Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvodom. V roku 2010 bola Katedra manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre oslovená s ponukou spolupráce s občianskym združením Mikroregión TRIBEČSKO v oblasti rozvoja cestovného ruchu a kultúry. Na realizácii projektu sa podieľali PhDr. Michala Dubská, PhD., PhDr. Marián Žabenský, PhD. a študenti vtedy 4. ročníka, dnes už absolventi študijného programu kulturológia – riadenie kultúry a turizmu: Zuzana Betáková, Adriana Blahutová, Marianna Cifrová, Michal Cintula, Michal Čukan, Katarína Javorčíková, Zuzana Kocanová, Zuzana Lukáčiková, Jana Mihálová, Petronela Rychnavská a Lucia Vargová. Po úvodných stretnutiach nasledoval vo februári 2011 spoločný terénny výskum, ktorý neskôr doplnili aj individuálne výskumné aktivity jednotlivých členov tímu. Medzi výstupy spolupráce patrí niekoľko projektov zameraných najmä na kontexty zachovania a využívania kultúrneho dedičstva, manažment kultúry a rozvoj špecifických druhov cestovného ruchu. Jednotlivé návrhy smerujú k zvyšovaniu kvality služieb pre obyvateľov a návštevníkov územia s akcentom na tvorbu a inováciu produktov cestovného ruchu a posilnenie informačných, vzdelávacích a marketingových aktivít mikroregiónu.

Základné údaje o mikroregióne Tribečsko. Občianske združenie Mikroregión Tribečsko bolo založené v Topoľčiankach ako združenie na báze verejno-súkromného partnerstva. Jeho cieľom je podporovať a koordinovať činnosť obcí a ostatných subjektov vo všetkých oblastiach regionálneho rozvoja v zmysle trvalo udržateľného rozvoja a skvalitnenia životných podmienok obyvateľov. Územie mikroregiónu leží pod úpätím vrchov pohorí Tribeč a Pohronský Inovec. Na rozlohe viac ako 34 000 ha s hustotou obyvateľstva cca 58 obyv./km2 žije takmer 20 000 obyvateľov. Mikroregión katastrálne pokrýva územia 19 obcí v okrese Zlaté Moravce – Beladice, Hostie, Hosťovce, Jedľové Kostoľany, Kostoľany pod Tribečom, Ladice, Lovce, Machulince, Mankovce, Martin nad Žitavou, Neverice, Obyce, Sľažany, Skýcov, Topoľčianky, Velčice, Zlatno, Žikava a Žitavany. Historickým, administratívnym a kultúrnym centrom mikroregiónu je obec Topoľčianky.

Prírodné a kultúrno-historické predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu v mikroregióne. Z pohľadu cestovného ruchu sa mikroregión Tribečsko vyznačuje pomerne atraktívnymi prírodnými a kultúrno-historickými podmienkami. Regionalizácia cestovného ruchu SR vymedzuje mikroregión ako súčasť Nitrianskeho regiónu cestovného ruchu, pre ktorý sa v dlhodobom horizonte predpokladá národný význam na slovenskom trhu cestovného ruchu.[1] Z hľadiska tradičnej kultúry je súčasťou kultúrneho regiónu Tekov.(BEŇUŠKOVÁ 1998:75).
Administratívne, funkčne i z pohľadu zdrojových trhov v cestovnom ruchu má mikroregión vytvorené väzby predovšetkým na mesto Nitra.

Prírodné predpoklady primárnej ponuky cestovného ruchu sú na pomerne dobrej úrovni, značná časť územia je intenzívne poľnohospodársky využívaná. Do katastra obcí Hosťovce, Lovce, Velčice, Kostoľany pod Tribečom, Mankovce, Ladice, Sľažany, Martin nad Žitavou a Zlatno zasahuje veľkoplošné chránené územie CHKO Ponitrie. Špecifikom mikroregiónu je jedinečná Zubria zvernica, zriadená v roku 1958 na záchranu zubra európskeho. Primárnu ponuku dopĺňa aj niekoľko chránených stromov (napr. duby cerové vo Velčiciach) a vzácnych maloplošných chránených oblastí (parky v Beladiciach, Pustom Chotári a Topoľčiankach; Kostolianske lúky a NPR Včelár). Územím prechádza okrem Ponitrianskej magistrály aj niekoľko ďalších zaujímavých turistických trás, cyklotrás a náučných chodníkov (výstup na Lysec, Veľký Tribeč, Veľký Inovec, hrady Hrušov a Gýmeš, štále v okolí Jedľových Kostolian, Obycké lúky, Náučný chodník Zlatno-Skýcov, Náučný chodník Vápenný vrch). Tieto málo až stredne náročné trasy majú potenciál stať sa zaujímavou súčasťou ponuky regiónu najmä v súvislosti s prírodným prostredím, množstvom dostupných výhľadov a absenciou významnejších turistických trás smerom na západ (Nitra a okolie).

Dôležité kultúrno-historické atraktivity s dlhodobou perspektívou na trhu cestovného ruchu ponúka obec Topoľčianky (zámok s parkom, poľovnícky zámok, Národný žrebčín Topoľčianky, Vinárske závody Topoľčianky, hipologické a národopisné múzeum), hrad Hrušov (v katastri obce Hostie) a unikátny románsky kostol sv. Juraja v Kostoľanoch p. Tribečom. Ďalšími architektonickými pamiatkami sú kaštiele Szentiványiovcov, Jesenských a Sirániovcov v katastri obce Beladice, ruiny Živánskej veže pri obci Jedľové Kostoľany, pozostatky Čierneho hradu za obcou Zlatno, či kaštiele v súkromnom vlastníctve v obciach Neverice a Skýcov. Zo sakrálnych pamiatok, ktoré sú v mikroregióne početné, vyniká aj kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Topoľčiankach a kostol sv. Martina v Martine nad Žitavou. V mnohých obciach mikroregiónu sa dodnes zachovali ucelené alebo fragmentárne prvky ľudovej architektúry.[2]  Kultúrna infraštruktúra obcí je pomerne dobrá, väčšina z nich má k dispozícii knižnicu, kultúrny dom, sálu alebo amfiteáter, v mnohých obciach pôsobia rôzne kluby, divadelné ochotnícke kolektívy či folklórne, spevácke a dychové skupiny (Vrštek, Hajnalkert, Cerianka, Hostianka, Skerešovanka, Skýcovanka, Vápenkár, Drienovanka, Žikavanka, Podhrušovan a iné). Štruktúru kultúrnych zariadení dopĺňa niekoľko múzeí, galérií a pamätných izieb (Topoľčianky, Zlatno, Skýcov, Ladice, Velčice). Mnohé obce majú svojich významných rodákov, medzi ktorých patria napr. spisovateľ, chatár a nosič Belo Kapolka (Hostie), rytec František Horniak (Žikava), básnik a národný buditeľ J. V. Šimko (Žitavany) či prof. M. Lukniš (Zlatno). Partizánske boje tu dodnes okrem pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ pripomína Náučný partizánsky chodník zo Zlatna na Skýcov. V mikroregióne sa počas roka koná niekoľko športových a kultúrno-spoločenských podujatí, turnajov, jarmokov, sprievodov a slávností lokálneho i nadregionálneho významu, napr. Dni otvorených dverí v Národnom žrebčíne v Topoľčiankach, Festival dychovej hudby v obci Hostie, súťaž v cestnom behu Machulinská dvadsiatka či Mariánska púť k Panne Márii Škapuliarskej v Topoľčiankach.

V súvislosti so sekundárnou ponukou cestovného ruchu sa v skúmanej oblasti podľa prieskumu nachádza 5 hotelových zariadení, 2 penzióny, 6 turistických ubytovní, 2 chatové osady, viacero chát a niekoľko poskytovateľov ubytovania v súkromí. Ubytovanie na zodpovedajúcej úrovni poskytujú zariadenia ParkHotel Tartuf v Beladiciach, Zámok Topoľčianky, hotel Národný dom a penzión Hradná stráž v Topoľčiankach, no na rekreačné účely sa často využívajú aj zariadenia chatového typu, napr. Areál zdravia v Jedľových Kostoľanoch alebo Chata Breziny na Skýcove. Stravovacie zariadenia sú viazané najmä na hotelové zariadenia, kvalita a kvantita ostatných je nižšia. Z hľadiska predpokladov pre rozvoj kongresového turizmu je v súčasnosti konkurencieschopná len obec Topoľčianky.

Analýza cestovného ruchu v mikroregióne. Pre mikroregión Tribečsko je charakteristický prevažne domáci cestovný ruch s nižším podielom príjazdového cestovného ruchu. Prevláda výletný a krátkodobý pobytový cestovný ruch s relatívne nízkym objemom prenocovaní. Jedinou signifikantnou lokálnou destináciou na trhu dlhodobo zostáva obec Topoľčianky a jej okolie. Potvrdzujú to aj výsledky dotazníkového prieskumu [3], kde respondenti označili za 3 top atraktivity mikroregiónu: Zámok a park v Topoľčiankach, Národný žrebčín Topoľčianky a hrad Hrušov.Najčastejším motívom návštevy mikroregiónu je podľa prieskumu pešia turistika (22%), prechádzky (20%), spoznávanie pamiatok (19%), návšteva organizovaných podujatí (12%), návšteva príbuzných (8%) a vínna turistika (6%). Kľúčovými druhmi cestovného ruchu sú kultúrno-poznávací cestovný ruch (s akcentom na kultúrne dedičstvo a návštevu organizovaných podujatí), rekreačný, športový, vidiecky, poľovnícky a vinársky cestovný ruch. Napriek pomerne priaznivým (v niektorých aspektoch unikátnym) charakteristikám primárnej a sekundárnej ponuky sa cestovný ruch vo vymedzenom území rozvíja menej intenzívne a vykazuje nižšiu mieru konkurencieschopnosti. V niektorých obciach, napriek istým zaujímavým špecifikám v oblasti kultúrneho dedičstva (Mankovce, Hosťovce, Martin n. Žitavou), úplne absentuje ponuka relevantná pre trh cestovného ruchu. Medzi problematické aspekty patrí jej pomerne nízka kvalitatívna úroveň, nekoncepčný prístup v tvorbe skutočnej destinácie, časová nevyváženosť a preťaženie v sezónnej špičke, nevyužívanie kapacít v mimosezónnom období, slabšia úroveň vnútornej spolupráce, nevýrazná marketingová komunikácia a nedostatočná orientácia na zákazníka.

Perspektívy rozvoja cestovného ruchu. Pri každom strategickom a koncepčnom plánovaní rozvoja cestovného ruchu je potrebné vychádzať z individuálnych lokálnych vzťahov a dôslednej znalosti špecifických geografických, socio-kultúrnych a ekonomických charakteristík územia. V súvislosti s úrovňou a súčasným stavom cestovného ruchu v mikroregióne Tribečsko by malo byť úsilie prioritne zamerané na tieto strategické ciele: 1. zvýšenie objemu jednodennej i viacdňovej návštevnosti; 2. vytvorenie predpokladov pre dlhšie zotrvanie návštevníkov v oblasti; 3. priorizácia kľúčových druhov a produktov cestovného ruchu (zvýšenie profesionality, rozšírenie a skvalitnenie sekundárnej ponuky, komplexné zvyšovanie kvality); 4. aktívnejšia integrovaná marketingová komunikácia a 5. posilnenie vnútorných väzieb a rozvoj kooperatívnych aktivít. Vývoj na trhu ukazuje, že lokálne, regionálne i národné destinácie sú zväčša budované na jednej dominantnej značke, ku ktorej sa prirodzene (i umelo) pripája ostatná ponuka. Z tohto hľadiska je pre mikroregión kľúčové vybudovať destináciu cestovného ruchu v Topoľčiankach (vymedzená obec s okolím je definovaná ako subregión cestovného ruchu, teda je charakteristická kvalitatívne lepšími podmienkami pre rozvoj cestovného ruchu) a vyťažiť z existujúcich predpokladov maximum. Za najlepšiu a najefektívnejšiu reklamu v cestovnom ruchu sa dlhodobo považuje odporúčanie známych [4], prostredníctvom ktorého sa šíria pozitívne aj negatívne skúsenosti. Prioritnou úlohou v akcelerácii cestovného ruchu je preto zabezpečenie zodpovedajúcej kvality existujúcich produktov – rozšírenie exponátov, tvorba jazykových mutácií, viditeľné a čitateľné značenie, vizuálna úprava, informačné materiály; history marketing; čistota a úprava prostredia, bezpečnosť pre návštevníkov; tvorba a revitalizácia tematických trás; silnejší merchandising). Súčasne je nevyhnutné zamerať sa na vývoj nových produktov pod spoločnou značkou – vinohradnícke a vinárske tradície, sprievodcovská činnosť, rozvoj nových foriem cestovného ruchu. Potrebná je najmä prioritná orientácia na unikátne atraktivity územia – zubry, T. G. Masaryk, vinohradnícka a vinárska tradícia, kone, poľovníctvo a nosné druhy cestovného ruchu – kultúrno-poznávací a rekreačný cestovný ruch. V súvislosti s produktmi cestovného ruchu je potrebné inovovať existujúcu ponuku a modifikovať ju na reálne obchodovateľné produkty. Nezanedbateľným aspektom je rozvoj doplnkových služieb, zabezpečujúcich zotrvanie návštevníka v mieste pobytu dlhší čas a multiplikovanie jeho výdavkov (wellness, podujatia, požičovňa bicyklov, športoviská, otvorenie a udržateľná prevádzka TIK). Jednotný imidž, presnejšie zacielenie trhových segmentov, spoločný branding a positioning mikroregiónu na trhu cestovného ruchu sú nevyhnutným nástrojom zvýšenia konkurencieschopnosti celého územia i jednotlivých atraktivít. Rozvoj informačného systému by mal zahŕňať oblasti ako spoločná tvorba a údržba informačných panelov, účasť na veľtrhoch a výstavách, prevádzka funkčného informačného portálu, realizácia jednotného kalendára podujatí či distribúcia spoločných propagačných materiálov. Pre mikroregión je však v súčasnosti rovnako potrebné posilňovať vnútorné vzťahy a väzby a budovať regionálnu identitu, keďže „zmyslom funkčnej existencie mikroregiónu je zvyšovať nielen ekonomický, ale aj spoločenský či kultúrny rozvoj obcí a zabezpečiť rast životnej úrovne ich obyvateľov.“ (LENOVSKÝ – DUBSKÁ 2012: 74 a n. ) Dlhodobá stimulácia lokálneho povedomia, záujem miestneho obyvateľstva o spoločenské dianie a jeho záujem pôsobiť napr. v oblasti cestovného ruchu dokáže výrazne zvýšiť atraktivitu destinácie a zabezpečiť jej udržateľnosť. Spolupráca na rôznych úrovniach je východiskom pre úspešné fungovanie celej oblasti. Jednotlivé projekty a aktivity by mali byť realizované na základe win-win dohody/partnerstva medzi obyvateľmi, verejným, tretím a podnikateľským sektorom.

Výstupy projektu a možnosti ich realizácie. V súlade so stanovenými strategickými cieľmi bolo vypracovaných viacero návrhov a aktivít. Všetky projekty, realizované alebo pripravené, vychádzali z dôsledného poznania prostredia, opakovaných výskumov konkrétnych lokalít a zariadení a z početných rozhovorov s odborníkmi a zástupcami inštitúcií. V území úplne absentuje jednotné komunikačné a informačné portfólio, komplexne pokrývajúce celý mikroregión. Vychádzajúc z existujúceho loga, nosnými farbami dizajn manuálu sa stala zelená, bledomodrá a tmavomodrá. Vzhľadom na nefunkčnú webovú stránku mikroregiónu bola navrhnutá a zriadená nová doména tribecsko.sk, ktorá zatiaľ poskytuje základné údaje (charakteristika mikroregiónu, prírodné a kultúrno-historické zaujímavosti, turistické trasy, ubytovanie, kontaktné údaje). Dlhodobým zámerom je, aby sa webová stránka stala komunikačnou platformou obcí, jej obyvateľov (autorov) i návštevníkov. V ďalšej etape bola navrhnutá turistická komplexná mapa, ktorej umiestnenie v kľúčových lokalitách by návštevníkov prirodzene naviedlo aj na iné zaujímavé miesta mikroregiónu (autor: Mgr. Zuzana Lukáčiková). Ďalším z informačných materiálov je publikácia Turistický sprievodca Mikroregiónom Tribečsko (Dubská, M. – Žabenský, M., graficky spracoval R. Zima), obsahujúca základné údaje o území a jeho atraktivitách (obrázok 2). Vo viacerých obciach bol evidovaný záujem o vydanie obecnej monografie, mapujúcej kľúčové udalosti a atraktivity obce (autor monografie obce Beladice: Mgr. Lucia Vargová). V rámci projektu bol tiež vypracovaný návrh kalendária podujatí, odbornej exkurzie a komplexný komunikačný mix mikroregiónu (autor: Mgr. Jana Mihálová). Pre potreby mikroregiónu boli vypracované aj podklady, súvisiace s komplexnou prípravou a realizáciou turistickej informačnej kancelárie (autor: Mgr. Katarína Javorčíková).
Dlhodobo akcentovaným a aktuálnym problémom na Slovensku je úroveň lokálneho povedomia, súčasný stav kultúrnej znalostnej bázy a pomerne rozšírený jav ľahostajného (súčasne však veľmi kritického) obyvateľstva. Ďalšie aktivity boli preto orientované na tvorbu a úpravu nových produktov nielen pre návštevníkov, ale aj obyvateľov územia, zameraných na zachovávanie kultúrneho dedičstva [5], napr. Po stopách T. G. Masaryka (obrázok 3), ktorý mapuje 7 historicky zdokumentovaných, bľúbených miest prezidenta v území mikroregiónu (autor: Mgr. Zuzana Betáková). Úspešne realizovaným projektom je Environmentálny zošit pre deti základných škôl v mikroregióne Tribečsko (obrázok 4), ktorý autorsky pripravila Mgr. Petronela Rychnavská a graficky spracoval Mgr. Martin Daniš. Podobný vzdelávací zošit bol navrhovaný aj v predchádzajúcich projektoch katedry. Doplnková učebná pomôcka s motívom sprievodnej postavičky Tríba hravou formou približuje deťom poznatky z oblasti regionálnej a environmentálnej výchovy aj lokálneho kultúrneho dedičstva. V niektorých obciach mikroregiónu sú dobré predpoklady pre rozvoj vinohradníctva a vinárstva, čo bolo východiskom pre Projekt rozvoja tradičného vinohradníctva a vinárstva v obci Ladice – dokumentácia architektúry, nástrojov a tradícií spojených s vinárstvom; dokument Tradičná práca a náradie vo vinici; projekt Adaptácia vínnej pivnice a jej zariadenie získaným inventárom; projekt Tradičná oberačka a spracovanie hrozna a projekt Tradičné vinohradníctvo v našej obci (autor: Mgr. Michal Čukan). V obciach mikroregiónu sa nachádza 9 múzejných zariadení, vykazujúcich isté rozdiely v návštevnosti a kvalite prezentácie kultúrnych hodnôt. ProduktMúzeá, expozície a ľudové domy v mikroregióne Tribečsko (autor: Mgr. Michal Cintula) sa zameriava na tieto zariadenia v celom území a ponúka ich ako komplexný produkt, lebo ako solitérne jednotky by boli na trhu cestovného ruchu málo konkurencieschopné. V mikroregióne absentuje sprievodcovská činnosť, preto boli vypracované viaceré alternatívy sprevádzaných okruhov (autor: Mgr. Marianna Cifrová). V spojení s odborným výkladom môžu byť cenným benefitom pre návštevníkov či podnetom pre organizované exkurzie a zájazdy (napr. z kúpeľov v Podhájskej či z Nitry). Záverečným výstupom projektu je vypracovanie Strategického programu rozvoja trvalo udržateľného cestovného ruchu v Mikroregióne TRIBEČSKO, ktorého cieľom je poukázať na prírodné a kultúrno-historické podmienky vo vymedzenom území, analyzovať aktuálny stav cestovného ruchu a navrhnúť opatrenia a optimalizačné riešenia pre zlepšenie súčasnej situácie.

Záverom. Projekt spolupráce katedry a OZ Mikroregión Tribečsko bol prínosný vo viacerých oblastiach. Študenti KMKT sa aktívne zúčastňovali výskumných prác, venovali sa zberu a spracovaniu údajov a sú tvorcami konkrétnych návrhov, z ktorých časť už našla uplatnenie v praxi. Mnohí rozpracovali svoje projekty v diplomových prácach a úspešne ich prezentovali na Študentskej vedeckej konferencii v Nitre a v Trenčíne. Získali skúsenosti, poznatky a kontakty, ktoré môžu byť prínosné pre ich osobný rozvoj a pôsobenie v praxi.
Niektoré z invenčných projektov zostávajú aj naďalej len v rovine návrhov, iné sa podarilo (najmä vďaka grantovým programom) realizovať. Úspech rozvojových aktivít na úrovni miestnej samosprávy závisí najmä od objektívnych podmienok – personálnych, organizačných a finančných možností. V mnohých slovenských obciach sa prejavuje odborná a manažérska nepripravenosť, nekompetentnosť a nesprávne chápanie princípu subsidiarity. Aktivity v oblasti kultúry, cestovného ruchu a regionálneho rozvoja sa často ocitajú na zozname menej dôležitých. O to cennejší sú tí starostovia a zástupcovia inštitúcií a subjektov, ktorí napriek nepriaznivej situácii hľadajú možnosti zlepšenia, správajú sa korektne a reálne sa usilujú o rozvoj svojej obce. Mnohé projekty často nepotrebujú veľkú finančnú podporu, ale skôr zanietenie, motiváciu a (reálnu, nielen navonok deklarovanú) vôľu ľudí, ktorým aktuálny stav nie je ľahostajný. Úlohy a kompetencie miestnej samosprávy čoraz intenzívnejšie preberajú organizácie tretieho sektora s výrazným dobrovoľníckym princípom, napr. OZ Leustach či OZ Park Topoľčianky. Rovnako dôležitá je aj činnosť lokálnych lídrov a práca jednotlivcov, ktorí sa dlhodobo a aktívne venujú špecifickej oblasti (história, etnografia, ochrana prírody, folklór, ekológia, hipológia, práca s deťmi, spoločenské dianie, ochotnícke divadlo, vinárstvo a i.).
V každej obci mikroregiónu existujú prírodné a kultúrne hodnoty v rôznych formách a podobách. Niektoré vynikajú špecifickými atraktivitami,ktoré sa po adekvátnom zdokumentovaní, zhodnotení a spracovaní môžu stať zaujímavým doplnkovým produktom pre trh cestovného ruchu. V Skýcove sú zachované pece na pálenie vápna, v Machulinciach mlynské zariadenie, v Jedľových Kostoľanoch roztratené sídla, v Zlatne tradícia ryžovania zlata, v Ladiciach tradičné aj súčasné hajlochy, v Obyciach zdroje pramenitej vody. Vzhľadom na aktuálne procesy, prebiehajúce na európskej i celosvetovej úrovni, je vo všetkých rozhodnutiach, projektoch a aktivitách cestovného ruchu potrebné prihliadať na koncepciu trvalo udržateľného rozvoja, ktorá vzájomne vyvažuje ekonomické, socio-kultúrne a environmentálne aspekty. Naše regióny potrebujú implementovať dobré príklady z praxe a podporiť inovačný potenciál. Treba manažérov, ktorí budú nazerať na cestovný ruch ako na prostriedok zachovania a rozvoja prírodných a kultúrno-historických zdrojov.

Poznámky:
[1] REGIONALIZÁCIA CESTOVNÉHO RUCHU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE 2005:64
[2] K využitiu tradičnej architektúry viac KURPAŠ – ONDREJKA 2012: 19 a n.
[3] Dotazníkový prieskum na vzorke 91 respondentov realizovala Mgr. Zuzana Betáková v termíne november 2011 – január 2012.
[4] Až 82% respondentov prieskumu sa pri výbere cieľovej destinácie spolieha na odporúčanie známych, nasleduje televízna reklama a využitie internetu.
[5] Viac k prepojeniu kultúrneho dedičstva a cestovného ruchu ČUKAN – MICHALÍK 2012: 5 a n. a LENOVSKÝ 2008.

Literatúra a pramene:
BEŇUŠKOVÁ, Z.: Tradičná kultúra regiónov Slovenska. Bratislava 1998.
ČUKAN, J. – MICHALÍK, B.: Kultúrne dedičstvo – cestovný ruch – konkurencieschopnosť. In: Marketing kultúrneho dedičstva v kontexte konkurencieschopnosti v cestovnom ruchu. Nitra 2012, s. 5-13.
KURPAŠ, M. – ONDREJKA, M.: Význam zachovávania špecifík tradičnej architektúry a kultúrnej krajiny v cestovnom ruchu. In: Kontexty kultúry a turizmu, 2012, 5, 1, s. 19-23.
LENOVSKÝ, L. a kol.: Cestovný ruch a kultúrne dedičstvo: učebné texty k vybraným problémom. Nitra 2008.
LENOVSKÝ, L – DUBSKÁ, M. Kultúrne dedičstvo v kontexte rozvoja mikroregiónu, In: Marketing kultúrneho dedičstva v kontexte konkurencieschopnosti v cestovnom ruchu. Nitra 2012, s. 74-84.
Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike. Bratislava 2005.