Amerikanizácia a mladí ľudia na Slovensku 1
Úvod. Americká kultúra a najmä jej populárna zložka patrí v súčasnosti k tým najrozšírenejším a najvplyvnejším na svete. Platí to hlavne v kapitalistických krajinách hlásiacim sa k euroamerickým hodnotám, medzi ktoré patrí aj Slovensko. Nové kultúrne vplyvy sa dostávajú do domácej kultúry rôznymi spôsobmi, no ich najčastejšími prijímateľmi sú hlavne mladí ľudia, ktorí stále prechádzajú akýmsi kultúrnym vývojom, počas ktorého si vytvárajú vlastnú identitu a kultúru. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli v predkladanej štúdii analyzovať práve túto súčasť slovenského obyvateľstva.
Hlavným cieľom príspevku je zhodnotiť mieru amerikanizácie života mladých ľudí na Slovensku a ich postoj k tomuto javu a samotnej americkej kultúre. Doplnkovým cieľom je poukázať na rozdiely, ktoré v jednotlivých oblastiach môžu vyvstať na základe rôznej diverzifikácie respondentov. Tým načrtneme aj vývojové trendy, ktoré sa momentálne na Slovensku uplatňujú a majú potenciál pokračovať aj v budúcnosti.
Teoretická časť príspevku je metodologicky založená najmä na heuristike. Doplnená je o analýzu dostupných zdrojov, selekciu relevantných a najpodstatnejších informácií, dedukciu uchopiteľných definícií a komparáciu s viacerými autormi. Hlavnú časť príspevku, sociologický výskum, sme vypracovali na základe dotazníkového prieskumu, ktorého hlavným zameraním bolo zistiť, do akej miery prevažujú v životoch mladých ľudí na Slovensku americké kultúrne produkty, ako túto kultúru vnímajú a aké postoje voči nej prevládajú. Výsledky sme tiež analyzovali na základe rôznych ukazovateľov, konkrétne podľa miesta bydliska, veku, veľkosti sídla a oblasti vzdelania, aby sme porovnali, či majú niektoré z týchto faktorov vplyv na mieru alebo vnímanie amerikanizácie v ich životoch. Tie sme následne pre zjednodušenie prehľadnosti spracovali pomocou matematicko-štatistickej metódy do grafov.
Amerikanizácia. Pojem amerikanizácia sa prvýkrát v odbornej literatúre objavil v 30. rokoch 19. storočia vo Veľkej Británii, odkiaľ sa ďalej rozšíril aj do ostatných európskych krajín. Tento výraz sa používa často najmä v anglofónnej literatúre, no označovať môže viacero skutočností. V USA amerikanizácia znamenala široké sociálne a politické hnutie aktívne od 80. rokov 19. storočia do 20. rokov 20. storočia, ktoré si za cieľ dávalo rýchlu asimiláciu európskych imigrantov prichádzajúcich do Ameriky. Toto amerikanizačné hnutie bolo odpoveďou na strach vyvolaný príchodom veľkého počtu imigrantov v 80. rokoch 19. storočia a postupom času získalo nádych križiackych výprav. Súčasťou boli podniky, organizácie aj vládne agentúry poskytujúce intenzívne kurzy americkej histórie, práva, hodnôt a anglického jazyka (Bonin – de Goey, 2009).
Vo všeobecnejšej a viac využívanej rovine amerikanizácia popisuje difúziu amerických ideí a produktov do ostatných častí sveta. Tento proces predpokladá ochotu druhých prijať tieto hodnoty bez odporu, čím sa čoskoro stanú „podobnejší Američanom“. Niektorí tvrdia, že kupovanie amerických produktov je rovnaké ako prijímanie amerických hodnôt, no v skutočnosti je tento jav oveľa komplexnejší. Amerikanizácia nie je limitovaná iba na ekonomickú stránku napriek tomu, že patrí medzi jej najdôležitejšie časti. Ako tvrdí Pells (1998), amerikanizácia ovplyvnila aj tradičný rodinný spôsob života, vzťahy medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi a tiež názory na prácu, príjem či konzumizmus.
Amerikanizáciu môžeme vnímať ako kvázi podmnožinu kultúrneho imperializmu zameranú na jeho fungovanie v podaní Spojených štátov. Preto je potrebné chápať aspoň základné významy tohto pojmu. Samotný výraz nemá v odbornom prostredí dlhú históriu. Začal sa používať koncom 60. rokov minulého storočia a odvtedy vzniklo viacero jeho definícií. Mattlerad tvrdí, že imperialisti málokedy uznajú existenciu takejto formy agresie a v prípade, že áno, nikdy nie z ich vlastnej strany, preto sa pri snahách o jeho jasné vymedzenie stretávame s problémami. Jedným môže byť aj fakt, že odkazuje na širokú škálu podobných fenoménov. Kvôli tomu je nepravdepodobné, že by jediná definícia dokázala uchopiť každý aspekt, na ktorý odkazuje (Mattelard, 1979).
Pre príklad môžeme uviesť definíciu kultúrneho imperializmu podľa Bullocka a Stallybrassa: „…využívanie politickej a ekonomickej sily na vyzdvihovanie a rozširovanie hodnôt a tradícií zahraničnej kultúry na úkor miestnej kultúry“ (1977: 303). Na základe tejto definície by sme mohli tvrdiť, že kultúrny imperializmus je založený na princípe šírenia a vyzdvihovania hodnôt a morálky a že ekonomická sila je v pozícii nástroja. Na druhú stranu definícia kultúrneho imperializmu od Barkera tvrdí, že „import pomocných foriem kultúry podnecuje a napomáha procesu imperialistickej kontroly“ (1989: 292). V tomto prípade je teda v centre záujmu politická a ekonomická moc a kultúra je len prostriedkom na dosiahnutie jej dominancie, čo je v priamom protiklade k definícii Bullocka a Stallybrassa.
Napriek tomu, že tieto definície sú protichodné, obidve majú svoj podiel pravdy na celkovom pochopení tohto fenoménu. Avšak kvôli jeho rozsiahlosti a kontroverznosti je extrémne náročné vyprodukovať uspokojujúcu definíciu, ktorá by pokrývala aspoň dostatočne širokú časť tejto problematiky. Z tohto dôvodu bude lepšie pochopiť tento jav na základe kontextu, v ktorom sa používa. V prvom rade budeme musieť pochopiť kontexty jednotlivých pojmov kultúra a imperializmus.
Pri pojme imperializmus prevládajú dva hlavné myšlienkové prúdy jeho chápania. Prvý vznikal v priebehu 19. storočia a odkazuje primárne na koloniálnu vládu Anglicka, druhé chápanie sa vyvinulo na začiatku 20. storočia a pozornosť upriamuje na sovietsku nadvládu. Zatiaľ čo prvý prípad „amerického imperializmu“ kladie dôraz na ekonomickú dominanciu spojenú s globálnym dosahom kapitalizmu, avšak bez politickej formy kolonializmu, „sovietsky imperializmus“ sa naopak spája s politickou nadvládou nad satelitmi Sovietskeho zväzu vo východnom bloku. Týmto pojmom vieme teda popísať praktiky dvoch najprotichodnejších politicko-ekonomických systémov svojej doby. Preto imperializmus, „rovnako ako iné pojmy odkazujúce na fundamentálne sociálne a politické konflikty, nemôže byť sémanticky zredukovaný na jediný plnohodnotný význam. Významné historické a súčasné variácie jeho významu poukazujú na skutočné procesy, ktoré musia byť študované vo svojich vlastných podmienkach“ (Williams, 1983: 160).
Rovnaký problém nachádzame v prípade slova kultúra, ktoré Williams považuje za jedno z najkomplikovanejších slov. Túto komplexnosť dokazujú aj Kluckhohn a Kroeber, ktorí zozbierali vyše 150 definícií tohto pojmu len z anglických a amerických zdrojov. Tie definície, ktoré sa pokúšajú zachytiť jej celkovú podstatu, ako napríklad definícia E. B. Tylora alebo delegátov UNESCO zo Svetovej konferencie o kultúrnej politike, majú tendenciu dospieť k záverom, že „môže skutočne byť považovaná za život samotný“ (UNESCO 1982: 8). Pokúšať sa definovať kultúru takýmto všeobecne akceptovateľným všeponímajúcim spôsobom však vedie k takému stupňu generalizácie, že sa táto definícia pre naše potreby stáva prakticky nepoužiteľnou. Preto sa väčšina definícií zameriava iba na určitý aspekt tohto pojmu, ktorý kladie do opozície k ostatným súčastiam života. Rovnako ako sa kultúrny imperializmus kladie do protikladu k politickému či ekonomickému imperializmu (Tomlinson, 1991). Preto nie je potrebné pochopiť čo kultúra je, ale ako je v súčasnosti vnímaná. Williams identifikuje tri aktívne kategórie používania:
- ako popis všeobecného procesu intelektuálneho, spirituálneho a estetického vývoja;
- ako popis špecifického spôsobu života či už obdobia, skupiny alebo ľudstva vo všeobecnosti;
- ako referencia na výtvory a praktiky intelektuálnej a predovšetkým estetickej aktivity.
Pri ponímaní kultúrneho imperializmu prevažujú druhé a tretie chápanie. Druhé chápanie navodzuje ideu všeobecnosti, avšak v tomto prípade je dôležité slovo „špecifického“, ktoré odkazuje na možnosť vyčlenenia konkrétnej skupiny ľudí a ich kultúry z globálneho celku. Tretie chápanie je v každodennom všeobecnom ponímaní kultúry pravdepodobne najrozšírenejšie. Toto chápanie skresáva tento komplexný celok do zvládnuteľných proporcií. Pre väčšinu ľudí kultúra znamená hudbu, literatúru, filmy, sochárstvo, maliarstvo či divadlo (Williams, 1983).
V kontexte kultúrneho imperializmu sa kultúra najčastejšie chápe ako istý prienik medzi týmito dvomi chápaniami. K forme „vysokej kultúry“ sú pridružené aj populárna kultúra a masmédiá, a teda za kultúru môžeme považovať „príznačné praktiky spoločnosti od jazyka cez umenie a literatúru, filozofiu a žurnalistiku po módu a reklamu“ (Williams 1981: 11).
Vo svetle týchto poznatkov budeme pre naše potreby chápať kultúrny imperializmus ako komplexnú kombinovanú snahu špecifickej skupiny ľudstva o politickú, ekonomickú a kultúrnu nadvládu nad a prostredníctvom kultúry chápanej ako príznačné praktiky spoločnosti. Na základe týchto informácií sme sa zaoberali skúmaním, aký silný je kultúrny imperializmus USA, a teda nakoľko amerikanizovaný kultúrny život vedú mladí ľudia na Slovensku. Z neho sme vybrali už spomínané časti ako populárnu kultúru (kinematografia, hudba) či jazyk.
Metodika výskumu. Výskum bol realizovaný pomocou dotazníkového prieskumu prostredníctvom platformy Google Forms. Odpovede boli získavané v časovom rozmedzí od 22. augusta do 11. septembra 2022. Dotazník bol zdieľaný pomocou sociálnych sietí. Celkový počet zozbieraných odpovedí je 186. Otázky boli tematicky rozdelené do troch sekcií a zamerané na mladých ľudí vo veku do 30 rokov bývajúcich na území Slovenska. Prvá sekcia otázok zbierala demografické ukazovatele potrebné na diverzifikáciu odpovedí pri ich analýze. Zisťovali sme vek, odbor vzdelania, miesto trvalého bydliska a veľkosť sídla trvalého bydliska respondentov. Na základe týchto kategórií porovnávame odpovede na ďalšie dve oblasti otázok. Pozornosť venujeme len tým kategóriám a výsledkom, ktoré sa vo výraznejšej miere odchyľujú od celkového priemeru. V prípade malých odchýlok uvádzame iba celkové výsledky alebo prevažujúce trendy.
Druhá oblasť otázok dotazníka bola zameraná na mieru amerikanizácie života mladých ľudí na Slovensku. Išlo predovšetkým o populárnu kultúru (kinematografiu, hudbu), sociálne siete a jazyk, kde sme zisťovali, aký je pôvod kultúrnych produktov, ktoré mladí najviac konzumujú. Otázky boli polouzavreté s možnosťou výberu odpovede, prípadne dopísania vlastnej. V prípade anglických výrazov sme využili výber na škále, s možnosťami neviem, čo výraz znamená; viem, čo slovo znamená, ale nepoužívam ho; párkrát som toto slovo použil; niekedy toto slovo používam; používam toto slovo často a používam takmer každý deň v bežnej konverzácii.
Tretia časť bola zameraná na vnímanie amerikanizácie slovenskej kultúry touto skupinou ľudí. Respondentom boli ponúknuté viaceré tvrdenia, pri ktorých mali na škále zvoliť možnosť, nakoľko sa s tvrdením stotožňujú, pričom 0 znamenala nestotožňujem sa vôbec a 5 stotožňujem sa úplne. Hodnoty 1, 2 teda predstavujú skôr nesúhlas a hodnoty 3, 4 prevažne súhlasný postoj. Výsledky ponúkame len z niektorých tvrdení, ktoré poukazujú na trendy a celkový postoj a nie sú príliš rozporuplné.
Štruktúru respondentov definujeme na základe štyroch kategorizačných znakov. Vzhľadom na miesto bydliska sa dotazníka zúčastnilo 85 respondentov zo západného Slovenska, 85 zo stredného Slovenska a 16 z východného. Podľa veku sme respondentov rozdelili do troch skupín, a to vo veku od 15 do 20 rokov (23 účastníkov), od 20 do 25 rokov (89 účastníkov) a 25 až 30 rokov (74 účastníkov). Z hľadiska veľkosti sídla trvalého bydliska respondentov tvorí 60 obyvateľov obcí do 5000 obyvateľov, 64 obyvateľov sídel s veľkosťou od 5000 do 20 000, 27 respondentov býva v mestách s 20 000 až 50 000 obyvateľmi a 35 účastníkov žije v sídlach s viac ako 50 000 obyvateľmi. Poslednou kategóriou je oblasť vzdelania, kde sme účastníkov dotazníka rozdelili tiež do štyroch skupín. Humanitnými vedami sa zaoberá 89 respondentov, spoločenskými 55, prírodovednými 26 a technickými 16.
Miera amerikanizácie života mladých ľudí na Slovensku. V tejto kapitole ponúkame výsledky výskumu týkajúceho sa miery, nakoľko amerikanizované sú vybrané oblasti kultúry mladých ľudí na Slovensku. Prvou skúmanou oblasťou bola filmová a seriálová tvorba. Zisťovali sme preferovanú platformu na sledovanie, pôvod väčšiny sledovaných kinematografických produktov a preferencie pri ich výbere. Zamerali sme sa hlavne na porovnanie americkej a slovenskej tvorby, no na výber bola aj tvorba iných krajín.
V prvej otázke sme sa respondentov pýtali, kde najčastejšie sledujú filmy alebo seriály. Najsilnejšie zastúpenie získala platforma Netflix, ktorú najčastejšie sleduje 42,5 % respondentov. Neplatené streamovacie stránky, tzv. pirátske, sleduje 33,9 % respondentov, televíziu a archívy televízií (vrátane Voyo) uprednostňuje 11,8 % a platformy HBO Max a Disney+ sleduje zhodne 5,9 %. Ak by sme chceli z ekonomickej stránky porovnať slovenské (televízie a ich archívy) a americké platformy (Netflix, HBO Max a Disney+), pričom neplatené stránky nebudeme brať do úvahy, výrazne prevláda obľúbenosť tých amerických, až 79 %.
Z geografického hľadiska môžeme pri tejto otázke pozorovať, že zatiaľ čo v prípade televízie sú rozdiely minimálne, pri streamingových službách je výraznejšia prevaha platených služieb na západnom Slovensku. Na východnom Slovensku má tieto služby predplatených 50 % respondentov, na strednom Slovensku 45 %, no na západnom Slovensku až 65 %.
Pri porovnaní vekových skupín je zjavné, že u mladších ľudí prevláda sledovanie neplatených stránok, zatiaľ čo s pribúdajúcim vekom sa zvyšuje pomer predplatiteľov. Vo vekovej skupine 15 – 20 až 56 % odpovedí označilo neplatené stránky, v skupine 20 – 25 rokov 34 % a v skupine 25 – 30 iba 26 %. Naopak platené služby využíva v prvej skupine 26 % respondentov a v druhej a tretej skupine zhodne 58 %. Súvisí to pravdepodobne najmä s vyššou mierou finančnej nezávislosti u starších vekových skupín.
Veľkosť sídla v tejto otázke nepoukázala na výraznejšie trendy. Jediným, aj keď nie až natoľko výrazným, je stúpajúca tendencia predplatiteľov streamovacích služieb v mestách nad 50 000 obyvateľov. Diverzifikácia odpovedí na základe vzdelania tiež nepoukázala na markantnejšie rozdiely. Najvyššie zastúpenie televízie vykazujú technické vedy, platené streamovacie služby najčastejšie uvádzali respondenti s humanitným vzdelaním.
Druhou otázkou sme zisťovali, pôvodom aké filmy a seriály respondenti najčastejšie sledujú. Jednoznačne najčastejšou odpoveďou boli pôvodom americké filmy so zastúpením 70,4 %. Slovenské filmy sleduje najčastejšie len 3,2 % respondentov, čoho dôvodom môže byť neporovnateľne nižšia kvantita slovenskej produkcie. Európsku produkciu najčastejšie sleduje 5,4 %, inú svetovú tvorbu (napr. Kórea alebo Južná Amerika) 3,2 % a 17,7 % respondentov uviedlo, že nevie určiť, odkiaľ pochádzajú filmy a seriály, ktoré sledujú. Tretia otázka bola úzko spätá s predchádzajúcou, zamerali sme sa na to, ktoré filmy a seriály respondenti vedome uprednostňujú pri výbere. V tomto prípade uviedlo americkú produkciu už iba 37,1 %. Slovenskú tvorbu uprednostňuje 2,7 %, európsku 3,8 % a inú svetovú tvorbu 1,1 %. Najväčšia časť odpovedí, 55,4 %, sa priklonila k možnosti, že im na pôvode filmu nezáleží.
Napriek tomu, že vedomé preferencie americkej tvorby nie sú až také výrazné, jej dominancia v kinematografickej tvorbe konzumovanej mladými ľuďmi na Slovensku je markantná. Dôvodov môže byť niekoľko, napríklad jednoznačná kvantitatívna dominancia nad domácou slovenskou tvorbou, kultúrna transparentnosť amerických produktov široká dostupnosť a mnohé iné, čo si však zaslúži osobitný výskum (bližšie pozri Válek, 2021).
Pri týchto dvoch otázkach sa opäť stredné Slovensko javí ako najmenej amerikanizované. V druhej otázke uviedlo pôvodom americké filmy 62 % respondentov a v tretej iba 32 %. Najviac respondentov – 77 %, sleduje americké filmy na západnom Slovensku a tiež si ich tam najviac aj vedome vyberajú, 42 %.
Z hľadiska veku môžeme pozorovať ustupujúci záujem o domácu tvorbu medzi mladšími ročníkmi. Zatiaľ čo 5 % 25 – 30-ročných sleduje najviac slovenské filmy, v kategórii 20 – 25 sú to už len 2 %, a vo veku 15 – 20 rokov neuviedol túto odpoveď ani jeden respondent. Sledovanie americkej produkcie rastie od 66 % pri najstaršej skupine, cez 72 % až po 78 % pri najmladších. Pri výbere však najčastejšie po americkej tvorbe siahajú príslušníci kategórie 20 – 25 rokov. Opäť tu pozorujeme absolútny nezáujem najmladšej skupiny o slovenskú tvorbu.
Veľkosť sídla ani zameranie vzdelania v týchto otázka nepoukazujú na žiadne výraznejšie odchýlky od celkového priemeru. Za „najamerikanizovanejšie“ môžeme, aj keď len s minimálnymi rozdielmi na hranici štatistickej odchýlky, označiť v týchto otázkach sídla od 5 000 do 20 000 obyvateľov a respondentov so spoločenskovedným vzdelaním.
Štvrtá, piata a šiesta otázka boli zamerané na hudobnú oblasť. V štvrtej otázke sme zisťovali, aké médium najčastejšie respondenti využívajú na jej počúvanie. Odpovede sme rozdelili do kategórií Youtube, ako bezplatná online služba, platené streamovacie služby (Spotify, Apple Music, Tidal), rádio, pevné nosiče (CD, kazety, platne) a stiahnutá hudba. Najčastejšou odpoveďou boli platené služby, ktoré využíva 50 % opýtaných. Za nimi nasleduje Youtube, ktorý najčastejšie počúva 39,8 %, rádio so 6,5 % zastúpením, stiahnutá hudba s 2,2 % a najmenej využívanými sú pevné nosiče, ktoré najčastejšie počúva iba 1,6 % respondentov. Odhliadnuc od pôvodu počúvaných piesní je zjavná silná amerikanizácia poskytovania hudobných služieb. Platené a neplatené americké služby využíva najčastejšie až 89,8 % mladých ľudí. Medzi dôvody patrí najmä väčšia flexibilita a voľnosť výberu, ktorú rádio ani pevné nosiče neponúkajú a širokospektrálna ponuka, ktorú neponúkajú menšie platformy.
V tejto otázke sa rozdiel v odpovediach respondentov na základe geografického hľadiska takmer neprejavuje. Odchýlky od priemeru sú len v rámci niekoľkých percent, čomu sa pri relatívne nízkom počte odpovedí v štatistike nedá vyhnúť.
Z hľadiska veku môžeme sledovať nárast popularity rádiového vysielania. U najmladších vrstiev nevyužíva prednostne rádio ani jeden respondent, no pri vekovej skupine 25 – 30 rokov túto možnosť zvolilo 8 %. Americké platené a neplatené médiá majú opačný trend, najmenej ich využíva práve najstaršia vrstva, 86 %, stredná vrstva ich najčastejšie využíva v 91 % prípadov a z najmladšej skupiny ich uviedlo až 96 %. Rovnaký trend je možné pozorovať aj v prípade veľkosti bydliska. V obciach do 5 000 obyvateľov najčastejšie počúva rádio až 10 %, v mestách nad 50 000 obyvateľov len 3 %. Americké platformy využíva najčastejšie v malých obciach 85 % respondentov, vo veľkých mestách 93 %. Podľa vzdelania je v tejto otázke zaujímavým výsledkom 100 % v prípade využívania streamovacích stránok respondentmi s prírodovedným vzdelaním. Rádio získalo najväčšie zastúpenie, 9 %, v odpovediach zo spoločenskovedných odborov.
V ďalšej otázke sme zisťovali, interpretov s akým pôvodom respondenti najčastejšie počúvajú. Zastúpenie 36,6 % získali tvorcovia zo Spojených štátov, 16,7 % slovenskí interpreti, 15,6 % európski tvorcovia, 8,6 % hudobníci z iných krajín sveta a v 22,6 % prípadov respondenti uviedli, že nevedia, odkiaľ pochádzajú interpreti, ktorých piesne počúvajú najčastejšie. Napriek tomu, že USA získali najväčší podiel, nie je ich dominancia až natoľko výrazná. Najmä kvôli tomu, že mnoho známych spevákov a tvorcov pochádza z krajín ako Veľká Británia či Kanada, ktoré sú ale vo veľmi úzkom producentskom kontakte so Spojenými štátmi. To sa prejavuje aj v ďalšej otázke, kde sme sa pýtali, najčastejšie v akom jazyku sú piesne, ktoré počúvajú. Samozrejme, angličtina nie je iba jazykom Spojených štátov, ale práve ostatné anglofónne krajiny majú s USA najbližšie vzťahy v oblasti produkcie, veľkých nahrávacích štúdií či hudobných trendov. Tým sa anglofónna tvorba dostáva do sveta v obrovských množstvách a zaplavuje domáce trhy. Až 74,2 % respondentov uviedlo angličtinu ako najčastejší jazyk piesní. Slovenčinu uviedlo 16,1 % opýtaných a iné jazyky 9,7 %. Treba tiež poukázať na to, že aj slovenskí tvorcovia majú viaceré piesne v anglickom jazyku, čo tiež prispieva k dominancii angličtiny v tejto sfére.
Stredné Slovensko aj v tejto kategórii vystupuje ako najmenej amerikanizované, s podielom amerických tvorcov 29 %. Nie je však ani najslovenskejšou oblasťou, ale európski tvorcovia sú tu zastúpení omnoho silnejšie (21 %) ako na západnom a východnom Slovensku (9 % a 6 %). Rovnaká situácia nastáva v prípade jazyka, kedy síce rovnako prevláda angličtina, ale v mierne nižšej miere, 72 %, oproti západnému Slovensku so 77 % a východnému so 75 %.
Podľa veku sa dá povedať, že americkí tvorcovia majú najmenšie zastúpenie u najstaršej skupiny, 32 %. Čo je sčasti paradoxné, slovenská tvorba je najčastejšie zastúpená u najmladšej skupiny, až 22 %. Pri tejto otázke sa najamerikanizovanejšou javí byť skupina od 20 do 25 rokov so 40 % podielom americkej tvorby. Rovnaký je výsledok aj nasledujúcej otázky, aj keď zastúpenie angličtiny kolíše len v rozmedzí 5 % (od 70 % u najmladších po 75 % u strednej skupiny).
Veľkosť sídla opäť determinuje odpovede v podobnom štýle ako v predchádzajúcich otázkach. Najväčšie zastúpenie americkej tvorby aj angličtiny nájdeme v mestách nad 50 000 obyvateľov. Nedá sa však povedať, že pozorujeme trend postupného zvyšovania s minimom v malých obciach. Je pozoruhodné, že spomedzi zvyšných troch kategórií je trend skôr opačný, teda vrchol začína v obciach do 5000 obyvateľov a amerikanizácia postupne slabne a je minimálna v malých mestách od 20 do 50 tisíc obyvateľov.
V tejto otázke sa ako „najslovenskejší“ prejavili respondenti s technickým zameraním. Až 25 % najčastejšie počúva slovenské piesne a iba 62 % uviedlo najčastejší jazyk angličtinu. Naopak najviac americkej tvorby počúvajú prírodovedne zameraní respondenti. Z nich 42 % uviedlo Spojené štáty ako najčastejší pôvod interpretov a až 86 % angličtinu ako najpočúvanejší jazyk.
Nasledujúca otázka sa zamerala na sledovanie influencerov a známych osobností na sociálnych sieťach. Americké osobnosti v tomto prípade získali len 9,1 %, zatiaľ čo slovenské 22 % a osobnosti z iných krajín 2,7 %. Až 22 % odpovedí uviedlo, že nesleduje známe osobnosti a 44,2 % sleduje osobnosti z viacerých krajín a nevedia povedať, odkiaľ ich je najviac. V tomto prípade je teda americký vplyv len marginálny, aj keď spomedzi iných krajín je ešte stále na popredných priečkach.
Opäť sa v tomto prípade najviac americky orientované javí západné Slovensko, kde 12 % respondentov uviedlo americké osobnosti. Najviac slovenských uviedlo stredné Slovensko, 24 %. Na východnom Slovensku sledujú známe osobnosti najmenej, pretože až 25 % opýtaných uviedlo, že ich nesleduje vôbec.
Podľa veku opäť vidíme narastajúci nezáujem mladších skupín o slovenské záležitosti. Zatiaľ čo najstaršia skupina sleduje slovenské osobnosti v miere 28 %, u najmladšej skupiny je to iba 9 %. Americké osobnosti majú v tomto spektre viac menej rovnaké zastúpenie. S pribúdajúcim vekom sa tiež zvyšuje počet ľudí, ktorí nesledujú známe osobnosti vôbec.
Z hľadiska veľkosti sídla pozorujeme v tejto otázke opačný trend ako doteraz. V predchádzajúcich otázkach sa obyvatelia miest s veľkosťou 20 – 50 tisíc javili ako najmenej alebo takmer najmenej amerikanizovaní. V tomto prípade však dosahujú jednoznačne najvyššiu mieru sledovania amerických osobností, až 15 %, pričom ostatné skupiny sú v rozmedzí 8 – 9 %. Slovenské osobnosti sú zastúpené v relatívne rovnomernom pomere, s miernym poklesom vo veľkých mestách nad 50 000 obyvateľov.
Najnižšiu mieru sledovania amerických osobností sme zaznamenali u respondentov s prírodovedným zameraním, z ktorých ani jeden neuviedol túto odpoveď. Zároveň sme spomedzi týchto odpovedí zaznamenali najviac odpovedí „nesledujem známe osobnosti“, až 39 %. Slovenské celebrity v najvyššej miere sledujú odpovede respondentov zo spoločenskovedných odborov.
Posledné dve otázky boli zamerané na jazykové schopnosti a znalosť slangových výrazov pochádzajúcich z angličtiny. Respondentom sme ponúkli súvislý text obsahujúci mnoho takýchto slov a následne sme sa ich pýtali, nakoľko textu porozumeli. Text bol nasledovný: „Dosť je teraz in chodiť do gymu. Feláci ma vyhajpovali, tak ak mi to budget dovolí, asi sa na to dám, nech môžem flexiť. Teraz síce flausím v office, mali sme míting, skoro som rage quitol ti vravím, fakt. Bola tam taká legit pipina, dosť cringe. Celý čas čekovala telefón a potom už bez hanby scrolovala instagram, četovala a lajkovala. Ani ja so Samom nie sme nejakí try hardi, ale ju sme už museli hejtovať. Oblečená v Mominom merchi, vidno na nej že ju folovuje. Na takýto event sa to ale predsa nehodí. Keby gejmila doma za počítačom, nepoviem ani slovo, ale v práci? Doma ju musím vystalkovať, či je vždy takáto. Ak áno, zajtra ju ešte zdissujeme.“
Najväčšia časť respondentov, 43,5 %, uviedla, že nemala žiadny problém s pochopením textu a rozumeli všetkým slovám. Ďalších 37,6 % opýtaných porozumelo textu, ale niektoré výrazy pochopilo iba z kontextu. Obsahu textu porozumelo aj ďalších 18,3 %, ale títo uviedli, že významu niektorých slov nerozumejú. Iba jeden respondent uviedol, že nerozumel viacerým slovám, a teda mal problémy s porozumením obsahu.
V nadväznosti na to sme sa snažili poslednou otázkou zistiť, nakoľko by tomuto textu porozumeli rodičia respondentov. Až 64,5 % si myslí, že ich rodičia by neboli schopní porozumieť textu bez ich vysvetlenia. To, že rodičia by text pochopili, ale niektoré výrazy by si museli buď domyslieť, alebo by im ich museli vysvetliť, si myslí 33,3 % opýtaných. Zvyšné 2,2 % tvrdia, že rodičia by text nepochopili a ani by im ho sami nevedeli vysvetliť.
Zjavne sa tu teda prejavuje generačný rozdiel v používaní, a dokonca aj porozumení anglických výrazov v bežnej komunikácii. Mladí ľudia, aj ak takéto výrazy sami bežne nepoužívajú, nemajú problém minimálne porozumieť im v kontexte. Naopak staršie generácie, ktoré angličtinu celkovo využívajú v menšej miere, tieto slová nielen nepoužívajú, ale majú výrazné problémy s ich porozumením, čo môže ovplyvniť celkovú kvalitu komunikácie medzi generáciami.
Západné Slovensko vykazuje v tejto otázke najväčšiu mieru bezproblémového porozumenia anglických výrazov. Až 48 % odpovedí porozumelo textu úplne a iba 15 % nepochopilo významu niektorých slov. Naopak najmenej pochopili text respondenti z východného Slovenska, kde všetkým slovám rozumelo 38 % a rovnaký počet respondentov nerozumel niektorým slovám.
Medzi vekovými skupinami 15 – 20 rokov a 20 – 25 rokov sú rozdiely len minimálne v rámci štatistickej odchýlky. Rozdiel je však markantnejší medzi nimi a najstaršou skupinou vo veku 25 – 30 rokov. Zatiaľ čo v mladších skupinách bolo bezproblémové pochopenie na úrovni 48 % a 52 %, v staršej skupine len 33 %. Tiež jediný respondent, ktorý textu neporozumel bol zo staršej skupiny.
So zväčšujúcou sa veľkosťou sídla vidíme zároveň nárast schopnosti porozumieť anglickým výrazom. V malých dedinách sa miera pochopenia pohybuje len na úrovni 30 %, no vo veľkých mestách už presahuje 50 %. Nepochopenie textu sa podľa očakávania objavilo práve v obciach do 5000 obyvateľov.
Z hľadiska vzdelania sú v tejto otázke výsledky veľmi podobné a nedá sa jednoznačne určiť, ktorá skupina textu najlepšie porozumela. Do určitej miery môžeme tvrdiť iba to, že mierne horšie ako ostatné skupiny porozumeli textu respondenti s prírodovedným vzdelaním, z ktorých iba 31 % pochopilo text bez problémov a 27 % nepochopilo niektoré slová. Pri otázke o pochopení textu rodičmi percentuálne zastúpenia prakticky kopírujú výsledky predchádzajúcej otázky, teda najmenej by rozumeli rodičia z východného Slovenska a najstaršej vekovej skupiny, čo je pochopiteľné, preto tieto výsledky bližšie rozoberať nebudeme.
Na základe týchto výsledkov vieme potvrdiť, že život mladých ľudí na Slovensku je amerikanizovaný, aj keď v odlišnej miere na základe rôznych faktorov. Napriek tomu, že každý človek vedie individuálny život, ktorý sa nedá generalizovať, vieme aspoň načrtnúť isté trendy, ktoré majú potenciál ovplyvniť životný štýl mladých ľudí. Napríklad najväčší potenciál žiť čím ďalej amerikanizovanejším životom majú deti vyrastajúce vo veľkých mestách západného Slovenska. Zapríčinené to môže byť viacerými faktormi, napríklad najužšími kontaktmi so západnou Európou, ktorá zdieľa americké hodnoty určite viac ako východná, alebo celkovým mierne odlišným hodnotovým systémom, ktorý je opäť ovplyvnený liberálnou západnou euroamerickou kultúrou. Naopak východné Slovensko viac inklinuje k tradičným hodnotám, ktorých zástancami sú najmä krajiny východnej Európy. A práve geopolitická pozícia Slovenska v strede Európy medzi týmito dvomi mlynskými kameňmi predurčuje Slovákov na rozkol medzi ich hodnotovými systémami.
Vnímanie amerikanizácie mladými ľuďmi na Slovensku. Subjektívne hodnotenie a vnímanie kultúry Spojených štátov amerických, jej vzťahu so slovenskou kultúrou a amerikanizácie mladými ľuďmi sme v dotazníku zisťovali pomocou tvrdení, s ktorými mali respondenti vyjadriť súhlas alebo nesúhlas. K dispozícii bola škála od 0 (nestotožňujem sa s tvrdením vôbec) po 5 (stotožňujem sa úplne). Z dôvodu zjednodušenia a lepšej prehľadnosti výsledkov zlúčime odpovede 1 a 2, ktoré obe znamenajú skôr nesúhlasné stanovisko, a 3 a 4, ktoré vyjadrujú prevažne súhlasný postoj. V grafoch uvádzame detailné výsledky.
Prvé tri tvrdenia sa vzťahovali na americké filmy a seriály. S prvým tvrdením v znení: „V televízii by nemali vysielať toľko amerických filmov/seriálov“ vyjadrila úplný nesúhlas takmer polovica opýtaných, až 46,8 %. Ďalších 29 % sa skôr s týmto tvrdením nestotožňuje, čo znamená, že výrazná nadpolovica respondentov je spokojná s množstvom vysielaných amerických filmov a seriálov v slovenských televíziách. Úplný súhlas vyjadrilo len 2,7 % a prevažne súhlasné stanovisko zaujalo 21,5 % opýtaných.
Druhé tvrdenie znelo „Rád/rada by som pozeral/a viac slovenských filmov/seriálov“. V tomto prípade už nebol rozdiel natoľko veľký, avšak väčšina opýtaných sa s týmto tvrdením nestotožňuje, pričom 25,3 % úplne a 36,6 % skôr nie. Úplne toto tvrdenie podporuje 10,2 % a čiastočne 28 %. Záujem o slovenské filmy a seriály teda existuje, ale nie je na takej vysokej úrovni ako dopyt po americkej tvorbe.
V treťom prípade bol výrok „Americké filmy a seriály sú kvalitnejšie ako slovenské“ úplne podporený 29 % respondentov a prevažne s ním súhlasilo ďalších 50,6 %. Úplný nesúhlas vyjadrilo iba 4,8 % opýtaných a 15,6 % skôr s výrokom nesúhlasí. Spolu teda viac ako trištvrte opýtaných považuje americkú tvorbu za kvalitnejšiu ako slovenskú. To je s vysokou pravdepodobnosťou aj dôvod, prečo je populárnejšia a žiadanejšia ako domáca nielen na Slovensku.
Pri prvom výroku sledujeme z hľadiska geografickej polohy opäť najmenšiu podporu amerikanizácie na strednom Slovensku, kde s výrokom nesúhlasí o 10 % menej opýtaných ako na západnom a východnom Slovensku. Z hľadiska veku najviac americké filmy a seriály podporuje veková kategória 20 – 25 rokov, kde s výrokom nesúhlasí takmer 80 % respondentov, zatiaľ čo v mladšej kategórii 70 % a v staršej 73 %. Z hľadiska veľkosti sídla pozorujeme najväčší odpor k americkej tvorbe v mestách s 20 – 50 tisíc obyvateľmi, 41 % s tvrdením súhlasí. Najmenší odpor zaznamenávame v prípade veľkomiest nad 50 tisíc obyvateľov, kde je s tvrdením stotožnených iba 20 %. Respondenti zameraní spoločenskovedným smerom v najväčšej miere nesúhlasili s týmto výrokom, až v 84 % prípadov, naopak respondenti s technickým vzdelaním neboli stotožnení iba v 69 %.
Rovnaký trend pokračuje aj pri ďalších dvoch výrokoch. V oboch prípadoch respondenti zo stredného Slovenska v najväčšej miere podporujú slovenskú tvorbu, avšak aj v tomto prípade stále prevláda vyššia inklinácia k americkej ako k slovenskej. Podľa veku najmenšiu túžbu po slovenských filmoch znova prejavujú príslušníci vekovej kategórie 20 – 25, no pri kvalite tvorby sa k americkej strane prikláňajú najviac najmladší respondenti, až 87 %. Rovnako pokračuje trend aj pri veľkosti sídla. Najväčšiu podporu slovenskej tvorbe v oboch tvrdeniach vyjadrili obyvatelia miest s veľkosťou od 20 – 50 tisíc obyvateľov. Najamerikanizovanejší ostávajú obyvatelia veľkomiest, no pri kvalite americkej tvorby sa až 85 % obyvateľov malých obcí prikláňa na americkú stranu. Najväčšie rozdiely sú v porovnávaní študijného zamerania. Pri druhom výroku sa ako najamerikanizovanejšia skupina javia prírodovedne zameraní respondenti a ako najmenej amerikanizovaní spoločenskovedne zameraní, čo je v priamom kontraste s predchádzajúcim tvrdením. Pri kvalite americkej tvorby najväčší súhlas vyjadrili humanitne zameraní respondenti a najmenší technické odbory. Javí sa teda, že oblasť vzdelania nebude mať rozhodujúci vplyv na mieru amerikanizácie života ani na postoj k nej.
Ďalšie výroky boli zamerané na hudobnú sféru. S výrokom „Prekáža mi, že v rádiách hrajú príliš veľa anglických pesničiek“ úplne nesúhlasilo 56,5 % respondentov a ďalších 21 % s ním skôr nesúhlasí. Prevažný súhlas vyjadrilo 19,9 % a úplne stotožnených je 2,7 % opýtaných. Je teda evidentné, že napriek tomu, že v rádiách je prevažná časť hraných skladieb anglických, slovenským mladým ľuďom to vo väčšine neprekáža.
Nasledujúce tvrdenie v znení „Slovenské pesničky sú oproti anglickým nudnejšie“ sa zameralo na zhodnotenie vnímania kvality slovenskej a anglofónnej tvorby. Úplne nesúhlasilo 21,5 % odpovedí a ďalších 41,9 % prevažne nesúhlasí. Stotožnených s výrokom bolo úplne 9,1 % a prevažne 27,4 %. Z toho vyplýva, že slovenskú tvorbu mladí nepovažujú kvalitatívne za horšiu. Je teda iba na osobných preferenciách, k akej tvorbe viac inklinujú a vidíme, že preferovaná, alebo prinajmenšom neúmyselne viac konzumovaná, je americká tvorba, čo opäť môže súvisieť s jej kvantitatívnou prevahou.
Zamerali sme sa tiež na slovenských interpretov s anglickými textami. S tvrdením „Nepáči sa mi, že slovenskí speváci spievajú po anglicky“ úplne nesúhlasí 36,6 % a prevažne nesúhlasí 29 %. Naopak úplne súhlasné stanovisko zaujalo 14,5 % a prevažne súhlasné 19,9 % respondentov. Dvom tretinám opýtaných neprekáža anglický jazyk ani pri slovenských tvorcoch. Vzhľadom na to, že s piesňami v angličtine majú speváci väčšiu šancu uspieť aj na zahraničných trhoch je pochopiteľné, že sa tento fenomén v súčasnom globalizovanom svete objavuje. Taktiež obľúbenosť a hranosť anglických piesní podmieňuje zvýšenú tvorbu skladieb v angličtine aj slovenskými tvorcami. Napriek tomu však stále existuje mnoho slovenských hudobníkov, ktorí tvoria výlučne v rodnom jazyku, preto momentálne nevyvstáva opodstatnená obava, že by hudobná tvorba v slovenskom jazyku zanikla alebo týmto trendom nejako výraznejšie trpela. Naopak môže pomôcť k skvalitneniu slovenskej tvorby a k implementovaniu najnovších trendov, ktoré majú potenciál zvýšiť jej konkurencieschopnosť.
V oblasti hudby sú percentuálne pomery na základe geografickej polohy do veľkej miery vyrovnané až na druhé tvrdenie. V tom prípade nastáva oproti doterajším výsledkom mierne paradoxná situácia, pretože najviac s ním súhlasia obyvatelia stredného Slovenska, v miere 41 %. Naopak slovenské pesničky za nudné v najmenšej miere považujú respondenti z východného Slovenska, iba 25 %.
Z hľadiska veku sa v prvých dvoch tvrdeniach ukazuje trend zvyšujúcej sa podpory americkej hudby s klesajúcim vekom. Zatiaľ čo 30 % najstarších respondentov prekáža veľa anglických pesničiek, z najmladších prekážajú iba 13 %. Paralelne k tomu 48 % mladších respondentov považuje slovenské skladby za nudnejšie, no len 34 % staršej vekovej skupiny. Anglický jazyk pri slovenských spevákoch najviac prekáža najmladšej skupine, 48 %, a najmenej najstaršej, iba 28%.
Rovnaký trend ako v predchádzajúcich otázkach vidíme aj v kategórii veľkosti sídla. Najmenšiu podporu americkej tvorbe vyjadrujú obyvatelia miest od 20 do 50 tisíc obyvateľov, s prvým výrokom súhlasí 33 % a s druhým nesúhlasí 70 %. Okrem tejto skupiny sledujeme postupný nárast podpory USA s narastajúcim počtom obyvateľov. Tretí výrok sa opäť sčasti vymyká očakávaným výsledkom, pretože najviac angličtina u Slovákov prekáža obyvateľom malých obcí, v miere 42 %, najmenej obyvateľom veľkomiest, 26 %, čo už očakávané je.
Výsledky vzhľadom na vzdelanie respondentov sú v tejto oblasti také nekonzistentné a miestami až protichodné, že vyvodiť z nich nejaké závery je prakticky nemožné. Potvrdzuje sa nám tým domnienka, že študijné zameranie nemá vplyv na mieru ani na vnímanie amerikanizácie u mladých ľudí.
Všeobecný postoj mladých k americkej kultúre a jej prítomnosti na Slovensku sme zisťovali pomocou viacerých tvrdení. Prvým bolo „Mám pocit, že na Slovensku je príliš veľa amerických výtvorov, čo obmedzuje slovenskú tvorbu“. S týmto tvrdením jednoznačne nesúhlasí 30,6 % a prevažne s ním nesúhlasí 39,8 % respondentov. Naopak súhlasí s ním 6,5 % v plnej miere a 23,1 % čiastočne. Kvantitatívnu prevahu amerických produktov na Slovensku teda mladí ľudia prevažne buď neregistrujú, alebo ju nepovažujú za problematickú a zároveň ju ani nevnímajú ako prekážku pre domácu tvorbu.
Druhým tvrdením bolo „Myslím si, že slovenská populárna produkcia (filmy, pesničky…) je kvalitou na vyššej úrovni ako americká“. Úplne nestotožnených s týmto tvrdením je 38,7 % a skôr nesúhlasí 47,8 %. Úplný súhlas vyjadrilo v tomto prípade iba 0,5 % opýtaných, ktorých dopĺňa 12,9 %, ktorí s výrokom skôr súhlasia. Vyše 85 % respondentov teda považuje slovenskú populárnu produkciu kvalitou za slabšiu ako americkú. Preto je pochopiteľné, že v tejto skupine nenachádza ani výraznejšiu popularitu. Dôvodov môže byť opäť viacero, no vo všeobecnosti môžeme tvrdiť, že kvalitatívne konkurovať dekádam prudkého rozvoja a finančnému megakolosu, ktorý poháňa americkú produkciu je pre malé krajiny ako Slovensko prinajmenšom extrémne náročné, ak nie takmer nemožné.
Ďalší výrok znel „USA nasilu pretláča svoje výtvory do iných krajín na úkor domácich“. S týmto úplne nesúhlasí 32,3 % a skôr nesúhlasí 30,7 % odpovedí. Úplne sa s výrokom stotožňuje 6,5 % a skôr stotožnených je 30,6 % respondentov. Mladí ľudia teda prevažne nevnímajú Spojené štáty ako dominantného imperialistu, ktorý sa silou mocou snaží utláčať domácu produkciu a nahradiť ju vlastnou tvorbou.
S tvrdením „Nevadilo by mi, keby na Slovensku vysielali len americké pesničky, filmy, seriály a podobne“ úplne nesúhlasí 50 % respondentov a 22,6 % skôr nesúhlasí. Súhlas v plnej miere vyjadrilo 7 % a skôr súhlasí 20,4 %. Diverzita populárnej tvorby je zjavne pre slovenských mladých ľudí dôležitá napriek tomu, že americká tvorí jej prevažnú časť, čo im neprekáža. Nahradiť však všetky ostatné produkty iba americkými by už ako problém vnímali. Otázkou ale ostáva, či by ako diverzifikácia postačovala napríklad iba tvorba iných európskych krajín, alebo by v prípade úplnej absencie slovenskej produkcie pociťovali potrebu jej konzumácie.
rend najmenšej podpory americkej kultúry na strednom Slovensku pokračuje aj naďalej až na výnimku jedného výroku. Pri porovnávaní kvality slovenskej a americkej populárnej produkcie paradoxne až 91 % Stredoslovákov považuje americkú za najkvalitnejšiu, popri tom tento názor zastáva 81 % Východoslovákov a 83 % Západoslovákov. Zároveň ale najviac na strednom Slovensku podporujú myšlienky, že americkej tvorby je na Slovensku veľa a USA ju sem pretláča nasilu. Prekáža im teda zvýšená prítomnosť tejto kultúry, avšak pravdepodobne rozumejú dôvodom, prečo sa tu objavuje, keďže sami ju pokladajú za kvalitnejšiu.
Najmladšia skupina respondentov zastáva v najväčšej miere (47 %) postoj, že USA pretláča svoju tvorbu do iných krajín. Napriek tomu ju však najviac považujú za kvalitnejšiu, neprekáža im jej prítomnosť a 44 % by ani nevadilo, keby na Slovensku bola jediná. Naopak znovu najstarší respondenti podporujú americkú populárnu kultúru v najmenšej miere. Veľkosť sídla pri týchto otázkach neprejavuje taký výrazný nárast odporu voči americkej kultúre v prípade miest s počtom obyvateľov od 20 do 50 tisíc. Skôr sa tu prejavuje trend postupne sa zvyšujúcej podpory pre slovenskú kultúru s klesajúcim počtom obyvateľov.
Záver. Keď zhrnieme získané výsledky, môžeme konštatovať, že mladí ľudia na Slovensku žijú, minimálne v oblasti populárnej kultúry, relatívne vysoko amerikanizovaným spôsobom života. Z celkového hľadiska vyše polovica najviac využíva americké streamovacie služby, na ktorých v 70 % prípadov sleduje najčastejšie americké filmy a seriály. Na počúvanie hudby takmer 90 % využíva americké platformy a 30 % najpočúvanejších interpretov pochádza z USA, no až trištvrte piesní je v anglickom jazyku. Na sociálnych sieťach nie je vplyv amerických osobností taký markantný, no napriek tomu spomedzi ostatných krajín, výnimočne okrem Slovenska, je ich vplyv najsilnejší. Jazyk taktiež podlieha ovplyvňovaniu a prijíma množstvo výrazov pôvodom z angličtiny, najmä do hovorovej slovenčiny používanej mladšou generáciou. Na život mladých ľudí teda z viacerých strán pôsobia rôzne vplyvy cudzích kultúr, spomedzi ktorých je momentálne jeden z najsilnejších vplyv Spojených štátov, s ktorými sa musia nejakým spôsobom vyrovnať.
Subjektívne hodnotenie americkej kultúry respondentmi môžeme v celkovej miere považovať prevažne za pozitívne. Nevnímajú, alebo im neprekáža, množstvo amerických filmov, ktoré tiež považujú za kvalitnejšie ako domácu tvorbu. Prevažne im nevadia ani anglické piesne v rádiách, ani keď slovenskí interpreti tvoria v angličtine. Tiež nevnímajú obmedzovanie slovenskej tvorby množstvom amerických produktov, ani si nemyslia, že by ich USA na Slovensko pretláčali nasilu. Spojené to je s tým, že vo vysokej miere považujú americkú populárnu tvorbu za kvalitnejšiu ako slovenskú.
Každé takéto hodnotenie je však vysoko subjektívne a nedá sa vo všeobecnosti aplikovať na všetkých ľudí. Ukazuje nám iba akési vývojové trendy a väčšinové postoje. Pri hlbšom skúmaní zistíme, že na vnímanie amerikanizácie majú potenciál vplývať viaceré faktory. Napríklad vidíme, že na západnom Slovensku je život viac amerikanizovaný a s tým je spojené aj jej kladnejšie vnímanie. Vek respondentov tiež ukázal, že mladší respondenti berú americkú kultúru ako väčšiu súčasť svojich životov. Do istej miery môžeme povedať aj to, že vo veľkých mestách je amerikanizácia prítomná vo väčšej miere a je aj vnímaná pozitívnejšie ako v menších mestách. Vplyv oblasti vzdelania na mieru amerikanizácie ani jej vnímanie sa nám nepodarilo potvrdiť.
Stále však platí, že aj napriek istým celonárodným trendom a ukazovateľom je každý človek jedinečný a žije vlastným individuálnym životom, ktorý môže, ale aj nemusí, sledovať tieto trendy. Zároveň však platným ostáva aj to, že kultúra Spojených štátov je v súčasnosti, z rôznych príčin, jednou z najrozšírenejších na svete a tiež na Slovensku. Obzvlášť to platí pri mladých ľuďoch, ktorí sú najotvorenejší akceptovaniu moderných trendov a kultúrnych vzorov.
1 Výskum a štúdia boli realizované s podporou Univerzitnej grantovej agentúry na základe projektu UGA Americká kultúrna expanzia v súčasnej slovenskej kultúre s registračným číslom I/10/2022.
Literatúra:
BARKER, M. 1989. Comics: Ideology, Power and the Critics. Manchester: Manchester University Press.
BONIN, H. – DE GOEY, F. 2009. American firms in Europe. Strategy, Identity, Perception and Performance. Ženeva: Librairie droz s. a.
BULLOCK, A. – STALLYBRASS, O. 1977. The Fontana Dictionary of Modern Thought. Londýn: Fontana Books.
MATTELARD, A. a kol. 1979. Communication and Class Struggle, Volume One. New York: International General.
PELLS, R. 1998. Not Like Us: How Europeans Have Loved, Hated, And Transformed American Culture Since World War II. New York: Basic Books.
TOMLNSON, J. 1991. Cultural Imperialism. Baltimore: The John Hopkins University Press.
UNESCO. 1982. Final Report of World Conference on Cultural Policies: Mexico City. Paríž: UNESCO.
VÁLEK, J. 2021. Americká populárna kultúra ako globálny fenomén. In Kontexty kultúry a turizmu 2/2021. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, roč. 14, č. 2.
WILLIAMS, R. 1981. Culture. Londýn: Fontana.
WILLIAMS, R. 1983. Keywords: A Vocabulary of Culture and Society. Londýn: Fontana.