Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Gastronómia je neustále sa vyvíjajúca oblasť, ktorá podlieha trendom ako celosvetovým, tak lokálnym, rozvíja sa aj vďaka pokroku technológií a nových postupov, ktoré sa aplikujú. To, čo bolo trendom kedysi, dnes už nie je. V práci sa venujeme špecifickej oblasti gastronómie, dokonca by sme mohli povedať, že sa jedná o akýsi medzistupeň gastronómie a marketingu, pretože realizácia food stylingu jednoznačne zahŕňa prvky oboch odvetví. Pojem food styling ešte stále nie je ani v súčasnosti veľmi rozšíreným pojmom na našom území, pretože napriek tomu, že mnoho ľudí tento pojem pozná, skutočne nevie, že je to odborné pomenovanie činnosti a oblasti, ktorej sa týka. V úvode štúdie sa venujeme prehľadu literatúry (prevažne zahraničných autorov), ktorá sa danej problematike venuje, následne opisujeme teoretické východiská a koncepcie, definujeme základné pojmy. Na základe výsledkov dotazníkového prieskumu sme sa dozvedeli, že je pre spotrebiteľa dôležité, ak sa gastronomické prevádzky prezentujú na sociálnych sieťach a aby sa táto skutočnosť stala faktorom rozhodujúcim o návšteve danej prevádzky, mali by byť fotografie zverejňované na týchto profiloch na esteticky vyššej úrovni, aby oslovili a podnietili potenciálneho zákazníka. Jej záver je venovaný praktickým aspektom problematiky food stylingu a jeho následnej komunikácie. Odporúčania v oblasti food stylingu formulujeme prostredníctvom metodickej príručky.
Teoretické východiská. 50. roky 20. storočia zmenili pohľad Američanov na stravu a celkovo stravovacie návyky, ktoré u nich prevládajú dodnes. Po vojne nastali viaceré kultúrne zmeny, ktoré okrem iného ovplyvnili aj jedlo a jeho prípravu. Na trhu sa postupne objavovalo čoraz viac spotrebičov. Na regáloch v obchodoch začali byť dostupné už predpripravené jedlá, ktorých úlohou bolo zjednodušiť varenie a celkovo skrátiť dobu prípravy jedál v domácnosti. S prichádzajúcou vlnou prosperity a lepšou ekonomickou situáciou sa popularizoval trend nevariť večeru doma, ale navštevovať reštaurácie a podniky, kde si jedlo ľudia mohli vychutnať v spoločnosti. Reštaurácie, prevádzky rýchleho občerstvenia a bistrá si preto dávali veľmi záležať na tom, akým spôsobom je ich jedlo servírované zákazníkom a ako vyzerá na fotografiách v letáčikoch. Ich cieľom bolo prilákať väčšie množstvo zákazníkov a tým poraziť konkurenčné podniky. História food stylingu siaha približne do polovice 50. rokov 20. storočia, kedy v Spojených štátoch amerických veľké spoločnosti a korporácie zamestnávali freelancerov, venujúcich sa tvorbe nových receptov a ochutnávaniu jedál. Až postupom času, vývojom fotografického priemyslu, vkladaním fotografií do magazínov, časopisov a kuchárskych kníh sa títo ľudia vypracovali na profesionálnu úroveň práce s jedlom. (Vivaldo – Flannigan 2017)
Food styling sa preslávil vďaka americkej food stylistke, kulinárskej expertke Delores Custer. Autorka vo svojej rozsiahlej publikácii „Food Styling: The Art of Preparing Food for the Camera“ charakterizuje nielen čo food styling je, ale definuje aj jeho históriu, využitie, postupy, ktoré sú v tejto oblasti zaužívané a aplikované, venuje sa materiálnemu vybaveniu potrebnému na jeho realizáciu a ďalším témam. Poskytuje skvelé rady a odporúčania nielen pre skúsenejších v tomto obore, no predovšetkým aj pre začínajúcich nadšencov. Custer v publikácii uvádza, že široká verejnosť často pod pojmom food styling rozumie iba prípravu jedla pre nádherné fotografie, časopisy, stránky, no to je iba malá časť toho, za čím sa skrýva omnoho viac práce, úsilia, príprav, pomôcok a času. Food styling definuje ako proces, v ktorom záleží najmä na tom, ako jedlo vyzerá z hľadiska vizuálnej stránky, ako spolu jednotlivé suroviny a elementy ladia, taktiež ako ladí riad a taniere, na ktorých je jedlo servírované. Je to akési estetické vnímanie gastronómie. Uvádza, že zatiaľ čo bežný človek pripravuje svoje jedlo preto, aby ho konzumoval, food stylisla má za úlohu pokrm pripraviť, aby nasýtil oči diváka a naplnil jeho predstavivosť. (Custer 2010)
Autor Joe Glyda vo svojej publikácii „Food Photography: Creating Appetizing Images“ spomína, že štýly a trendy vo fotografovaní a zobrazovaní jedla sa priebehom rokov rýchlo menia, ale trendy, ktoré boli populárne v minulých rokoch, sa opäť vracajú, podobne, ako je tomu aj v módnom priemysle s oblečením. Vo svojej knihe výstižne charakterizuje pohľad a perspektívu, ktorú je dôležité pri food fotografii vnímať a tou je, že povrch, na ktorom je jedlo umiestnené a servírované, sa zvyčajne definuje ako pozadie, no pri klasickej fotografii sa pozadím myslí vertikálny povrch, pred ktorým je subjekt umiestnený a vytvára dimenziu. (Glyda 2019) V knihe zrozumiteľným spôsobom prechádza jednotlivé kroky, ako by malo fotenie jedla vyzerať, hovorí o správnom nasvietení, štylizovaní, pomôckach, ktoré sú pri práci potrebné, ale aj o postprodukcii už hotových fotiek. Publikácia je dobrým úvodom pre toho, kto by sa chcel tejto sfére začať venovať, pretože obsahuje základné poznatky, ktoré je nevyhnutné vedieť pred samotnou realizáciou. Zatiaľ čo klasická, bežná príprava jedla je určená primárne k jeho konzumácii, food styling sa zaoberá prípravou jedla pre vizuálnu stránku. Jeho účelom je zachytiť ho na fotografiu či iný vizuálny, resp. audiovizuálny materiál tak, aby vzhľad jedla potešil oko a predstavivosť diváka. Je preto nutné, aby jedlo vyzeralo čo najlepšie, najlákavejšie s cieľom zapôsobiť, zanechať dojem a prácou food stylistu je čo najlepšie ho pripraviť. Postup, ktorým sa táto činnosť vykonáva, je súbor mnohých úkonov a krokov, na ktorých sa často podieľa nielen jednotlivec, ale aj celý tím ľudí, z ktorých každý má svoje nezastupiteľné miesto. Je nutné naplánovať si dôkladne každý krok, dôležitá je príprava a kompletizácia surovín, technicko-materiálneho vybavenia a pomôcok, ktoré budú potrebné. Nepochybne jedným z najpodstatnejších úkonov je príprava jedla, pokiaľ ho pripravuje samotný food stylista, a na záver jeho samotné umelecké prezentovanie, štylizácia a zachytenie na fotografii. Celé fotenie často môže trvať niekoľko hodín, prípadne zaberie aj celý deň a cieľom je, aby jedlo na výsledných fotografiách vyzeralo, že bolo práve čerstvo pripravené a u diváka vyvolá pocit, že má chuť ho ihneď skonzumovať. (Custer 2010)
Fotením práca nekončí, dôležitým krokom je následná úprava fotografií, ktoré musia vo výsledku pôsobiť profesionálne a bez nedokonalostí, samozrejme v zmysle, že je dôležité zachovať nosný vzhľad a výzor jedla. Hovoríme najmä o úprave farieb, svetla, kontrastu, sýtosti, prípadne retuše drobných nedostatkov, ako napríklad nerovností, nežiaducich omrviniek či odtlačkov na tanieri a pod.

Zásady a pravidlá food stylingu. Estetická stránka by v gastronómii mala mať svoje nezastupiteľné miesto, či už hovoríme o príprave a servírovaní pokrmov určených k bežnej konzumácii, alebo konkrétne v našom prípade – profesionálnej prezentácii jedla, kedy práve estetickosť a umeleckosť sú hlavnými atribútmi. Je však dôležité zohľadniť, že jedlo ako také, má určité vlastnosti, ktoré je potrebné brať do úvahy ešte skôr, než ho začneme servírovať a štylizovať. Jednou z týchto vlastností je farba. Potraviny rozlišujeme do dvoch skupín – neutrálne a farebné. Do neutrálnych (zemitých) farieb sa zaraďuje biela, béžová, hnedá, šedá, čierna a kaki. Patria sem potraviny ako ryža, mäso, ryby, cestoviny, tmavšie mäso, huby, strukoviny, semiačka, pečivo, zelenina či dokonca sépiové farbivo. Tieto farby a suroviny predstavujú akýsi základ a nemajú za úlohu rozžiariť danú kompozíciu. Opozitnou skupinou sú farby pestré, ktoré nachádzame prevažne v ovocí, zelenine, sladkých pokrmoch, ale napríklad aj v jedlých kvetoch. Tieto suroviny a farby majú za úlohu dodať pokrmu atraktívnosť, niečo, čím upúta pokrm pozornosť, je možné ich rôzne kombinovať.
Druhou vlastnosťou je štruktúra, inak povedané textúra. Je rozdiel v povrchu hladkého masla a štruktúre hrubozrnnej soli, taktiež rozdielnosť v štruktúre uvarených a upečených zemiakov. Preto je podstatné, aby sa na jednom tanieri objavilo viacero odlišných textúr a v takom prípade jedlo nebude vyzerať fádne a nezaujímavo. Chce to rozmanitosť v postupoch a tepelných úpravách. Niečo by malo byť štruktúrované – mäso, knedľa, koláčik, niečo by malo byť hladké – zemiaky, omáčka, poleva, navyše je dobré, pokiaľ sa na tanieri nachádza vždy aj niečo tekuté – šťava, omáčka, dresing a pod.
Tretím atribútom je vzor, ktorý by sme mohli chápať aj ako veľkosť či konzistenciu. Napríklad ryža je drobná, skladá sa z viacero maličkých kúskov, oproti čomu je mäso nakrájané na plátky v oveľa väčšej veľkosti. Je dobré vyhnúť sa rovnakej veľkosti všetkých zložiek pokrmu. Je dôležité opomenúť aj vzor tanierov, na ktorých je jedlo podávané. Pokiaľ je tanier so vzorom, nezáleží na tom, že bude jednofarebný, tento vzor vstupuje do celej vizuálnej schémy a treba naň brať ohľad a prispôsobiť sa podľa toho. Všeobecne preto platí, že taniere v neutrálnych farbách, s hladkými okrajmi sú dobrou voľbou za každých okolností a taktiež budú stále nadčasové.
Posledným atribútom je lesk. Za lesk netreba nevyhnutne považovať len niečo, čo je mokré, mastné a odráža svetlo, naopak, za lesk možno považovať všetko to, čo sa dá použiť na ozdobu jedla – je to záverečnou čerešničkou na torte. Mohli by sme ho rozdeliť do troch bodov, ktoré sa, samozrejme, dajú aplikovať aj súčasne – niečím pokvapkať (olivovým olejom, citrónovou šťavou, rozpusteným maslom, javorovým sirupom…), niečím posypať (orieškami, semiačkami, bylinkami, cukrom, kakaom…) a niečím tvarovo dozdobiť (lístkami, plátkom citrónu, kopčekom šľahačky či zmrzliny, kúskom čokolády…). Takéto záverečné dozdobenie dokáže vo finále povzniesť vzhľad a prezentáciu jedla, a teda aj výslednej fotografie z priemeru na profesionálnu úroveň. (Zatloukalová 2015)
Základným pravidlom food stylingu je, že ľudia konzumujú jedlo aj očami, preto je veľmi dôležitý kreatívny a estetický prístup, ktorým vzbudíme u jednotlivca motiváciu chcieť pokrm ochutnať. Servírovanie jedla na tanier je považované za samozrejmosť, ale v oblasti food stylingu je to akýmsi vyjadrením umenia, pri ktorom aj obyčajný predmet ako tanier dokáže zvýrazniť kvalitu a štýl prezentácie jedla. Starostlivo umiestnené ingrediencie a jednotlivé časti vytvárajú skvostný celok, ktorý by zároveň nemal zatieniť chuť jedla. Food styling by mal byť jednoduchý, štýlový, vizuálne príťažlivý a súčasne nepôsobiť strojene. (Bellingham – Bybee 2008) Jedným z podstatných pravidiel pri food stylingu je výber taniera. Tanier by mal svojím tvarom, farbou a štruktúrou dokresliť celkový vzhľad jedla, aby finálna štylizácia pôsobila ako jeden harmonický celok. Kľúčové je zvoliť správnu veľkosť servisu, mal by byť dostatočne veľký na to, aby jedlo vyniklo, ale dosť malý, aby naopak nezaniklo. Jeho farba je vlastnosťou, ktorá má vplyv na celkový dojem, vnímanie chutí a dokonca aj na to, či u konzumenta vzbudí chuť na jedlo. Potraviny s vysokým kontrastom, ako napríklad steak s omáčkou s batátovým oranžovým pyré bude na bledučkom tanieri vyzerať omnoho lákavejšie, než jedlo s nízkym kontrastom, akým sú napríklad cestoviny s bledou omáčkou na bledom tanieri. Tradičnou a obľúbenou voľbou je servis v bielej farbe, na ktorej by mal pokrm pôsobiť kontrastne. Je lákavým pre konzumenta a pre food stylistu predstavuje čisté plátno, ktoré dotvorí jedlom, najlepšie výrazných farieb, akou je napríklad červená. Opakom je tmavý, napríklad čierny servis, ktorý poskytuje opačný kontrast, kde vyniknú bledé a pestrofarebné pokrmy, ale taktiež aj zemité odtiene, keďže táto farba pôsobí naturálne a výsledok tak bude harmonický. Ďalším variantom je vzorovaný servis, ktorý sa väčšinou kombinuje ťažko, najmä s farebnými potravinami, pretože sa ľahko môže stať, že celkový dojem bude pre výrazný vzor pôsobiť rozhádzane. (Webstaurantstore 2021)
Ďalším dôležitým bodom v oblasti food stylingu je servírovanie. Umiestnenie jedla na tanieri je dôležitým krokom k tomu, ako bude celkový aranžmán pôsobiť. Platí, že tanier by nemal byť preplnený a malo by sa riadiť jednoduchosťou. Vizitkou food stylistu sú aj čisté okraje. Konzument má tendenciu skenovať očami tanier podobne ako obrázok, to znamená od ľavého spodného okraja, smerom ku pravému hornému okraju. Toto sa nazýva pravidlo tretín, ktoré obrázok rozdeľuje na horizontálne aj vertikálne tretiny a miesta, kde sa pomyselné čiary pretínajú, využíva ako ohniskové body. Jedlo by malo byť na tanieri uložené tak, aby bolo aspoň v jednom z týchto ohniskových bodov, pokiaľ je to možné, mimo úplné centrum, no zároveň nie príliš pri okrajoch. Potraviny, ktoré sú aranžované, musia byť čerstvé, vyzerať chutne a oku lahodiaco a taktiež by mali byť čisto a rovnomerne narezané. Suroviny musia mať zachované jasné farby a omáčky správnu konzistenciu. Samotným ukladaním jedla na tanier sa dostávame do finálnej fázy, pričom netreba zabúdať v prípade štylizovania pred konzumáciou, že teplé pokrmy patria na predohriaty tanier a studené pokrmy na chladený tanier. To však v samotnom food stylingu dôležité nie je, pretože teplotu na fotografii necítiť. Jedlo musí na pohľad lákať k jeho ochutnaniu a nesmie pôsobiť umelo. Preto je dobré vyhnúť sa prehnanému množstvu geometrických tvarov, naopak, je vhodné suroviny ukladať do vrstiev a do výšky, čo vytvára dramatickosť a celkovo tak pokrm bude pôsobiť dynamicky. V súčasnosti je trendom food stylingu najmä jednoduchosť a naturálnosť, čo znamená, že všetko, čo je na tanieri uložené, by malo byť aj konzumovateľné. (The culinary pro 2018)
Vplyv foodstylingu na recipienta. Dotazníkový prieskumom, ktorý bol zameraný na vnímanie spotrebiteľov – zákazníkov prezentácie gastronomických prevádzok na sociálnych sieťach, celkovú prezentáciu gastronómie na sociálnych sieťach a taktiež aký má na spotrebiteľa vplyv estetickosť a food styling, bol realizovaný prostredníctvom elektronického dotazníkového formulára platformy Google. Cieľovou skupinou dotazníka boli užívatelia sociálnych sietí Instagram a Facebook. Celkový počet respondentov, ktorí sa dotazníka zúčastnili bolo 400. V prvých piatich otázkach sme sa zamerali na všeobecné fakty, ktorými boli pohlavie, vek, najvyššie dosiahnuté vzdelanie, status a ktorú z uvedených sociálnych sietí využívajú respondenti. V nasledujúcich otázkach sme sa zamerali už na špecifickejšie informácie, ako napríklad to, či respondentov zaujíma na sociálnych sieťach obsah spojený s gastronómiou, či respondenti pred samotnou návštevou podniku vyhľadávajú jeho stránky na sociálnych sieťach. V ďalších otázkach dotazníka sme sa zamerali na food fotografiu z pohľadu respondentov. Zisťovali sme, či si pri návšteve gastronomických prevádzok zvyknú ľudia fotiť jedlo, nápoje či interiér.
Záverečná časť dotazníku bola viac interaktívna, obsahovala fotografie, ktoré sa zameriavali na rôzne aspekty z oblasti food stylingu a food fotografie a respondenti mali za úlohu vybrať, ktorá z fotografií ich osloví viac. Ako prvé boli vybrané fotografie dezertu – lievance s ovocím (Obrázok 1), kde na 1. fotografii pôsobia lievance fádne, nedržia svoj tvar a ovocie na vrchu vytvorilo len akúsi homogénnu vrstvu, ktorá lievance neesteticky pokryla. Na 2. fotografii lievance pekne držia svoj tvar, vidno medzi nimi stekajúcu polevu, vďaka čomu pôsobia šťavnato a ovocie prechádza od vrchu lievancov až po spodok, čím vytvára postupnosť a vertikálnosť v servírovaní. V tejto otázke hlasovalo 82,8 % za možnosť 2.
Obrázok 1: Dezert – lievance s ovocím
Zdroj: Lucia Bednáriková, 2020

V ďalšej zo série otázok bolo zameranie na zobrazenie produktu – vína (Obrázok 2), pričom na 1. fotografii sú fľaše vína bez ľudského elementu a za nimi sa nachádza pozadie mesta a podvečernej oblohy. Fotografia 2. zobrazuje fľašu vína s ľudským elementom, kde je víno držané v rukách a jedná sa o tematickejšiu, jesennú fotografiu. Respondenti v tomto prípade hlasovali nasledovne: 69,8 % preferovalo možnosť 1. a 30,3 % zvolilo možnosť 2. Z tohto výsledku vyplýva, že ak sa jedná o produktovú fotografiu, v tomto prípade vín, je spotrebiteľovi viac sympatická fotografia bez ľudského elementu. Je preto vhodnejšie produkty fotiť samostatne.

Obrázok 2: Produktová fotografia s/bez ľudského elementu – víno
Zdroj: Lucia Bednáriková, 2020
Posledná otázka je zameraná na zobrazenie detailu a celku na food fotografiách. Fotografie sú z prostredia kaviarne (Obrázok 3). Naším zámerom bolo zistiť, či respondenti preferujú detailné alebo celostné fotografie jedla. Na predkladanej detailnej fotografii sa nachádza káva a dezert, na fotografii celku sa nachádza stôl s dezertmi a nápojmi a dopĺňa ho váza s farebnými kvetmi, ktoré dodávajú prostrediu a fotografii atraktivitu. V tejto otázke sa o niečo väčší počet respondentov, konkrétne 53,3 % priklonili k možnosti 2, teda ku fotografii celku.

Obrázok 3: Zobrazenie detailu a celku, kaviareň
Zdroj: Lucia Bednáriková, 2020

Metodická príručka. Na základe poznatkov nadobudnutých v teoretickej časti a praktickými skúsenosťami získanými z jednotlivých realizácií food fotografií bola zostavená krátka metodická príručka vhodného postupu a dôležitých krokov, podľa ktorých postupovať pri vytváraní estetickej food fotografie.
Metodická príručka je určená pre bežných užívateľov sociálnych sietí, ktorí radi zdieľajú svoje gastronomické zážitky a baví ich práca s jedlom, fotografiou a radi by zdokonalili estetickú stránku v tejto oblasti. Príručka je predovšetkým určená pre gastronomické prevádzky, ktoré by vďaka nej mohli zlepšiť úroveň svojich sociálnych sietí prostredníctvom kvalitnej fotografie jedál či nápojov celkovo po estetickej stránke a osloviť tak potenciálneho zákazníka.

1. Jedlo, ktoré sa rozhodneme fotografovať by malo byť vždy čerstvé a na pohľad lákavé. Toto je základný a dôležitý bod, pretože hoci sa budeme akokoľvek snažiť krásne naaranžovať a zachytiť dvojdňový šalát, nikdy nebude pôsobiť sviežo. Na výslednej fotografii nedokonalosti vyniknú, preto je dôležité eliminovať ich tým, že pracujeme s čo najčerstvejšími surovinami, ktoré na zábere budú vyzerať dobre.
2. Ak je to možné, fotenie realizujeme na dennom svetle. Bežný užívateľ zrejme poväčšine nemá k dispozícii profesionálne štúdiové osvetlenie, a preto je jeho najlepším variantom denné svetlo či už priamo v exteriéri, alebo v svetlom interiéri pri okne a podobne. Platí pravidlo, že svetlo je základ dobrej fotografie, to však neznamená, že objekt budeme fotografovať na priamom slnku, pretože to by spôsobilo, že výsledná fotografia bude príliš presvetlená – prepálená. V prípade slnečného žiarenia volíme skôr umiestenie, kedy na fotografovaný objekt nebudú lúče dopadať priamo, prípadne budú dopadať cez nejakú prekážku, ako napríklad listy stromov, vzorované záclony a podobne.
3. Vždy čistý objektív – toto je zlaté pravidlo, ktoré znie ako klišé, avšak mnoho ľudí naň vôbec nemyslí. Môžeme sa všemožne snažiť mať dobré svetlo, vhodnú kompozíciu a krásne vyzerajúce jedlo, ak pri zhodnocovaní snímok zistíme, že na objektíve boli nečistoty, ktoré celú fotografiu znehodnotia. Pozor však na čistenie, pretože sklíčka môžu byť citlivé a ľahko by sa mohlo stať, že drsnejšou textíliou ich nenávratne poškriabeme. Volíme preto textílie z jemných vlákien, ktoré sklíčko objektívu nepoškodia.
4. Pri štylizácii sa riadime skôr pocitom ako prehnanými pravidlami. Ak servírujeme na tanier jedlo, ktoré má viac častí, nesnažíme sa zbytočne dosiahnuť efekt dokonalej uhladenosti a uloženia surovín. Osvedčený je organický spôsob servírovania, prípadne uloženie v štýle trojíc, kedy jednotlivé časti servírujeme vedľa seba akoby do tvaru trojuholníka, nie príliš ďaleko od seba ani nie v prílišnej blízkosti. Takto dosiahneme, že tanier nebude pôsobiť veľmi prázdno a naopak ani preplnene. Nebojíme sa nedokonalostí, omrviniek, ktoré, v správnom množstve, môžu dodať fotografii jedla autentickosť, avšak pozor na neestetické škvrny od jedla, ktoré naopak na tanieri lákavo nepôsobia. Ak máme na fotografii objekty rôznej výšky, ako napríklad fľaše vína a jedlo, pokiaľ je to možné, skúsime fľašu napríklad uložiť ležmo, čím nebudú jednotlivé vertikálne línie natoľko rozdielne.
5. V jednoduchosti je krása. Pravidlo platí pri výbere tanierov, podnosov, šálok, doplnkových textílií, vzorov, jednoducho pri detailoch, ktoré nám dotvárajú celok a nevhodne zvolené môžu celkový dojem aj pokaziť. Snažíme sa vyberať skôr jednoduché doplnky bez výrazných vzorov, v ľahko kombinovateľných farbách, ktoré ladia s odtieňmi jedla a v takom prípade sa nestane, že odpútajú pozornosť. Čo sa týka farebných kombinácií, snažíme sa jednotlivé prvky ladiť tón v tóne a celky farebne príliš nekombinovať, aby nám nevznikol farebný chaos, ale naopak fotografia pôsobila úhľadne a čisto.
6. Detaily robia celok. Tak, ako je v predošlom kroku spomenuté, že v jednoduchosti je krása, v tomto kroku platí, že malé detaily dotvárajú celkový dojem. Stále však platí, že sa skôr držíme jednoduchosti. Štylizáciu oživia napríklad kvety, rôzne rastlinné prvky, suroviny, z ktorých samotné jedlo pozostáva. Napríklad ak fotíme koláč, môžeme vedľa uložiť vajíčka, ak sme ich v recepte používali, ak sme jedlo pripravovali z orieškov, môžeme nimi dotvoriť aj štylizáciu.
7. Uhol fotografie. Je viacero možností, z akého uhla zachytiť fotografovaný objekt. Osvedčený je však spôsob, že ak chceme zachytiť jedlo ako celok, vhodné je fotiť zvrchu, naopak, ak chceme zachytiť detail, prípadne dať do popredia len vybraný objekt, fotíme z nášho pohľadu. Pozor na umiestnenie objektov, pretože hlavný prvok by mal byť v centre pozornosti a nie v úzadí.
8. Úprava fotografie. Po vyhotovení fotografie je vhodná jej postprodukcia, v ktorej doladíme detaily ako tiene, svetlo, kontrast, úroveň bielej farby, sýtosť farieb a odtieň. Platí tu pravidlo, že čím viac námahy si dáme v predošlých krokoch, tým menej práce bude s postprodukciou. Ak už ale vyhotovenú fotografiu upravujeme, vždy sa snažíme ju zachovať v prirodzenej miere, aby sa nestalo, že vo výsledku bude vyzerať úplne odlišne od reality. Vhodnými programami na úpravu fotografií pre bežného užívateľa sú napríklad Adobe Lightroom, PicsArt, SnapSeed a mnoho iných.
9. Zdieľanie obsahu na sociálnej sieti. Zaručeným pravidlom pre dobre vyzerajúci profil na sociálnej sieti je konzistentnosť, inak povedané jednotnosť. To platí ako pri type zdieľaného obsahu, tak pri farebných tónoch fotografií či videí. Zladený profil pôsobí usporiadane, čisto a na úrovni a užívateľa osloví už na prvý pohľad, pretože jasne vidí koncept, ktorý daný profil vyjadruje.
10. Prax robí majstra. Je dôležité mať na pamäti, že aj tí najlepší raz začínali a nikto učený z neba nespadol. Preto sa najlepšie zdokonaľuje, ak človek skúša a čo najviac realizuje teoretické poznatky v praxi, prichádza na to, aký postup je vyhovujúci či naopak, ktorý nie je, ako treba pracovať so surovinami, kompozíciou, svetlom, doplnkami a podobne.

Záver. Food styling je veľmi kreatívnym odvetvím, ktoré poskytuje široký priestor a možnosti pre realizáciu, ale taktiež má mnoho možností uplatnenia a využitia v rôznych oblastiach. Táto sféra podlieha neustálym trendom, ktoré sa v súčasnom svete menia závratnou rýchlosťou v dôsledku technologického pokroku, rýchlejšieho spôsobu života, otvorených možností komunikácie či cestovania. Stále však platí, že zaužívané a rokmi overené postupy sa nemenia ani v tejto oblasti. Samotný pojem food styling je stále málo používaný, vo väčšej miere je známy skôr v zahraničí ako u nás.

Literatúra:
CUSTER, D.: Food Styling: The Art of Preparing Food for the Camera. Hoboken, New York: John Wiley. 2010.
GLYDA, J.: Food Photography: Creating Appetizing Images. New York: Routledge, 2019.
VIVALDO, D. – FLANNIGAN, C.: The Food Stylist‘s Handbook: Hundreds of Media Styling Tips, Tricks, and Secrets for Chefs, Artists, Bloggers, and Food Lovers. Utah: Gibbs M. Smith. 2017
ZATLOUKALOVÁ, J. F.: Food styling snadno a rychle: Food styling na doma. 2015. [online]. (cit. 01-03-2021) Dostupné na: https://www.kucharkaprodceru.cz/foodstyling/.
BELLINGHAM, L. – BYBEE J. A.: Food Styling for Photographers: a guide to creating your own appetizing art. Boston: Wiley-Blackwell, 2008. A basic Guide to Food Presentation. Webstaurantstore.com. 2018. [online]. (cit. 01-03-2021) Dostupné na: https://www.webstaurantstore.com/article/200/basicguide-to-food-presentation.htm.Plate presentations. Theculinarypro.com. 2018. [online]. (cit. 01-03-2021) Dostupné z: https://www.theculinarypro.com/plate-presentations/.