Subkultúry súvisiace so športom so zameraním na slovenské futbalové prostredie – Ultras ŠK Slovan Bratislava
Úvod. Futbal sa predovšetkým v niekoľkých posledných desaťročiach stal spoločenským a športovým fenoménom zasahujúcim do masovej kultúry ako príťažlivý spôsob diváckeho zážitku. V súčasnosti sa pravdepodobne nachádza na vrchole celosvetovej popularity, keď prakticky každý národ sleduje a zároveň hrá túto hru, ktorá má svoje počiatky už v stredoveku. Ak nebola v dobe zrodu tohto športu k dispozícii lopta, tak sa mnohokrát používali lebky zvierat, vo výnimočných prípadoch aj ľudské lebky. Táto hra bola značne divoká, pričom pravidlá boli využívané iba v minimálnej miere. Bola v nej vysoká miera násilia, ktorá občas vyústila až v smrť alebo vážne zranenie. Keď bola v Anglicku založená prvá futbalová asociácia, v roku 1863, jej úplne prvým opatrením bolo pokúsiť sa v čo najvyššej miere minimalizovať násilie na hracej ploche. V prvej polovičke 20. storočia sa futbal rozšíril aj na európsky kontinent a zároveň do Latinskej Ameriky, neskôr do Afriky a Ázie. Profesionálnym športom je od roku 1885, no neoficiálne už ním bol oveľa skôr. V roku 1904 bola založená FIFA – Fédération Internationale de Football Association, ktorá je až do súčasnosti riadiacim orgánom pre futbal, futsal a plážový futbal. Aktuálne reprezentuje v 211 krajinách sveta. (fifamuseum.com, 2021) Podľa dostupných údajov, posledné majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré sa konali v roku 2018 v Rusku, sledovalo doma v televízii 3,262 miliardy ľudí, pričom ďalších približne 309,7 milióna ľudí sledovalo futbalové zápasy v baroch a reštauráciách. Počas všetkých 64 zápasov bolo na zápasoch prítomných dohromady 191 miliónov návštevníkov. (fifa.com, 2021) Práve v tejto súvislosti sú reflektované rôzne dynamické vzájomné vzťahy športu a spoločnosti, medzi ktoré patrí nepochybne aj problematika týkajúca sa fanúšikovstva, resp. subkultúr ultras či hooligans.
Cieľom predkladaného článku je prezentácia a analýza subkultúry ultras v slovenskom futbalovom prostredí. Zameriame sa na konkrétnu skupinu ultras podporujúcu Športový klub Slovan Bratislava. Zaoberať sa budeme najmä hodnotiacimi kritériami, na základe ktorých sme mohli dospieť k rôznym záverom. Venujeme sa tiež historickému vývoju, štruktúre, pravidlám a sankciám, medziskupinovým vzťahom a špecifickým symbolom skúmanej skupiny. Zároveň sa venujeme aj analýze správania sa skupiny pred, počas a po športovom podujatí, ktorým je v našom prípade majstrovský futbalový zápas. Na základe takejto analýzy môžeme bližšie určiť, či sa jedná o prejavy subkultúry alebo kontrakultúry, resp. či ide o pozitívne alebo negatívne prejavy subkultúry.
Ciele napĺňame predovšetkým prostredníctvom zúčastneného pozorovania na futbalovom zápase a štandardizovaným rozhovorom s aktívnym a bývalým členom skúmanej skupiny ultras. V rámci získavania informácií sme využívali aj knižné či internetové zdroje. Poznatky z uvedených zdrojov sme na základe dôkladného štúdia mohli správne vyselektovať a následne interpretovať. Analýzou vykonaného pozorovania sme dokázali určiť jednotlivé prejavy správania. Pri vytváraní záverov sme sa držali vopred stanovených hodnotiacich kritérií.
Hodnotiace kritériá. Ako je už spomenuté, v rámci predkladaného článku budeme hodnotiť prejavy správania ultras ŠK Slovan Bratislava pred, počas a po futbalových zápasoch. Rozlišovať budeme medzi pozitívnymi a negatívnymi prejavmi subkultúry a prejavmi kontrakultúry. Aby bolo možné takýto rozbor vykonať, je potrebné, aby sme vychádzali z vopred stanovených kritérií hodnotenia. Základ týchto kritérií tvoria teoretické východiská, legislatíva Slovenskej republiky a organizačného a návštevného poriadku, ktorý vydal Slovenský futbalový zväz.
Medzi nami vytvorené hodnotiace kritériá, patria teoretické východiská. Tie sa viažu predovšetkým na definíciu pojmov ako je kultúrny vzor a norma a sociálna kontrola. V internetovej encyklopédii, ktorá sa venuje antropológii, sa nachádza veľmi výstižná definícia termínu kultúrny vzor. Tá hovorí, že kultúrny vzor je všeobecne prijímaný systém hodnôt, noriem, spoločenských inštitúcií charakteristických pre danú spoločnosť a kultúru. (is.muni.cz, 2020) Na spomínaný pojem úzko nadväzuje termín „norma“. Radomír Masaryk píše, že normy sú neoddeliteľnou súčasťou spoločenskej existencie a súčasne sú aj jej produktom. Zreteľne predpisujú správanie vyžadované spoločnosťou a predstavujú aj očakávania správania sa v spoločnosti. Riadime sa nimi počas života, preto ich Masaryk označuje aj ako pravidlá. Ich jedinečným a typickým znakom je, že pri ich nedodržiavaní vyvodzuje spoločnosť rôzne tresty – sankcie. Ďalej autor hovorí o dvoch formách noriem. Prvú nazýva zvyklosťami. Táto forma noriem je spoločensky uznávaná, využívaná, avšak nie je žiadnym dôsledným spôsobom vynucovaná. Druhú formu bližšie špecifikuje ako zákony. Tie zreteľne definujú pravidlá a v prípade ich porušenia vyvodzuje spoločnosť rôzne sankcie. (Masaryk, 2013) Pojmu norma sa venuje aj Ján Botík v publikácií Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Hovoria, že je súčasťou tradičnej kultúry a je nepísaným pravidlom alebo úzusom, prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná samoregulácia a kontinuita tradície. Môže mať formu príkazu, zákazu alebo odporúčania a z významového hľadiska má individuálnu, skupinovú alebo celospoločenskú platnosť. (Botík a kol., 1995) S uvedenou definíciou súhlasíme a je potrebné dodať, že prináša informáciu o tom, že norma je nepísaným pravidlom. Z nášho pohľadu je skvelým doplnením pre vyššie uvedenú definíciu od Radomíra Masaryka. Na základe týchto teoretických východísk budeme hodnotiť prejavy správania týkajúce sa nepísaných pravidiel v prostredí futbalových fanúšikov. Pozitívne prejavy správania sú také, ktoré vyjadrujú podporu či poďakovanie pre hráčov svojho klubu alebo poukazujú na identifikáciu sa ako skupiny, prejavy úcty alebo také, ktoré slušným spôsobom vyjadrujú nespokojnosť s futbalovým, ale aj spoločenským dianím. Negatívnymi prejavmi subkultúry je predovšetkým používanie hrubých vulgarizmov na adresu súperových hráčov, mesta súperovho klubu. Prejavmi kontrakultúry sú rasové urážky, politické urážky či urážky voči inštitúciám.
Ďalším, nemenej dôležitým, hodnotiacim kritériom je aj legislatíva Slovenskej republiky. Pre potreby tohto článku budeme využívať najmä znenie zákona 372/1990 §47 s názvom Priestupky proti verejnému poriadku. Znenie spomenutého zákona je dostupné na internetovej stránke www.slov-lex.sk.
Ďalej sú pre potreby písania predkladaného článku dôležité nariadenia týkajúce sa organizačného a návštevného poriadku, ktorý spracoval a vydal Slovenský Futbalový Zväz, pričom využívame piaty a šiesty článok spomenutého dokumentu. V článku 5 sa píše o povinnostiach účastníka a článok 6 uvádza zákazy účastníka futbalového stretnutia. Dokument je sprístupnený na www.futbalsfz.sk.
Historický vývoj ultras ŠK Slovan Bratislava. Podľa zahraničných vzorov z Anglicka, Talianska či Nemecka sa v roku 1988 sformovala pronárodne orientovaná, rebelujúca mládež do zoskupenia ultras a odštartovalo prvé organizované povzbudzovanie ŠK Slovan Bratislava. Krátko na to začali vznikať prvé chorály, klubové suveníry či zástavy. V roku 1989 visela na, v súčasnosti už zbúranom, štadióne s názvom Tehelné Pole prvá významná vlajka, ktorá niesla názov Ultra Fans. V úvode deväťdesiatych rokov už vtedy fungujúca skupina prešla zmenou, prostredníctvom ktorej sa postupne radikalizovala. V roku 1993 bola na derby zápase proti Spartaku Trnava zavesená prvýkrát biela vlajka s nápisom Ultras Slovan Pressburg s dvomi runovými písmenami „s“ uprostred. Za vznikom tejto vlajky stáli ľudia prevažne z krajnej pravice, radikáli a športoví nadšenci. Skupina, ktorá funguje pod rovnakým názvom do dnešných dní, nesie skratku USP – Ultras Slovan Pressburg a jej záujem o mimo futbalové aktivity, ktoré sú známe pod pojmom tretí polčas, naďalej pretrváva. Členovia tejto skupiny pochádzali v drvivej väčšine z prostredia bratislavskej krajnej pravice. Medzi fanúšikov ultras ŠK Slovan Bratislava však vždy patrili aj menej radikálne osoby. Tie sa venovali a v súčasnosti venujú predovšetkým povzbudzovaniu, nácviku a prevedeniu rôznych choreografií a podobným fanúšikovským aktivitám. Týmito skupinami boli napríklad Belasí Fanatici alebo Belasá Šlachta. (ultrasslovan.eu, 2021)
Štruktúra, pravidlá a sankcie, medziskupinové vzťahy. Tak, ako väčšina skupín či organizácií, aj ultras ŠK Slovan majú svoju štruktúru. Ich štruktúra je hierarchizovaná. Na čele ultras stojí hlavná skupina, ktorou je v súčasnosti Ultras Slovan Pressburg – USP. Členovia spomenutej skupiny sa sústreďujú na organizáciu ostatných členov pred, počas aj po futbalovom stretnutí. V rámci ultras fungujú rôzne ďalšie skupiny označované ako „divízie“. Rozdelené sú na základe regionálneho, respektíve mestského príslušenstva. Existujú tak divízie Martin, Prievidza, Ružomberok či divízia Považie. V rámci Bratislavy funguje mnoho ďalších skupín, z ktorých je potrebné spomenúť napríklad skupinu Dimitrovka Boys, Stará Garda, Belasí Fotri, Zverina a ďalšie. Jednotlivé skupiny majú na svojom čele hlavného organizátora, ktorý nie je volený. Je ním zvyčajne starší člen skupiny alebo človek s prirodzenými vodcovskými schopnosťami, ktorého ostatní členovia plne rešpektujú. Na futbalových zápasoch všetci členovia rešpektujú pokyny speakera, ktorý stojí v čele davu a s pomocou megafónu „rozkrikuje“ texty chorálov alebo pokrikov. Nemenej dôležitou súčasťou sú aj bubeníci, ktorí udržiavajú tempo chorálov. Podľa informátora celok ultras tvorí 10% bežných fanúšikov, 70% členov s ultras mentalitou a 20% s mentalitou hooligans. (Informátor 1, nar. 1993)
Ultras Slovan Bratislava má tak, ako aj iné organizované skupiny určené vlastné pravidlá fungovania. Na základe dosiahnutých informácií môžeme tieto pravidlá rozdeliť do dvoch skupín. Sú nimi pravidlá bežného fungovania a pravidlá správania sa počas zápasov, ktoré bližšie určuje kódex fanúšika. (Informátor 1, nar. 1993)
Pravidlá, ako aj sankcie bežného fungovania sú veľmi podobné, ako pravidlá skupiny ultras MŠK Žilina. Najdôležitejším pravidlom je strážiť klubové suveníry, z pomedzi ktorých je najcennejšia vlajka. V prípade straty, alebo odcudzenia hrozia sankcie v podobe dohovoru, fyzického trestu alebo až vyhodenia zo skupiny. Pri určovaní trestu za porušenie tohto pravidla rozhoduje viacero faktorov. Sú nimi okolnosti straty-odcudzenia, ako napríklad strata pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok, napadnutie početnejšou nepriateľskou skupinou, veľmi záleží na konkrétnom stratenom klubovom suveníre. Ďalším pravidlom, ktoré sa dodržiava je zákaz hovoriť s políciou, resp. s cudzími osobami o internom dianí v skupine. Za porušenie spomínaného pravidla hrozí fyzický trest a vylúčenie zo skupiny. Tretím pravidlom je zákaz používania zbraní pri strete s členmi nepriateľských ultras skupín. Ak niektorý z členov uvádzané pravidlo poruší, nadobúda v skupine status zbabelca, slabocha. Nemenej dôležitým pravidlom je zákaz požívania alkoholických nápojov na výjazdoch. V prípade, že sa nejaký člen dostaví na zraz pred odchodom pod značným vplyvom alkoholu, tak ho zodpovedná osoba nepustí do dopravného prostriedku, prípadne ho aj fyzicky potrestá. Ak sa stane, že niektorý z členov požije nadmerné množstvo alkoholu, pri preprave na „vonkajší zápas“, tak ho zodpovedná osoba nepustí na štadión. (Informátor 1, nar. 1993)
Počas domácich zápasov sa členovia skupiny správajú podľa pravidiel, ktoré určuje Kódex fanúšika. Spomínaný kódex obsahuje 10 pravidiel. Prvé hovorí, že každý divák, fanúšik, člen skupiny ultras či hooligans, ktorý sa počas zápasu nachádza v sektore C – sektor určený výhradne pre domácich priaznivcov – musí dodržiavať pravidlá skupiny ultras a riadiť sa pokynmi počas zápasu. Druhé pravidlo nariaďuje všetkým divákom v sektore C participáciu na povzbudzovaní domáceho mužstva. Tretí bod kódexu nariaďuje podporu svojho mužstva aj napriek nepriaznivému stavu. Štvrté pravidlo zakazuje pyrotechniku v sektore C a prípadnú vopred povolenú pyrotechniku používa iba skupina ultras. Ďalšie pravidlo hovorí o tom, že každá vyvesená vlajka musí byť umiestnená na vopred určenom mieste. Šiesty bod tohto súboru pravidiel zakazuje fotografovanie a natáčanie počas domácich futbalových zápasov takým osobám, ktoré na to neboli vopred určené. Zároveň zakazuje aj šírenie fotografií a videí na sociálnych sieťach osobám, ktoré na tento úkon neboli vopred určené. Siedme pravidlo hovorí, že rozkrikovanie kotla má na starosti výhradne speaker. Ďalšie pravidlo zakazuje konzumáciu tvrdého alkoholu všetkým, ktorí majú na sebe nejaké klubové suveníry a nachádzajú sa v sektore C. Nasledovné hovorí, že ak účastník futbalového zápasu nachádzajúci sa v sektore C požije nadmerné množstvo alkoholu má sa zdržať akýchkoľvek neprimeraných výkrikov narušujúcich povzbudzovanie. Posledný bod „tribúnového“ kódexu informuje, že každá osoba, pre ktorú sú platné uvedené pravidlá, zodpovedá za ich dodržiavanie sama za seba. (ultrasslovan.eu, 2020) V prípade, že niektorý z účastníkov dané pravidlá porušuje, hrozia mu sankcie v podobe fyzického trestu, vyhodenia zo sektora C alebo v miernejších prípadoch dohovor. (ultrasslovan.eu, 2021)
Ultras ŠK Slovan Bratislava udržiava dlhodobo rôzne medzi-skupinové vzťahy. Tie sa členia na družby, priateľstvá a nepriateľstvá. V súčasnosti nemá ultras Slovan Bratislava žiadne oficiálne družby. Napriek tomu, udržiava pomerne vysoký počet priateľstiev. Zo susednej Českej republiky uchovávajú silné priateľské vzťahy s ultras skupinou Zbrojovka Brno aj napriek tomu, že s touto skupinou ukončili oficiálnu družbu, ktorá trvala 20 rokov. Pevné priateľstvo udržiavajú s rakúskou skupinou ultras Austria Wien. Najvyšší počet oficiálnych priateľstiev udržiavajú s poľskými skupinami ultras. Sú nimi Wisla Kraków, Ruch Chorzów, Widzew Lodž a Elana Toruń. Všetky ultras skupiny zo Slovenska považujú za oficiálnych nepriateľov. Zo zahraničných skupín sú známe nepriateľstvá s českým Baníkom Ostrava, Slaviou a Spartou Praha. Z Rakúska je to Rapid Wien, z Maďarska Ferencvaros Budapešť a z Poľska LKS Lodž, Cracovia Kraków, GKS Katowice a Górnik Zabrze. Za nepriateľské skupiny ultras pokladajú aj také skupiny, ktoré sú v nepriateľstve s oficiálnymi priateľmi ultras Slovan Bratislava. (Informátor 2, nar. 1995)
Špecifické symboly. Ultras ŠK Slovan Bratislava má svoje špecifické symboly, medzi ktoré patria vlajky, šály, chorály, pokriky alebo nálepky. Jednotlivé vlajky alebo šály vznikajú na základe klubovej farby, ktorou je v tomto prípade modrá, resp. hlavne belasý odtieň. Doplnené sú o erb mesta Bratislava, respektíve logo jednotlivej skupiny, ktorá je členom ultras alebo klubový erb. Vlajka má najpodstatnejší až posvätný význam pre členov ultras. Nemenej dôležité sú aj ostatné klubové suveníry ako šál, dres, tričko či nálepky. Medzi špecifické symboly ultras ŠK Slovan Bratislava patria aj pokriky a chorály. Pokriky sa predávajú ústnou formou, vznikajú spontánne, často priamo počas futbalového zápasu. Samotné chorály vznikajú kvôli povzbudeniu hráčov klubu či zosmiešnenie súperovho klubu, ale aj, ako z textov vyplýva, na prejavenie svojej identity s danou skupinou ultras. (Informátor 1, nar. 1993)
Uvádzame aj konkrétne príklady chorálov skupiny ultras ŠK Slovan Bratislava. Na internetovej stránke ultrasslovan.eu sú uvedené texty chorálov, ktoré skúmaná skupina používa počas zápasov, ale aj mimo nich. Neuvádzajú však názvy chorálov, z tohto dôvodu ich pre potreby predkladaného článku číslujeme v poradí, v akom sú uvedené. Z textu prvého uvedeného chorálu evidentne vyplýva dôvod jeho vzniku, respektíve používania. Je ním identifikácia a oddanosť ku svojmu klubu. Využíva sa na vyjadrenie podpory hráčov, no zároveň aj ako prostriedok vyjadrenia nadradenosti klubu nad ostatnými klubmi nie len na futbalovej scéne, ale aj na ultras scéne. Druhý chorál slúži na podporu hráčov ŠK Slovan Bratislava ku vstreleniu gólu do súperovej bránky. Tretí chorál je určený na zosmiešnenie hráčov, respektíve členov ultras MŠK Žilina. Prvé dva chorály môžeme na základe nami vytvorených hodnotiacich kritérií označiť ako pozitívny prejav subkultúry. Tretí chorál hodnotíme ako negatívny prejav subkultúry, z dôvodu využívania vulgarizmov.
Chorál č. 1
ŠK Slovan to je život náš
Všetkého sa kvôli nemu vzdáš
Veď my sme belasí
Na scéne najlepší
A preto všetci spolu spievamééé
Oleoleoleoleoleeee
Chorál č. 2
Ariariariarioooooo Slovan goool
Slovan goooooool
Ariariariarioooooo Slovan goool
Slovan goooooool
Chorál č. 3
Žilina je skurvená,
s poliakmi je spojená,
rozjebeme šošonov,
Pod belasou oblohou.
Preto všetci kričíme,
že Žilinu zničíme.
Farba žlto-zelená,
pre kokota stvorená!
Prejavy správania sa pred, počas a po športovom podujatí a ich hodnotenie. Príklady prejavov správania sa ultras ŠK Slovan Bratislava pred, počas a po športovom podujatí sme získali priamo na futbalovom zápase medzi ŠK Slovan Bratislava a AS Trenčín konajúcom sa 31.7. 2021 o 20:00. Rozhovorom s členmi skúmanej skupiny sme zistili informácie o prejavoch správania mimo športového podujatia. Vzhľadom na opatrenia prijaté v rámci ochrany proti aktuálne opäť šíriacemu sa vírusu Covid-19 je počet divákov na majstrovskom zápase obmedzený. Na zápase bola povolená 50% kapacita štadióna, ktorá znamená 15 000 návštevníkov. Na zápase bolo prítomných 5889 divákov. Sprístupnené boli takmer všetky sektory štadióna. Súčasťou je aj sektor C, ktorý je určený pre fanúšikov ultras.
Pred futbalovým stretnutím sa v sektore C postupne zhromažďovali členovia ultras a postupne vešali vlajky svojich skupín na viditeľné miesta. Pri nástupe hráčov, počas ktorého hrala klubová hymna, členovia ultras v postoji držali nad hlavami klubové šály, čo chápeme ako prejav úcty a teda pozitívny prejav danej subkultúry. Najčastejším prejavom počas zápasu bolo skandovanie hesla: „Slovan, Slovan“ za sprievodu bubnov na vyjadrenie podpory pre hráčov a klub. Počas zápasu členovia ultras prezentovali pokrik: „V Bratislave všetkým známe, že belasých radi máme. Každá pani, každý pán fanúškuje za Slovan!“. Prvýkrát počas zápasu pokrikovali sami, následne už vytvárali interakciu s ostatnými prítomnými fanúšikmi na štadióne. Robili tak prostredníctvom vyzvania: „Celý štadión opakuje!“. Daný prejav správania hodnotíme ako pozitívny prejav subkultúry, pretože je určený na podporu a zároveň identifikáciu sa. Počas zápasu boli prítomné aj ďalšie podobné pozitívne prejavy ako napríklad chorály: „Ariariariarioooooo Slovan goool Slovan goooooool!“, „Iba za Slovaaan, ja svoj život položím. V nebi beelasooom budem navždy iba s ním. Vialeoleee…“ , „Belasí hej, belasí oleeole! Naša láska jediná, je belasá rodina!“ , „ŠK (tlap tlap) Slovan (tlap tlap) majster (tlap tlap) ligy, ŠK Slovan belasí majstri!“ alebo „Slovan a Slovan a Slovan a poďme všetci Slovan a Slovan a Slovan!“.
Medzi negatívne prejavy subkultúry zaraďujeme chorál, ktorý bol počas zápasu použitý jedenkrát: „Slovan ten je najlepší. Ostatní sú bastardi. Futbal nás moc nebaví. Radšej máme bufety. Tiež fanúšik útočí. AS Trenčín do piči!“. Počas zápasu bol rovnako jediný raz využitý chorál, ktorý hodnotíme už ako prejav kontrakultúry. Je ním: „ Poďme všetci vymätenci rozjebať celý štadión, rozkopať fízlov, polámať ploty, nech Slovan je náš šampión. Oleoleee… Sme debilní a strašne sprostí, ciciny do rúk chytáme. Ak je vám zima stačí len slovo a my vás všetkých oštíme. Oleoleee… Poďme všetci fanúškovia kričať Slovan do toho, pobozkať fízlov, podať im kvety, nech Slovan je náš šampión. Oleoleee…Poďme všetci nespratníci, nezmestiť sa do kože, najebaní do nemoty, my ten futbal zrušíme. Oleoleee…“.
Počas spomínaného zápasu bolo prítomné aj skandovanie pokrikov. Medzi pozitívne prejavy subkultúry zaraďujeme reakciu členov ultras na časť zápasu kedy systém VAR vyhodnotil pokutový kop pre ŠK Slovan Bratislava, ktorý mal ísť zahrávať Vladimír Weiss mladší. Členovia ultras skandovali: „Vlado gól, Vlado gól, Vlado gól gól gól gól gól!“. Po premenenom pokutovom kope vytvorili ultras interakciu s ostatnými fanúšikmi výzvou „Celý štadión opakuje!“ a následným skandovaním „Vlado, Vlado, Vlado!“. Spomínanú situáciu nasledovala ďalšia interakcia začínajúca výzvou: „Celý štadión odpovedá!“, pričom ultras položili otázku: „Kto vyhraje dneska?“, a ostatná divácka kulisa odpovedala : „Samozrejme ŠK!“. Inými pozitívnymi prejavmi je napríklad skandovanie mien ostatných hráčov ŠK Slovan Bratislava alebo bývalého hráča Slovana Andraža Šporara, s ktorým sa spájal jeho návrat do klubu v letnom prestupovom období. Medzi pozitívne prejavy zaraďujeme aj adekvátne vyjadrenie nespokojnosti s protipandemickými pravidlami na štadióne, ktoré zakazovali v tej dobe konzumáciu nápojov. Ultras skandovali: „My chceme pivo!“.
V dobe trvania zápasu však ultras prezentovali aj pokriky, ktoré môžeme hodnotiť ako negatívny prejav. Je ním napríklad pokrik: „Ten kto není belasí, nech sa radšej obesí!“. Alebo pri situácii, kedy čiarový rozhodca odmával offside po vstrelenom góle ŠK Slovan Bratislava, ultras skandovali: „Čiarovinka tlstá sviňa je!“. Cez futbalové stretnutie sa prejavili aj hanlivé pokriky smerujúce na politickú scénu Slovenskej republiky. Tie hodnotíme ako prejavy kontrakultúry. Sú nimi tieto: „Matovič je kokot skurvený!“ a „Táto vláda stojí za piču!“.
Prítomné boli aj iné pozitívne prejavy subkultúry, ako napríklad potlesk po sľubných šanciach hráčov ŠK Slovan Bratislava alebo po ubránení šancí AS Trenčín. Po vstrelenom góle na znak radosti a vďaky v postoji, prípadne popri skákaní mávali klubovými šálmi nad hlavami. Iným pozitívnym prejavom bolo aj slušné vyjadrenie nesúhlasu s prísnymi opatreniami súvisiacimi s povolenou kapacitou návštevnosti štadiónov. Nesúhlas skupina ultras vyjadrila prostredníctvom pripraveného transparentu, ktorý počas zápasu na určitú dobu prezentovali.
Pozorovaním sme zistili, že počas stretnutia bol prítomný aj iný prejav kontrakultúry. Počas zápasu fanúšikovia ultras porušili nariadnie SFZ, ktoré zakazuje prenášať na štadión pyrotehnické výrobky. Udialo sa tak popri prezentovaní chorálu „Slovaaaan, lalalalalalalaaaaa lalalalalalalaaaa lalalalalalalaaa!“ a s tým súvisiacou choreografiou, pri ktorej využívali súčasne aj zástavy v klubových farbách. Situáciu dokumentuje aj obrázok 4.
Pred, respektíve po futbalových stretnutiach sa členovia ultras zvyknú stretávať v ich obľúbených baroch, v posilňovniach, kde mávajú často spoločné tréningy. Na stretnutiach alebo prostredníctvom sociálnych sietí si predávajú organizačné pokyny. Počas roka pravidelne organizujú futbalový turnaj, kde sa stretne takmer celá skupina ultras, prípadne aj s priateľskými ultras z iných krajín. Tesne pred zápasom sa členovia stretávajú v baroch, ktoré sú v blízkosti štadióna, kde sa presúvajú aj tesne po zápasoch. Dôležité je aj poznamenať, že tesne po ukončení futbalových stretnutí vykonávajú poďakovanie hráčom za predvedený výkon a to v prípade výhry, remízy, ale aj prehry. Následne na to prebieha upratovanie v podobe zvešiavania vlajok, zozbierania zástav a odnesení týchto klubových suvenírov do skladov, ktorých miesto pozná iba užší okruh členov. (Informátor 1, nar. 1993)
Záver. Zo získaných údajov hodnotíme prítomné prejavy správania subkulutúry ultras. Pozitívne prejavy mali v prevažnom počte povzbudzujúci charakter. Pokrikmi a spievaním chorálov dávali členovia ultras evidentne najavo, že za svojím tímom stoja a hráčov chcú takýmto spôsobom nasmerovať k lepšiemu športovému výkonu. Negatívne prejavy boli také, ktorých účelom bolo zosmiešniť, zastrašiť alebo ponížiť arbitrov zápasu alebo súperových hráčov či fanúšikov. Takýto prejav bol sprevádzaný vulgarizmami. Prítomné boli aj prejavy kontrakultúry. Jedným z nich bolo vulgárne skandovanie smerované na politickú scénu. Týmto spôsobom ultras vyjadrilo svoje opozičné postavenie proti „hlavnému prúdu“ a naplnilo tak charakteristiku pre kontrakultúru. Iným prejavom kontrakultúry bolo nerešpektovanie a porušenie pravidla návštevníkov, ktoré určil Slovenský futbalový zväz. Je však potrebné dodať, že toto porušenie nebolo realizované z dôvodu odporu voči spomínaným regulám, ale z dôvodu vytvorenia lepšej športovej atmosféry a podpory svojho klubu.
V závere si dovoľujeme tvrdiť, že pozitívnych prejavov subkultúry bolo počas futbalového stretnutia ŠK Slovan Bratislava – AS Trenčín prítomných mnohopočetne viac ako negatívnych prejavov subkultúry, respektíve prejavov kontrakultúry. Subkultúra ultras si však vyžaduje ešte dôkladnejší výskum, ktorému sa autor venuje bližšie v záverečnej práci.
Literatúra
BOTÍK, J.: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1. Bratislava: Veda – vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1995.
ENCYKLOPEDIE ANTROPOLOGIE/ ENCYCLOPAEDIA OF ANTHROPOLOGY. In is.muni.cz [online] (cit. 20. 11. 2021) Dostupné na: https://is.muni.cz/do/sci/UAntrBiol/el/encyklopedie/index.html.
FOOTBAL HISTORY AND CULTURE [online] (cit. 20. 11. 2021) Dostupné na: https://www.fifamuseum.com/en/football-history-and-culture/.
MASARYK, R.: Medzi človekom a ľuďmi: Úvod do sociálnej psychológie. Bratislava: Iris. 2013.
MORE THAN HALF THE WORLD WATCHED RECORD-BREAKING 2018 WORLD CUP [online] (cit. 20. 11. 2021) Dostupné na: https://www.fifa.com/tournaments/mens/worldcup/2018russia/media-releases/more-than-half-the-world-watched-record-breaking-2018-world-cup.
O NÁS [online] (cit. 20. 11. 2021) Dostupné na: https://ultrasslovan.eu/o-nas/.
ORGANIZAČNÝ A NÁVŠTEVNÝ PORIADOK SFZ [online] (cit. 20. 11. 2021) Dostupné na: https://futbalsfz.sk/legislativa-predpisy-sfz-poriadky/.
STRAKA, J.: Subkultúry súvisiace so športom so zameraním na slovenské futbalové prostredie – Ultras MŠK Žilina In: Kontexty kultúry a turizmu. 2020, roč. 13, č. 2, s. 133-147.
ZÁKON SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY O PRIESTUPKOCH [online] (cit. 20. 11. 2021) Dostupné na: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/20210501.
Informátori
Informátor 1, muž, nar. 1993, člen ultras ŠK Slovan Bratislava
Informátor 2, muž, nar. 1995, bývalý člen ultras ŠK Slovan Bratislava