Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Aktuálne trendy v cestovnom ruchu nás presviedčajú o nutnosti existencie komplexného produktu cestovného ruchu. Nie je to len kombinácia služieb uspokojujúca primárne potreby, ale účastníci cestovného ruchu vyhľadávajú najmä priestor, ktorý im počas aktívneho či pasívneho oddychu ponúkne určitú pridanú hodnotu. Čoraz intenzívnejšiu rolu pritom zohráva kultúrna krajina či genius loci destinácie. Do popredia sa dostáva kultúrny priestor so svojimi špecifickými charakteristikami. Ako vo vyspelých európskych destináciách, tak „konečne“ aj na Slovensku je trendom využívať tradičnú kultúru a kultúrne dedičstvo v prospech konkurencieschopnosti destinácie – aj keď nie vždy úplne efektívne. Posledná dekáda v lokalitách, ktoré disponujú týmito atribútmi primárnej ponuky, jasne preukázala rastúci trend využívania kultúrnych zdrojov. Prejavy sú rôzne. Hmotná kultúra sa odzrkadľuje napríklad na nových stavebných objektoch, ktoré vychádzajú z princípov tradičnej architektúry. Duchovná kultúra je turistom prezentovaná prostredníctvom približovania miestnych tradícií či v tradičnej gastronómii, ktorá je čoraz viac vyhľadávaná.
Turisti sa zaujímajú najmä o kultúrne špecifiká, ktoré sa výrazne podpisujú pod hodnotenie kvality destinácie. Pre tento účel bude príspevok pojednávať o destinácii, ktorá má atribúty slovenskej top destinácie cestovného ruchu a zároveň disponuje živou kultúrou, ktorá je prirodzenou súčasťou života miestneho obyvateľstva a z hľadiska cestovného ruchu vyhľadávanou atraktivitou.
Obec Ždiar v Belianskych Tatrách je výborným územím na skúmanie činiteľov ovplyvňujúcich súčasný stav cestovného ruchu. Táto analýza je aj hlavným cieľom príspevku. Primárna ponuka destinácie je tvorená jedinečnými prírodnými, ale aj kultúrnymi podmienkami, čo umožňuje poukázať na viacero kvalitatívnych, ale aj kvantitatívnych činiteľov ovplyvňujúcich cestovný ruch v Ždiari.
Informačná báza bola koncipovaná s využitím viacerých metód. Historické a geografické poznatky boli získané prostredníctvom štúdia literatúry – prostredníctvom metód syntézy a indukcie. Neodmysliteľná bola metóda heuristiky. Naopak súčasný stav popisujú údaje získané najmä terénnym výskumom, pozorovaním, riadenými rozhovormi či štatistickým zisťovaním. Štatistické údaje poukazujú hlavne na demografický vývoj a návštevnosť destinácie. Prieskumom sledujeme tiež vplyv masového turizmu na lokálnu kultúru. Pozorovanie a ostatné sociologické metódy sa naopak zameriavajú najmä na vplyvy kultúry (súčasnej aj tradičnej) na kvalitu cestovného ruchu. Na konklúziu zistení sme využili aj metódu SWOT analýzy.

Ždiar v historickom a geografickom kontexte. Napriek náročným klimatickým podmienkam je obec Ždiar obývaná od začiatku druhej polovice 16. storočia. Dokazujú to prvé písomne doložené záznamy o kopaničiarskych osadách a zároveň aj prvá písomná zmienka o obci z roku 1590. Obec bola pôvodne osídlená na základe valašského práva už oveľa skôr. Na základe dlhoročnej tradície boli prví osadníci zo Zamaguria, ktorí sa usádzali v Bachledovej doline, Monkovej doline, Bartušovskej doline a na Slodičovskom vrchu.
Ždiar je špecifický goralskou kultúrou. Pôvodní obyvatelia sa zaoberali najmä roľníctvom, pastierstvom, uhliarstvom a drevorubačstvom. Obec bola oficiálne založená Františkom Lužinským. Od roku 1628 v súvislosti s lechnickým panstvom, ktoré bolo v tom období majetkom Pavla Rákociho, nazvali Ždiar oficiálne obcou (possessiones). V rokoch 1781 – 1782 sa na území obce usadil Jozef Monka. V roku 1784 Gábor Bartek. V okolí ich usadlostí sa začali neskôr usídľovať lesníci, drevorubači a strážcovia kniežacej zveri. V roku 1783 bolo v Ždiari už cez 118 domov. Nové domy postupne pribúdali, keď začali pod lesmi vznikať tzv. výrubiská. Jednalo sa o pozemky, ktoré sa získavali klčovaním kompaktných častí priľahlých lesov. V Ždiari sa niekoľkí obyvatelia zaoberali aj pašeráctvom, zbojníctvom a pytliactvom. Práve z tohto územia je známa Cesta zlodejov, ktorá bola po prvej svetovej vojne premenovaná na Cestu slobody.
Prelomovým obdobím boli najmä povojnové roky. Napriek zlej hospodárskej situácii boli obyvatelia Ždiaru v určitých druhoch potravín samozásobovatelia a boli pomerne sebestační (vajcia, mäso, mlieko, mliečne výrobky, masť, zemiaky). Situácia sa začala meniť po roku 1948. Všeobecne na celom Slovensku došlo k mnohým spoločensko-hospodárskym zmenám. Súkromné podniky začali prechádzať do vlastníctva štátu a inak to nebolo ani v Ždiari. V roku 1949 bol zákonom č. 11/1949 zriadený Tatranský národný park. Všetky štátne lesy na území Vysokých Tatier boli automaticky zlúčené pod Správu Tatranského národného parku, ktorá mala sídlo v Tatranskej Lomnici. Situácia sa ustálila po roku 1989, keď do hospodárskeho života obce zasiahli nové prijaté zákony, ktoré umožnili reštituovať späť majetok pôvodným majiteľom (Kollárová a kol., 2013: 24 – 25, 34, 39).
Obec Ždiar patrí medzi kultúrne najzachovalejšie obce Slovenska. Z hľadiska cestovného ruchu ju zaraďujeme do Tatranského regiónu, ktorý leží na severe Slovenska a predstavuje jednu z najpríťažlivejších lokalít. Skladá sa z dvoch subregiónov – z Tatier a severného Spiša. Ak by sme ho chceli vymedziť z pohľadu kultúrneho regiónu, patrí do regiónu Spiš. Hlavným pohorím v prípade oboch vymedzení sú Tatry.
Ždiar je situovaný severne od mesta Poprad, od ktorého je vzdialený 32 km. Rozloha katastra je 2 733 ha. Priľahlé územie obce sa nachádza v nadmorskej výške 820 – 2 146 m n. m. Leží v Podtatranskej brázde a zo severu je ohraničené Spišskou Magurou, z východu ho obklopujú Belianske Tatry a na západe sa nachádza štátna hranica s Poľskom (13 km). Južnú hranicu tvoria Vysoké a Belianske Tatry medzi Rysmi a Tatranskou Kotlinou. Široké sedlo rozdeľuje Belianske Tatry na dve polovice. Západná časť má dva výrazné vrcholy – Ždiarska Vidla (2 142 m n. m.) a najvyšší vrch Havran (2 152 m n. m.). Druhú časť tvorí najzápadnejší vrchol Muráň. Severne smerom k Ždiaru sa nachádza niekoľko krátkych dolín. Najväčšou je Monkova dolina (Kollárová a kol., 2013: 6 – 14).

Formovanie destinácie cestovného ruchu. Obec Ždiar a cestovný ruch v tejto lokalite ovplyvnili viaceré faktory. Už v 19. storočí tadiaľto prechádzalo mnoho turistov, resp. cestovateľov, najmä z poľskej strany Tatier cez riečku Bielka. V celom tatranskom regióne sa cestovný ruch postupne rozšíril po skončení 1. svetovej vojny. Už vtedy turistov lákal najmä špecifický „ľudový svojráz“. Veľký rozvoj cestovného ruchu nastal po roku 1934, kedy v obci pribudlo niekoľko ubytovacích zariadení. Najväčší rozvoj však obec pocítila až po 2. svetovej vojne na základe nových uznesení ohľadne rozvoja Vysokých Tatier.
Významným pre celé Vysoké Tatry bol rok 1948. Slovenská národná rada rozhodla zákonom č. 11 z 18. decembra 1948, že Vysoké Tatry budú samostatný administratívny celok, ktorý bude definovaný ako stredisko rekreácie, odpočinku, turistiky a športu. Novým vládnym uznesením č. 188 z 11. marca 1949 boli Vysokým Tatrám presne určené zásady a smernice, ktoré delegovali funkcie ich kompletného využívania na šport, rekreáciu, liečbu, turistiku a vedecký výskum. Na základe týchto uznesení sa začalo obdobie novej investičnej výstavby. Rozvoj nastal na všetkých úsekoch. Budovali sa nové podniky pre cestovný ruch, ktoré boli určené na rekreáciu, šport a zdravotníctvo. To všetko súviselo s rozmachom cestovného ruchu a následnou výstavbou lyžiarskych stredísk. To viedlo k vzniku civilizačno-kultúrnych vplyvov, ktoré postupne prispeli k transformácii tradičnej kultúry jednotlivých regiónov a obcí.
Mnohé podniky boli v roku 1989 zreštituované a postupne sa vracali pôvodným majiteľom. V súčasnosti sa v Ždiari nachádza množstvo ubytovacích kapacít v penziónoch, privátoch a hoteloch (Kollárová a kol., 2013: 48, 55, 57). Rozmach turizmu, výstavba ubytovacích zariadení a najmä vhodné klimatické podmienky v zimnom období, ktoré boli spôsobené chladnejším podnebím Vysokých Tatier, zapríčinili, že sa obec stala vyhľadávanou lokalitou pre zimnú a lyžiarsku turistiku. Aktuálne sa tu nachádzajú až 4 významnejšie lyžiarske strediská a zopár menších samostatne prevádzkovaných vlekov.
Moderné lyžovanie v Ždiari má tradíciu od roku 1952, kedy bolo vybudované lyžiarske stredisko Strednica. Neskôr stredisko patrilo organizácii 1. Tatranská, a. s. Pod touto organizáciou bolo lyžiarske stredisko prevádzkované takmer 10 rokov. Od roku 2005 pôsobí ako akciová spoločnosť pod názvom SKICENTRUM STREDNICA Ždiar, a. s. Spoločnosť vznikla na základe dohody niekoľkých vlastníkov pozemkov v areáli strediska. Nachádza sa tu 9 lyžiarskych vlekov, ktoré majú dĺžku od 80 do 460 metrov. Prepravná kapacita je 6080 osôb/hodina. Celková dĺžka zjazdoviek je 5 km. Časť strediska je s umelým zasnežovaním. Mimo tratí pre zjazdové lyžovanie sa tu nachádza aj 5 km tratí prispôsobených pre bežecké lyžovanie. Výhodou je, že všetky trate sa nachádzajú na pomerne hladkom podloží, čo umožňuje spustenie prevádzky aj pri nízkej snehovej pokrývke (od 30 cm) (Skicentrum Strednica Ždiar, a. s., 2017).
V letnom období sa nevyužíva areál strediska takmer vôbec. Každoročne v auguste sa tu organizuje iba folklórny festival – Goralské folklórne slávnosti. Stredisko je v letnom období občas využívaným priestorom aj na organizovanie iných podujatí. Aktuálne je najlepšie vybudovaným lyžiarskym strediskom v obci Ždiar Bachledka Ski & Sun. Na rozdiel od Strednice sa nachádza na južnom aj severnom svahu Spišskej Magury. Je zároveň slovenským unikátom, pretože sa rozprestiera súčasne na území troch obcí v troch dolinách a v dvoch krajinách – obce Ždiar, Malá Franková a Jezersko. Priamy prístup do strediska je možný z Bachledovej doliny alebo Jezerska. Stredisko je súčasťou skupiny TATRY SUPER SKI, ktorá spája 14 stredísk z obidvoch strán Tatier, slovenskej a poľskej. V sezóne 2018/2019 bola spustená prevádzka novovybudovanej 10-miestnej kabínovej lanovky, ktorá nahradila pôvodnú sedačkovú. Prispôsobená bola najmä pre jej využívanie v letnej sezóne. Aktuálne sa tu nachádzajú 2 lanovky, 5 vlekov, 12 zjazdoviek, ktoré majú dĺžku takmer 8,8 km. Súčasťou strediska je aj 20 km bežeckých tratí a mnohé iné doplnkové služby (Bachledka Ski & Sun, 2019).
Celoročnou atrakciou strediska je vyhliadková veža v Bachledovej doline, ktorá meria 14 metrov. Od roku 2017 atrakcie doplnil nový projekt Chodník korunami stromov, ktorý je dominantou celého areálu. Celková dĺžka chodníka je 1 234 m a najvyšší bod dosahuje výšku 32 m. Na chodníku sa nachádza veľké množstvo informačných tabúľ a počas prevádzkovej doby tu pracujú aj sprievodcovia, ktorí v rámci projektu Lesy Karpát od koreňov po koruny stromov Bachledka podávajú návštevníkom odborný a náučný výklad. Z dôvodu otvorenia náučného chodníka v korunách stromov bola nutnosť dobudovať prepravné zariadenie, ktoré by svojou prepravnou kapacitou zvládalo stále väčší nápor návštevníkov (Chodník korunami stromov Bachledka, 2019). Lyžiarske stredisko Bachledka Ski & Sun sa po dlhom období stalo celoročne sprístupneným areálom, ako jediným v obci Ždiar, ktoré denne navštívi veľké množstvo ľudí počas celého roka. Pre mnohých zamestnancov tak vznikla príležitosť trvalého celoročného zamestnania.
Neustály nárast návštevníkov lokality obce Ždiar potvrdzuje fakt, že aj napriek niekoľkým vybudovaným a fungujúcim strediskám pribudlo na malej ploche obce ďalšie. Súkromný podnikateľ Jaroslav Strachan, ktorý vlastní v obci niekoľko ubytovacích zariadení, vybudoval pri svojom penzióne nové prepravné zaradenia, z ktorých následne vzniklo samostatne fungujúce lyžiarske stredisko Skicentrum Strachan. V zimnej sezóne 2017/2018 na ňom pribudla nová 4-sedačková lanovka. Dĺžka zjazdoviek je 950 m. V rámci areálu strediska sa organizujú viaceré podujatia počas celého roka (podľa Stredisko v krátkosti, 2019). Súčasťou strediska je aj nové stravovacie zariadenie. Čiastočne tak nahrádza absenciu kultúrneho domu, keďže slúži aj na organizovanie zábavných podujatí v obci, prevažne však pre súkromne organizované podujatia majiteľa.
V obci sa nachádza ešte niekoľko menších lyžiarskych stredísk, resp. vlekov. Pri ubytovacom zariadení v Monkovej doline je súčasťou hotela Magura lyžiarske stredisko Ski Monkova dolina. Celková dĺžka zjazdoviek je 550 m a prepravná kapacita vlekov 540 osôb/hodina (Lyžiarske stredisko Ski Monkova dolina, 2018). Ďalšími prepravnými zariadeniami v obci je vlek Krasuľa a Ski Bekeš. Nachádzajú sa v Bachledovej doline a jednu sezónu boli aj súčasťou spoločného lyžiarskeho „skipassu“ s Bachledkou Ski & Sun. Nasledujúcu sezónu sa však majitelia nedohodli na spolupráci a vleky sú prevádzkované pod samostatným názvom aj vstupom (podľa Obec Ždiar – Lyžiarske strediská 2018).
Z nášho pohľadu je veľkým paradoxom, že na tak malej ploche sa nachádza pomerne veľké množstvo prepravných zariadení (aj samostatných lyžiarskych stredísk – podnikateľských subjektov), avšak ich majitelia sa dlhodobo nevedia dohodnúť na spolupráci a každú sezónu tak strediská fungujú viac menej samostatne. Koncepcia riadenia cestovného ruchu na úrovni destinácie je zatiaľ len ideou budúcnosti.

Súčasné činitele a ich vplyv na kultúru v kontexte cestovného ruchu. V obci Ždiar v súčasnosti žije viac ako 1 380 obyvateľov (Graf č. 1). Demografické aj migračné saldo majú v obci pozitívnu hodnotu. Výnimku tvorí rok 2012, počas ktorého bol zaznamenaný väčší počet obyvateľov, ktorí sa odhlásili z trvalého pobytu, ako tých, ktorí sa na trvalý pobyt prihlásili (Tabuľka č. 1).

Graf č.1: Obyvateľstvo – obec Ždiar

Zdroj: https://slovenskovkocke.sk/zdiar, 2020

Tabuľka č.1: Demografický vývoj obce Ždiar

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa http://staryweb.zdiar.sk/images/stories/schvalene_dokumenty/PHSR% 202015-2022.pdf, 2021

Graf č.2: Návštevnosť – okres Poprad

Zdroj: https://slovenskovkocke.sk/okres-poprad, 2020

Tabuľka č.2: Návštevnosť obce Ždiar v rokoch 2017 – 2021

Zdroj: Štatistický úrad, mail, 2021

Graf č.3: Ubytovacie zariadenia – okres Poprad

Zdroj: https://slovenskovkocke.sk/okres-poprad, 2020

V Ždiari je možnosť ubytovať sa v 29 penziónoch, 31 privátoch, 16 chatách a dvoch hoteloch. Kapacita týchto ubytovacích zariadení je približne 3000 lôžok (Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce Ždiar na roky 2015 – 2022, 2017; Ubytovanie, 2018). Aktuálny stav sa stále mení. V sezóne (leto a zima) sú kapacity ubytovacích zariadení plne obsadené. Práve tento fakt podmieňuje výstavbu nových ubytovacích zariadení. Podľa tvrdení prevádzkovateľov je ich v sezóne stále nedostatok (informátor Doyle). Každý rok tak samospráve pribúda počet nových žiadostí o stavebné povolenie a v obci pribúdajú nové ubytovacie zariadenia. Minimum z nich však rešpektuje lokálnu tradičnú architektúru.

Graf č.4: Počet lôžok – okres Poprad

Zdroj: https://slovenskovkocke.sk/okres-poprad, 2020

Graf č.5: Prenocovania – okres Poprad

Zdroj: https://slovenskovkocke.sk/okres-poprad, 2020

Tabuľka č.3: Počet prenocovaní návštevníkov v obci Ždiar 2017 – 2021

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa podkladov od štatistického úradu, mail, 2021

Zintenzívnenie cestovného ruchu zaznamenal Ždiar po otvorení Chodníka korunami stromov na jeseň v roku 2017. Atrakcia v súčasnosti generuje masívny nárast návštevnosti (Tabuľka č. 2). Podľa generálneho riaditeľa lyžiarskeho strediska Bachledka Ski & Sun, Dušana
Šišku, to vyvolalo veľký nárast účastníkov cestovného ruchu v priebehu niekoľkých dní. Chodník sa otváral prvý septembrový týždeň a ku dňu 24. 11. 2017 ho navštívilo 75 000 návštevníkov. Tretí víkend zaznamenali najvyššiu návštevnosť, a to 7 000 návštevníkov za jeden deň. Nasledujúce sezóny očakávajú ešte väčší nárast turistov. Prevádzku im zlepšila plnohodnotná rekonštrukcia lanovky, ktorá aktuálne poskytuje vyššiu prepravnú kapacitu (pôvodný stav bol 350 osôb za hodinu a po novom je kapacita vyše 1 000 osôb za hodinu) (informátor Šiška).
Od otvorenia v roku 2017 ho do septembra 2020 navštívilo už vyše jedného milióna návštevníkov. Počas letnej sezóny 2020 stredisko zaznamenalo výrazný pokles, až 30 % návštevnosti voči rovnakému obdobiu z roka 2019. Rovnaký pokles však zaznamenali aj ostatné strediská Tatier z dôvodu koronakrízy (informátorka Jakubová).
V prípade obce Ždiar môžeme sledovať, že návštevnosť má výrazne stúpajúcu tendenciu oproti klesajúcej v okrese Poprad. Môžeme konštatovať, že je to aj prítomnosťou lyžiarskych stredísk – Bachledka Ski & Sun (chodník korunami stromov, nové prepravné zariadenia, stravovacie zariadenia, ubytovacie zariadenia) a lyžiarske stredisko Skicentrum Strachan.
Kultúra a jej vplyv na cestovný ruch v destinácii. Rozvoj turizmu v Ždiari, ktorý nastal v 20. storočí, vyvolal potrebu prezentácie pôvodného spôsobu ždiarskeho života. V roku 1971 obec za týmto účelom zriadila Ždiarsky dom, v ktorom dodnes sídli múzeum. Objekt bol postavený podľa vzorov pôvodných dreveníc z roku 1911 a 1914. Stavba bola rozdelená na dve časti – obytnú a hospodársku. V obytnej časti je stála expozícia interiérového vybavenia domu. Nachádza sa tu typické zariadenie domu, pracovné nástroje, či poľnohospodárske náradie. Sú tu zdokumentované obmeny ľudového odevu, hračky a hudobné nástroje, ktoré boli známe na severnom Spiši a v Podhalí – v Poľsku. Expozíciu sa pre narastajúci počet návštevníkov snažia postupne dopĺňať o nové exponáty. V hospodárskej časti je od roku 1973 vybudovaná reštaurácia, ktorá bola pre obec veľkým prínosom kvôli nedostačujúcim kapacitám supraštruktúry v Ždiari. Obsluha bola oblečená v štylizovanom pracovnom ždiarskom ľudovom odeve v tzv. šohajdách, so zámerom väčšej autenticity (Múzeum Ždiarsky dom Ždiar, 2017). V súčasnosti je základnou úlohou múzea zhromažďovať a uchovávať hmotné kultúrne dedičstvo obce a tiež prezentovať nehmotné. V minulosti bolo múzeum v prenájme súkromnej osoby, čo na istý čas zapríčinilo jeho stagnáciu. Od prvej polovice roka 2017 patrí múzeum novozaloženému občianskemu združeniu, ktoré pôsobí pod názvom OZ Spolok goralského dedičstva.
Turisti navštevujú Ždiar aj v súvislosti so špecifickým ľudovým folklórom, ktorý vychádza z pôvodných obyčají. Najviac zachovalé z rodinných obyčají sú počas predsvadbového obdobia budúcich novomanželov. Počas ohlášok budúci manželia prídu do kostola oblečení v tradičnom ľudovom odeve, čo je na Slovensku už veľmi ojedinelé. Nasledujú zvyky súvisiace s odchodom ženícha a nevesty na sobáš, odpytovanie mladých a odobierka nevesty z rodného domu. Rovnakú autentickú podobu majú aj tradície spojené s príchodom do nového domu a pri čepčení mladej panej. Počas ohlášok a čepčenia majú novomanželia aj svadobčania na sebe pôvodné ždiarske svadobné ľudové odevy (informátorka Budzáková). Ždiarska svadba sa stala súčasným symbolom obce a návštevníkom je intenzívne prezentovaná. Stala sa najväčšou atrakciou aj v spomínanom múzeu. Účastníkom cestovného ruchu čiastočne približuje pôvodný spôsob života miestneho obyvateľstva formou odevu, piesní, gastronómie a prezentácie samotnej obce počas vozenia sa na konskom záprahu.
Z rodinných zvykov sa zachovali ešte slávnosti 1. sv. prijímania. Deti 3. ročníka základnej školy, ich rodičia, krstní rodičia a starí rodičia prichádzajú do kostola v kroji. Tento fenomén je v súčasnosti veľmi obľúbený aj u turistov. Z kalendárnych obyčají sa zachovali najmä tie, ktoré sú naviazané na jarné a zimné obdobie – Kvetnú nedeľu a veľkonočné dni. Veľkonočné kúpanie a šibačka nadobudla modernejší, pre Ždiar neautentický charakter, prebratý zo západnejších regiónov Slovenska. Veľkonočné sviatky sa slávia predovšetkým v kostole. Obyvatelia Ždiaru na omšu prichádzajú oblečení v tradičnom ľudovom odeve. Na Kvetnú nedeľu miestni zvyknú posvätiť pokrmy. V Ždiari je doteraz počas veľkonočných sviatkov zaužívané tzv. stráženie Božieho hrobu, počas ktorého sa dospelí muži so synmi striedajú a strážia spolu Boží hrob (informátorka Burgerová). Z jarných zvykov sa zachovalo v obci stavanie mája. Máje sa stavajú na Turíce, ktoré boli v predkresťanskom období nepochybne jedným z najvýznamnejších výročných sviatkov. Máj stavajú žiaci základnej školy pred jej areálom.
V rámci zimného a predvianočného obdobia sa slávi sviatok sv. Mikuláša, a to formou sv. omše v kostole, po ktorej sa v obci rozsvieti vianočný stromček. Počas vianočných sviatkov chodievajú chlapci z obce a z miestneho detského súboru Ždiaranček s betlehemom. Formou obchôdzok vinšujú na Štedrý deň, Nový rok a aj na sviatok Troch kráľov. Na štedrý deň sa slúži pre obyvateľov aj turistov polnočná omša. Na Božie narodenie, 25. 12., je svätá omša v chráme Nanebovzatia panny Márie v Ždiari, počas ktorej prebieha pásmo kolied, betlehemských hier a v kostole sa nachádza živý betlehem s občerstvením. Toto sprievodné podujatie organizuje OZ Spolok dedičstva goralov s detským súborom Ždiaranček v spolupráci sponzorov Penzión Kamzík, Penzión Aja, Wellness Penzión Strachan ***, Hotel Bachledka Strachan ****, Hotel Magura**.
Etnická pestrosť obyvateľov Ždiaru sa prejavila najvýraznejšie v architektúre, odeve a textile, v špecifickom goralskom nárečí a piesňach, ktoré sú dodnes živé. Ždiarsky folklór je ovplyvnený polohou obce, v rozmedzí Spiša a Podhalia. Dominuje v ňom goralská hudba (husle a basa) s autentickým tancom, ktorý je veľmi dynamický. Pôvodné ľudové tance a rituály sa snažia zachovať vo svojom pestrom programe nadšenci pre folklór v autentickej folklórnej skupine Goral. Skupina sa najviac prezentuje počas Goralských folklórnych slávností, ktoré sa v obci organizujú od roku 1994 až do súčasnosti. Obec Ždiar sa prostredníctvom folklórnych slávností snaží zachovať svoje nehmotné kultúrne dedičstvo. Tradície a kultúru tohto regiónu prezentujú folkloristi všetkých vekových skupín.
Organizácia dvojdňového podujatia má značné limity. V prvý deň je na programe iba svätá omša a večerná diskotéka, o ktorej sú informovaní len domáci obyvatelia. Reálne slávnosti začínajú až na druhý deň. Krátky časový rozvrh slávností vnímajú obyvatelia aj turisti ako slabú stránku podujatia. Jeden z hlavných organizačných problémov je priestor. Slávnosti sa usporadúvajú už niekoľko rokov v areáli lyžiarskeho strediska Strednica a. s. Rezort nemá jedného majiteľa, ale funguje na princípe pozemkového spoločenstva. Každý vlastník pozemku však nie je aj akcionárom a mnohí sa vôbec o stav strediska nezaujímajú. Tí, ktorí by záujem mali a chcú podniknúť opatrenia pre skvalitnenie hospodárenia strediska, nemajú dostatočnú podporu hlasov. Obec v snahe vybudovať stály amfiteáter v stredisku Strednica, ktorý by slúžil celoročne, a tak aby adekvátne nahradil absentujúci kultúrny dom, neuspela. Dôvodom sú nevysporiadané pozemky. Problémom slávností je aj nedostatočné množstvo pracovnej sily, ktorá by bola schopná pokryť viac ako dva dni trvania podujatia. V minulosti sa slávnosti organizovali v Monkovej doline pri hoteli Magura, ale kapacitne nepostačujúce parkovacie plochy zapríčinili presunutie slávností na Strednicu (informátorka Michaláková).
Do minulého storočia bol spôsob života miestneho obyvateľstva výrazne prezentovaný aj v špecifickom miestnom ľudovom odeve, ktorým sa obyvatelia Ždiaru výrazne odlišovali od iných. Zelené a červené tkaniny odlišovali goralské a rusínske obyvateľstvo od nemeckého. Tieto farby boli výrazné aj v interiéroch domov. Ľudový odev v obci Ždiar má veľa podobných prvkov s goralskými obcami z regiónu Orava. Dominantou mužského odevu sú biele súkenné nohavice – portki, ktoré sú zdobené modročervenou šnúrkou a vesta – serdok, z ovčej kože, ktorá je z vonkajšej strany farbená na hnedo, bohato zdobená výšivkou a nazýva sa makov. Charakteristický je najmä mužský klobúk, ktorý je zdobený mušličkami a výrazným perom. Ide o jeden zo signifikantných suvenírov Vysokých Tatier. Ženský odev má rôzne variácie. Tvorí ho košeľa so širokými rukávmi, živôtik spojený so spodnou sukňou, na ktorú sa opáše čierna vrchná sukňa, po okraji zdobená bielou čipkou. Ženy nosia okrem čierneho kroja aj slávnostný kroj s bielou sukňou. Vydaté ženy nosili bohato zdobené čepce, napr. s cípom na čele prekrytý šatkou (informátorka Burgerová; Kollárová a kol., 2013: 134).
Čím viac turistov do obce prichádzalo, tým viac začalo miestne obyvateľstvo pod vplyvom globalizácie upúšťať od tradičného odievania a začalo sa postupne prispôsobovať mestským prvkom. Príčinou nebol len cestovný ruch, ale aj sťahovanie sa miestneho obyvateľstva za prácou do iných regiónov. V priebehu nasledujúcich rokov to nabralo až taký rozmer, že tradičný goralský odev z bežného života obyvateľov takmer úplne vymizol. Bolo by subjektívne tvrdiť, že za to mohol cestovný ruch. Podobný scenár zasiahol mnohé lokality na Slovensku. Od tradícií sa začalo upúšťať postupne. Úzky súvis to malo s globalizáciou, urbanizáciou a inými civilizačno-kultúrnymi vplyvmi, ktoré nemuseli priamo súvisieť len s rozvojom cestovného ruchu.
V roku 1974 prišiel do úradu obce farár Ľudovít Šlepecký. Jeho záľuba v tradíciách vyvolala renesanciu využívania krojov. V obci boli obnovené zvyky slávenia dôležitých udalostí v ľudovom odeve. Muži aj ženy ho používajú pri všetkých významnejších podujatiach – krst, 1. sv. prijímanie, svadba, ples, pohreb, ale aj počas významnejších kalendárnych sviatkov (napr. pri návšteve kostola – Veľká noc, Vianoce a pod.) (informátorka Zoričáková).

Obnova tradičného odevu po rokoch nevyužívania bola náročná. Tradičný a autentický ždiarsky odev je pýchou dediny do súčasnosti. Je to fenomén, ktorý je súčasťou kultúrneho rázu lokality a vyvoláva u účastníkov cestovného ruchu pocit kontaktu s originálnou tradičnou kultúrou. Pri významnejších udalostiach v obci sa obyvatelia aj teraz odievajú do tradičného ľudového odevu, najmä keď očakávajú príchod turistov.
Najvýraznejším prvkom tradičnej kultúry ostalo v Ždiari ľudové staviteľstvo. Bývanie obyvateľov ovplyvnili veľmi náročné klimatické podmienky. V Ždiari sa zachovali zrubové domy, ktoré spolu s hospodárskymi stavbami vytvárali átriá. Dvor za dlhšou časťou domu bol obostavaný hospodárskymi stavbami. V zadnej časti dvora rovnobežne s domom bola stodola a po bočných stranách sa nachádzali ostatné menšie hospodárske objekty. Základným stavebným materiálom bolo drevo a celá konštrukcia bola zrubová (Kolektív, 1998: 313). Špecifické pre Ždiar bolo predovšetkým zdobenie zrubových dreveníc. Na štíty sa ukladali do rôznych tvarov vyrezávané lišty. Okrem nich sa na štítoch nachádzali aj symboly štylizovaného plesnivca, krasovlasu bezbyľového a pod. Vonkajšia výzdoba sa orientovala najmä na priečelia domov. Okrem silných väzieb uhlov, doštenia okolo okien a typickej šindľovej strechy mali drevenice v Ždiari svoj špecifický kolorit. Modré špárovanie medzi brvnami a omazávanie hrán kontrastuje s patinou dreva a šindľa (Beňušková a kol. 2005: 177 – 176, Kollárová a kol., 2013: 130 – 131). V dedine sa v súčasnosti nachádzajú dva dispozične rôzne riešené zrubové domy: ždiarsky, s asymetricky radenými priestormi, a zakopanský, poľský, so vstupným pitvorom umiestneným v strede dispozície. Pôvodný farebný kolorit zástavby dokresľoval svetlomodrý náter machom a hlinou špárovaných výplní medzi brvnami v obytnej časti a červené okenné rámy dopĺňal jednoduchý biely ornament.

Zvyšovanie počtu návštevníkov zintenzívnilo stavebný rozvoj obce aj v súčasnosti. Zintenzívnilo sa najmä budovanie nových obytných priestorov. Tento fakt výrazne ovplyvnil aj tradičnú hmotnú kultúru a v jej rámci predovšetkým architektúru. Obyvatelia Ždiaru mnohé domy dispozične zmenili, zrekonštruovali a prispôsobili potrebám cestovného ruchu. Niekedy to bolo na úkor historických a architektonických hodnôt. V minulosti bolo vypracovaných niekoľko štúdií na prestavbu obce tak, aby sa podarilo zachovať charakter pôvodnej goralskej dediny. Veľa návrhov do súčasnosti bolo odsúhlasených, ale nikdy sa ich nepodarilo zrealizovať do finálnej podoby. Na záchranu rázovitého štýlu boli prijaté opatrenia na obnovu hmotného fondu ľudovej architektúry vyhlásením Pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry v Ždiari, a to v troch častiach obce: západná – Horný koniec, východná časť a doliny – Bachledova dolina, Blaščacká dolina a Antošovský vrch. V súčasnosti je v obci 183 národných kultúrnych pamiatok, ktoré sú súčasťou pamiatkových zón (Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry v Ždiari – Urbanisticko-historický výskum, 2017).
Obec neskôr dala vypracovať nové pravidlá, podľa ktorých sa majú dodržiavať základné normy pri prestavbe a výstavbe nielen v pamiatkových zónach, ale v celej dedine. Pamiatkové zóny spadajú priamo pod pamiatkový úrad, ktorý podľa presne stanovených noriem schvaľuje samotnú stavbu. Normy pamiatkového úradu akcentujú napríklad nutnosť stavať z presne zadaného stavebného materiálu, ktorého je v súčasnosti nedostatok. Nedostatkovými a z environmentálneho hľadiska nevyhovujúcimi materiálmi sú drevo, ale najmä ždiarsky kameň, ktorý sa používal na obloženie podmuroviek. Kameň musí byť použitý výhradne z lokality katastra obce, ktorý sa v súčasnosti už nemôže ťažiť. Kameňa je nedostatok a ložiská sa nachádzajú v chránených lokalitách, kde je ťažba zakázaná (informátori Doyle a Pitoňák).
Pri výstavbe domov boli často preberané goralské prvky z pohraničnej poľskej architektúry (napr. dom do výšky s niekoľkými poschodiami – penzión Strachan a pod.), ktoré majú len málo spoločného s prvkami tradičnej architektúry v Ždiari. Aj v súlade s ostatnými tvrdeniami zdôrazňujeme, že vyhlásenie obce za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry bol predpokladom jej zviditeľnenia na turistických mapách. Z nášho pohľadu zohráva tento fakt len malú rolu v cestovnom ruchu Ždiaru, najmä v kontexte súčasnej masívnej výstavby malých ubytovacích zariadení, ktoré nekorešpondujú s prvkami tradičného staviteľstva. Hlavným problémov je, že v súčasnosti nie sú vlastníkmi nehnuteľností a prevádzkovateľmi ubytovacích zariadení iba pôvodní obyvatelia, ktorí by mali záujem o zachovanie kultúrneho rázu. Destinační manažéri, predstavitelia samosprávy, podnikatelia, ale aj obyvatelia Ždiaru priznávajú, že jednoduchším riešením, ako rešpektovať nariadenia, je zaplatenie pokuty stavebnému a pamiatkovému úradu pre možnú kolaudáciu objektu (informátori Burgerová, Doyle, Michaláková a Pitoňák).
Jedným z mnohých príkladov je novostavba vybudovaná v pamiatkovej zóne na Antošovskom vrchu, ktorá je v tesnej blízkosti PRĽA. Stavba prešla oficiálne všetkými nariadeniami stavebného a pamiatkového úradu. Aj napriek všetkým dodržaným normám je veľmi diskutabilné, či sa finálna verzia stavby aspoň z časti približuje pôvodnej ždiarskej tradičnej architektúre. Podobných príkladov je v obci mnoho. Najpočetnejšie ich môžeme sledovať v súvislosti s rekonštruovanými a prerobenými pôvodnými stavbami. Najviac nekoordinovaná výstavba je v okrajových častiach obce. Tie zasiahla moderná vlna niekoľkých architektonických štýlov, ktoré nemajú absolútne nič spoločné s pôvodnými prvkami tradičnej architektúry a narúšajú pôvodný vzhľad obce.

Obec, v snahe zaviesť komplexné nariadenia na výstavbu a rekonštrukciu nehnuteľností aj v nepamiatkových zónach, narazila na nevôľu obyvateľov, ktorí sa odvolávajú na protizákonné konanie samosprávy. Úroveň spolupráce medzi samosprávou a obyvateľmi je nepriaznivá. Obyvatelia vyčítajú obci nedostatočnú angažovanosť pri rozvoji. Poukazujú napríklad na slabú materiálnu podporu pri organizovaní kultúry v Ždiari. Obec naopak poukazuje na nekorektné správanie zo strany obyvateľov v súvislosti s daňovými povinnosťami. Tí, z pohľadu samosprávy, neuvádzajú reálnu návštevnosť svojich ubytovacích zariadení, aby sa vyhli plateniu daní za prenocovanie. Aj tieto problémy ovplyvňujú rozpočet obce (Kurpašová, 2018: 101 – 110).
Zintenzívnenie cestovného ruchu zaznamenal Ždiar po otvorení Chodníka korunami stromov na jeseň v roku 2017. Atrakcia v súčasnosti generuje masívny nárast návštevnosti. Podľa generálneho riaditeľa lyžiarskeho strediska Bachledka Ski & Sun, Dušana Šišku, to vyvolalo veľký nárast účastníkov cestovného ruchu v priebehu niekoľkých dní (viď vyššie). Z následného dôvodu nepostačujúcich parkovacích plôch zaznamenala obec v dňoch otvorenia chodníka dopravný kolaps. Situáciu sa snaží vyriešiť majiteľ lyžiarskeho strediska Bachledka Ski & Sun budovaním nových parkovacích miest (informátor Pavlíkovský). V pláne majiteľa je aj otvorenie nového ubytovacieho a stravovacieho zariadenia, ktorých je v Ždiari nedostatok.
V súčasnosti je supraštruktúra nadmieru vyťažená. Tradičná gastronómia je slabou stránkou. Namiesto miestnych špecialít sú návštevníkom takmer vo všetkých reštauračných zariadeniach ponúkané univerzálne jedálne lístky, obsahujúce prvky medzinárodnej globálnej kuchyne. Slabou stránkou je aj fakt, že turista sa po 21:00 hod. nemá kde najesť. Vzhľadom na intenzívnu návštevnosť strediska je to veľkým negatívom.
Kapacity supraštruktúry (najmä ubytovacích zariadení) sú pomerne vyťažené. Tento fakt podmieňuje výstavbu nových ubytovacích kapacít. Podľa tvrdení prevádzkovateľov je ich počas sezóny stále nedostatok. Každý rok v obci pribudnú nové ubytovacie zariadenia (informátor Doyle). Minimum z nich však rešpektuje lokálnu tradičnú architektúru aj napriek tomu, že sa nachádzajú priamo v pamiatkových zónach (bližšie pozri Urbanová – Michalík, 2018: 103 – 112).
Zhodnotenie vplyvu prírodných a kultúrnych podmienok na cestovný ruch v skúmanej lokalite. V súvislosti s riešenou problematikou považujeme za najsilnejšiu stránku obce Ždiar prítomnosť tradičnej kultúry, ktorá je využívaná miestnym obyvateľstvom do súčasnosti. Na základe realizovaného výskumu považujeme práve tradičnú kultúru za jednu z najväčších konkurenčných výhod. Silnou stránkou Ždiaru je aj prítomnosť 4 samostatných lyžiarskych stredísk v obci, ktorých ponuka je každoročne dopĺňaná. Niektoré z nich (Bachledka Ski & Sun, Skicentrum Strachan) sú celoročnými strediskami cestovného ruchu s neustálou alebo čiastočnou prevádzkou prepravných zariadení aj počas letnej sezóny. Lyžiarske stredisko Bachledka Ski & Sun výrazne napomáha k rozvoju celoročného cestovného ruchu. V areáli v posledných rokoch pribudla vyhliadková veža, chodník korunami stromov, nová lanovka s vyššou prepravnou kapacitou, parkovacie kapacity a aj nové reštauračné a ubytovacie zariadenia. Najväčšou výhodou je spolupráca s poľskou stranou a prepojenie troch dedín súčasne. Konkurenčnou výhodou je prírodný potenciál, možnosti turistiky v Belianskych Tatrách a ich okolí v priebehu celého roka.
Jednou zo silných stránok je spomínaná prítomnosť tradičnej kultúry, čo zároveň hodnotíme ako veľkú konkurenčnú výhodu. Paradoxom je, že za slabú stránku Ždiaru považujeme nedostatočné/minimálne množstvo podujatí, ktoré takmer vôbec nie sú orientované na účastníka cestovného ruchu. Väčšina podujatí realizovaných samosprávou sa organizuje prevažne pre miestnych obyvateľov. Je to zjavné aj z kalendária podujatí, ktoré sa už niekoľko rokov každoročne opakuje s minimálnymi obmenami.
Program podujatí si individuálne dopĺňajú ubytovacie zariadenia. Veľkým nedostatkom v dedine je absencia kultúrneho strediska, kde by sa následne väčšina podujatí mohla organizovať. Zámerom obce bolo vybudovať amfiteáter, ktorý by bol súčasťou lyžiarskeho strediska STREDCNICA, ale problémom sú akcionári a majitelia pozemkov, na ktorých sa areál strediska nachádza. Mnohí majitelia nie sú akcionármi a pri organizovaní podujatí tak často dochádza k sporom. Niektorí sa dokonca o stav strediska nezaujímajú vôbec. Problémom obecnej supraštruktúry je aj gastronomický úsek. V minulosti situáciu dočasne vyriešilo múzeum prístavbou reštauračného zariadenia. V súčasnosti je cestovný ruch hlavným zamestnaním pre väčšinu obyvateľov Ždiaru. Kapacity lôžok však prevyšujú stravovacie možnosti. Nevýhodou existujúcich stravovacích zariadení sú aj krátke prevádzkové hodiny. Po 21:00 hodine sa návštevník cestovného ruchu už nemá kde stravovať. S tým súvisia aj problémy s doplnkovými službami. V stredisku cestovného ruchu má svoje limity aj všeobecná infraštruktúra. Obchody s potravinami sú v dedine otvorené v rovnakom čase a len do 18:00 hodiny. Pre návštevníkov Ždiaru nie sú vo večerných hodinách prítomné žiadne možnosti využívania voľného času. Absentuje tiež ubytovacie zariadenie, ktoré by ponúkalo vyššiu kategóriu s väčšou kapacitou lôžok. Najväčším ubytovacím zariadením v obci je Hotel Magura v Monkovej doline, ale pri organizovaní rozsiahlejšieho podujatia majú aj v ňom problémy s kapacitou. Slabou stránkou je nedostatočná marketingová propagácia. Obec využíva na propagovanie udalostí svoju webovú stránku, sociálne siete a regionálne, prevažne printové média. Celý koncept propagácie je orientovaný iba na úroveň regiónu.
So spomenutými slabými stránkami priamo súvisia príležitosti, ktorými by mohla obec zvýšiť svoju konkurencieschopnosť. Vybudovaním nového kultúrneho strediska by sa mohlo pomôcť k doplneniu kalendária podujatí počas celého roka. Pôvodný zámer vybudovať amfiteáter na lyžiarskom stredisku STREDNICA sa stretol s mnohými problémami pozemkového charakteru. Doteraz sa ho preto nepodarilo vybudovať. Tento úmysel inicioval majiteľ lyžiarskeho strediska Bachledka Ski & Sun. Keďže lyžiarske stredisko je orientované najmä na účastníkov cestovného ruchu, vybudovanie amfiteátra by vytvorilo viac možností pre organizovanie podujatí v celom stredisku, ale aj pre obec samotnú. S vybudovaním kultúrneho objektu by vznikla príležitosť spolupráce lyžiarskeho strediska so samosprávou a v súvislosti s tým by bolo možné organizovať viac podujatí spojených s využívaním tradičnej kultúry – fašiangy na svahu, Veľká noc na svahu a pod. Práve tieto podujatia sú veľmi obľúbené u návštevníkov a konkrétne pre cieľovú skupinu rodín s deťmi, na ktorú sa orientuje aj samotné lyžiarske stredisko Bachledka Ski & Sun.
Ako bolo spomenuté, v Ždiari je slabou stránkou nedostatok stravovacích zariadení. Vo väčšine je ponúkaná skôr medzinárodná moderná kuchyňa. Aj počas podujatí, akými sú napríklad Goralské folklórne slávnosti, sa v stánkoch a ostatných stravovacích zariadeniach nepredáva nič lokálne – ždiarske, goralské alebo aspoň tradičné regionálne. Ponuka tradičných jedál by mohla pomôcť k zvýšeniu atraktivity podujatí, ktoré sú zamerané na miestny folklór. Tradičná gastronómia sa totiž v kontexte globalizácie stala fenoménom.
V súvislosti s potenciálom obce je rizikom uzatváranie sa miestnej komunity voči turistom, ktorí vytvárajú neodmysliteľnú položku ekonomických príjmov obce. Na jednej strane je cestovný ruch hlavným zdrojom príjmov pre väčšinu obyvateľov, ale na druhej miestni pôsobia stále pomerne uzavreto. Bránia sa akejkoľvek transformácii kultúry, ale nevedia jej autentickú podobu v plnej miere využiť pre rozvoj cestovného ruchu. Problémom aj rizikom je slabá spolupráca občanov so samosprávou. Je veľmi ťažké tvrdiť, na ktorej „strane“ sú vybudované bariéry komunikácie. Isté je, že ak sa situácia neposunie správnym smerom, môže to zapríčiniť stagnáciu až degradáciu existujúceho potenciálu.

Tabuľka č.4: SWOT analýza obce Ždiar a jej priľahlých lyžiarskych stredísk

Zdroj: Vlastné spracovanie, 2021

Záver. Prírodné a kultúrne podmienky tvoriace primárnu ponuku cestovného ruchu zásadne ovplyvňujú konkurencieschopnosť cieľového miesta. V úspešných svetových destináciách sú tieto podmienky využívané rovnovážne. Vyspelé krajiny disponujú lepšími metódami ochrany, zušľachťovania a prezentácie kultúrneho dedičstva v synergii s cestovným ruchom. Starostlivosť o prírodné a kultúrne dedičstvo ovplyvňuje zachovávanie kultúrnej krajiny a kultúrnej identity, ktoré formujú „ducha miesta“. Správne koordinovaný prístup sa zásadne odráža aj na kvalite života lokálneho spoločenstva. Je pozoruhodné sledovať, že niektoré spoločenstvá dokázali odolávať vonkajším zásahom a vplyvom. Odolávali civilizačno-kultúrnym procesom a mnohé neprekonané výdobytky nemajú snahu nahrádzať modernými prvkami, ale naopak hľadajú ich uplatnenie v súčasnosti – aj v súvislosti s rozvojom cestovného ruchu. Takýto vývoj dokumentujeme hlavne v lokalitách, z ktorých sú dnes významné destinácie cestovného ruchu. Transformácia kultúry prebieha kontinuálne. Stojí však za pozornosť, do akej miery prebehla v spoločenstvách, kde je dnes rozpoznateľná tradičná kultúra, ktorá profiluje aj dnešnú podobu destinácií cestovného ruchu. Kultúrny cestovný ruch je jedným z najstarších a najdynamickejšie sa rozvíjajúcich druhov cestovania. Mnohé spoločenstvá na to prihliadajú a svoj rozvoj prispôsobujú týmto trendom.

Literatúra a pramene:
BEŇUŠKOVÁ, Z. a kol. Tradičná kultúra regiónov Slovenska. Prehľad charakteristických znakov Bratislava: SAV, 2005.
KOLEKTÍV. Ľudová architektúra a urbanizmus vidieckych sídiel na Slovensku. Bratislava: Academic Electronic Press, 1998.
KOLLÁROVÁ, Z. a kol. Dedičstvo Goralov, Ždiar. Ždiar: Obec Ždiar, 2013.
KURPAŠOVÁ, L. Pôsobenie cestovného ruchu na tradičnú kultúru v Ždiari. In: Kontexty kultúry a turizmu. 2018. Nitra: UKF v Nitre, 2018.
URBANOVÁ, L. – MICHALÍK, B. Tradičná kultúra a jej využitie v cestovnom ruchu na príklade obce Ždiar. Studia Turistica, 2018.

Internetové zdroje:
BACHLEDKA Ski & Sun 2019. [online] 2019 [2019-04-05]. Dostupné na http://zdiar.sk/bachledka-ski-sun/.
Chodník korunami stromov Bachledka. [online] 2019 [2019-02-03]. Dostupné na:
https://chodnikkorunamistromov.sk/o-chodniku/.
Lyžiarske stredisko SKI MONKOVA DOLINA. [online] 2018 [cit. 2019-05-03]. Dostupné na:
https://www.magurahotel.sk/sk/lyziarske-stredisko.
Múzeum Ždiarsky dom Ždiar. [online]. 2017 [cit. 2018-01-28]. Dostupné na:
http://www.muzeum.sk/?obj=muzeum&ix=mzdd.
Obec Ždiar – Lyžiarske strediská. [online] 2018 [cit. 2019-03-03]. Dostupné na:
http://zdiar.sk/navstevnik/lyziarske-strediska/.
Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry v Ždiari – Urbanisticko-historický výskum [online] 2008 – 2009. [cit. 2017-01-02]. Dostupné na: https://www.pamiatky.sk/Content/ZASADY/Zdiar/0101-Zdiar-u-hi-vyskum.pdf.
Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce Ždiar na roky 2015-2022. [online] 2015 [cit. 2018-05-19]. Dostupné na: http://staryweb.zdiar.sk/images/stories/_schvalene_dokumenty/PHSR%202015-2022.pdf.
SKICENTRUM STREDNICA Ždiar, a.s. [online] 2017 [cit. 2019-02-01]. Dostupné na: http://zdiar.sk/skicentrum-strednica/.
Stredisko v krátkosti. [online] 2019 [cit. 2019-04-03]. Dostupné na: https://skicentrumstrachan.sk/o-stredisku/.
Ubytovanie. [online] 2018 [cit. 2018-01-30]. Dostupné na: http://zdiar.sk/navstevnik/ubytovanie/.

Zoznam informátorov:
Doyle, Ivana. Majiteľka ubytovacieho zariadenia Belianska Chata, 2017
Budzáková, Monika. Múzeum – Ždiarsky dom, 2017
Burgerová, Katarína. Riaditeľka OZ Spolok Goralského dedičstva, 2017
Jakubová, Kristína. Marketingová koordinátorka strediska v Bachledovej doline, 2020
Michaláková, Blanka. Obecný úrad – Rozvoj obce, 2017
Pavlíkovský, Emil (1972) – PAVLÍKOVSKÁ, Monika (1974). Obyvatelia obce, vlekár/lanovkár na lyžiarskom stredisku Bachledka Ski & Sun, 2018
Pitoňák, Miroslav (1963). Obyvateľ obce, zakladateľ súboru Ždiaranček, vlekár lyžiarskeho strediska Strednica a.s., 2018
Šiška, Dušan. Riaditeľ, Ski & Sun Bachledová dolina, 2017
Zoričáková, Magdaléna (1951). Múzeum – Ždiarsky dom, bývala riaditeľka ZŠ, vedúca súboru Ždiaranček, zostavovateľka osnov regionálnej výchovy na ZŠ, 2018