Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. V priebehu posledných dvoch rokov sa dištančná forma vzdelávania na vysokých školách stala dominantnou pre protipandemické opatrenia súvisiace s pandémiou COVID-19. Z tohto dôvodu je dôležité venovať pozornosť výskumu dopadu dištančnej formy vzdelávania na kvalitu výučby. V našom príspevku sa budeme zameriavať na skúmanie skúseností a postojov študentov
Katedry manažmentu kultúry a turizmu na UKF v Nitre. Problematike online vzdelávania je venovaná pozornosť už dlhší čas, avšak pandémia COVID- 19 výrazne zvýšila záujem o skúmanie tohto fenoménu. Bolo publikovaných veľa štúdií, ktoré skúmali pozitívne a negatívne stránky dištančnej formy vzdelávania. Niektorí autori (Klimová, Zamborová, 2020, str.8; Štefčík, Vezjak, 2021) poukazujú najmä na problémy spojené s technickým vybavením, ako napr. nedostatočné počítačové vybavenie, nedostatočný prístup študentov k internetu v niektorých vidieckych oblastiach. Okrem technických problémov je výskum venovaný aj problematike nedostatku sociálnej interakcie študentov s pedagógmi, ako aj medzi sebou navzájom, ktorá je taktiež vážnym problémom dištančného vyučovania (N. Peimani and H. Kamalipour, 2021, str. 12). Podľa Štefančíka a Stradiotovej (2021, str. 120) je najväčším nedostatkom online výučby nedostatok sociálnej interakcie medzi pedagógom a študentmi. Ďalšou problematickou oblasťou, ktorú identifikovali títo autori, je nedostatočná informatizácia škôl na Slovensku a taktiež nižšia možnosť objektívne zhodnotiť vedomosti študenta počas skúšky v online priestore. V našej štúdii sa budeme venovať analýze podobných činiteľov vplývajúcich na kvalitu výučby z pohľadu študentov. Ciele a metodika výskumu. Cieľom našej štúdie bolo zistiť, aké je vnímanie kvality dištančnej formy výučby na Katedre manažmentu kultúry a turizmu počas pandémie COVID- 19. V našom výskume sme sa zamerali na identifikáciu hlavných pozitív a negatív dištančného vyučovania, na spokojnosť študentov s úrovňou online vzdelávania na katedre, pokúsili sme sa identifikovať hlavné obmedzenia, ktoré táto forma vzdelávania priniesla a taktiež sme skúmali možnosť jej využívania aj po skončení pandémie. Náš výskum bol realizovaný vo februári 2022, teda v čase, keď mali študenti už dvojročnú skúsenosť s online výučbou. Výskumu sa zúčastnilo 63 študentov tretieho ročníka bakalárskeho štúdia a prvého a druhého ročníka magisterského štúdia. Našu výskumnú vzorku tvorili výlučne študenti dennej formy štúdia, pretože sa domnievame, že tí boli najviac konfrontovaní so všetkými aspektmi dištančného vzdelávania. Samotný výskum bol uskutočnený dotazníkovou metódou. Dotazník s názvom Vnímaný dopad dištančnej formy vzdelávania na kvalitu výučby na Katedre manažmentu kultúry a turizmu, UKF v Nitre bol uverejnený na stránke www.survio.com a link na tento dotazník bol rozposlaný študentom manažmentu kultúry a turizmu, UKF v Nitre prostredníctvom ich študentskej mailovej adresy. Študenti tak mali možnosť vyplniť dotazník v online forme. Dotazník pozostával z 19 otázok a zber odpovedí sa uskutočnil v mesiaci február 2022. Okrem uzatvorených otázok sme v dotazníku použili aj otvorené otázky, ktorými sa nám podarilo zistiť zaujímavé skutočnosti, ktoré by sme uzatvorenými otázkami neodhalili.
Výsledky. Otázky v dotazníku by sa dali rozdeliť do niekoľkých častí. V rámci jednotlivých častí sme skúmali spokojnosť študentov s úrovňou dištančnej výučby, hodnotili sme jednotlivé formy vyučovacích hodín, taktiež sme sa venovali vplyvu technického vybavenia, vhodnosti domáceho prostredia, spôsobom skúšania a tiež sociálnej interakcii so spolužiakmi a pedagógmi. Prvou otázkou sme sa snažili zistiť, do akej miery študenti považujú dištančnú formu výučby za plnohodnotnú náhradu prezenčnej formy. Až 19 respondentov (čo predstavuje až 30,2 %) odpovedalo áno a 28 respondentov (t. j. 44,4 %) uviedlo, že dištančná výučba je čiastočne plnohodnotnou náhradou prezenčnej formy, inými slovami, až 74,4 % študentov odpovedalo na otázku kladne, čím vyjadrili pozitívny postoj k tejto forme vzdelávania.
Zápornú odpoveď uviedlo 15 študentov, čo predstavuje 23,8 % všetkých odpovedí. Ďalšia otázka bola smerovaná na možné zachovanie hybridnej formy výučby v budúcnosti aj v prípade, ak to nebude nevyhnutné. Takmer 77 % respondentov odpovedalo, že by uvítali čiastočné zachovanie dištančnej formy výučby aj po pandémii, 23,8 % respondentov odpovedalo záporne a zvyšných 6,3 % prejavilo svoju nerozhodnosť odpoveďou neviem.
Nasledujúcimi otvorenými otázkami sme sa snažili identifikovať hlavné pozitíva a negatíva dištančnej formy vzdelávania. V tejto časti sa ich pokúsime zhrnúť. Medzi najväčšie výhody online vyučovania študenti označili úsporu času a tiež finančných prostriedkov, ktoré nemuseli investovať na presúvanie sa do priestorov školy. Úsporu nákladov na bývanie uvádzali najmä študenti, ktorí pochádzajú zo vzdialenejších častí Slovenska. Ďalšia výhoda týkajúca sa času bola pre nich aj v tom, že čas medzi jednotlivými hodinami nemusia tráviť v škole, ale môžu ho efektívne využiť, ak sú doma. Niektorí respondenti uviedli možnosť zaznamenávať si poznámky v elektronickej podobe ako jednu z výhod dištančného vyučovania, keďže táto možnosť je v priestoroch školy čiastočne obmedzená technickými možnosťami (napr. možnosti pripojiť viac notebookov do elektriny súčasne a pod.). Niektorí uvádzali to, že takáto forma výučby je komfortnejšia, čo tiež súvisí s úsporou času a energie na cestovanie a presúvanie sa. Vzhľadom na to, že študentmi našej katedry sú aj študenti zo zahraničia, tí uvádzali ako jednu z výhod možnosť pripojiť sa na vyučovanie aj z inej krajiny. Ďalšia skupina študentov uviedla, že ušetrený
čas väčšinou investovali tak, že si našli prácu, čo im neprinieslo iba finančné výhody, ale aj získanie praktických zručností. Zaujímavou odpoveďou bolo uvedenie, že dištančná forma výučby priniesla väčšiu samostatnosť študentov v štúdiu. Niektorí ako výhodu uvádzali ochranu zdravia, čo bol aj prvotný dôvod, prečo bola dištančná výučba uvedená do praxe počas pandémie COVID-19. Ak by sme mali zhrnúť odpovede na otázky, aké sú najväčšie výhody online vzdelávania, jednoznačne prevažovali odpovede týkajúce sa úspory času a tiež financií spojené s výdavkami za cestovanie a bývanie.
Čo sa týka nevýhod, pomerne veľká skupina respondentov uviedla, že dištančné vyučovanie nemá žiadne nevýhody, čo v podstate korešponduje s množstvom pozitívnych odpovedí na prvé dve otázky, kde sme tiež zistili pozitívny postoj k tejto forme výučby.

Okrem toho však študenti uvádzali niektoré nevýhody, o ktorých sa teraz zmienime. Veľkú skupinu odpovedí tvorili technické problémy, ako napr. problémy s pripojením sa na hodinu: výpadky domáceho internetu, výpadky systému meet, ktoré často narúšali priebeh hodiny a znemožňovali tak plnohodnotné osvojovanie si vedomostí. Druhým najčastejšie uvádzaným problémom boli ťažkosti so sústredenosťou a udržaním pozornosti, čo je pri online vyučovaní oveľa náročnejšie ako pri prezenčnej forme štúdia. Študenti uvádzali, že domáce prostredie bolo zdrojom rôznych rozptýlení, ktoré boli prekážkou sústredenia sa. Niektorí označili dištančnú formu vzdelávania za monotónnu, demotivujúcu, dokonca až frustrujúcu a vedúcu k lenivosti. Treťou najpočetnejšou odpoveďou bol nedostatok sociálneho kontaktu. Niektorým študentom chýbal kontakt so spolužiakmi, naopak iní uvádzali nedostatok sociálnej interakcie s pedagógom. Komunikácia s pedagógmi bola ochudobnená natoľko, že to často malo vplyv na porozumenie preberanej látke. V dôsledku pomalšej interakcie niektorí študenti uviedli, že sa znížilo množstvo preberanej látky počas hodín a taktiež často nerozumeli učivu. Nedostatok kontaktov so spolužiakmi aj pedagógmi mal negatívny vplyv nielen na kvalitu porozumenia, ale aj celkovo na psychický stav študentov. Niektorí študenti uviedli, že im chýbala prax, účasť na exkurziách alebo mimoškolské aktivity. Ďalší spomenuli jednotvárnosť v režime dňa pri takejto forme výučby, ktorá pre nich znamená stráviť celý deň rovnakou činnosťou, t. j. sedením pred počítačom.
Ďalšia časť dotazníka bola zameraná na zhodnotenie foriem výučby používaných v online vzdelávaní na Katedre manažmentu kultúry a turizmu. 31,7 % študentov označilo prednášku ako najprínosnejšiu formu dištančnej výučby, 28,6 % označilo seminárne práce zadávané vyučujúcim a 19 % študentov považuje semináre s možnosťou komunikácie s vyučujúcim za najprínosnejšie spomedzi všetkých foriem. Na otázku, ktorú z foriem dištančného vzdelávania študenti považujú za najmenej prínosnú 52,4 % študentov označilo samoštúdium, 20,6 % označilo seminárne práce za neefektívny spôsob výučby a je zaujímavé, že prednášku neoznačil ani jeden študent, z čoho vyplýva, že túto formu online vyučovania všetci považujú za viac alebo menej prínosnú. Je to pochopiteľné, pretože sociálna interakcia, ktorá sa ukázala ako jedna zo slabých stránok dištančného vyučovania, počas prednášky nehrá až tak dôležitú úlohu, a teda kvalita výučby pri prednáške je porovnateľná s prezenčnou formou. Tento fakt by mohol byť zohľadnený aj pri zvažovaní zachovania hybridnej výučby, kedy by prednášky eventuálne mohli prebiehať online formou a semináre, kde je vyžadovaný väčší kontakt s vyučujúcim by prebiehali prezenčne. Avšak je potrebné vziať do úvahy aj pohľad pedagógov, pre ktorých je nedostatok spätnej väzby aj počas prednášok vo výskumoch často uvádzaným faktorom negatívne vplývajúcim na kvalitu výučby. Ďalšou otázkou sme zisťovali, ktorá z foriem výučby bola najpoužívanejšia na Katedre manažmentu kultúry a turizmu. Za najpoužívanejšiu študenti označili seminárne práce zadávané vyučujúcim (42,8 %) a tiež prednášku (39,7 %). 12,7 % študentov uviedlo semináre s možnosťou komunikácie s vyučujúcim. Graf č. 3 prináša porovnanie najpoužívanejšej a najprínosnejšej formy výučby. Z grafu vyplýva, že prednáška a seminárne práce boli označené ako najobľúbenejšie a sú zároveň aj najprínosnejšie z pohľadu študenta.
Ďalšie dve otázky boli zamerané na technické vybavenie a kvalitu internetového spojenia. Na otázku, či boli študenti nútení si zakúpiť nový notebook prípadne inú techniku z dôvodu prechodu na online výučbu až 32 študentov, čo predstavuje 50,8 % odpovedalo áno. Nutnosť investovať do lepšieho internetového pripojenia vyjadrilo 19 študentov, čo je približne tretina všetkých opýtaných (30,1 %). Z uvedených odpovedí vyplýva, že veľké percento študentov muselo investovať svoje prostriedky do technického vybavenia, ktoré bolo nedostatočné vzhľadom na prebiehajúcu dištančnú formu výučby.
V ďalšej časti dotazníka sme skúmali vhodnosť domáceho prostredia na online  výučbu. 42,9 % respondentov vyjadrilo, že svoje domáce prostredie považuje za úplne vhodné a nerušivé a ďalších 27 % študentov ho považuje za pomerne nerušivé. Negatívne sa k tejto otázke vyjadrilo spolu 30,1 % respondentov. Pri otázke, či mali problém so sústredením sa a udržaním pozornosti až 73 % respondentov
vyjadrilo väčšiu alebo menšiu mieru nesústredenosti počas online výučby: 23,8 % sa nedokázalo sústrediť veľmi často, 17,5 % často a 31,7 % malo občas problémy s pozornosťou. Iba 27 % študentov uviedlo, že nikdy nemali problém sa sústrediť na výučbu.
Ďalšia časť dotazníkového prieskumu bola zameraná na mieru sociálnej interakcie s pedagógmi, ale aj so spolužiakmi. Odpovede na tieto dve otázky sa značne líšili. Kým na otázku dostatočnej komunikácie s pedagógmi študenti odpovedali pomerne kladne, sociálna interakcia so spolužiakmi už bola hodnotená ako veľmi absentujúca u značného množstva študentov.

52,4 % študentov odpovedalo, že komunikácia s pedagógmi bola pre nich dostatočná a pre 34,9 % bola táto komunikácia dostatočná aspoň čiastočne.
Iba 12,7 % vyjadrilo nespokojnosť s mierou sociálnej interakcie s pedagógmi. Čo sa týka komunikácie medzi študentmi navzájom 42,9 % považuje túto komunikáciu za nedostatočnú a ďalších 33,3 % ju pokladá iba za čiastočne uspokojivú. Spokojnosť s mierou komunikácie so spolužiakmi vyjadrilo iba 23,8 % študentov. Toto porovnanie je vyjadrené aj v grafe č. 5.
Posledné tri otázky boli venované skúškam a preverovaniu vedomostí. Prvou otázkou sme zisťovali náročnosť absolvovania predmetu a skúšky v porovnaní s prezenčnou formou. Až 71,4 % respondentov odpovedalo, že absolvovanie skúšky pokladajú za rovnako náročné, pre 19 % študentov boli skúšky menej náročné a iba 9,6 % študentov pokladá skúšanie dištančnou formou za náročnejšie ako prezenčnou formou. Ďalšou otázkou sme skúmali objektívnosť hodnotenia pedagóga. Výsledky tejto otázky sú porovnateľné s predchádzajúcou: 84,1 % študentov pokladá hodnotenie za rovnako objektívne, 11,1 % za menej objektívne a 4,8 % respondentov uviedlo, že hodnotenie počas dištančného preverovania vedomostí bolo objektívnejšie ako počas prezenčnej výučby. Z toho vyplýva, že veľká väčšina študentov považuje
hodnotenie počas online výučby za rovnako objektívne a tiež rovnako náročné ako počas prezenčného skúšania. Na otázku najviac používanej formy skúšania 58 študentov uviedlo ústnu skúšku cez videohovor a 46 študentov označilo písomnú skúšku s dohľadom cez videohovor. Ostatné formy skúšania (ako napr. online test cez e-learningový portál), seminárna práca, prezenčná skúška získali iba zanedbateľný počet bodov.
Záver. Dotazníkovým prieskumom sme zisťovali, aké je vnímanie kvality dištančnej formy výučby na Katedre manažmentu kultúry a turizmu počas pandémie COVID- 19. V našom prieskume sme sa zamerali na viaceré aspekty online vzdelávania, ako napr. hlavné pozitíva a negatíva dištančného vyučovania, spokojnosť študentov s úrovňou online vzdelávania na katedre, hlavné obmedzenia, technické zabezpečenie, množstvo sociálnej interakcie, vplyv domáceho prostredia či vnímanú náročnosť absolvovania skúšok. Až 74 % študentov vyjadrilo spokojnosť s úrovňou dištančného vzdelávania na katedre a 77 % študentov by uvítalo čiastočné zachovanie dištančnej formy výučby aj po skončení pandémie. Medzi hlavné výhody online vzdelávania študenti zaradili najmä úsporu času a prostriedkov za cestovanie a bývanie. Za hlavné nevýhody študenti považujú technické problémy, nedostatok sociálnej interakcie so spolužiakmi ako aj s pedagógmi a neschopnosť sústrediť sa v domácom prostredí. Ak porovnáme hodnotenie priebehu výučby s preverovaním vedomostí dištančnou formou, študenti vnímajú väčší negatívny dopad online vzdelávania na priebeh samotnej výučby ako na skúšanie.

Literatúra a pramene:
ANDERSON, T: The Theory and Practice of Online Learning, 2nd ed.; Athabasca University Press: Edmonton, Canada, 2008.
DAVIS, N. L. – GOUGH, M.- TAYLOR, L.L.: Online teaching: Advantages, obstacles and tools for getting it right. J. Teach. Travel Tour. 2019, 19, 256–263.
DUMFORD, A. D. – MILLER, A.L.: Online learning in higher education: Exploring advantages and disadvantages for engagement. J. Comput. High. Educ. 2018, 30, 452–465.
KLIMOVÁ, B. – ZAMBOROVÁ, K: Use of Mobile Applications in Developing Reading Comprehension in Second Language Acquisition
PEIMANI, N. – KALIMAPOUR H.: Online Education in the Post COVID-19 Era: Studetns Perception and learning Experience. Education Sciences, vol. 11, pp. 1–14, 2021. A Review Study, Education Sciences, vol. 10, No. 12, pp. 1–11, 2020.
ŠTEFANČÍK, R. – STRADIOTOVÁ, E.: Obstacles and Limitations in the Use of Modern Technologies in Higher Education During the Covid-19 Pandemic in Slovakia. 2021. 1st International Conference on Technology Enhanced Learning in Higher Education (TELE), 2021, pp. 119-122.
ŠTEFČÍK, J. – VEZJAK, S.: Online Approach towards Effective Elearning and Teaching: Challenges in Designing Digital Content. Hamburg: Verlag Dr. Kovač, 2021.