Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. V predloženom príspevku sa venujeme dvom pamiatkovým rezerváciám ľudovej architektúry, ktoré geograficky od seba nie sú veľmi vzdialené a sú podobné charakterom vzniku svojich objektov. Ide o PRĽA Brhlovce, ktorej expozícia predstavuje skalné obydlia vytvorené vytesaním do tufovej skaly a PRĽA Sebechleby – Stará Hora, ktorá predstavuje komplex vínnych pivníc ručne vytesaných do tufového podložia. Zameriame sa na všeobecnú charakteristiku oboch skúmaných lokalít a uvedieme výsledky terénneho výskumu, ktorý sme realizovali na jeseň roku 2021. Jeho cieľom bolo zmapovať súčasný stav a dostupnosť propagačných a informačných materiálov v cudzom jazyku oboch skúmaných miest a identifikovať existujúce problémy či nedostatky, s ktorými sa môžu stretnúť nielen zahraniční návštevníci uvedených lokalít.
Charakteristika skúmanej lokality Brhlovce. Starobylá obec Brhlovce leží 15 km východne od mesta Levice. Tvárnosť okolia obce sformovala sopečná činnosť treťohôr, čoho dôkazom sú tunajšie lokality pórovitých andezitových tufov a tufitov. Okolie bolo osídlené už v dobe kamennej, o obci sa však prvá písomná správa zachovala až z roku 1245, kedy sa spomína pod názvom Burfen, neskoršie Horné Brhlovce. Súčasná geografická podoba obce vznikla v roku 1952 zlúčením dvoch samostatných usadlostí Dolných a Horných Brhloviec, ktoré stavebne súviseli, a získala terajší názov Brhlovce. Obec sa stala vyhľadávaným miestom domácich aj zahraničných turistov kvôli skalným obydliam vykresaným do ľahko spracovateľného tufu a tufitu. (Spracované podľa: https://www.lia.mskslevice.sk/klient-742/stranka-12750)
Skalné obydlie v Brhlovciach je obvykle vytesaná izba a viacero hospodárskych priestorov (maštaľ, komora, šopa, pivnica, letná kuchyňa). Jednotlivé miestnosti sú do skaly vytesávané osobitne, každá so samostatným vchodom. Niektoré skalné priestory v Brhlovciach boli trvalo obývané ešte v 70. rokoch 20. storočia. (Uhnák, 2019: 16)
Podľa miestnych tradícií skalné priestory na bývanie majú vraj pôvod v spôsobe ochrany pred Turkami v 16. a 17. storočí. Matej Bel ich spomína vo svojom diele „Notitia Hungariae novae historico geographica divisie in parks quatuor“ z roku 1742. V súčasnosti je tento prvotný názor pravdepodobne aj pre atraktívnosť príbehu najčastejšie prezentovaný laickou verejnosťou. Odborníci ho však odmietajú a skalné obydlia považujú za jav výrazne mladší, datovaný do 18. storočia. Táto teória vychádza zo sociálneho vývinu miestneho obyvateľstva. Predpokladá, že pôvodne vínne pivnice sa začali používať na bývanie medzi najchudobnejšou vrstvou lokálneho obyvateľstva. (Uhnák, 2019: 15)
Ulica s obytnými a hospodárskymi priestormi v miestnej časti Šurda bola v roku 1983 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. V roku 1988 bola nehnuteľnosť č. 142 odkúpená od súkromných vlastníkov so zámerom budovania muzeálnej expozície, ktorá v roku 1993 získala medzinárodné ocenenie za záchranu a reštauráciu architektonickej pamiatky Europa Nostra. Z dôvodu mimoriadneho záujmu návštevníkov o tieto vzácne a ojedinelé pamiatky, Tekovské múzeum v Leviciach v roku 1992 zriadilo muzeálnu expozíciu v usadlosti č. 142, ktorá dokumentuje tunajšiu zvláštnu formu ľudového obydlia, staviteľstvo a bytovú kultúru obyvateľov Brhloviec.

Obrázok č. 1

Objekty tejto usadlosti dokumentujú niekoľko vývinových období ľudovej architektúry v Brhlovciach. Usadlosť pozostáva z dvoch sedliackych domov so stálou expozíciou a dvojpodlažného priestoru vytesaného v 10 metrov vysokej skalnej stene. Na hornom podlaží z pôvodného trojpriestorového obydlia (pitvor, izba, komora) zostalo len torzo izby a komôrka. Mladšia, dolná časť na úrovni dvora sa skladá z troch izieb, pôvodnú funkciu si tu zachovala letná kuchyňa a komora. (Uhnák, 2019: 19)
Uchovanie architektonickej a kultúrnej zvláštnosti tejto lokality, a najmä kontinuálne využívanie skalných obydlí aj v súčasnosti, bolo dôvodom, že v Brhlovciach sú uličky Šurda a Dolinka už 30 rokov pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Zároveň s Tekovským múzeom tu realizuje svoju činnosť Občianske združenie Nový dvor Brhlovce. Ide o umelecko-remeselnú vzdelávaciu spoločnosť, ktorej cieľom je predovšetkým:

– uchovanie tradičných hodnôt v kompaktnom historickom celku uličky Šurda v Brhlovciach (architektúra, remeslá, životný štýl);
– dôsledná odborná rekonštrukcia historických skalných obydlí (dohľad Ministerstva kultúry SR- KPÚ);
– vytváranie dielní s remeselnou, umelecko-remeselnou a umeleckou produkciou aj pre uplatnenie hendikepovaných ľudí (reštaurovanie, opravy, brašnárstvo, obuvníctvo, krajčírstvo, kováčstvo, keramika, vitráž…) a organizovanie vzdelávania v menovaných oblastiach;
– vytvorenie úžitkového hospodárstva, založeného na ekologických princípoch.

V objektoch č. 141, 143, 144, 145, 242 realizovalo OZ Nový Dvor čistiace a odkrývacie práce a pokračujú v historicko-architektonickom prieskume lokality. (Spracované podľa: https://www.brhlovce.sk/oz-novy-dvor.html)
Vlastný výskum. 13. 10. 2021 sme realizovali terénny výskum v obci Brhlovce zameraný na zmapovanie súčasného stavu cudzojazyčných informačných materiálov lokality a dostupnosť lektorského výkladu v cudzom jazyku. Bývalý riaditeľ Tekovského múzea PhDr. Ján Dano nám poskytol odborný výklad a prehliadku vysunutej expozície v Brhlovciach. Na základe riadeného rozhovoru sme získali niekoľko poznatkov. Ako uviedol, najväčšiu popularitu zažila vysunutá expozícia Tekovského múzea v Brhlovciach v 90. rokoch minulého storočia, kedy rezerváciu navštevovali pravidelne nielen školské zájazdy, ale aj domáci i zahraniční (prevažne nemecky hovoriaci) kúpeľní hostia z neďalekých Dudiniec. V súčasnosti je návštevnosť v porovnaní s minulosťou pomerne nízka (návštevnosť za posledné roky je uvedená v tabuľke 1), pomer domácich a zahraničných turistov nie je evidovaný.

V Brhlovciach okrem Tekovského múzea, ktorého činnosť spadá pod Ministerstvo kultúry SR, pôsobí aj OZ Nový Dvor, ktoré sa pokúša o obnovu a záchranu architektonických objektov a snaží sa zatraktívniť lokalitu vytváraním tematických akcií. V oboch prípadoch je objem prostriedkov na obnovu a záchranu objektov, ako aj na fungovanie expozície a jej propagáciu nepostačujúci. Aktuálne absentujú informačné materiály nielen v cudzích, ale aj v slovenskom jazyku (plánuje sa dotlač staršej brožúry z roku 2019), lektora na plný úväzok rezervácia nemá. Na vopred dohodnutú prehliadku zabezpečuje lektorský výklad miestna obyvateľka, avšak iba v slovenskom jazyku. Rovnako chýbajú informačné tabule v inom ako slovenskom jazyku. Samostatná propagačná či informačná brožúra o pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry Brhlovce vytvorená nie je, rovnako neexistuje samostatná internetová stránka tejto lokality (informácie sú dostupné na stránke Tekovského múzea Levice). Múzeum zamýšľalo vytvoriť publikáciu o skalných obydliach v Brhlovciach v troch jazykoch (angličtina, maďarčina, nemčina), avšak tento plán nebol realizovaný. Vytváranie cudzojazyčných mutácií slovenských textov bolo doposiaľ zadávané na preklad agentúre a financované z rozpočtu Tekovského múzea so sídlom v Leviciach.
Závery výskumu v PRĽA Brhlovce. V rámci terénneho výskumu sme identifikovali v skúmaných lokalitách nasledujúce problémy: Obyvateľstvo obce Brhlovce starne, nemá záujem o rozvoj cestovného ruchu, samotná obec nedisponuje prostriedkami na rozvoj cestovného ruchu či revitalizáciu ľudovej architektúry pamiatkovej rezervácie. Problémom v tejto oblasti sú tiež majetkové pomery – skalná stena je vo vlastníctve obce, kým novšie obydlia v jednotlivých dvoroch v oblasti Šurda sú v súkromnom vlastníctve obyvateľov. Problém so zachovaním skalných obydlí spočíva aj v skutočnosti, že Tekovské múzeum vlastní iba jeden objekt (usadlosť č. 142), expozícia je malá a nemotivuje k opakovanej návšteve. Bezprostredné okolie objektov pôsobí zanedbaným až spustnutým dojmom. Pôvodný plán skúpiť všetky nehnuteľnosti v uličke nebol realizovaný, naopak, v súčasnosti dochádza k predaju nehnuteľností prípadne dedeniu objektov, ktoré následne menia svoju funkciu aj pôvodný architektonický charakter a stávajú sa víkendovými chatovými obydliami. V súčasnosti v oblasti pôsobiace OZ Nový Dvor postupne skupuje dostupné objekty so skalnými obydliami, rekonštruuje ich a sprostredkováva ubytovanie v niektorých objektoch. Osadili tiež niektoré informačné tabule, a zamýšľali organizovať podujatia na podporu rozvoja cestovného ruchu a popularizáciu tradičných remesiel v lokalite (napr. Ulička remesiel).  Získavanie finančných prostriedkov komplikuje aj fakt, že expozícia múzea je malá a ako taká sa neuchádza o získanie dotácií z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu.

Obrázok č. 2
Obrázok č. 3

Z hľadiska orientácie turistov nie je pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Brhlovce dostatočne označená, informačné tabule obce sú staré a poškodené (Obrázok č. 3). Napriek svojej jedinečnosti a unikátnosti danej charakterom stavieb má limitované možnosti k opakovanej návšteve turistov. Obec nevytvára predpoklady pre dlhší pobyt turistov v lokalite, absentuje v nej infraštruktúra podporujúca rozvoj cestovného ruchu (chýbajú ubytovacie a stravovacie možnosti, turistické informačné centrum, predaj suvenírov). OZ Nový Dvor vybudovalo v uličke Šurda kaviareň, ktorá ale nemá stále otváracie hodiny a jej prevádzka je podmienená sezónnosťou.

Obrázok č. 4

Vinohradnícka osada Stará Hora. Druhou skúmanou lokalitou charakteristickou objektmi tesanými do skaly bola vinohradnícka osada Stará Hora, ktorá bola v roku 1981 zapísaná do zoznamu Pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry na Slovensku. Osada predstavuje zriedkavo čistý charakter sústredných vinohradníckych pivníc mimo obydlia vinohradníkov. Vinohradnícka osada sa nachádza 3 km od obce Sebechleby, ktorej je súčasťou. Víno sa v obci vyrábalo už v 13. storočí, v 16. storočí sa začali kopať prvé pivnice. Prvá písomná zmienka o staršej vinohradníckej oblasti Mladá Hora je z roku 1219. Ide o tretí najstarší záznam o pestovaní viniča na Slovensku.

Obrázok č. 5

Vznik sústredených vinohradníckych pivníc na jednom mieste si vynútili špecifické okolnosti historického vývoja, ku ktorému sa pridružuje i vhodné geografické prostredie s možnosťou hĺbenia pivníc v tufovom podloží (sopečného pôvodu). Najstarší dátum vytesaného vročenia na pivnici na Starej Hore je z roku 1707. V centre osady sa nachádza kaplnka sv. Urbana s námestím. Ku hlavným pozoruhodnostiam Starej Hory patria nepochybne vínne pivnice kopané ručne a chyžky postavené nad nimi (Obrázok č. 6). Všetky sú v súkromnom vlastníctve. Celkovo je súčasťou pamiatkovej rezervácie 83 objektov, niekoľko objektov je pripravených ubytovať svojich hostí, ponúknuť doplnkové služby a program na voľný čas. V posledných rokoch sa využívajú objekty na rekreačné účely a agroturistiku. Miestne organizácie tu párkrát do roka organizujú rôzne udalosti a festivaly spojené so spracovaním vínnej révy, výrobou a konzumáciou vína (napr. Oberačka po sebechlebsky, Jánska vatra, Svätourbanské slávnosti). (Spracované podľa: https://www.starahora.sk/aktuality/) Svojou scenériou je vyhľadávanou lokalitou filmárov a dokumentaristov.

Obrázok č. 6

Vlastný výskum. 13. 10. 2021 sme realizovali terénny výskum v obci Sebechleby a priľahlej vinohradníckej osade Stará Hora zameraný na zmapovanie súčasného stavu cudzojazyčných informačných materiálov lokality a dostupnosť lektorského výkladu v cudzom jazyku. Prvé informácie sme získali na obecnom úrade od pána starostu Martina Schvarca, ktorý nám poskytol existujúce materiály o obci aj regióne. Z programu na rozvoj vidieka SR vznikla z iniciatívy OZ Sebechleby séria printových publikácií a propagačných materiálov, ako aj DVD nosičov financovaná z projektu Budovanie nových marketingových nástrojov na podporu vidieckeho cestovného ruchu miestnej akčnej skupiny Zlatá cesta. Všetky boli vydané v roku 2015 v štyroch jazykových mutáciách – slovensky, nemecky, anglicky a maďarsky.
Prvou publikáciou je komplexný sprievodca regiónom, ktorý obsahuje krátku charakteristiku obcí, ktoré sú záujmom OZ Zlatá cesta a popis jednotlivých marketingových produktov (ako napr. vínna cesta, včelia cesta, adrenalínové dobrodružstvá). Zároveň vznikli stručné individuálne zamerané propagačné materiály, ktoré vychádzajú z oblastí definovaných v sprievodcovi. Tieto materiály boli do roku 2019 dostupné v turistickom informačnom centre v PRĽA Sebechleby – Stará Hora, ktoré však prerušilo svoju činnosť. Dostupné sú preto v obmedzenej miere iba na obecnom úrade, prípadne hlavná brožúra Sprievodca regiónom je k dispozícii na stiahnutie v elektronickej podobe na stránke obce (vo formáte pdf). Cieľom brožúr bola podpora rozvoja cestovného ruchu celého regiónu.
Vzhľadom na uzatvorenie turistického informačného centra v lokalite Stará Hora nie sú dostupné ani služby sprievodcu, rovnako nie je vedená evidencia o návštevnosti domácich či zahraničných turistov.
Podujatia sú v lokalite organizované individuálnymi občianskymi združeniami a jednotlivcami, ktorí sú vlastníkmi vínnych pivníc v osade. Jedným z nich je Róbert Lauko, ktorý je majiteľom najväčšej z pivníc na Starej Hore. O väčšine podujatí informuje na svojej webovej stránke vinohradnik.sk, výhradne v slovenskom jazyku. Podľa potreby je však ochotný a schopný zabezpečiť organizovaným skupinám výklad v anglickom či nemeckom jazyku.
V osade sa tiež nachádza objekt vo vlastníctve pána Tuhého, v ktorom bolo vytvorené Národopisné múzeum (Obrázok č. 7). História tohto múzea je spätá s osobnosťou pani učiteľky Roziakovej, ktorá vytvorila zbierku tradičných odevov a predmetov tradičnej kultúry z obce Sebechleby a okolia a od roku 2003 ich prezentovala vo farskej pivnici na Starej Hore (Obrázok č. 8, 9, 10). V roku 2006 objekt prešiel do vlastníctva pána Tuhého, ktorý v spolupráci s nadšencami domácich obyvateľov a hlavne rodiny Labudovej pokračuje v tradícii múzea. Organizačne a finančne podporil vytvorenie video dokumentu o Starej Hore a Sebechleboch a ich kultúrnych tradíciách, ktorý je súčasťou lektorského výkladu tohto múzea. Vznikol v slovenskom jazyku s titulkami v štyroch jazykoch (angličtina, nemčina, maďarčina, čínština). Národopisné múzeum nám sprístupnila pani Mária Labudová, ktorá v ňom spolu so svojou rodinou na objednávku zabezpečuje prehliadky s výkladom.

Obrázok č. 7
Obrázok č. 8
Obrázok č. 9
Obrázok č. 10

Závery výskumu. V rámci terénneho výskumu sme identifikovali v skúmaných lokalitách nasledujúce problémy: Existujúce informačné materiály propagujú celý región, nie sú orientované výlučne na lokalitu Stará Hora. Špecializované materiály tejto pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry vytvorené neboli. Nedostatkom z hľadiska návštevnosti turistami je tiež uzatvorené turistické informačné centrum, čoho dôsledkom je aj absencia informácií o návštevnosti lokality.
Z hľadiska organizácie podujatí je ich realizácia do veľkej miery výsledkom predovšetkým iniciatívy jednotlivcov či individuálnych OZ a problematickým z hľadiska spolupráce sa javia predovšetkým majetkové pomery – jednotlivé vínne pivnice sú v súkromnom vlastníctve a ich spolupráca je skôr výnimkou ako pravidlom. Jednotlivé objekty sa tiež obvykle nepredávajú, k zmene majiteľa dochádza väčšinou dedením, a preto sa iba prevádzajú z pokolenia na pokolenie. Podobne ako v prípade Brhloviec sa tak niektoré usadlosti stávajú skôr víkendovými domčekmi slúžiacimi na rekreačné účely ako na ich prvotný účel, a to výrobu, spracovanie a uskladňovanie vína. Zároveň je nutné mať na zreteli, že keďže 83 objektov je zapísaných v zozname objektov pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry, ich obnova či rekonštrukcia podlieha reguláciám zo strany pamiatkového úradu. Za týmto účelom a pri dodržaní stanovených podmienok je možné čerpať dotácie určené na obnovu objektov.
Existujúce pivnice sa orientujú prevažne na jednorazové akcie, ktoré sa zameriavajú na podporu predaja. Spolu s organizáciou podujatí, vzrastajúcim záujmom o ne a neregulovaným počtom návštevníkov sa však narúša pôvodný ráz osady a podujatia nadobúdajú neadekvátny masový charakter, čo môže mať v prípade pamiatkovej rezervácie kontraproduktívny efekt. Ako uviedla pani Labudová, jedného z posledných ročníkov podujatia Oberačka po sebechlebsky sa zúčastnilo približne 19 000 návštevníkov, čo vyvolalo vlnu nevôle ako medzi domácim obyvateľstvom, tak aj v radoch účastníkov.
Z hľadiska orientácie turistov je pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Sebechleby – Stará Hora veľmi dobre označená a jej dostupnosť je bezproblémová i napriek tomu, že leží mimo obce Sebechleby. V centre osady je umiestnená informačná tabuľa zobrazujúca polohu jednotlivých pivníc vrátane označenia súpisným číslom. Zároveň je tu možné pre jednotlivých vlastníkov pivníc umiestniť informácie o otváracích hodinách a možnosti návštevy, ochutnávky či nákupu vín z domácej produkcie. Návšteva lokality nie je však obmedzená, osada je celoročne voľne prístupná.
Záver. Navštívené lokality PRĽA Brhlovce a PRĽA Sebechleby – Stará Hora ležia mimo hlavných cestných ťahov a nepatria k turisticky najvyhľadávanejším atraktivitám Slovenska, avšak geografická blízkosť kúpeľného mesta Dudince už od minulého storočia predstavuje potenciál pre rozvoj cestovného ruchu v tejto oblasti. Ich jedinečný charakter by dokázal osloviť návštevníkov nielen z blízkeho okolia, ale aj zo zahraničia. Toho predpokladom je však vytvorenie optimálnych podmienok korešpondujúcich s aktuálnou modernou dobou a trendami, ktoré predstavujú vytvorenie funkčnej, pravidelne aktualizovanej internetovej stránky, dostatočná cielená propagácia lokalít na internete, ale aj v printových a elektronických médiách či regionálna podpora návštevnosti a rozvoja cestovného ruchu. Zároveň je nevyhnutné spomínané aktivity realizovať nie iba v slovenskom jazyku, ale aj v cudzích jazykoch. Nejedná sa pritom iba o potrebu vytvorenia propagačných materiálov v rôznych jazykových mutáciách, ale aj o ich sprístupnenie a jednoduchšiu a hlavne efektívnejšiu distribúciu priamo v lokalite, ako aj o možnosť rezervácie samotného lektorského výkladu v cudzom jazyku priamo na mieste. Hoci ide o jedinečné lokality, nedostupnosť informačných materiálov hoc aj len v anglickom a nemeckom jazyku znižujú potenciál rozvoja príjazdového cestovného ruchu oboch pamiatkových rezervácií. Nepochybne zaujímavejšou pre zahraničného návštevníka je expozícia PRĽA Sebechleby – Stará Hora, ktorá okrem stabilnej expozície ponúka potenciálnym návštevníkom pridanú hodnotu v podobe zážitkového cestovného ruchu spojeného s degustáciou miestnej produkcie vín a miestnych kulinárskych špecialít pri súčasnej prehliadke jednotlivých podzemných pivníc. Naopak, i keď PRĽA Brhlovce dlhodobo spolupracuje s kúpeľmi Dudince a so školami, tento potenciál nevyužíva v dostatočnej miere. Absencia cudzojazyčných materiálov v Brhlovciach je prioritne zapríčinená nedostatkom finančných dotácií, pre PRĽA Sebechleby – Stará Hora existuje dostatočné množstvo rôznorodých materiálov v cudzom jazyku, nedostatkom je však ich nedistribuovanie následkom zatvorenia turistického informačného centra v lokalite.
Na základe realizovaného terénneho výskumu môžeme konštatovať, že obe lokality disponujú istou mierou potenciálu pre rozvoj cestovného ruchu a oslovenie zahraničných návštevníkov, no samotná propagácia a oslovovanie zahraničných návštevníkov má svoje rezervy, ktoré sú v súčasnosti suplované prevažne entuziazmom a osobnou angažovanosťou miestnych nadšencov a podporovateľov uchovávania tradičnej kultúry. V čase návštevy lokalít ani v jednej z nich návštevníci neboli, nebolo preto možné realizovať prieskum názorov na skúmanú problematiku z pohľadu účastníkov cestovného ruchu. V oboch prípadoch by však bolo potrebné podporiť propagáciu lokalít, pre začiatok napríklad vytvoriť aspoň stručné letáčiky ako v slovenskom, tak aj v anglickom a nemeckom jazyku, a distribuovať ich v priľahlých turisticky zaujímavých lokalitách (Dudince, Levice). Nemenej dôležité je zabezpečiť v lokalitách prítomnosť zodpovedného pracovníka, ktorý bude schopný poskytnúť nielen informácie o pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry, ale aj príslušný lektorský výklad minimálne v anglickom jazyku.

¹ Tento príspevok bol vytvorený s podporou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v rámci riešenia projektu KEGA 001UKF-4/2021: Tradičná kultúra regiónov Slovenska v cudzojazyčnom vzdelávaní dištančnou formou.

Literatúra a pramene:
Brhlovce. [online] (cit. 28-11-2021) Dostupné na: https://www.lia.mskslevice.sk/klient-742/stranka-12750.
OZ Nový Dvor. [online] (cit. 12-12-2021) Dostupné na: https://www.brhlovce.sk/oz-novy-dvor.html.
Rozbor činnosti. Tekovské múzeum v Leviciach. [online] (cit. 28-11-2021) Dostupné na: https://www.muzeumlevice.sk/index.php/sk/rozbor-cinnosti.
UHNÁK, A.: Vodný mlyn v Bohuniciach. Skalné obydlia v Brhlovciach. Levice: Tekovské múzeum v Leviciach, 2019. ISBN 978-80-88831-23-5.
Vinohradnícka osada Stará Hora. [online] (cit. 10-01-2022). https://www.starahora.sk/aktuality/

Informátori:
PhDr. Ján Dano, etnograf, Tekovské múzeum v Leviciach
Martin Schvarc, starosta obce Sebechleby
Mária Labudová, Národopisné múzeum Sebechleby – Stará Hora
Róbert Lauko, zástupca OZ v PRĽA Sebechleby – Stará Hora