Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Koncepcia kreatívnej a kultúrnej ekonomiky vznikla ako výsledok snahy zamerať pozornosť na úlohu kreativity ako hnacej sily súčasných ekonomických procesov, ktorá prízvukuje, že ekonomický a kultúrny rozvoj nie sú disjunktné. Naopak, v tejto novej paradigme ide o vzájomne intenzívne sa ovplyvňujúce javy. Aj keď mnohé aspekty uvedenej problematiky sú intenzívne skúmané, problematike lokalizácie kreatívnych a kultúrnych odvetví vo vidieckych a periférnych regiónoch zatiaľ nebola venovaná dostatočná pozornosť. Väčšina autorov sa pritom zamerala na skúmanie koncentrácie kreatívnej triedy vo vidieckych regiónoch, nie kreatívnych a kultúrnych odvetví. Tento stav môže čiastočne prameniť aj zo zaužívanej metodiky štatistického zisťovania. (Vo väčšine krajín sa zamestnanosť v určitom odvetví zisťuje agregovaním zamestnancov jednotlivých podnikov patriacich do týchto odvetví. Zamestnanci sú priraďovaní podľa sídla daného podniku, čo výrazne znevýhodňuje vidiek, zatiaľ čo údaje o povolaní sa zisťujú podľa bydliska jednotlivca.) Napriek tomu zastávame názor, že čo sa týka lokalizačných faktorov, aj empirické štúdie skúmajúce lokalizačné faktory z pohľadu kreatívnej triedy môžu byť prínosom k skúmaniu lokalizačných faktorov kreatívnych odvetví. Odôvodňujeme to faktom, že kreatívne odvetvia sú charakteristické vysokým podielom malých podnikov, dokonca je tu vysoký podiel živnostníkov, samozamestnávania a tzv. „free-lancerov“, alebo umelcov na voľnej nohe. Na základe toho sa domnievame, že výsledky platné pre kreatívnu triedu sú do určitej miery transferovateľné aj na určité kreatívne a kultúrne odvetvia.

Teoreticko-koncepčné východiská. Keďže väčšinou skúmané a identifikované lokalizačné faktory kreatívnych a kultúrnych odvetví a kreatívnej triedy sú vo svojej podstate vlastné predovšetkým mestu, pri aplikovaní Floridovského modelu kreatívnej triedy (Florida, 2003; Florida et al., 2007) a jej preferencií, malé a stredné mestá a menej husto osídlené regióny, majú výraznú konkurenčnú nevýhodu a ich kreatívny potenciál je tým výrazne podhodnotený. Dokonca Florida vo svojej práci s vidieckym prostredím vôbec nepočíta. Táto priestorová selektivita síce generuje výsledky, ktoré vo väčšej miere podporujú Floridove predpoklady o vzťahu medzi koncentráciou kreatívnej triedy a ekonomickým rastom, na druhej strane však nevysvetľuje skúmané javy komplexne. Podľa Van Heura (2010) majú teória kreatívnej a kultúrnej ekonomiky a metropolitne orientovaný prístup Richarda Floridu tendenciu ovplyvňovať aj tvorcov politík v malých mestách a vo vidieckom prostredí, aj keď sú v spomenutých koncepciách ignorované. Autor považuje tendenciu malých miest a vidieckych regiónov kopírovať a nasledovať inšpirácie z analyzovaných úspešných programov aplikovaných vo veľkých mestách („success stories“) za alarmujúcu, čo sa už v niekoľkých inštanciách potvrdilo aj v praxi. Ako uvádzajú Hall a Donald (2009), literatúra zaoberajúca sa kreatívnou ekonomikou nie je ojedinelým výskytom priestorovej diskriminácie v kontexte mesto-vidiek. Veľká časť súdobej literatúry v oblasti ekonomickej geografie je zameraná na centrálne metropolitné oblasti. V literatúre zaoberajúcej sa regionálnymi inovačnými systémami a v teórii klastrov je pozornosť venovaná rozvinutým regiónom ako je Silikónové Údolie, Boston, Baden-Württemberg, Toronto a Montreal. Periférne a vidiecke oblasti sú často ignorované a veľmi zriedkavo sa stávajú predmetom štúdií zameraných na inovácie. V konečnom dôsledku, táto priestorová diskriminácia podľa autorov vedie k dualistickému postoju, ktorý na jednej strane zobrazuje metropolitné oblasti ako kreatívne hnacie motory ekonomického rastu a na strane druhej, vidiecke a periférne regióny ako brzdiace ekonomický rast a v najlepšom prípade výlučne ako užívateľov inovácií produkovaných vo veľkomestách. V poslednej dobe sa stále viac pozornosti v kontexte skúmania kreativity ako rozhodujúceho faktora ekonomického rastu venuje regiónom vidieckeho charakteru a malým a stredným mestám, ktoré boli doteraz na okraji. Postavenie menších sídelných jednotiek, ako aj vidieckych regiónov v novej paradigme kreatívnej a kultúrnej ekonomiky naberá na dôležitosti nielen v teoretickej rovine. Ich kreatívny potenciál bol zdokumentovaný už aj v niekoľkých empirických štúdiách, ktoré potvrdzujú predpoklad, že aj vidiecke regióny a malé a stredné mestá so svojim zázemím sú atraktívne pre kreatívnych pracovníkov a úrodnou pôdou pre rozvoj kreatívnych odvetví.

Lokalizačné faktory kreatívnych odvetví vo vidieckych a periférnych regiónoch. Komplexné posúdenie kreatívneho a kultúrneho potenciálu vidieka si vyžaduje odklonenie od hlavného teoretického prúdu a revíziu predpokladaných lokalizačných faktorov kreatívnych a kultúrnych odvetví. Seladová a Cunhová (2011) identifikovali niekoľko skupín faktorov, ktoré tvoria kritickú masu lokalizačných predpokladov pre koncentráciu kreatívnej triedy a kreatívnych a kultúrnych odvetví v malých a stredných mestách a vidieckych regiónoch (na príklade 3 regiónov v Portugalsku, Veľkej Británii a Fínsku): verejná správa, prepojenosť, prírodné prostredie, človekom vytvorené prostredie (využitie krajiny), ekonomické prostredie, talent a sociálne prostredie a kultúrne prostredie.

Tabuľka 1: Faktory koncentrácie kreatívnych odvetví a kreatívnej triedy v malých a stredných mestách a vo vidieckych regiónoch

Zdroj: upravené na základe Selada C. et al. (2011): Creative-based strategies in small cities: A case-study approach

K dôležitosti vidieckych sídel a regiónov ako atraktívneho priestoru pre kreatívnych pracovníkov prispieva aj fakt, že v súčasnosti viaceré vyspelé krajiny prechádzajú fázou dezurbanizácie. Ako dokumentuje Brown (2011) na príklade USA, práve vyššie vzdelaní ľudia sa sťahujú z miest na vidiek, hľadajúc alternatívny štýl života a prednosť dávajú výhodám ako sú zdravý životný štýl, kvalitné životné prostredie, športové vyžitie, komunita nielen vnútorne užšie prepojenú, ale nadväzujúcu aj na prírodu. Nevýhody plynúce z realokovania na vidiek sú pritom v dnešnej dobe ľahko kompenzovateľné rozvojom dopravnej infraštruktúry, v prvom rade však rozvojom informačno-komunikačných technológií a sietí. Z týchto dôvodov nie je prekvapujúce, že stredobodom pozornosti väčšiny autorov (McGranahan – Wojan, 2007; Lewis – Donald, 2009) zaoberajúcich sa potenciálom vidieckych regiónov pritiahnuť kreatívnych pracovníkov a rozvíjať kreatívne prostredie sú práve tie faktory, ktoré sú jedinečné pre vidiecke regióny a vidiecke sídla. Ich neopakovateľnosť ich robí magnetmi pre kreatívnych a kultúrnych pracovníkov a všetky skupiny obyvateľov, ktoré dané charakteristiky pri lokalizačných rozhodnutiach vyhľadávajú.

Na druhej strane však tendencia jednotlivých uvedených faktorov prislúchať konkrétnym lokalitám a nie vidieckym regiónom a sídlam ako kategórii a ich spomenutá nenapodobiteľnosť a jedinečnosť predstavuje závažný metodický problém. Dôvodom je fakt, že je veľmi ťažko tieto fakaltory zovšeobecniť a  vytvoriť štandardný súbor podmienok vytvárajúcich potenciál pre rozvoj kreatívnych a kultúrnych odvetví v tomto type priestorovej štruktúry. Špecifická povaha faktorov ovplyvňujúcich kreatívny a kultúrny potenciál vo vidieckych oblastiach sťažuje aj ich kvantifikáciu (napr. je veľmi ťažko kvantitatívne vyjadriť také faktory ako je „genius loci“), čo tiež prestavuje závažný metodický problém pri skúmaní kreatívneho a kultúrneho potenciálu vidieckych regiónov a ich vplyvu na rozvojovú úroveň týchto oblastí.

Väčšina autorov sa zhodla na tom, že keď ide o lokalizačné faktory kreatívnych a kultúrnych odvetví a kreatívnej triedy vo vidieckych regiónoch tieto majú charakter predovšetkým endogénnych rozvojových faktorov. Munoz (2010) za najdôležitejšie označuje systém vzdelávania, ktorý by mal byť udržateľný a mal by v jednotlivcovi rozvíjať kreativitu a talent, sociálne siete a hustotu interakcií, komunitnú angažovanosť a prepojenosť, čo rozoznávame ako sociálny kapitál, ktorý Florida (2003) nielen, že nepovažuje za faktor, ktorý podmieňuje koncentráciu kreatívnej triedy v priestore, ale dokonca túto koncentráciu brzdí. Ďalej sú to podľa autora jednotlivé prvky kvality života a udržateľného rozvoja a jedinečné, dokonca ikonické prvky vlastné danej lokalite. Aj sám Florida uznáva, že kreatívna trieda je diverzifikovaná skupina jednotlivcov, čo znamená, že pre jednotlivé subkultúry kreatívnej triedy sú dôležité rozdielne podmienky. Markussen (2006) tvrdí, že pre umelecky zameraných členov kreatívnej triedy je práve konektivita v zmysle sietí členov pôsobiacich a tvoriacich v rovnakých alebo príbuzných oblastiach a dostupnosť priestorov pre stretávanie prioritnejšia v porovnaní s veľkosťou odbytového trhu pre ich výrobky (toto tvrdenie však nemusí platiť napríklad pre scénické umenia, ktorých produkt je nereprodukovateľný a je spotrebovávaný v mieste výkonu). Dôvodov tohto trendu je viacero. Môže to byť zapríčinené tým, že menej rušivé vidiecke prostredie a naviazanosť na prírodu im umožňuje lepšie realizovať osobnú tvorivosť, ale aj tým, že oceňujú spätnú väzbu od svojich kolegov a transfer ideí a poznatkov, ktoré frekventované interakcie a tesnejšie sociálne väzby v menších mestách a vidieckych oblastiach umožňujú. Na druhej strane, možno očakávať, že viac technologicky zamerané skupiny kreatívnej triedy, ako sú inžinieri, vedci, ale aj manažérske a finančnícke povolania, ktoré Florida uvádza, budú vyhľadávať niekedy až diametrálne odlišné podmienky, čo bolo rozsiahle analyzované v teoretických prácach a potvrdené empirickými výskumami. Tieto preukázali, že pre technologicky zameranú podskupinu kreatívnej triedy je skôr dôležité pracovné prostredie (kvalita práce, cena práce) a blízkosť univerzít a výskumných inštitúcií. Pracovné prostredie je dôležité aj pre manažérov a finančných pracovníkov a do popredia sa dostáva aj občianska vybavenosť (Trip – Romein, 2010; Hansen – Winther, 2010; Scott, 2009; Tremblay et al, 2010; Asheim – Hasen, 2009).

Ďalší problém, ktorý pramení z definície kreatívnej triedy a z pohľadu na ľudský potenciál z aspektu povolania a nie dosiahnutého vzdelania, je omisia niektorých skupín obyvateľstva, ako sú napríklad dôchodcovia, čo tiež podhodnocuje kreatívny potenciál vidieckych regiónov. Zatiaľ čo štatistiky zahŕňajú vo väčšine prípadov len ekonomicky aktívne obyvateľstvo, vplyv dôchodcov na lokálnu ekonomiku je nezanedbateľný (Brown, 2011), čo potvrdili aj viaceré štúdie (Woods et al., 1997; Tosun et al., 2006) a čo dvojnásobne platí pre rurálne prostredia (Biswaranjan – Rainey, 2007). Vplyv koncentrácie obyvateľstva v dôchodkovom veku v uvedených štúdiách bol väčšinou kvantifikovaný ako vplyv na výkon určitých odvetví a zvýšenie spotreby, ale aj ako ich vplyv na generovanie nových pracovných miest. V kontexte kreatívnej ekonomiky Denis-Jacob (2011) naznačuje, že uvedená skupina ľudí podporuje kreatívnu ekonomiku aj na strane dopytu aj na strane ponuky a to tým, že spotrebováva produkty kreatívnych, primárne však kultúrnych odvetví, keďže má k dispozícii viac voľného času, ale zároveň je aj súčasťou produkčného procesu, aj keď väčšinou len v amatérskej, resp. dobrovoľníckej rovine. Dôchodcovia lokálnu ekonomiku ovplyvňujú aj ich účasťou na tvorbe lokálnych stratégií a ovplyvňujú formovanie identity lokality a špecifického štýlu života. V slovenských podmienkach, najmä v kontexte rozvojovej úrovne vidieka, je vysoká koncentrácia obyvateľstva v dôchodcovskom veku považovaná za faktor brzdiaci ekonomický rozvoj a negatívne ovplyvňujúci kvalitu života. Často sa označuje aj ako proces starnutia obyvateľstva. Väčšinou sa zabúda, že aj keď odchodom do dôchodku sú ľudia vyčlenení zo štatistiky ekonomicky aktívneho obyvateľstva, väčšinou aspoň marginálne ekonomicky aktívni zostávajú a vedomosti a zručnosti, ktoré nadobudli počas svojho formálneho pracovného veku, môžu využiť v rozvojových aktivitách v mieste bývania. Často sa ľudia, ktorí pred odchodom do dôchodku pracovali v odvetví označenom za kreatívne, stávajú veľmi významnými rozvojovými aktérmi vo svojich komunitách, čo bolo potvrdené aj výskumom [1].

Keď analyzujeme koncentráciu kreatívnych odvetví a kreatívnych pracovníkov vo vidieckych regiónoch, musíme sa na vidiek pozerať aj z pohľadu vidieckych sídel, ale predovšetkým z pohľadu komplexných sídelných štruktúr v rámci vidieckeho regiónu. Z pohľadu lokalizácie kreatívnych odvetví, pre vidiek má veľký význam práve napojenosť na urbanizované centrá (označované aj ako póly rastu) nižšej úrovne v priestorovo-sídelnej hierarchii. Do popredia sa dostávajú také faktory ako je fyzická a časová dostupnosť a kvalita dopravných komunikácií, udržateľné dopravné systémy ako aj dostupnosť vzdelávacích inštitúcií (Lewis – Donald, 2009; Stolarick et al., 2010). V kontraste s uvedenými konštatáciami existujú aj teoretici (Wojan – McGranahan, 2007; Gibson et al, 2010), ktorí tvrdia, že určitá skupina ľudí, predovšetkým kreatívnych, vyhľadáva vzdialené, vo vzťahu k urbanizovanému centru periférne prostredie, a označujú túto skutočnosť sa významný lokalizačný faktor tzv. „remoteness“. Wojan a McGranahan (2007) analyzujúc priestorové rozmiestnenie kreatívnej a kultúrnej triedy v USA dokázali pozitívnu koreláciu medzi koncentráciou kreatívnej triedy a ekonomickým rastom v rurálnych regiónoch. Ekonometrickou analýzou tiež potvrdili, aj ktoré z faktorov ovplyvňujú túto koncentráciu. Najvplyvnejšie sa prejavili kvalita životného prostredia, občianska vybavenosť ale aj podnikateľská kultúra a prostredie. Autori tiež redefinovali koncept floridovskej kreatívnej triedy identifikujúc „urbánnu kreatívnu triedu“ a „rurálnu kreatívnu triedu“. Zaujímavým prínosom v tomto smere bola aj analýza 288 regiónov Kanady najmä s dôrazom na periférne regióny. Touto analýzou Petrov (2008) síce potvrdil, že distribúcia kreatívneho potenciálu je nerovnomerná a prevažne koncentrovaná vo veľkých mestských centrách (Ottawa, Toronto, Montreal a ďalšie), zistil však aj tendenciu niektorých, predovšetkým periférnych a prihraničných regiónov vykazovať mimoriadne pozitívne hodnoty väčšiny ukazovateľov kreatívneho potenciálu. Významné výsledky orientované na kreativitu v tých najvzdialenejších regiónoch nachádzame aj v publikácii Gibsona (2010), ktorý analyzoval kreatívny a kultúrny potenciál austrálskych periférnych regiónov. Austrália je na takýto výskum vhodným subjektom, keďže jej sídelná štruktúra a distribúcia obyvateľstva je vysoko koncentrovaná, pričom na druhej strane veľké percento územia Austrálie je veľmi riedko obývané s nízkou dostupnosťou k urbanizovaným centrám krajiny. Autor zistil, že tieto regióny čerpajú práve z endogénnych faktorov, z ktorých najdôležitejšie sú práve kritizovaná periferialita a izolovanosť, jedinečnosť historického a kultúrneho dedičstva, ktorého najlepším príkladom je kultúra a umenie aboridžínskych starousadlíkov.

Ciele a metodika. Hlavným cieľom príspevku je identifikovať priestorové rozmiestnenie a lokalizačné správanie kreatívnych a kultúrnych odvetví v podmienkach Slovenskej republiky so špecifickým zameraním na vidiecke regióny. Za účelom naplnenia hlavného cieľa boli definované dve výskumné otázky:

Výskumná otázka: Existujú rozdiely v lokalizácii, resp. koncentrácii kreatívnych a kultúrnych odvetví vzhľadom na stupeň rurality regiónu?

Výskumná otázka: Ktoré faktory podmieňujú lokalizáciu, resp. koncentráciu kreatívnych a kultúrnych odvetví v podmienkach slovenského vidieka?

Prvým krokom k pochopeniu povahy kreatívneho a kultúrneho sektora v podmienkach Slovenskej republiky a jej regiónov je zhodnotenie štruktúry subjektov, ktoré doň patria. V hospodárstve Slovenska sme definovali 11 kreatívnych odvetví: architektúra, digitálne médiá a zábava, hudba, vizuálne a scénické umenie, marketingová komunikácia, módny dizajn, rádio a televízia, vydavateľstvo v oblasti softvéru, video, film a fotografia, vydavateľstvo, remeslá a umelecké vzdelávanie. Pri voľbe jednotlivých SK NACE subkategórií, ktoré patria do príslušných zadefinovaných kreatívnych a kultúrnych odvetví sme sa opierali najmä o klasifikáciu KEA (2006). Pozorovaným znakom je početnosť kreatívnych subjektov (firiem a ostatných organizácií). Údaje o štruktúre kreatívneho sektoru v Slovenskej republike sme získali z Registra ekonomických subjektov, pričom sme uvažovali len so subjektmi patriacimi do súkromného a neziskového sektora, subjekty patriace do verejného sektora, napr. štátne podniky (okrem príspevkových a rozpočtových organizácií), sme v analýzach nezohľadňovali. Všetky údaje, s ktorými pracujeme sú aktuálne k októbru 2014.

V nadväznosti na pozorovaný znak pri hodnotení koncentrácie kreatívnych a kultúrnych odvetví používame ukazovateľ LQ – lokalizačný kvocient, ktorý sme pre potreby práce (ale najmä z dôvodu dostupnosti vstupných údajov) upravili. Namiesto výkonnostných ukazovateľov (napr. produkcia odvetvia), alebo ukazovateľov zamestnanosti použijeme proxy ukazovateľ – počet firiem, ktorý je dostupný na úrovni obcí. Lokalizačný kvocient potom kalkulujeme nasledovne:

Kde:

LQ_ij = lokalizačný kvocient kreatívneho odvetvia i v priestorovej jednotke

X_ij = početnosť subjektov kreatívneho odvetvia i v priestorovej jednotke j

X_i = počet subjektov kreatívneho odvetvia i v krajine

X_j = počet všetkých subjektov v priestorovej jednotke j

X = počet všetkých subjektov v krajine

V ďalšom štádiu výskumu sme museli vymedziť pojem región, teda, na akej úrovni územnej agregácie budeme pracovať. Rozhodli sme sa implementovať regionalizácie podľa Slavíka (2005), ktorý rozdeľuje územie SR do 160 mikroregiónov. Tieto v podstate nodálne regióny sú charakteristické koherentnejšou štruktúrou, keďže boli zostavené na základe vzájomných prepojení a vzťahov medzi sídelnými jednotkami. Mikroregióny sme následne klasifikovali do štyroch skupín, podľa stupňa urbanizácie na: výrazne vidiecke, výrazne urbanizované, prechodné – vidiecke a prechodné – urbanizované mikroregióny, na základe troch parametrov: hustoty osídlenia, percenta mestského obyvateľstva a veľkosti centrálneho sídla (Fáziková a Stehlíková, 2006).

K zisteniu prípadných rozdielov v lokalizácii a charaktere kreatívnych odvetví v jednotlivých typoch mikroregiónov Slovenska (tzn. k zodpovedaniu prvej výskumnej otázky), matematicko-štatistický aparát poskytuje niekoľko nástrojov. Vzhľadom k tomu, že bolo zistené, že pozorovaný znak nemá normálne rozdelenie, siahneme po neparamterických testoch. V tejto časti bol použitý štatistický softvér StatGraphics. Výsledky analýzy okrem porušenia podmienky normality môže tiež narušiť aj výskyt extrémnych hodnôt, ktoré sa v súbore vyskytujú. Vzhľadom k tomu, že eliminácia extrémnych hodnôt by spôsobila závažnú stratu informácie, ako alternatívu volíme Kruskal-Wallisov test, ktorý je robustný voči výskytu extrémnych hodnôt. Použitie tejto metódy však podmieňuje rovnosť rozptylov – homoskedasticita, ktorú testujeme Levenovým testom, keďže bola porušená podmienka normality.

Testovali sme nulovú hypotézu  oproti alternatívnej hypotéze 

Levenov test potvrdil, že neexistuje štatisticky významný rozdiel v rozptyle hodnôt LQ v rámci definovaných podskupín regiónov, t.j. prijímame nulovú hypotézu a na zistenie prípadných disparít v hodnote lokalizačného kvocientu kreatívnych odvetví použijeme Kruskal-Wallisov test zhody mediánov:

Testujeme nulovú hypotézu  oproti alternatívnej hypotéze 

Ako testovacie kritérium použijeme štatistiku:

Kde:

k = počet skupín mikroregiónov, ktoré porovnávame

n_i = početnosť skupín k, kde 

T_i = súčet poradí hodnôt pozorovaného znaku, zoradených do neklesajúcej postupnosti i-tej skupiny, kde i=1,2,…,k

Na druhú výskumnú otázku budeme odpoveď hľadať prostredníctvom realizácie prípadovej štúdie výrazne vidieckeho mikroregiónu, ktorý sa vyznačuje najvyšším lokalizačným kvocientom kultúrnych a kreatívnych odvetví, konkrétne mikroregión Slovenská Ľupča (LQ=1,13), ktorý celkovo tvorí 11 obcí. Zber informácií bol uskutočnený semi-štruktúrovaným riadeným rozhovorom, v rámci ktorého bola použitá kombinácia otvoreným a uzavretých otázok a intervalových škál. S cieľom zabezpečiť reprezentatívnosť skúmanej vzorky respondentov sme analyzovali štruktúru z pohľadu viacerých znakov (priestorové rozmiestenie, právna forma a príslušnosť v rámci odvetvovej klasifikácia, ktorá je uvedená aj v tabuľke č. 2)

Tabuľka 2: Štruktúra kreatívnej a kultúrnej ekonomiky v mikroregióne Slovenská Ľupča a výskumnej vzorky subjektov podľa odvetvovej klasifikácie (2014)

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov RO SR (2014)

Podiel jednotlivých kreatívnych a kultúrnych odvetví na počte kreatívnych subjektov lokalizovaných v analyzovanom vidieckom mikroregióne nie je prekvapujúci. Najvyšší počet subjektov (viac ako tretina) pôsobí v odvetví hudby, vizuálneho a scénického umenia; pričom druhý najvyšší podiel pripadá remeslám. V porovnaní s ostatnými výrazne vidieckymi regiónmi sa však mikroregión Slovenská Ľupča vyznačuje relatívne vyšším podielom umeleckých odvetví, remesiel, dizajnérskych činností a odvetvia videa, filmu a fotografie.

Celkovo bolo respondovaných 33 aktérov kreatívnych a kultúrnych odvetví, pričom táto výskumná vzorka respondentov je štatisticky preukazná v 95%-nom intervale spoľahlivosti, za 10%-nej prípustnej náhodnej chyby. Pri výbere respondentov sme použili tzv. „snowball sampling“ („chain sampling“, „referral sampling“), čo znamená, že pri respondovaní kľúčoví aktéri v mikroregióne sprostredkovali stretnutia s ďalšími relevantnými subjektmi, až kým sme nedosiahli kritický počet respondentov pre získanie objektívneho prehľadu o skúmaných javoch. Jednotlivých respondentov sme okrem toho oslovovali aj na základe odporúčaní 10-tich starostov obcí v danom mikroregióne, s ktorými tiež bol uskutočnený riadený rozhovor.

Výsledky. Väčšina odbornej literatúry a štúdie uskutočnené v poslednom desaťročí podporujú predpoklad, že kreatívne odvetvia sa lokalizujú v oblastiach s vysokým stupňom urbanizácie, z ktorého plynú významné aglomeračné efekty pre tieto odvetvia. V tejto časti práce aj v podmienkach Slovenska štatisticky overíme hore uvedené predpoklady. Testovať budeme, či hodnoty LQ v jednotlivých skupinách mikroregiónov pochádzajú z rovnakého rozdelenia na hladine významnosti α=0,05. Vzhľadom k tomu, že hodnota testovacej štatistiky K je 39,3439 a kritický obor zamietnutia nulovej hypotézy vzhľadom na kritické hodnoty χ²-rozdelenia a pre (k-1) stupne voľnosti, kde k je počet porovnávaných skupín, je 

t.j. , nulovú hypotézu zamietame v prospech alternatívnej hypotézy. Slovami, medzi uvedenými skupinami mikroregiónov stratifikovaných podľa stupňa vidieckosti existuje štatisticky významný rozdiel v hodnotách lokalizačného kvocientu kreatívnych a kultúrnych odvetví. Avšak, aby sme zistili medzi ktorými skupinami mikroegiónov je štatisticky významný rozdiel aplikujeme aj test kontrastov:

Tabuľka 3: Výsledky testu kontrastov medzi každou dvojicou typov mikroregiónov SR z pohľadu hodnôt LQ kreatívnych a kultúrnych odvetví (* indikuje štatistiky významný rozdiel)

Zdroj: vlastné spracovanie

Najvýraznejší kontrast v hodnotách lokalizačného kvocientu kreatívnych odvetví existuje medzi výrazne urbanizovanými a výrazne vidieckymi mikroregiónmi. Na základe výsledkov testu kontrastov môžeme vo všeobecnosti konštatovať, že medzi mikroregiónmi prechodného typu neexistujú štatisticky významné rozdiely v lokalizácii kreatívnych odvetví, avšak za danej klasifikácie sú bližšie k výrazne vidieckym mikroregiónom.

Z obrázka 1 je zrejmé, že primárne výrazne urbanizované mikroregióny sa vyznačujú nadproporčným zastúpením kreatívnych a kultúrnych odvetví. Najvýraznejší rozptyl hodnôt LQ je príznačný pre výrazne vidiecke mikroregióny, v rámci ktorých spolu s prechodnými mikroregiónmi vidieckeho typu identifikujeme najviac extrémnych hodnôt. Práve preto by tieto mikroregióny mohli byť predmetom hlbších analýz skúmajúcich zákonitosti podmieňujúce lokalizáciu kreatívnych odvetví vo vidieckom prostredí. Výsledky takejto hlbšej analýzy prezentujeme aj v pokračovaní tohto príspevku.

Obrázok 1: Porovnanie LQ kreatívnych a kultúrnych odvetví v jednotlivých typoch mikroregiónov SR

Zdroj: vlastné spracovanie

V súlade s teoretickými predpokladmi autorov zaoberajúcich sa motiváciou a preferenciami kreatívnych jednotlivcov (Bille, 2010; Florida et al., 2007; Florida, 2005; Gibson et al., 2010 a ďalší) boli zadefinované faktory kvality života pre odvetvovú prípadovú štúdiu. Respondenti hodnotili dôležitosť jednotlivých faktorov zoraďujúc ich do postupnosti od najdôležitejšieho (1) po najmenej dôležité (7), a ich kvalitu v danom regióne priradením bodovej hodnoty od 1 (úplne nedostatočná) do 5 (úplne vyhovujúca). Preto uvádzame okrem aritmetického priemeru aj ďalšie charakteristiky, variabilitu a modálnu hodnotu. Výsledky a závery uvedené v tejto časti práce vychádzajú z analýzy odpovedí 33 respondentov.

Tabuľka 4: Analýza odpovedí respondentov o úrovni dôležitosti a kvality faktorov kvality života

Zdroj: vlastné spracovanie na základe výsledkov primárneho výskumu

V priemere najvýznamnejší faktor kvality života respondovaných kreatívnych jednotlivcov je jednoznačne prítomnosť ľudí s podobnými hodnotami a záujmami, ktorý na prvé miesto umiestnil najväčší počet respondentov. Priemerne dôležité osobné motívy sú aj inšpiratívnosť prostredia pre tvorbu, existencia parkov a príroda. Ako najmenej dôležitý faktor kvality života respondenti uvádzajú obecnú vybavenosť. Nižšie sa umiestnila aj estetická hodnota obce. Odpovede respondentov validujú teoretické predpoklady o preferenciách kreatívnych jednotlivcov, ktoré hovoria, že tieto sú založené predovšetkým na mäkkých faktoroch aj v rámci definovaného mikroregiónu. Z pohľadu úrovne kvality sa jednotlivé faktory kvality života z pohľadu respondentov líšia v menšej miere. Pritom respondenti najvyššie hodnotili kvalitu prírodného prostredia, inšpiratívnosť a tolerantnosť prostredia, ako aj dostatok ľudí s podobnými hodnotami a záujmami ako sú záujmy respondovaných kreatívnych jednotlivcov. Respondenti boli najmenej spokojní s úrovňou obecnej vybavenosti a s možnosťami kultúrneho vyžitia v mikroregióne. Zároveň môžeme poznamenať (na základe variability odpovedí), že názory respondentov na úroveň faktorov kvality života v mikroregióne sa líšia v relatívne malej miere. Aby sme však preferencie kreatívnych jednotlivcov vo vzťahu na atribúty regiónu, v ktorom sú lokalizovaní mohli správne posúdiť, musíme ich názory skúmať hlbšie. Väčšina respondentov ako osobný motív lokalizácie v mikroregióne, resp. v príslušnej obci uvádza rodinné dôvody. Komparáciou odpovedí respondentov, ktorí sa v mikroregióne narodili a respondentov, ktorí sa sem v určitom čase prisťahovali sme zistili, že významným motívom druhej skupiny bol vidiecky charakter regiónu, príroda a pokoj, ktorý tento región v kontraste s mestským prostredím poskytuje. Na druhej strane však významným faktorom je aj výhodná poloha a dobrá dostupnosť krajského mesta, najmä v kontexte dostupnosti služieb, vybavenosti a sociálnej infraštruktúry. Slovami jedného respondenta „…v (Slovenskej) Ľupči je veľmi veľa prisťahovalcov, bohatá história, kultúra, zachovalá architektúra lokality, prirodzené centrum regiónu a vzájomná zhoda a tým dobré miesto pre život. Keď sme sem prišli, začali sme sa angažovať v komunitnom živote (napr. v obecných komisiách) preto nás tu prijali, až potom sme aktivizovali aj miestnych, … všetko robíme v spolupráci s domácimi.“

Tabuľka 5: Analýza odpovedí respondentov o úrovni dôležitosti a kvality lokalizačných faktorov inštitucionálneho prostredia, vybavenosti a špecifík regiónu

Zdroj: vlastné spracovanie na základe výsledkov primárneho výskumu

Na základe štúdia odbornej literatúry zaoberajúcej sa danou problematikou a poznatkov takto získaných, sme naformulovali predpokladané faktory, o ktorých a priori predpokladáme, že určitým spôsobom ovplyvňujú lokalizáciu kreatívnych subjektov a jednotlivcov v priestore, resp. majú dopad na ich konkurencieschopnosť. Uvedené faktory sme rozčlenili do dvoch tematických okruhov: faktory plynúce z kvality inštitucionálneho prostredia, relevantných špecifík regiónu a jeho vybavenosti určitými infraštruktúrnymi zložkami a faktory vyplývajúce z trhového prostredia charakteristického pre daný región.

Závery o preferencii respondentov v kontexte lokalizačných faktorov uvedených v tabuľke 5 vyvodzujeme na základe odpovedí 26 respondentov (7 respondentov sa vyjadrilo, že tieto faktory v žiadnej miere neovplyvňujú ich lokalizáciu v regióne, ani ich konkurencieschopnosť). Z uvedených faktorov, v priemere najdôležitejším pre respondentov zahrnutých do výskumu je špecifický imidž regiónu, v ktorom sú lokalizovaní. Najväčší počet respondentov tento faktor umiestnil na druhé miesto z hľadiska dôležitosti. Na druhej strane však dôležitosť tohto faktora nemôžeme pokladať za relevantnú pre všetkých respondentov (či už z priestorového hľadiska, alebo z hľadiska príslušnosti k jednotlivým kreatívnym odvetviam), keďže názory respondentov na dôležitosť daného faktora sú charakterizované najvyšším variačným koeficientom. Tesne za týmto lokalizačným faktorom sa umiestnila prítomnosť infraštruktúry pre prezentovanie výstupov (napr. galérie, kluby, divadlá a iné), organizácia veľkých akcií ako sú veľtrhy, jarmoky a festivaly (najčastejšie umiestňované na tretej priečke z hľadiska dôležitosti), spolupráca s inštitúciami verejnej správy a obchodné a výrobné priestory. Tieto zistenia odôvodňujeme najmä štruktúrou kreatívnej a kultúrnej ekonomiky mikroregiónu, čiže prevahou umeleckých a remeselných činností, pre ktoré sú akcie tohto typu, ako aj divadlá a galérie významným odbytovým kanálom. Keďže umenie je semi-verejným statkom a tradičné remeslá sú tiež významne podporované z verejných zdrojov, aj dôležitosť spolupráce respondentov a verejného sektora v rámci mikroregiónu má odôvodnenie. Najmenej dôležitým lokalizačným faktorom, resp. faktorom konkurencieschopnosti je jednoznačne finančná podpora. Z definovaných lokalizačných faktorov, respondované subjekty a jednotlivci boli jednoznačne najspokojnejší s imidžom mikroregiónu, o kvalite ktorého sa jednotliví respondenti zhodli v najväčšej miere. Okrem toho za kvalitnú považujú aj úroveň obchodných a výrobných priestorov, frekvenciu a úroveň organizácie významných akcií ako aj spoluprácu s inštitúciami verejnej správy. Keďže práve tieto faktory vystupovali v popredí aj pri hodnotení vplyvu na lokalizáciu respondentov, môžeme predbežne predpokladať, že práve súhra týchto faktorov podmienila nadpriemernú koncentráciu kreatívnych subjektov a jednotlivcov v mikroregióne Slovenská Ľupča. Z uvedených faktorov jednoznačne najhoršie respondenti vnímajú úroveň finančnej podpory, avšak postoje respondentov na kvalitu tohto faktora sa v najväčšej miere odlišujú, pričom disparity v spokojnosti identifikujeme skôr z priestorového aspektu, ako v rámci jednotlivých kreatívnych odvetví.

Tabuľka 6: Analýza odpovedí respondentov o úrovni dôležitosti a kvality lokalizačných faktorov trhového prostredia v regióne

Zdroj: vlastné spracovanie na základe výsledkov primárneho výskumu

Závery uvádzané v tejto časti sú podložené odpoveďami 27 respondentov (6 respondenti nepovažujú trhové podmienky v regionálnom kontexte za dôležité z pohľadu ich lokalizácie a podnikania – sú to prevažne respondenti, ktorých trhy výrobných faktorov, ako aj odbytové trhy nie sú regionálneho charakteru). Ostatní respondenti za najdôležitejšiu považujú jednoznačne dostupnosť dodávateľov (o tomto svedčí aj priemerná aj modálna hodnota). Na druhej strane, však identifikujeme výrazné rozdiely v názoroch respondentov na dôležitosť dostupnosti dodávateľov. Pritom pri hlbšej analýze odpovedí jednotlivých respondentov badáme, že tieto nezrovnalosti vyplývajú predovšetkým z odvetvovej príslušnosti kreatívnych subjektov. Vysoko z pohľadu dôležitosti tento faktor hodnotili najmä respondenti z odvetvia remesiel (napr. u keramikárov je dôležitá dostupnosť dodávateľov vstupov ako je kvalitná hlina, glazúry a pod. u debnárov a rezbárov zase dostupnosť dreva požadovaných atribútov) ale vysoko bol hodnotený aj respondovanými architektmi. Okrem toho za významné lokalizačné faktory trhového prostredia v regióne respondenti považujú veľkosť lokálneho trhu a blízkosť ďalších trhov. Dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily má síce v priemere relatívne významné miesto v rebríčku lokalizačných faktorov, na základe modálnej hodnoty zaradenia faktoru respondentmi môžeme konštatovať, že najväčší počet respondentov dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily umiestnil na posledné miesto z aspektu dôležitosti. Túto skutočnosť si vysvetľujeme tým, že väčšina respondentov ako fyzické osoby a SZČO nezamestnáva. Za najmenej dôležitý lokalizačný faktor respondenti považujú dynamiku rozvoja lokálneho trhu. Porovnaním hodnotenia kvality lokalizačných faktorov vyplývajúcich z trhového prostredia a lokalizačných faktorov daných úrovňou inštitucionálneho prostredia a špecifík regiónu konštatujeme, že v prípade kvality jednotlivých lokalizačných faktorov trhového prostredia respondenti percipujú menšie rozdiely. Môže to byť spôsobené aj tým, že kvalita týchto lokalizačných faktorov je vzájomne závislá, napr. dostupnosť dodávateľov, kvalifikovanej pracovnej sily (výrobných faktorov) a veľkosť a situácia na odbytovom trhu podmieňujú lokalizáciu subjektov z rovnakých, resp. z príbuzných odvetví. Tento predpoklad bol potvrdený aj pri rozhovoroch so starostami obcí mikroregiónu, z ktorých jeden za významný lokalizačný faktor považuje „…prírodné zdroje, hlinu a suroviny aj pre remeselníkov ako vstup.“. Najvyššie pritom hodnotia prítomnosť subjektov z rovnakého odvetvia a odvetví príbuzných, blízkosť ďalších trhov a dostupnosť dodávateľov (v prípade keramikárov, napr. kvalitná hlina z blízkej Očovej). Na druhej strane respondenti najnižšie hodnotia dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily a dynamiku rozvoja lokálneho trhu.

Aby sme však vedeli jednoznačne určiť, ktoré faktory a atribúty prostredia podmienili relatívne vysokú koncentráciu jednotlivých kreatívnych subjektov a jednotlivcov opierame sa o otvorené otázky položené respondentom z kreatívnych odvetví ako aj príslušným starostom na túto tému. U respondentov z kreatívnych odvetví lokalizáciu silne podmieňujú osobné dôvody – rodina a zázemie. Z neosobných lokalizačných faktorov však v odpovediach prevažujú dôvody lokalizácie a pôsobenia v kreatívnych odvetviach založené najmä na tradícii primárne zastúpených remesiel (výroba keramiky, rozvinuté salašníctvo a na to nadväzujúce debnárstvo, výroba zvoncov, čipkárstvo). Okrem toho významným faktorom lokalizácie v mikroregióne sú finančne dostupné výrobné priestory (prevažne v rodinných domoch), ktorých dostupnosť, či už kvantitatívna alebo finančná je na vidieku oveľa vyššia ako v meste. Na druhej strane však podstatná časť respondentov ako významný faktor uvádza aj blízkosť krajského mesta Banská Bystrica, či už z pohľadu odbytového trhu (v súlade s už uvedenými poznatkami z uskutočneného výskumu – dôležitosť blízkosti ďalších trhov), alebo z pohľadu dostupnosti služieb a sociálnej infraštruktúry (z tohto pohľadu však blízkosť krajského mesta vo väčšej miere ovplyvňuje osobné motívy). Tradícia uvedených remesiel a umeleckej tvorby nie je založená výlučne len na tradícii analyzovaného prostredia, ale aj na tradícii jednotlivých rodín žijúcich a pôsobiacich v regióne. Podľa slov jedného respondenta z odvetvia scénického umenia „… Rodičia hrali v divadle, manželka pôsobí v divadle, …niet domu v obci, čo nemá dočinenia s divadlom“. Na skutočnosti, ktoré podmienili lokalizáciu a nadproporčnú koncentráciu kreatívnych firiem sme sa pýtali aj starostov obcí mikroregiónu. Na základe odpovedí 10 starostov konštatujeme, že sa v názoroch od kreatívnych subjektov a jednotlivcov nelíšia. Ako významný faktor starostovia uvádzajú aj inštitucionálne zázemie a sociálny kapitál, čo je najlepšie ilustrované slovami jednej starostky, ktorá tvrdí, že lokalizácia a úspešnosť týchto odvetví „…závisí ja od schopných aktérov, ktorí sa v regióne zídu, ktorí dokážu pritiahnuť aj financie zvonka, spolupracovať s podnikateľskými subjektmi“, s čím sa zhoduje aj časť respondentov, slovami jedného z nich: „významná je existencia komunity a organizačne agilných ľudí a možnosti spolupráce s obcou“.

Záver. Záverom uvádzame najdôležitejšie poznatky získané kvantitatívnymi analýzami a uskutočnenou prípadovou štúdiou. Kvantitatívne boli dokázané teoretické predpoklady o lokalizačných tendenciách kreatívnych a kultúrnych odvetví, ktoré sa koncentrujú primárne v urbanizovanom prostredí, čím zúročujú aglomeračné výhody, ktoré toto prostredie poskytuje. V kontexte vidieckych a periférnych regiónov Slovenska a kreatívnej a kultúrnej ekonomiky sú teda výsledky počiatočných analýz pesimistické. V týchto regiónoch však z hľadiska kreatívnych odvetví významné postavenie majú hudba, vizuálne a scénické umenie a remeslá, ktoré významne divergujú od lokalizačných tendencií ostatných kreatívnych odvetví. Predpokladáme, že ich lokalizácia a koncentrácia je podmienená predovšetkým špecifickými lokalizačnými faktormi – existenciou kultúrneho dedičstva, hmotnej a nehmotnej kultúry a génia loci daného prostredia. V tomto prípade je tzv. „path dependency“ t.j. závislosť súčasnej štruktúry ekonomickej základne na vývojovej trajektórii regiónu v analyzovanom mikroregióne evidentná a siaha nielen desaťročia ale v konkrétnych prípadoch aj storočia do minulosti. Na území mikroregiónu Slovenská Ľupča bol preukázaný aj silný vplyv mäkkých faktorov na lokalizáciu kreatívnych subjektov, ktoré preferujú komunitu, ktorá s nimi zdieľa spoločné záujmy a hodnoty. Významným lokalizačným faktorom kreatívnych subjektov v danom vidieckom regióne je práve vidiecky charakter prostredia (príroda, kvalita bývania a nízke náklady na výrobné priestory), avšak určujúcim prvkom je aj blízkosť mesta, či už ako odbytového trhu, alebo služieb a sociálnej infraštruktúry. Na základe analýz a výsledkov prípadovej štúdie môžeme jednoznačne tvrdiť, že kreatívne odvetvia sa vyznačujú vysokým potenciálom pre vývoj klastrov. Pritom analyzovaný kreatívny klaster vo vidieckom prostredí je založený na vzťahoch skôr neformálneho charakteru, v rámci ktorých sa uskutočňuje aj intenzívny transfer poznatkov a „know-how“, nielen medzi kreatívnymi subjektmi navzájom, ale aj medzi nimi a ostatnými významnými rozvojovými aktérmi v priestore, z ktorých významné postavenie má miestna samospráva a vzdelávacie inštitúcie.

Literatúra a pramene:

ASHEIM, B. – HASEN, H. K. 2009. Knowledge bases, talents and contexts: on the usefulness of the creative class approach in Sweden. In: Economic Geography, roč. 85, č. 4, s. 425-442.

BILLE, T. 2010. Cool, funky and creative? The creative class and preferences for leisure and culture. In: International Journal of Cultural Policy, roč. 16, č. 4, s. 466-496.

BISWARANJAN, D. – RAINEY, V. D. 2007. Is Attracting Retirees a Sustainable Rural Economic Development Policy? Selected Paper prepared for presentation at the Agricultural Economics Association Annual Meetings Mobile, Alabama, February 4-7, 2007. Dostupné na: https://ageconsearch.umn.edu/bitstream/34818/1/sp07da01.pdf.

BROWN, L. D. – SCHAFFT, A. Kai. 2011. Rural People and Communities in the 21st Century: Resilience and Transformation. Cambridge: Polity Press.

DENIS-JACOB, J. 2011. Cultural industries in small-sized Canadian cities: dream or reality? In: Urban Studies Journal Limited, s. 1-18.

DENIS-JACOB, J.. 2011. Cultural industries in small-sized Canadian cities: dream or reality? In: Urban Studies Journal Limited, s. 1-18.

Fáziková, M. – Stehlíková, B. 2006. Nové prístupy ku klasifikácii vidieckych regiónov = New approaches to the classification of rural regions. In: Ekonomika poľnohospodárstva, roč. 6, č. 2, s. 23-29.

Florida, R. – MELLANDER, Ch. – STOLARICK, K. 2007. Inside the Black Box of Regional Development: Human Capital, the Creative Class and Tolerance. CESIS Electronic Working Paper, č. 88. Dostupné na: https://www.infra.kth.se/cesis/documents/WP88.pdf.

Florida, R. 2003. Cities and the Creative Class, In: City & Community, roč. 2, č. 1, s. 3-19.

Florida, R. 2005. The Flight of the Creative Class: The Global Competition for Talent. In: Harper Business.

GIBSON, Ch. – LUCKMAN, S. – WILLOUGHBY-SMITH, J. 2010. Creativity without Borders? Rethinking remoteness and proximity. In: Australian Geographer, roč. 41, č. 1, s. 25-38.

HALL, H. – DONALD, B. 2009. Innovation and Creativity on the Periphery: Challenges and Opportunities in Northern Ontario. Working paper in Ontario in the Creative Age. Martin Prosperity Insitute, 36 strán. Dostupné na: https://martinprosperity.org/media/pdfs/Innovation_and_creativity_on_the_Periphery-H_Hall-B_Donald.pdf.

HANSEN, H., K. – WINTHER, L. 2010. Amenities and Urban and Regional Development: Critique of a New Growth Paradigm. Paper presented at Regional Studies Association, Annual International Conference 2010, Regional Responses and Global Shifts: Actors, Institutions and Organisations, Monday 24th – Wednesday 26th May, Pécs, Hungary. Dostupné na: https://www.regionalstudies.org/conferences.

KEA EUROPEAN AFFAIRS, 2006. The Economy of Culture in Europe. Štúdia pripravená pre Európsku komisiu (Directorate-General for Education and Culture).

LEWIS, N. – DONALD, B. 2009. A new rubric for „creative city“ potential in Canada‘s Smaller Communities. In: Urban Studies, roč. 47, č. 1, s. 29-54.

MARKUSSEN, A. 2006. Urban development and the politics of a creative class: evidence from the study of artists. In: Environment and Planning A, roč. 38, č. 10, s. 1921-1940.

MCGRANAHAN, D. – WOJAN, T. 2007. Recasting the Creative Class to Examine Growth Processes. In: Rural and Urban Counties, Regional Studies, roč. 41, č. 2, s. 197-216.

MUNOZ, P. – O’TOOLE, M. 2011. ‘Beyond Talent, Diversity and Technology: Transforming Small Cities into Creative Places’. Newcastle University Business School, working paper, id: 5441976. Dostupné na: https://sustainableinnova.wordpress.com/2010/04/28/beyond-talent-diversity-and-technology/.

PETROV, N., A. 2007. A look beyond metropolis: exploring creative class in the Canadian periphery. In: Canadian Journal of Regional Science, roč. 30, č. 3, s. 451-474.

REGISTER ORGANIZÁCIÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 2014.

SCOTT, A. J. 2009. Jobs or amenities? Destination choices of migrant engineers in the USA. In: Papers in Regional Science, roč. 89, č. 1, s. 43-63.

SELADA, C. – VILHENA DA CUNHA, I. – TOMAZ, E. 2011. Creative-based strategies in small cities: A case-study approach. In: REDIGE, roč. 2, č. 02, 2011.

SLAVÍK, V. – KOŽUCH, M. – BAČÍK, V. – RAGAČOVÁ, M. 2005. Analýza mikroregiónov Slovenskej republiky. Projekt riešený pre splnomocnenca vlády SR pre decentralizáciu verejnej správy, Bratislava: [s. n.], Dostupné na internete: https://www.komunal.eu/subory/Mikroregiony_Slovenska.pdf.

STOLARICK, K. – DENSTEDT, M. – DONALD, B. – SPENCER, G. 2010. Creativity, Tourism, Economic Development in a Rural Context: the Case of Prince Edward County. In: Journal of Rural and Community Development, roč. 5, č. 2, s. 238-254.

TOSUN, S. M. a i. 2006. Retirees and Economic Development in West Virginia. West Virginia University, Dostupné na: https://bbr.unl.edu/aubertest/documents/Reitrees_Economic_Development.pdf.

Tremblay, D., G. – Darchen, S. 2010. The creative class thesis and the mobility patterns of knowledge workers considering the place of birth: The case of Montreal. In: International Journal of Knowledge-Based Development, roč. 1, č. 3, s. 176-203.

TRIP, J. – ROMEIN, A. 2010. Creative city policy: bridging the gap with theory. Paper presented at the Eighth European Urban and Regional Studies Conference ‘Repositioning Europe in an era of global transformation’, Viedeň, 15-17 September 2010. Dostupné na: https://www.dur.ac.uk/resources/geography/conferences/eursc/17-09-10/TripandRomein.pdf.

Van Heur, B. 2010. Small cities and the geographical bias of creative industries research and policy. In: Journal of Policy Research in Tourism, Leisure and Events, roč. 2, č. 2, s. 189-192.

Woods, D. M. a i. 1997. Economic Impacts of In-Migrating Retirees on Local Economies. In: Journal of the Community Economic Development Society, roč. 28, č. 2, s. 206-224.

Záverečná správa projektu VEGA č. 1/0607/10: Vplyv ľudského a sociálneho kapitálu na kvalitu života vo vidieckych obciach, 2010 – 2011