáte. Nitra 2008; Šusteková, I. a kol.: Kultúrne tradície Slovákov v oblasti Bakonského lesa. Nitra 2008; Čukan, J. a kol.: Pivnica. Kultúrne tradície Slovákov v Báčke. Báčsky Petrovec 2010; Čukan, J. a kol.: Boľovce. Kultúrne tradície Slovákov v Srieme. Báčsky Petrovec 2011; Čukan, J. a kol.: Silbaš. Kultúrne tradície Slovákov v Báčke. Báčsky Petrovec 2013; Čukan, J. a kol.: Soľany. Kultúrne tradície Slovákov v Slavónii. Soľany 2014; Čukan, J. a kol.: Vojlovica. Kultúrne tradície Slovákov v Banáte. Báčsky Petrovec 2015.

Podobnú úlohu zohráva obsah kultúrneho dedičstva zahraničných Slovákov aj v oblasti cestovného ruchu a regionálneho rozvoja. Kultúrne dedičstvo, jeho manažment a využívanie je sekundárnym fenoménom pri komplexných, regionálnych, aj lokálnych stratégiách rozvoja cestovného ruchu. Všeobecne známa, nepochybne efektívna a intenzívne využívaná Gúčikova klasifikácia primárnej a sekundárnej ponuky cestovného ruchu, podobne ako Mariotova metodika selektívnych, lokalizačných a realizačných predpokladov rozvoja cestovného ruchu, sú výborným nástrojom deskripcie, získavania a štruktúrovania materiálu o lokalite/regióne, primárnym predmetom záujmu je však cestovný ruch a cieľom jeho rozvoj. Kultúra, kultúrne dedičstvo, inštitúcie a podujatia sú len súčasťou ďalších atribútov stavu a potenciálu cestovného ruchu v skúmanom území. Aplikačný aspekt kultúrneho potenciálu je predmetom záujmu marketingu a manažmentu (napríklad Kessner, L.: Marketing a management muzeí a památek, Praha 2005, alebo Johnová, R.: Marketing kulturního dědictví a umění, Praha 2008), zameriava sa však primárne na konkrétne nástroje, metódy a techniky riadenia a marketingu jednotlivých kultúrnych inštitúcií, alebo podujatí. Problematika regionálneho a miestneho rozvoja je v súčasnosti jednou z najdôležitejších platforiem využívania kultúrneho potenciálu.

Expertíza kultúrneho potenciálu zahraničných Slovákov je aplikáciou metodiky, ktorá je zameraná najmä na jeho klasifikáciu a evalváciu v konkrétnom prostredí prostredníctvom parciálnych, všeobecne platných zákonitostí a metód (napríklad Beňušková, Z., Danglová, O. (eds.): Trendy regionálneho a miestneho rozvoja na Slovensku, Bratislava 2007).
Výsledky expertízy kultúrneho potenciálu dolnozemských Slovákov budú využívané Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri alokácii finančnej podpory projektom minoritných inštitúcií. Akcentovať budú tie menšinové spoločenstvá a javy minoritnej kultúry, ktoré svojím charakterom, významom, intenzitou, početnosťou či interakciou, dávajú predpoklad zachovania kultúrneho dedičstva Slovákov na Dolnej zemi ako integrálnej súčasti kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Výsledky projektu budú využívané aj v rámci procesu edukácie, keďže plánovanými výstupmi sú štyri publikácie – učebné texty prezentujúce kultúrny potenciál Slovákov v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku, jeho analýzu a možnosti využitia pri ochrane kultúrneho dedičstva, rozvoji kultúrneho a genealogického cestovného ruchu či minoritnom manažmente.

Hlavným cieľom projektu je vytvoriť expertný materiál – na základe už vypracovanej a overenej metodiky analyzovať kultúrny potenciál Slovákov na Dolnej zemi. Všetky jeho súčasti je potrebné identifikovať, pomenovať, klasifikovať a vyjadriť hodnotu kultúrneho potenciálu, v kontexte možností jeho využitia. V jednotlivých lokalitách nie je rovnomerne rozmiestnený, čo jeho ponuku značne diferencuje a hodnotu relativizuje. Rozdiely evidentne existujú v urbánnom aj rurálnom prostredí, ich konkrétne vyjadrenie doteraz nemáme. Mestské prostredie kumuluje viaceré zložky kultúrnej ponuky, na vidieku je jej šírka obmedzená a viac špecificky orientovaná. Využívanie kultúrneho potenciálu je determinované demografickými a socioekonomickými faktormi. Naznačené problémy budú tvoriť legitímne výskumné otázky, ktorých vyriešenie bude potrebné vo výslednej expertíze zodpovedať a zohľadniť.