Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Vplyvom pandemických opatrení a celkového spoločenského vývoja po minulé roky kontinuálne klesal počet zahraničných turistov na Slovensku. Podľa údajov štatistického úradu je ich počet za letnú sezónu roku 2022 približne na úrovni dvoch tretín z predpandemických rokov. Hoci Slovensko nikdy nepatrilo medzi turisticky vyhľadávané krajiny, je možné očakávať, že zvýšením nákladov na cestovanie či dostupnosťou a kvalitou služieb sa budú preferencie návštevníkov meniť, začnú vyhľadávať cenovo a vzdialenostne dostupnejšie lokality. Potenciál zvýšenej návštevnosti majú aj múzeá ľudovej architektúry v prírode a pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry, ktoré svojou jedinečnou koncepciou uchovávajú tradičné staviteľstvo Slovenska. Preto je nevyhnutné, aby v týchto inštitúciách boli dostupné informácie aj v inom ako slovenskom jazyku. V našom výskume, ktorý bol realizovaný s podporou projektu Kega, sme sa zamerali na preskúmanie využívania cudzieho jazyka v týchto lokalitách, ako aj na podmienky a možnosti lektorského výkladu v nich. V predkladanom článku predstavíme výsledky nášho výskumu, pričom sa budeme venovať najmä forme ich prezentácie na internete, dostupnosti a charakteristickým ukazovateľom ich stránok. Následne zanalyzujeme výsledky samotného terénneho výskumu, pričom pozornosť budeme venovať najmä využitiu anglického a nemeckého jazyka formou lektorského výkladu, existencie propagačných materiálov či existujúcich informačných tabúľ. V závere článku načrtneme perspektívy a možné riešenia zistených problémov s aplikáciou cudzích jazykov.

Múzeá ľudovej architektúry v prírode a pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry. Slovensko napriek svojej relatívne malej rozlohe disponuje viacerými múzeami ľudovej architektúry v prírode a pamiatkovými rezerváciami ľudovej architektúry, ktoré reprezentujú geografické špecifiká tej ktorej oblasti. Na Slovensku sa nachádza 10 skanzenov a 10 pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry. Ich vyššia koncentrácia je na severe a východe Slovenska. Vznik múzeí ľudovej architektúry je ovplyvnený vývojom, stavebným rozvojom a zmenou ekonomického smerovania krajiny po druhej svetovej vojne. Hlavnou myšlienkou a zámerom skanzenov bola snaha zachrániť aspoň časť tradičných obcí, ktoré zanikli pri výstavbe spoločensky významných stavieb. Historicky významné budovy boli z pôvodných miest prenesené a nanovo inštalované vo vybraných lokalitách. Pôvodný ráz obcí sa však novým usporiadaním objektov podarilo zachovať iba čiastočne. Múzeá v prírode sa zameriavajú na vedecky podloženú interpretáciu života ľudí v minulosti formou zhromažďovania, odborného spracovania, dokumentácie, konzervácie a sprístupňovania dokladov v historických súvislostiach vo voľnej prírode. Na Slovensku nie sú skanzeny samostatné právne subjekty, ale sú súčasti iných múzeí.
Múzeá v prírode prezentujú tradičné staviteľstvo a architektúru. Časovo objekty pochádzajú prevažne z 19. a prvej polovice 20. storočia, len výnimočne sú staršie (ak nepočítame cirkevné objekty a šľachtické sídla). Objekty na vymedzenom priestore vytvárajú akúsi ideálnu rekonštrukciu dediny so zastúpením obydlí jednotlivých sociálnych štruktúr s ich hospodárskym zázemím a technickými, spoločenskými a cirkevnými objektmi (Kačírek, 2016: 96). Existujúce skanzeny v súčasnosti predstavujú ľudovú architektúru regiónu, a hoci sa nepodarilo naplniť všetky zámery na záchranu budov a vybudovanie skanzenov v ich plnom plánovanom rozsahu, predstavujú nevyčísliteľné bohatstvo krajiny.
Kým skanzeny sú pod správou VÚC, múzeí alebo miestnej samosprávy (pozri Tabuľka č. 1), majetkové pomery pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry nie sú takto jednoznačne definované. Zriaďovateľ skanzenu rozhoduje o koncepcii, smerovaní, ako aj o finančnej dotácii pre dané subjekty. Finančné zdroje jednotlivých skanzenov sú kryté z príjmov zo vstupného, ako aj z rôznych projektov, na ktorých participujú. V súčasnosti badať snahu jednotlivých múzeí ľudovej architektúry o prilákanie čo najširších vrstiev návštevníkov. Zaoberajú sa nielen expozičnou a muzeálnou činnosťou, ale vytvárajú podmienky na realizáciu mnohých podujatí s cieľom tematicky priblížiť návštevníkom život na dedine. Za týmto účelom sa podľa kalendária usporadúvajú podujatia. V jednotlivých skanzenoch sa konajú podujatia, ktoré približujú oslavy jednotlivých kalendárnych sviatkov, pričom medzi najsprofanovanejšie patria vianočné a veľkonočné slávnosti. Podujatia sú sprevádzané vystúpeniami miestnych folklórnych skupín a súborov. Počas vystúpení majú tak návštevníci možnosť nielen prezrieť si expozíciu jednotlivých skanzenov, ale zároveň sa napĺňa aj edukatívny rozmer takejto návštevy.

Pamiatková rezervácia je podľa § 16 ods. 1 zákona NR SR č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu „územie s uceleným historickým sídelným usporiadaním a s veľkou koncentráciou nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo územie so skupinami významných archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktoré možno topograficky vymedziť“. Súčasťou pamiatkovej rezervácie a zóny je ochranné pásmo definované ako „územie vymedzené na ochranu a usmernený rozvoj prostredia alebo okolia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky“ (§ 18 zákona NR SR č. 49/2002). V pamiatkových rezerváciách ľudovej architektúry sú majiteľmi historicky významných objektov súkromné osoby, ktoré majú právo so svojím majetkom voľne disponovať. Údržba takýchto objektov je mimoriadne finančne náročná, ale zároveň existuje možnosť požiadať o štátnu finančnú dotáciu viazanú na dodržanie nariadení pamiatkového ústavu. Samotné pamiatkové rezervácie obsahujú viacero historicky významných objektov, ktoré sa nachádzajú na svojom pôvodnom mieste. Na rozdiel od skanzenov v pamiatkových rezerváciách nájdeme aj nové obydlia a samotné pamiatkové objekty sú súčasťou živej aglomerácie. Zabezpečovanie spoločnej propagácie takýchto objektov alebo organizácia podujatí nepodlieha správe VÚC alebo oblastných múzeí. O prezentáciu objektov sa starajú buď jednotliví majitelia, ako je to napr. v Sebechleboch-Staré Hory, alebo vznikajú rôzne občianske združenia s cieľom participácie na projektoch. Keďže pamiatkové rezervácie netvoria uzatvorené komplexy, ako je to v prípade skanzenov, nie sú vedené ani presné štatistiky návštevnosti. Pamiatkové rezervácie môžu turisti navštíviť bez obmedzení, pričom je však nevyhnutné rešpektovať súkromné vlastníctvo majiteľov a neoprávnene do objektov nevstupovať. Organizované podujatia v rámci pamiatkových rezervácií sú viazané na aktivity príslušnej obce, občianskeho združenia, resp. v mieste sa nachádzajúceho oblastného múzea, ako je to napr. vo Veľkých Levároch, kde podujatia organizuje miestne habánske múzeum spolu s obecným úradom.

Propagačné materiály v cudzom jazyku v skúmaných expozíciách. Propagačné materiály o vybraných lokalitách sprostredkúvajú základné informácie pre návštevníkov. Ich príprava si pritom vyžaduje dostatočné vedecké bádanie a sumarizáciu informácií. Pri cudzojazyčných textoch je ďalej nevyhnutné nájsť adekvátne cudzojazyčné výrazy, ale zároveň zachovať autenticitu východiskového textu.
Predmetom nášho terénneho výskumu bolo zistiť úroveň a rozsah takýchto materiálov vo vybraných pamiatkových rezerváciách a skanzenoch. Zisťovali sme pritom používanie cudzieho jazyka v nasledovných aspektoch: lektorský výklad, publikácie v cudzom jazyku, informačné materiály v samotných objektoch expozícií a existenciu cudzojazyčných sprievodných textov vo elektronickej forme. Počas terénneho výskumu realizovaného v rokoch 2021 a 2022 sme navštívili nasledujúce pamiatkové rezervácie (Plavecký Peter, Veľké Leváre, Brhlovce, Podbiel, Čičmany, Stará Hora – Sebechleby, Špania Dolina, Vlkolínec) a skanzeny (Skanzen Banská Štiavnica – Banské múzeum v prírode, Múzeum slovenskej dediny v Martine, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre, Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke, Skanzen oravskej dediny Zuberec – Brestová). Zvyšné expozície ľudovej architektúry sa nám z dôvodu organizačných zmien navštíviť nepodarilo, a preto sa pri ich analýze opierame iba o dostupné internetové zdroje a do ďalšej analýzy existencie propagačných materiálov a cudzojazyčných publikácií sme ich nezahrnuli. Počas návštev sme mali možnosť komunikovať so zodpovednými pracovníkmi, ktorí nám odpovedali na otázky ohľadom používania cudzích jazykov v praxi, ako aj poskytli hodnotný materiál vo forme propagačných materiálov a knižných publikácií. Z rozhovorov vyplynulo, že existencia cudzojazyčných publikácií, resp. cudzojazyčnej prezentácie je závislá od získaných finančných zdrojov, ako aj nastavenia správcov podniknúť v tomto smere zodpovedné kroky. V súčasnosti badať skôr snahu presunúť takéto texty do virtuálneho priestoru, a tak informácie sprístupniť širšej vrstve populácie. Situácia s propagačnými materiálmi a textami v cudzích jazykoch je podstatne lepšia v skanzenoch, kde najväčšiu frekvenciu vydávania propagačných materiálov zažili na začiatku 90. rokov minulého storočia. Financie na ich tlač získavali aj z rôznych fondov Európskej únie. Takto vzniknuté materiály sú dostupné v skanzenoch, pričom sa plánuje ich dotlač, avšak na nové publikácie chýbajú finančné prostriedky.
Lektorský výklad a propagačné materiály v cudzom jazyku v PRĽA. Spoločná prezentácia pamiatkových rezervácií má iné špecifiká ako je to v skanzenoch, keďže objekty sú v súkromnom vlastníctve a neexistuje spoločne dohodnutý postup. V prvom skúmanom atribúte, ktorým je lektorský výklad, sme zistili, že obce ho prioritne nezabezpečujú. Jeho existenciu sme zistili v pamiatkových rezerváciách Vlkolínec, Brhlovce, Stará Hora a Veľké Leváre. Lektorský výklad v PRĽA Vlkolínec zaisťuje turistická informačná kancelária, ktorej zriaďovateľom je mesto Ružomberok. Ponúka primárne lektorský výklad v anglickom jazyku na základe predchádzajúcej objednávky. V Brhlovciach je zabezpečená lektorom Tekovského múzea, ktoré tu má expozíciu a týka sa prevádzania iba po nej. V súčasnosti je tiež nevyhnutné dohodnúť si lektora vopred. V Starých Horách sú lektorské výklady poskytované v miestnom súkromnom národopisnom múzeu v slovenskom jazyku, cudzojazyčná prezentácia je zabezpečená prostredníctvom videoprojekcie s titulkami v nemeckom, anglickom, maďarskom a čínskom jazyku. Vo Veľkých Levároch sprevádza vopred objednaných návštevníkov lektor po areáli múzea v nemeckom a anglickom jazyku. V ostatných navštívených obciach sme zistili, že v prípade zahraničných návštevníkov si lektora, resp. sprievodcu zabezpečujú návštevníci sami.
Druhým aspektom nášho výskumu boli publikácie o vybranej PRĽA v cudzom jazyku. Zistili sme, že všetky nami skúmané lokality v minulosti mali propagačné materiály v cudzom jazyku, avšak v súčasnosti sa ich aktualizácia alebo dotlač z dôvodu vysokých finančných nákladov neplánuje. Tlač publikácií bola v minulosti financovaná prostredníctvom rôznych dotačných projektov Európskej únie. Vo veľkej miere v prostredí pamiatkových rezervácií záleží aj na angažovanosti starostov obcí. S pozitívnym príkladom sme sa streli v obci Čičmany, kde starostka spolu s majiteľmi blízkeho ubytovacieho zariadenia pravidelne pripravuje propagačné materiály a reklamné texty, ktoré sú zverejnené v miestnych novinách. Ide však pritom prioritne o texty v slovenskom jazyku. Obec zahraničných návštevníkov víta, avšak nepripravuje pre nich žiadne mimoriadne zahraničné texty alebo akcie. Naopak v obciach Brhlovce a Podbiel nevyvíja ani miestne zastupiteľstvo, ani majitelia objektov žiadne kroky k propagácii pamiatkovej rezervácie.² Problémom nedostatočnej propagácie pamiatkových rezervácií a s ňou spojeným nedostatkom financií na tvorbu nových propagačných materiálov nielen v cudzom, ale aj v slovenskom jazyku je podľa starostky obce Čičmany, Bc. Ivety Michalíkovej, poddimenzované financovanie z podielových daní, keďže počet reálnych, stálych obyvateľov obce neustále klesá a objekty sú využívané najmä na víkendové ubytovanie (Informátor č. 1).³
Zodpovedná pracovníčka obecného úradu obce Podbiel nám potvrdila, že v minulosti sa v obci realizovala inštalácia propagačných informačných panelov v slovenskom jazyku a boli vytvorené aj publikácie, ktorých dotlač však v súčasnosti nie je možná. Majitelia dreveníc záujem o propagáciu prezentujú iba sporadicky. Ako príklad súkromnej propagácie uviedla súkromného podnikateľa, ktorý ponúka splavovanie rieky na plti a má vytvorenú facebookovú stránku. V obci je aj etnografické múzeum. Vzniklo z iniciatívy miestneho farára, expozíciu tvoria darované predmety od miestnych občanov. Múzeum je prístupné po dohode (Informátor č. 2).
V obci Plavecký Peter, ktorá reprezentuje tradičnú architektúru západného Slovenska, sú snahy o propagáciu pamiatkovej rezervácie minimálne. Vo Veľkých Levároch sa o prezentáciu pamiatkovej rezervácie stará miestne múzeum. S propagáciou je spojené organizovanie viacerých podujatí, z ktorých najvýznamnejšie, spojené s habánskou kultúrou, je Habánsky hodový jarmok. Do Veľkých Levár v zvýšenej miere prichádzali turisti z Nemecka a Rakúska, ktorí sem chodia hľadať stopy svojich predkov Hutterov. Aj z tohto dôvodu je v múzeu dostupný propagačný materiál v nemeckom jazyku, ktorý je na požiadanie nemeckým turistom poskytnutý. V múzeu je tiež možné zakúpiť si viaceré publikácie v nemeckom jazyku, ktoré približujú život Habánov v obci. Ďalšou formou propagácie sú inštalácie informačných panelov v obci v slovenskom, nemeckom a anglickom jazyku, ktoré umožnia turistom individuálnu prehliadku obce.
Špecifické postavenie medzi pamiatkovými rezerváciami ľudovej kultúry sme identifikovali v Sebechleboch časť Stará Hora. Vínne pivnice ležiace západne od obce ponúkajú súbor 115 vínnych pivníc a domčekov hontianskeho typu. Pivnice, hajlochy, pochádzajú z 18. a 19. storočia. Pre návštevníkov sú prístupné iba exteriéry (Ondrejka, 2003: 245). Rezervácia sa nachádza mimo obce Sebechleby, preto si až na niekoľko novších stavieb zachovala svoj jedinečný ráz. Taktiež využíva blízkosť kúpeľného mesta Dudince. Kúpeľným hosťom ponúka aj možnosť atraktívnej návštevy tufových podzemných vínnych pivníc spojených s degustáciou a predajom vína. O propagáciu rezervácie sa stará tak miestne občianske združenie, ako aj samotná obec, ktorá v minulosti za podpory projektu Európskej únie vytvorila viacero propagačných materiálov, kníh, príručiek a DVD v štyroch jazykových mutáciách,Keďže miestna turistická informačná kancelária bola zatvorená, sú tieto propagačné materiály návštevníkovi nedostupné, avšak na požiadanie je možné zabezpečiť vstup do národopisného múzea obsahujúceho expozíciu tradičných krojov a inštaláciu dobovej izby.⁴
V Španej doline je dostupných viacero propagačných materiálov, avšak aj táto rezervácia sa postupne mení na chatovú oblasť a majitelia nie sú otvorení organizovaniu nových podujatí, ktoré zvýšia počty návštevníkov. Napriek tomu existuje o obci množstvo farebne pútavých publikácií. Zaujímavým projektom v tejto obci je aj otvorenie miestnej školy, kde si môžu deti vyskúšať vyučovanie v 19. storočí a tiež sa viac dozvedieť o miestnej histórii baníctva. Na stránke tejto obce sme tiež našli dostupné online materiály, turistického sprievodcu po Španej doline, ktorý je zverejnený v nemeckej a anglickej jazykovej mutácii a ponúka návštevníkovi výber z viacerých zaujímavých turistických trás po okolí.⁵
Obec Vlkolínec je jednou z mála pamiatkových rezervácií, ktorej kolorit nie je narušený novodobými stavbami. O propagáciu sa stará mesto Ružomberok, ktoré tu prevádzkuje vlastnú informačnú kanceláriu.⁶ Mesto Ružomberok tiež ponúka viaceré publikácie v nemeckom a anglickom jazyku spolu s predajom upomienkových predmetov. Jednotná prezentácia obce nie je, objekty sa využívajú najmä na ubytovanie hostí, ktorí chcú zažiť jedinečnú atmosféru danej obce.

Ako vyplýva z hore uvedenej tabuľky, najväčšie nedostatky sme identifikovali pri elektronickej prezentácii skúmaných pamiatkových rezervácií. Okrem Španej doliny nezverejnila ani jedna obec propagačný materiál o pamiatkovej rezervácii na oficiálnych stránkach obce. Propagačné materiály o pamiatkových rezerváciách vznikali najmä za podpory dotačných fondov Európskej únie. Ide prevažne o brožúry, turistických sprievodcov a bedekre, ktorých cieľom bolo zosumarizovať históriu pamiatkových rezervácií a ich okolia, ako aj navrhnúť možnosti trávenia voľného času aktívnou športovou formou, kde sme zaznamenali návrhy rôznych turistických trás. Publikácie tiež prinášali informácie o typických jedlách a nápojoch z danej oblasti spolu s návrhmi absolvovať vínnu cestu či iný kulinársky zážitok. Ak išlo o cudzojazyčné publikácie, tak ich preklad zabezpečovali prekladateľské agentúry. Najfrekventovanejšie bolo použitie anglického jazyka. Pri starších publikáciách sme identifikovali nemecký, maďarský a poľský jazyk. Lektorský výklad v cudzom jazyku je zabezpečený iba v tých rezerváciách, kde sa nachádza expozícia múzea a je viazaný na predchádzajúce telefonické objednanie sprievodcu. V ostatných skúmaných lokalitách nie je zabezpečené žiadnou formou. Počas výskumu sme zistili, že vo viacerých rezerváciách ľudovej architektúry fungujú občianske združenia, napr. v Španej doline bratstvo Herrengrund, OZ Permon, v Sebechleboch – OZ Stará Hora-Sebechleby, OZ Vlkolínec, či Nový Dvor v Brhlovciach, avšak tieto propagáciu zabezpečujú individuálne, podľa vlastných priorít.

Lektorský výklad a propagačné materiály v cudzom jazyku v skúmaných skanzenoch. Návštevnosť skanzenov je vďaka evidencii lepšie identifikovateľná, avšak už niekoľko rokov sa neuvádza krajina, z ktorej cudzinci pochádzajú, preto nie sú presné štatistiky zahraničných návštevníkov a pri vyhodnotení sa do veľkej miery opierame o údaje zistené od pracovníkov skanzenov. Čo sa týka sezónnosti nie sú v nej medzi skanzenmi príliš veľké rozdiely. Skanzeny navštevuje najviac návštevníkov v letnom období júl – september a najmenej v zimnom období. V letnom období návštevníkov láka viac chodiť do prírody a navštevovať skanzeny, pretože je teplo a deti majú školské letné prázdniny (Švedová a kol, 2020: 73). Zvýšenú návštevnosť tiež podmieňuje dostupnosť skanzenu a jeho blízkosť k iným ponukám cestovného ruchu, napr. lyžiarskych, turistických centier, kúpeľných miest a pod. Pred pandémiou tvorili významný počet návštevníkov školské zájazdy, pre ktoré bol zabezpečovaný výklad v slovenskom jazyku. V prípade školských zájazdov sa výklad prispôsobuje detskému návštevníkovi. Cudzinci prichádzajú v menšom počte z rôznych krajín najmä počas letnej a zimnej turistickej sezóny. Často sa zúčastňujú aj organizovaných podujatí vo vianočnom alebo veľkonočnom období. Najpočetnejšími návštevníkmi sú Poliaci, Česi a Maďari. Počet návštevníkov z nemecky hovoriacich krajín v posledných rokoch klesá. Zastúpenie majú aj turisti z iných krajín ako napr. Holandsko, Veľká Británia, Japonsko či Izrael, ktorí však neprichádzajú v početných skupinách. Pre nich býva, v prípade potreby, lektorský výklad zabezpečovaný v anglickom jazyku. V rokoch 2021 – 2022 sa výrazne zvýšil počet ukrajinských návštevníkov. Pre zahraničných turistov ponúkajú skanzeny viaceré možnosti erudovanej prehliadky. Klasickým prístupom je zabezpečovanie lektorského výkladu vo viacerých cudzích jazykoch, ďalej zabezpečenie písomného výkladu v cudzom jazyku, či už vo forme popisov pred alebo na samotných expozičných objektoch, alebo distribúcia brožúr v cieľových jazykoch pri vstupe do skanzenu. Medzi novšie metódy výkladu môžeme zaradiť hlasový výklad vo forme audio sprievodcov. Prepojenie nových informačných technológií so sprievodcovskou činnosťou predstavuje využívanie QR kódov. Počas nášho terénneho výskumu sme sa zamerali na spôsoby lektorského výkladu v navštívených expozíciách, ako aj na ďalšie nami skúmané atribúty, z ktorých sme vyvodili nasledovné závery uvedené spoločne s prihliadnutím na špecifiká jednotlivých skanzenov.
Prehliadku skanzenu je možné absolvovať spolu s lektorom alebo formou individuálnej prehliadky. Lektorské výklady boli v mnohých lokalitách z dôvodu pandémie zrušené, v období roku 2022 boli postupne obnovované. Lektor výklad zabezpečuje prioritne v slovenskom jazyku. Často sa stáva, že organizované skupiny majú vlastných sprievodcov, ktorí následne prekladajú do požadovaného cieľového jazyka. Všetky skúmané skanzeny vedia v prípade požiadavky zabezpečiť lektorský cudzojazyčný výklad. V posledných rokoch bol záujem najmä o výklad v anglickom jazyku. Záujem a potreba lektorovania v nemeckom jazyku kontinuálne klesá. Podobný pokles badať aj pri iných jazykoch. V prípade väčších organizovaných skupín prichádzajú návštevníci s vlastným sprievodcom, čo je tiež jeden z dôvodov poklesu záujmu o cudzojazyčný výklad. Ten je nevyhnutné si zaistiť vopred telefonicky alebo mailom. Druhým spôsobom návštevy skanzenu je individuálne absolvovanie prehliadky. Skanzeny sú na individuálnych zahraničných návštevníkov dostatočne pripravené a ponúkajú informačné knihy vo viacerých jazykových mutáciách. Tie sú dostupné pri vstupe a umožňujú návštevníkovi individuálny pohyb po areáli. Takáto forma výkladu je zaujímavá, avšak pre mnohých hostí neefektívna, zdĺhavá a neatraktívna. Podobnou formou prezentácie je sprostredkovanie výkladu pomocou audio-nahrávok. Ich existenciu sme identifikovali iba v Banskom múzeu v Banskej Štiavnici, avšak, ako sme sa dozvedeli od lektorov, už viacero rokov ju nevyužili. V iných skanzenoch možnosť audio-sprievodcu neponúkajú.
Druhým skúmaným aspektom boli propagačné materiály v cudzom jazyku vo forme kníh, brožúr alebo informačných nosičov umiestnených pred alebo na exponátoch. Tu je nevyhnutné poznamenať, že všetky nami oslovené skanzeny nimi disponujú v printovej forme na veľmi dobrej jazykovej úrovni. Ide však prevažne o staršie publikácie, ktoré by bolo potrebné redigovať alebo aktualizovať a obohatiť o nové informácie, resp. zatraktívniť ich formu. Preklad odborných textov zabezpečovali v minulosti lektori, avšak v súčasnosti sa prekladom poveruje prekladateľská agentúra, pričom sa predpokladá, že odbornú slovnú zásobu zvládnu na adekvátnej úrovni. Finančné prostriedky na tlač propagačných materiálov získavajú prevažne prostredníctvom projektových výziev či už Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, alebo Európskej únie. V múzeu liptovskej dediny v Pribyline sa pripravujú nové texty, ktoré by sa mali objaviť aj v anglickej jazykovej mutácii. V iných lokalitách na uskutočnenie takéhoto zámeru chýbajú financie, alebo skanzen finančné prostriedky investuje radšej do iných oblastí. Môžeme teda konštatovať, že v skanzenoch sa dopredávajú pôvodné propagačné materiály a ich následná reedícia bude zabezpečovaná prostredníctvom dotlače na základe potrieb.⁷
Aj odborný výklad podlieha technologickým trendom a samotná prezentačná forma lektorov je v mnohých smeroch už zastaralá. V navštívených skanzenoch sme identifikovali aj nové trendy prezentácie. Múzeá ľudovej architektúry sa tiež snažia využívať moderné technológie a prezentácie posunúť do atraktívneho virtuálneho sveta. Na Slovensku je možné formou aplikácie absolvovať expozíciu Skanzenu v Zuberci a v Pribyline, zatiaľ však iba v slovenskom jazyku. Avšak napríklad v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke nebude projekt aplikácie realizovaný, aj napriek pozitívnemu nastaveniu vedenia, pretože v lokalite chýba akékoľvek sieťové pokrytie. Takáto forma prezentácie si vyžaduje vysoké vstupné náklady, ktoré nie sú dostupné pre všetky kultúrne inštitúcie a závisia aj od angažovanosti a ochoty zriaďovateľa na túto formu investície.
Keďže predpokladáme, že práve internet môže potenciálne osloviť najširšiu vrstvu návštevníkov, zamerali sme sa v našom prezentovanom prieskume na nasledovné oblasti: existencia vlastnej internetovej stránky a jej prípadné jazykové mutácie. Následne sme sledovali dostupnosť všetkých informácií v cudzom jazyku na stránke, ako aj prepojenie a aktivity múzeí na sociálnych sieťach. V nasledujúcej časti zhodnotíme výsledky dostupnosti cudzojazyčných informácií o skanzenoch prostredníctvom internetu.⁸

Ako je z tabuľky evidentné, disponujú takmer všetky skanzeny vlastnými internetovými stránkami. Prekvapivo málo informácií je zverejnených o Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku, ktoré vlastnú stránku nemá. Z prieskumu sme ako najatraktívnejšiu a najaktuálnejšiu vyhodnotili stránku Skanzenu Stará Ľubovňa, ktorá je prezentovaná spolu s hradnou expozíciou. Koncepcia stránky je pútavá, atraktívna, obsahuje aktuálne informácie o podujatiach, ako aj o samotnej expozícii. Taktiež má najviac jazykových mutácií, v anglickom, poľskom, nemeckom, maďarskom a ruskom jazyku, ktoré sú preložené komplexne a obsahujú všetky informácie. Cudzojazyčné mutácie internetových stránok sme tiež zaznamenali u ďalších troch skanzenov, pričom však informačne obsahujú iba základné informácie, ktoré nie sú aktualizované, prípadne aktualizovaná informácia je uvedená na anglickej stránke v slovenskom jazyku. Ako vizuálne atraktívne stránky hodnotíme stránky skanzenu v Zuberci, v Pribyline a vo Vychylovke. Okrem pútavého dizajnu obsahujú prehľadne usporiadané informácie, aktuálne kalendárium nadchádzajúcich udalostí, ako aj odkaz na možné aplikácie. Všetky skúmané skanzeny majú prezentáciu svojich expozícií na sociálnej sieti, pričom prevláda facebook. Touto formou sú zverejňované aktuálne informácie o podujatiach a akciách v jednotlivých lokalitách, pričom umožňujú priamu interakciu verejnosti vo forme pridávania fotografií a komentárov. Obsah týchto stránok je koncipovaný v slovenskom jazyku, čo je vzhľadom na majoritnú časť návštevníkov pochopiteľné. Skanzeny na Slovensku sa podľa našich zistení prioritne orientujú na domácich návštevníkov. V slovenskom jazyku sú koncipované aj sprievodné podujatia, ktorých sa zúčastňujú aj zahraniční hostia, tí si však preklady alebo lektorský výklad musia zabezpečiť sami.
V ďalšej časti prieskumu nás zaujímala spoločná prezentácia informácií o skanzenoch a pamiatkových rezerváciách ľudovej architektúry Slovenska prostredníctvom internetu.⁹ Práve internetové stránky slúžia turistom na prvotnú orientáciu pri návšteve cudzej krajiny. Okrem turisticky dobre známych lokalít často hľadajú menej sprofanované miesta. Prostredníctvom internetu sme skúmali dostupnosť informácií o skanzenoch a pamiatkových rezerváciách ľudovej architektúry Slovenska. Zistili sme, že jednotná stránka, ktorá by prinášala prehľad o nami skúmaných lokalitách neexistuje. V anglickej a nemeckej jazykovej mutácii sme našli viacero stránok, ktoré však nediferencovali skanzen od pamiatkovej rezervácie a zároveň zahŕňali aj miesta, ktoré pamiatkovými rezerváciami či skanzenmi nie sú. Stránky v nemeckom či anglickom jazyku ponúkajú zmes rôznych foriem ubytovania blízko pamiatkových rezervácií. Na stránke www.travelguide.sk je ako skanzen uvedený aj Bojnický dvor, či Nestville park. Taktiež sme nenašli jednotnú prezentáciu ani na stránke tripadvisor, ktorú cestovatelia radi pri plánovaní ciest využívajú. Ako podstatne erudovanejšiu a informačne hodnotnú stránku vnímame www.slovakia.travel.sk, ktorej spravovateľom a prevádzkovateľom je Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Návštevník tu nájde prehľadné informácie o kultúre, gastronómii, pamiatkach a jedinečnostiach Slovenska. Zvláštna sekcia sa venuje popisu skanzenov a pamiatkových rezervácií. Stránka je okrem anglickej a nemeckej verzie dostupná v maďarčine, poľštine, ruštine či čínštine. Celkovo však dostupnosť informácií o pamiatkových rezerváciách a múzeách ľudovej architektúry v prírode môžeme hodnotiť ako nedostatočnú.

Záver. Múzeá ľudovej architektúry v prírode, ako aj pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry majú potenciál na prilákanie zahraničných turistov. Ich prínosom je atraktívne prostredie, predstavenie vidieckej architektúry, ako aj to, že nie sú sprofanované a turistami masívne preplnené. Väčšiu perspektívu na rozvoj cestovného ruchu vidíme práve v skanzenoch, pretože v pamiatkových rezerváciách v dôsledku vlastníckych vzťahov sú intencie na propagáciu chránených objektov rôzne. Niektoré pamiatkové rezervácie tiež stavebným rozvojom obcí strácajú jedinečný charakter a nedostatok ďalších atraktivít v okolí nemotivuje návštevníkov k dlhšej návšteve. Skanzeny však majú potenciál na zachovanie nielen tradičných sídiel vidieckeho obyvateľstva, ale rôznymi sprievodnými podujatiami a atmosférou lokality ponúkajú návštevníkom neopakovateľný zážitok. Perspektívou k ďalšej propagácii by mohlo byť vytvorenie spoločnej platformy vo viacerých cudzojazyčných mutáciách, kde by si potenciálny návštevník vedel zistiť všetky dôležité informácie. Zistili sme, že väčšina skanzenov disponuje vlastnou internetovou stránkou, avšak mnohokrát sú na nej informácie iba v slovenskom jazyku, ktoré nie sú dostatočne aktualizované. Aj tento priestor by mohol byť využitý pre cudzojazyčnú propagáciu, čo si však vyžaduje dostatočnú jazykovú pripravenosť odborných pracovníkov týchto kultúrnych inštitúcií. Z našich zistení tiež vyplýva, že existencia cudzojazyčných propagačných materiálov tak v skanzenoch, ako aj v pamiatkových rezerváciách je výrazne ovplyvnená finančnou situáciou a skúmané lokality radšej investujú získané financie do iných oblasti. Dostupné propagačné materiály sú na veľmi dobrej jazykovej úrovni a boli vypracované buď lektormi, alebo poverenými prekladateľmi. Ako vyplynulo aj z rozhovorov s pracovníkmi jednotlivých skanzenov, je cudzojazyčná pripravenosť budúcich absolventov odborov kultúry veľmi dôležitá. Práve tu vidíme opodstatnenie vytvorenia e-learnigového kurzu v anglickej a nemeckej jazykovej mutácii, ktorý si kladie za cieľ rozšírenie odbornej slovnej zásoby v oblasti tradičnej kultúry v cudzom jazyku. Zamýšľaný kurz bude reflektovať vybrané témy tradičnej kultúry, pričom získané cudzojazyčné materiály využijeme pri hľadaní správnych ekvivalentov výrazov, ktoré nie sú obsahom aktívnej každodennej slovnej zásoby v cudzom jazyku. E-learningový kurz bude rozdelený do jednotlivých modulov a umožní frekventantom samostatný postup pri osvojovaní si odbornej slovnej zásoby.

¹Príspevok je výstupom grantovej úlohy KEGA 001UKF-4/2021 Tradičná kultúra regiónov Slovenska v cudzojazyčnom vzdelávaní dištančnou formou.
²O skalných obydliach je dostupná propagačná brožúra v slovenskom jazyku od A. Uhnáka pod názvom Skalné obydlia v Brhlovciach (2019), ktorú je možné si zakúpiť pri návšteve múzea.
³Propagáciu PRĽA Čičmany sme identifikovali iba v slovenskom jazyku, konkrétne išlo o propagačný materiál Rajeckej doliny, vydávaný za finančnej podpory MDV SR. Z európskeho fondu regionálneho rozvoja boli financované dve brožúry o obci Čičmany vydané v roku 2015.
⁴Občianske združenie Zlatá cesta vydalo v roku 2015 s podporou fondu na rozvoj vidieka súbor propagačných materiálov pod názvom Sprievodca regiónom. Tieto propagačné materiály tvoria: DVD, bedekre a propagačné brožúry v štyroch jazykoch (AJ, NJ, SJ, MJ). Brožúry, v ktorých nájdeme základné informácie, sú tematicky členené na: včeliu cestu, kúpeľníctvo, adrenalínové dobrodružstvo, múzeá a galérie, vínnu cestu, stravovanie, Sebechleby a okolie. Bedekre predstavujú komplexnejšie informácie o všetkých obciach patriacich k OZ Zlatá cesta.
⁵V obci Špania dolina sa o vydávanie propagačných materiálov stará aj OZ Herrengrunt. Ich propagačným materiálom je brožúra od autorov A. Sitár a M. Kvietok pod názvom 10 years of Miner´s Fraternity Herrengrund – Špania Dolina, ktorá popisuje činnosť a aktivity OZ a tiež prináša nájdené artefakty z baníckej minulosti obce. Z fondov regionálneho rozvoja boli financované aj ďalšie propagačné materiály: CD Špania Dolina, ako aj publikácia turistický sprievodca so súborným názvom Špania dolina. Klenot Slovenska. Turistický sprievodca.
⁶Bezplatne si návštevník môže v TIK vyzdvihnúť propagačný leták o obci Vlkolínec, ktorý poskytuje základné informácie vo viacerých jazykoch, napr.: nemecký, francúzsky, ruský. K dispozícii je aj mapa obce s konkrétnym popisom najvýznamnejších objektov v slovenskom, poľskom, anglickom a nemeckom jazyku. Propagačné materiály sú vydané mestom Ružomberok.
⁷V priestoroch pokladne Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke sú k dispozícii v nemeckom jazyku z roku 1998 pod názvom Historische Spritzkehrenwaldbahn Nova Bystrica – Vychylovka. Aktuálna propagačná brožúra z roku 2021 nesie názov Železničky Žilinskej župy. S podporou Ministerstva kultúry boli v roku 2010 vydané brožúry v nemeckom, anglickom a slovenskom jazyku, ktoré prinášajú základné informácie o všetkých slovenských skanzenoch. V rámci projektu EU s názvom Ovčia vlna v minulosti a súčasnosti pre krásu a úžitok, vyšla dvojjazyčná, slovensko-poľská brožúra o Múzeu liptovskej dediny v Pribyline.
⁸Pri hľadaní cudzojazyčných informácií o skanzenoch sme navštívili ich oficiálne stránky, ktorých adresy uvádzame ďalej https://www.hradlubovna.sk, https://www.kysuckemuzeum.sk, http://www.muzeumbardejov.sk, https://www.muzeumhumenne.sk, https://www.muzeumbs.sk, https://liptovskemuzeum.sk, https://muzeum.zuberec.sk, https://www.skanzenmartin.sk. Pri prieskume sme sledovali aktuálnosť údajov, jazykové mutácie a ich kompatibilitu so slovenskou verziou. Taktiež sme si všímali grafickú úpravu stránku a jej vizuálnu atraktívnosť.
⁹Za týmto účelom sme preskúmali viaceré stránky v nemeckom a anglickom jazyku a následne sme vyčlenili nasledovné stránky www.tripadvisor.de, www.travelguide.sk a www.slovakiatravel.de, aby sme poukázali na rozdielnosť prezentácie informácií o skanzenoch a pamiatkových rezerváciách Slovenska.

Literatúra a pramene:
Kačírek, L.: Kultúrne dedičstvo Slovenska. Bratislava: Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o. z. 2016.
Kolektív autorov.: Špania dolina. Klenot Slovenska. Turistický sprievodca.2013. Banská Bystrica: Aprint. 2013.
ONDREJKA, K.: Malý lexikón ľudovej kultúry Slovenska. Bratislava: MAPA Slovakia, 2003.
SITÁR, A. – KVIETOK, M: 10 years of Miner´sFraternity Herrengrund – Špania Dolina, B. Bystrica. 2015.
ŠVEDOVÁ, M – VARGOVÁ, T.D. – JUSKOVÁ, M.: Komparatívna analýza návštevnosti a koncentrácia múzeí v prírode na území Slovenska. In. Mladá veda. Číslo 2, ročník 8., 2020. ISSN 1339-3189. S 63 – 80.
Zákon č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu.
UHNÁK, A.: Skalné obydlia v Brhlovciach. Levice: Tekovské múzeum. 2019. ktorú je možné si zakúpiť pri návšteve Múzea.

Informátori:
Informátor č. 1: Bc. Michalíková I., starostka obce Čičmany, rozhovor realizovaný 14. 03. 2022, Čičmany
Informátor č. 2: Mgr. Korčušková P., referentka OU Podbiel, rozhovor realizovaný 15. 03. 2022, Podbiel