Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Rozvoj organizácií pôsobiacich v oblasti turizmu je determinovaný súborom vnútorných a vonkajších faktorov. Medzi významné bariéry v súčasnosti patrí podľa aktuálneho všeobecného diskurzu nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, nízky záujem o pracovné pozície v turizme, nedostatočná odbornosť dostupných ľudských zdrojov, rastúce prevádzkové náklady, nestabilita dodávateľských reťazcov, ako aj vysoká administratívna a kontrolná záťaž. Vonkajšie faktory, medzi ktoré možno zaradiť dynamiku dopytu, legislatívne a regulačné prostredie či obmedzený prístup k poradenskej a investičnej podpore, výrazne ovplyvňujú schopnosť organizácií flexibilne reagovať na zmeny a predikovať vývoj trhu. Hoci spolupráca na regionálnej úrovni má zlepšujúcu sa tendenciu, problematická zostáva nielen koordinácia činností medzi aktérmi, ale aj nízka miera zapojenia miestnej komunity či kvalita regionálnej infraštruktúry. Uvedené bariéry vytvárajú komplexný rámec obmedzení, ktorý zásadne ovplyvňuje schopnosť organizácií v oblasti turizmu inovovať a dlhodobo si udržiavať konkurencieschopnosť. Ich identifikácia predstavuje nevyhnutný predpoklad pre tvorbu efektívnych stratégií zameraných na podporu udržateľného rozvoja. Cieľom príspevku je prostredníctvom elektronického dotazníkového prieskumu medzi organizáciami cestovného ruchu a miestnymi akčnými skupinami v Slovenskej republike identifikovať jednotlivé bariéry vnútorného a vonkajšieho rozvoja, analyzovať ich intenzitu a poukázať tiež na mieru názorovej zhody medzi subjektmi. Na základe identifikácie spoločných a odlišných postojov je následne možné realizovať nadväzujúci výskum. Jedným z parciálnych cieľov príspevku je tiež upriamiť pozornosť na možné spôsoby vyhodnocovania Likertových škál prostredníctvom stanovenia priemeru, frekvenčnej analýzy, modusu, mediánu, smerodajnej odchýlky a indexu významnosti a poukázať na ich možné interpretačné odlišnosti.

Stanovenie kategórií (bariér), zacielenie dotazníkového prieskumu a možné metodologické limity. Skúmané bariéry, (angl. hindering effects, teda brzdiace, obmedzujúce alebo negatívne vplyvy určitého faktora na proces, činnosť alebo vývoj; napr. Koziol, 2015), boli vybrané na základe hĺbkového sekundárneho prieskumu online prostredia, zahŕňajúceho komentáre, mediálne komunikáty a všeobecné naratívy poukazujúce na aktuálne problémy v oblasti turizmu, ako aj na základe dlhodobého sledovania sektoru a osobných rozhovorov s predstaviteľmi inštitúcií počas uplynulého roka. Výber skúmaných faktorov (limitov) vychádzal z konceptu viacúrovňového pôsobenia determinánt rozvoja organizácií v turizme, pričom rešpektoval členenie na interné, regionálne a externé systémové podmienky. Interné faktory reflektujú organizačné kapacity, kvalitu ľudských zdrojov a prevádzkové podmienky, ktoré sú tradične chápané ako základné predpoklady výkonnosti a adaptability organizácií. Externé faktory reprezentujú systémové rámce (legislatíva, administratívne zaťaženie, regulačné obmedzenia, podpora verejného sektora), ktoré determinujú mieru autonómie a rozvojového priestoru organizácií. Samostatná kategória regionálnej spolupráce zohľadňuje špecifiká turizmu ako sieťového odvetvia, v ktorom je koordinácia aktérov kľúčová pre tvorbu produktov. Zaradenie doplňujúcich faktorov (časové, finančné, geopolitické limity) umožňuje zachytiť širší kontext fungovania organizácií a reflektuje dynamiku externého prostredia. Po prvotnom beta-testovaní dotazníku na vzorke 5 respondentov boli niektoré kategórie vymenené, odstránené či upravené. Kategórie vo finálnej podobe prieskumu boli rozdelené do 4 oblastí, a to: a) interné faktory (7 okruhov); b) externé faktory (5 okruhov); c) spolupráca v regióne (5) a d) doplňujúce faktory (3).

Dotazník s názvom Limity regionálneho rozvoja turizmu bol distribuovaný počas mesiaca november 2025 prostredníctvom platformy Survio všetkým oblastným (40) a krajským organizáciám cestovného ruchu (8) a všetkým miestnym akčným skupinám (110) evidovaným na verejne dostupných databázach k 1. 11. 2025. Tieto organizácie boli vybrané zámerným výberom s cieľom identifikovať v prvej fáze výskumu postoje subjektov fungujúcich na princípe verejno-súkromného partnerstva na Slovensku. V nasledujúcej etape výskumu budú do analýzy zahrnuté aj podnikateľské subjekty a tiež subjekty územnej samosprávy. Hoci miestne akčné skupiny pôsobia aj v iných oblastiach ako turizmus, v rámci e-mailovej komunikácie boli informované o tom, že prieskum sa primárne zameriava na ich aktivity a pôsobenie v sektore turizmu. Spolu bolo zaslaných 158 dotazníkov, priemerný čas vypĺňania bol 2 – 5 minút.  Výslednú vzorku tvorilo 58 odpovedí (30 MAS, 28 OOCR alebo KOCR). Zastúpení boli reprezentanti pôsobiaci vo všetkých krajoch SR, s najvyšším počtom odpovedí zo Žilinského kraja (12), s najmenším počtom z Trnavského kraja (3). V 95% odpovedí ide o malé subjekty s počtom pracovníkov 1 – 10, pričom dotazník za inštitúciu vypĺňal radový zamestnanec (30) alebo riadiaci pracovník na úrovni stredného manažmentu (28). Úlohou respondentov bolo zodpovedať na 20 otázok (konštatovaní) prostredníctvom Likertovej škály súhlasu od -3 (silne nesúhlasím) po 3 (silne súhlasím).

Uvedomujeme si, že zvolená štruktúra kategórií nepokrýva všetky aspekty. Niektoré zložitejšie otázky boli zjednotené do jedného bodu s cieľom nezahltiť respondentov. Konštatovania boli prioritne koncipované tak, aby identifikovali čo najširšie spektrum bariér, s dôrazom na tie, ktoré organizácie vnímajú ako najintenzívnejšie a kde sa prejavuje najväčšia zhoda názorov. Zároveň si uvedomujeme, že výsledky prieskumu nepokrývajú názorové spektrum celého sektoru, keďže dotazník vyplnilo 37 % evidovaných subjektov na Slovensku, čo môže čiastočne ovplyvniť interpretáciu zistení. Napriek tomu sa domnievame, že aj výsledky tohto prieskumu v súčasnej podobe poskytujú cenné informácie.

Výsledky dotazníkového prieskumu. Výsledné konštatovania sú zosumarizované v tabuľke č. 1. Ku každej odpovedi bol vypočítaný aritmetický priemer podľa metodiky spoločnosti SURVIO, tiež medián, modus a zohľadnená bola aj smerodajná odchýlka poukazujúca na polarizáciu odpovedí (bližšie napr. Markechová – Tirpáková – Stehlíková, 2011 alebo Radková, 2022) a výsledný index významnosti (IV).

Tabuľka č. 1: Absolútna početnosť, priemer, median, modus, SD a IV odpovedí

Zdroj: Michala Fúsková, 2025

Pri analýze údajov získaných pomocou Likertovej škály je potrebné zohľadniť 3 typy kognitívnych skreslení: centrálnou tendenciou, akviescenciou (tendenciou súhlasiť) a snahe zapadnúť do žiadaného sociálneho kontextu (Alkharusi, 2022: 14). Interpretácia výsledkov môže navyše závisieť od toho, ktorý štatistický ukazovateľ je použitý. Jednotlivé prístupy zachytávajú odlišné aspekty rozdelenia odpovedí a môžu viesť k rozdielnym, niekedy aj protichodným záverom, pričom použitie iba jedného ukazovateľa, ktoré je v literatúre v oblasti turizmu relatívne bežné, môže viesť k zjednodušenej interpretácii výsledkov. Kombinácia podielov súhlasu/nesúhlasu, miery centrálnej tendencie (modus, medián, priemer) a variability (smerodajná odchýlka) umožňuje komplexnejšie pochopenie postojov respondentov a lepšie zachytáva rôznorodosť ich skúseností. Preto je odporúčané vyhodnocovať ich kombináciou viacerých metodík a ich následnou komplexnou interpretáciou.

Interpretácia podľa aritmetického priemeru. Aritmetický priemer poskytuje rozlíšenie intenzity postoja, napr. mierne kladný priemer môže naznačovať opatrný súhlas. Jeho rizikom je, že pri Likertových škálach môže priemer pôsobiť zavádzajúco, ak sú odpovede silne rozdelené medzi extrémne póly (napr. silný súhlas vs. silný nesúhlas). Pri hodnotení odpovedí v tomto prieskume sme vychádzali zo zaužívanej interpretácie 7-bodovej škály, ktorá je rozšíreným systémom 5-bodovej škály (priemer −3 až −2,5 = silný nesúhlas,  −2,5 až −1,5 = stredný nesúhlas,  −1,5 až − 0,5 = mierny nesúhlas,   − 0,5 až 0,5 =  neutralita, 0,5 až 1,5 = mierny súhlas, 1,5 až 2,5 = stredný súhlas“,  2,5 až 3 = silný súhlas, napr. Alkharusi, 2022: 15). Len v 5 otázkach bol zaznamenaný výsledný priemer hodnôt nižší ako 0,49, teda poukazujúci na neutrálny až nesúhlasný postoj, a to v otázke bezpečnosti majetku a ľudí, absencie spoľahlivých dodávateľov, nedostatku potenciálnych partnerov v regióne a nedostatočnej spolupráce s aktérmi a miestnou komunitou. Tieto problémy teda organizácie vo všeobecnosti vnímajú skôr ako menej výrazné a nie sú výrazným limitom ich činnosti. V ostatných otázkach sme zaznamenali mierny alebo stredný súhlas, pričom výraznejšie hodnoty v rozptyle 1,00 – 1,49 boli zaznamenané v otázkach vymožiteľnosti práva, zmien na strane dopytu, nedostatočnej podpory zo strany verejného sektoru, celkovej nestálej geopolitickej situácie, zvýšenej náročnosti procesov kontrolných orgánov a neuspokojivého stavu infraštruktúry v regióne. Najintenzívnejšiu mieru súhlasu, teda stredný súhlas, bol zaznamenaný v 3 otázkach, a to v oblasti výšky prevádzkových nákladov (1,52), limitovaného pôsobenia vymedzeného legislatívnymi, politickými a regulačnými opatreniami (1,67) a celkového administratívneho, daňového a odvodového zaťaženia (1,98). Tieto dáta prehľadnejšie ukazuje graf č. 1.

Graf č. 1: Zoradenie intenzity bariér rozvoja podľa miery súhlasu na základe priemerných hodnotení

Zdroj: Michala Fúsková, 2025

Interpretácia podľa podielu súhlasu/nesúhlasu. Údaje je tiež možné interpretovať na základe tzv. frekvenčnej analýzy, teda koľko respondentov súhlasí či nesúhlasí s konkrétnym tvrdením (tzv. agregácia kategórií – súhlas – nesúhlas – neutralita, napr. Koo – Yang, 2025: 7). Frekvenčná analýza umožňuje rýchlo vybrať oblasti, ktoré sú najkritickejšie alebo najdôležitejšie podľa frekvencie vysokých (alebo nízkych) hodnotení, zároveň však tento prístup môže zakryť vnútornú polarizáciu názorov.

Tabuľka č. 2: Výsledky prieskumu na základe frekvenčnej analýzy, zoradené podľa percentuálnej miery súhlasu

Zdroj: Michala Fúsková, 2025

Väčšina sledovaných faktorov je respondentmi legitímne vnímaná ako významná prekážka rozvoja organizácií v oblasti turizmu, pričom len 3 faktory mali mieru súhlasu nižšiu ako 50%. Najvýraznejší súhlas sa prejavuje pri externých systémových faktoroch, najmä v oblasti legislatívnych a regulačných obmedzení, administratívneho a daňového zaťaženia a vývoja dopytu, ktoré organizácie vnímajú ako bariéry presahujúce ich priamu kontrolu. Medzi internými faktormi dominujú problémy súvisiace s ľudskými zdrojmi a s výškou prevádzkových nákladov. Naopak, pri niektorých oblastiach, ako je bezpečnosť alebo spolupráca s dodávateľmi a partnermi, sa prejavuje vyšší podiel nesúhlasu a neutrality, čo naznačuje rozdielne skúsenosti respondentov. V oblasti regionálnej spolupráce sú postoje respondentov diferencovanejšie, pričom výsledky poukazujú na nerovnomernú úroveň spolupráce v jednotlivých regiónoch. Doplňujúce faktory, ako je nedostatok času, energie a finančných zdrojov či celková spoločenská situácia, sú vnímané prevažne ako obmedzujúce, avšak s rôznou mierou intenzity. Percentuálne rozdelenie názorov potvrdzuje tieto zistenia: najvyššie percentá súhlasu (nad 70 – 80 %) sa týkajú systémových a legislatívnych bariér, ako aj administratívneho a finančného zaťaženia.

Interpretácia podľa mediánu a modusu. Keďže hodnotenie výsledkov podľa priemeru či frekvenčnej analýzy by v niektorých prípadoch mohlo viesť k zjednodušenej interpretácii bez zachytenia variability postojov, odporúča sa pri vyhodnocovaní Likertovej škály zohľadňovať tiež medián a modus (napr. Altunay – Yilmaz, 2021: 269 alebo Yaska-Nuhu, 2024). Medián vyjadruje „stredový postoj“ respondentov a ukazuje, kde sa nachádza hranica medzi negatívnym a pozitívnym hodnotením. Ak medián leží v oblasti súhlasu, znamená to, že aspoň polovica respondentov hodnotí faktor ako problém. Medián však súčasne neodhaľuje mieru rozptýlenia ani prípadnú polarizáciu názorov. Modus predstavuje najčastejšiu odpoveď. Ak je modus v oblasti mierneho alebo silného súhlasu, naznačuje to, že najčastejšia odpoveď respondentov je súhlasné hodnotenie problému. Modus je užitočný pri identifikácii „typickej“ odpovede. Modus však ignoruje rozptyl ostatných odpovedí – dve veľmi rozdielne distribúcie môžu mať rovnaký modus. Pri väčšine faktorov sa medián aj modus nachádzajú v tomto konkrétnom prieskume konzistentne v oblasti mierneho súhlasu (+1). To naznačuje, že typický respondent tieto faktory vníma ako prekážky rozvoja, avšak nie extrémne intenzívne, teda možno hovoriť o relatívne stabilnom a zdieľanom postoji respondentov. Medián +2 sa zobrazil v bodoch: celkové zaťaženie, limitované pôsobenie, výška nákladov a stav infraštruktúry. Modus dosiahol najvyššiu hodnotu +3 pri aspekte výška prevádzkových nákladov a celkové zaťaženie. To signalizuje nielen všeobecný konsenzus o problematickosti týchto faktorov, ale aj vyššiu intenzitu vnímania problému u významnej časti respondentov. Naopak, pri faktoroch ako nedostatok stabilných dodávateľov a zhoršujúca sa bezpečnosť sa medián nachádza v neutrálnej polohe (0), zatiaľ čo modus v oblasti mierneho nesúhlasu (−1). Tento nesúlad naznačuje ambivalentné postoje a poukazuje na rozdielne skúsenosti – kým časť respondentov problém pociťuje, pre iných nejde o významnú prekážku. Je zaujímavé, že v oblasti regionálnej spolupráce sa prejavuje väčšia variabilita postojov. Tento rozdiel poukazuje na rozdielne skúsenosti a naznačuje, že kvalita spolupráce v regiónoch nie je homogénna. Pri doplňujúcich faktoroch sa opäť objavuje kombinácia mierneho súhlasu ako mediánu aj modusu, čo naznačuje, že ide o všeobecne vnímané problémy, avšak s rôznou mierou intenzity.

Interpretácia podľa smerodajnej odchýlky. Smerodajná odchýlka (angl. SD – standard deviation) poukazuje na mieru zhody alebo nezhody medzi respondentmi, teda konzistentnosť odpovedí. Vysoká hodnota SD naznačuje rozdielne skúsenosti, väčšiu variabilitu názorov, zatiaľ čo nízka hodnota signalizuje konsenzus a vyššiu spoľahlivosť priemernej hodnoty. Napr. vo vyhodnocovaní môžu mať dva faktory rovnaký priemer aj medián, no úplne odlišnú smerodajnú odchýlku – jeden môže byť všeobecne zdieľaný problém, druhý výrazne polarizujúci s veľkým rozptylom názorov. Pri interpretácii SO sme vychádzali z metodiky Chrásku (2007), ktorý uvádza, že ak je SO väčšia ako 1/3, resp. ½ rozsahu škály, variabilita je vysoká. V odbornej praxi sa smerodajná odchýlka na 7- bodovej škále zvyčajne interpretuje nasledovne: SD ≤ 1,0 → vysoká zhoda názorov; SD 1,0 – 1,8 → stredná variabilita názorov; SD ≥ 1,8 → veľká nejednotnosť / polarizácia a rozptýlenosť odpovedí. Napr. hodnota smerodajnej odchýlky (SD = 1,62) poukazuje na strednú mieru variability odpovedí, čo naznačuje, že hoci prevažuje súhlas, názory organizácií nie sú úplne jednotné, nie sú však ani výrazne polarizované. SD vlastne dopĺňa priemer a modus tým, že ukazuje, ako „istý“ je výsledok a naopak – nízka SD síce naznačuje všeobecnú zhodu názorov, avšak až v porovnaní s mediánom či priemerom sa preukáže intenzita problému. V tomto konkrétnom prieskume napr. faktory s nízkou smerodajnou odchýlkou (SD < 1,3), ako napríklad „Zmeny na strane dopytu“ (SD = 1,23) či „Nedostatok času a energie“ (SD = 1,21) vykazujú síce relatívne vysokú zhodu názorov v tom, že tieto oblasti sú všeobecne vnímané ako problémové, nemožno ich však (v komparácii s ostatnými údajmi) považovať za zásadné bariéry rozvoja. Smerodajné odchýlky sú zväčša v strednom intervale (1,4 – 1,7), čo ukazuje, že postoje nie sú úplne jednotné a existujú rozdiely v hodnotení naprieč organizáciami.

Výsledné hodnotenie pomocou indexu významnosti. Pre výsledné určenie najintezívnejšie pociťovaných problémov je možné využiť kombináciu údajov podľa tzv. indexu významnosti (IV). Ak stanovíme kritériá, napr.: priemer ≥ 1,2 (mierny až stredný súhlas), SD ≤ 1,3 (vyššia zhoda), medián ≥ +1 a modus ≥ +1, je možné vypočítať najvýraznejšie faktory. Ak sa faktor: vyznačuje vysokým priemerom, má medián a modus na rovnakej alebo vyššej hodnote, a zároveň má nízku smerodajnú odchýlku, potom možno hovoriť o silnom a konsenzuálnom faktore. Výpočet bol realizovaný prostredníctvom tejto rovnice:

IV: (Z (priemer)+Z (medián)+Z (modus)-Z (SO)) :4

Kombinovaný index významnosti, vytvorený na základe aritmetického priemeru, mediánu, modusu a inverznej hodnoty smerodajnej odchýlky, potvrdil dominanciu externých faktorov. Výsledky tak poukazujú na výrazný konsenzus respondentov o systémovej podmienenosti rozvoja organizácií v turizme. Najvyššie skóre získali tieto kategórie:

Graf č. 2: Zobrazenie výslednej intenzity kategórií na základe indexu významnosti

Zdroj: Michala Fúsková, 2025

Diskusia. Výsledky poukazujú na to, že respondenti vnímajú viaceré stanovené kategórie ako významné prekážky rozvoja. Pri viacerých faktoroch existuje relatívna zhoda respondentov, pri niektorých oblastiach sa naopak objavuje ambivalentné alebo polarizované hodnotenie. Modus a medián sú vo väčšine tvrdení pozitívne (+1 až +2), čo potvrdzuje, že väčšina respondentov určené prekážky vníma ako relevantné a že problémy sú v praxi reálne pociťované a majú systémový charakter, nie sú len odchýlkou či dočasnou výnimkou. Interné faktory sa výrazne viažu najmä na oblasť ľudských zdrojov. Zároveň sa ukazuje, že vysoké prevádzkové náklady predstavujú jednu z najvýraznejších bariér fungovania organizácií. Naopak, otázky bezpečnosti majetku a stability dodávateľských vzťahov sú vnímané rozporuplnejšie, čo môže naznačovať rozdielne organizačné skúsenosti (môžu napr. súvisieť s regionálnymi rozdielmi). V oblasti externých faktorov je zreteľná zhoda respondentov v tom, že vývoj dopytu, legislatívne a regulačné prostredie, ako aj administratívne a daňové zaťaženie významne ovplyvňujú možnosti rozvoja. Boli hodnotené ako významnejšie bariéry v porovnaní s internými faktormi. Respondenti vnímajú tieto faktory ako prekážky, pri ktorých majú len obmedzenú možnosť priamo ovplyvniť, no zároveň majú zásadný dopad na ich stabilitu a strategické plánovanie. Priemery sú vyššie (+1,1 až +2), mediány a modus signalizujú stredný až silný súhlas, pričom odchýlky zostávajú na strednej úrovni, čo znamená pomerne vysokú zhodu medzi respondentmi. Spolupráca v regióne predstavuje samostatnú problematickú oblasť s relatívne heterogénnym hodnotením. Regionálna spolupráca a podmienky na miestnej úrovni sú vnímané ako problematické, ale ich vplyv je subjektívnejší a viac závisí od konkrétnej situácie. To môže poukazovať na nerovnomernú úroveň spolupráce, ako aj na rozdielnu kvalitu partnerstiev a koordinácie aktivít. V prípade doplňujúcich faktorov respondenti poukazujú najmä na nedostatok času, energie a finančných zdrojov, ktoré limitujú schopnosť organizácií riešiť komplexnejšie aktivity. Významnú úlohu zohráva aj širší spoločenský kontext, vrátane celkovej neistoty v geopolitickom, ekonomickom a spoločenskom prostredí, ktorá zvyšuje mieru rizika v rozhodovacích procesoch.

Záver. Rozvoj organizácií v turizme na Slovensku je v súčasnosti determinovaný kombináciou vnútorných kapacít, regionálnych špecifík a externých systémových podmienok. Organizácie sú do istej miery schopné identifikovať a zabezpečiť vhodné personálne zdroje a deklarujú aj schopnosť efektívne koordinovať spoluprácu s komunitami, dodávateľmi a ďalšími partnermi. Vo všeobecnosti nevnímajú hlavný problém vo vlastnej činnosti ani vo vnútorných procesoch, ale skôr v podmienkach, za ktorých vykonávajú zákonom stanovené kompetencie. Ide najmä o vysoké náklady spojené s chodom organizácií, mieru neistoty, regulačné opatrenia, byrokraciu, slabú vymožiteľnosť práva, stav infraštruktúry, ekonomickú kondíciu, výrazné administratívne zaťaženie a limitovanú podporu zo strany štátu. Tieto faktory, ktoré organizácie nemôžu priamo ovplyvniť, predstavujú najvýraznejšie bariéry ich rozvoja. Relatívne zhodne zároveň poukazujú aj na tzv. „bočné“ procesy, ako sú zmeny správania na strane dopytu, nesúlad potrieb medzi aktérmi či zhoršenie medziľudských vzťahov, ktoré môžu síce pôsobiť nepriamo, no intenzívne ovplyvňujú produktovú či komunikačnú politiku organizácií. V budúcnosti by bolo vhodné do výskumu zahrnúť aj ďalšie dimenzie ako digitalizáciu, inovačné kapacity či udržateľnosť destinácie, a zároveň analyzovať faktory podporujúce či akcelerujúce rozvoj. Výsledky nadobudnú novú kvalitatívnu úroveň pri následnej komparácii so zistením postojov iných aktérov v turizme, ako sú podnikateľské subjekty či subjekty územnej samosprávy, ktorých prieskum je plánovaný v roku 2026. Tieto subjekty môžu bariéry a príležitosti vnímať z odlišnej perspektívy a pri ich vzájomnom porovnávaní sa môžu odokryť ďalšie cenné zistenia. Šetrenie naznačuje, že prekážky rozvoja organizácií v turizme majú multidimenzionálny charakter a vyžadujú koordinované riešenia na úrovni organizácií, regiónov aj verejných politík.