Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. K aktuálnym otázkam kulturologickej teórie i praxe patrí animácia kultúry. Pod vplyvom regionalizácie sa aktuálnou stáva aj téma lokálnej kultúry. Pri praktickej realizácii lokálnej kultúry je potrebné, aby si všetky participujúce subjekty uvedomovali, že kultúru nemožno redukovať iba na umeleckú aktivitu alebo spoločenské a kultúrne podujatia realizované v lokalite. Oblasť lokálnej kultúry si vyžaduje zapojenie do procesov jej tvorby profesionálov i aktívne participujúcu verejnosť.
Cieľom príspevku je na konkrétnom príklade lokálnych médií obce Vištuk reflektovať, či a ako sa lokálne médiá podieľajú na inštitucionalizovaní lokálnej kultúry. Zameriame sa na roky 2015 – 2018, kedy v obci vyvíjala svoju činnosť Komisia kultúry. V súčasnosti na činnosť Komisie kultúry z rokov 2015 – 2018 nadväzuje Komisia mládeže, športu a kultúry. Vplyv Komisie kultúry na oblasť lokálnej kultúry doposiaľ nebol nijak reflektovaný. Získané výsledky môžu Komisii mládeže, športu a kultúry pomôcť v jej ďalšej činnosti. Pri spracovaní príspevku budeme vychádzať z utajovaného i neutajovaného zúčastneného pozorovania¹, štúdia dostupných dokumentov obsahovou analýzou a voľne dostupných verifikovateľných informácií.
Pri odkrývaní podielu lokálnych médií na inštitucionalizovaní lokálnej kultúry sa najprv pokúsime o naznačenie vzájomného vzťahu lokálnej kultúry a socio-kultúrnej animácie. Obojsmerný vzťah medzi kultúrou a jednotlivcom sa prejavuje na poli verejných politík. Nasledujúca časť priblíži typy lokálnych médií v obci Vištuk a pokúsi sa naznačiť ich vplyv na lokálnu kultúru.
Vzťah lokálnej kultúry a socio-kultúrnej animácie. V kontexte regionalizácie chápanej ako intenzifikácia významu regiónov je potrebné k regiónom pristupovať s pochopením a porozumením ich obsahom, vnútorným procesom a vnútornej heterogenite. Región v socio-kultúrnom nazeraní plní voči svojim obyvateľom isté funkcie. Aby mohol región lepšie naplniť požiadavky a očakávania svojich obyvateľov, mal by koncepčne pristupovať k zisťovaniu a popisovaniu svojho potenciálu a daností.
Postupy práce s kultúrnym potenciálom v reálnom čase pri využití reálnych možností formulujú autority zodpovedné za oblasť kultúry do kultúrnej politiky na príslušnej úrovni. (Táborský 2006: 62) Kultúrna politika sa realizuje na viacerých úrovniach: nadnárodná (medzinárodná), národná, regionálna, lokálna (miestna), osobná kultúrna politika. Tieto úrovne je potrebné rozlišovať, avšak treba mať na zreteli ich vzájomnú previazanosť. V nami sledovanom období možno sledovať v slovenskej kultúrnej politike trendy európskej kultúrnej politiky spadajúce do oblastí podpory: rozmanitosti, kultúrneho a kreatívneho priemyslu, dostupnej a inkluzívnej kultúry s akcentom na debarierizáciu a digitalizáciu kultúry a ochrany a rozvoja kultúrneho dedičstva. V praxi sa odrážajú v strategických a koncepčných dokumentoch Slovenskej republiky². Tieto trendy naďalej zostávajú prítomné v Novej európskej stratégii pre kultúru, ktorej „cieľom je využiť plný potenciál kultúry na pomoc v budovaní inkluzívnejšej a spravodlivejšej Únie podporujúcej inováciu, kreativitu a udržateľnú zamestnanosť a rast“. (Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, 2018) Pri obsahovej analýze dokumentov kultúrnej politiky v nich možno identifikovať princípy socio-kultúrnej animácie. Často majú podobu činností, procesov, aktivít, metodík, animačných projektov, pre ktoré je vyčlenená finančná podpora. Môžeme to interpretovať tak, že socio-kultúrna animácia nie je len nástrojom kultúrnej politiky, ale kultúrna politika z princípov socio-kultúrnej animácie aj vychádza.
S jednoznačnou definíciou pojmu animácie sa v teoretických prácach nestretávame. Nejednoznačnosť definícií sa prejavuje v rozdielom klasifikovaní animácie ako metódy, procesu, projektu, životného princípu, aktivity, činnosti či technológie. Čo však z prác teoretikov vyplýva, je charakterizovanie animačných princípov. K dôležitým princípom, pre ktoré je animácia využívaná, patrí jej nemanipulujúce a nedirektívne aktivizovanie jednotlivca zapájať sa do spoločenského diania či aktivít kultivujúcich jeho osobnosť; dobrovoľnosť; dostupnosť; možnosť výberu; otvorenosť; nedirektívna motivácia; podnecovanie k aktivite; podpora pri vykonávaní aktivity; umožňovanie aktivity všetkým jednotlivcom; uvoľnenie kreativity; podpora vytárania skupiny; uľahčenie účasti na kultúrnom živote; zlepšenie vzťahov medzi jednotlivcami; zlepšovanie vzťahov na politickej úrovni. Pri teoretickej reflexii animácie sa stretávame s jej modelmi. Anna Dudová, Michal Kaplánek a Richard Macků (2011: 300-301) za vznikom jednotlivých modelov animácie vidia spojenie aspoň dvoch zo štyroch jednotiek animácie, ktorými sú spoločnosť, výchova, kultúra, umenie, pričom k diferenciácii modelov prispieva aj ich prístup k pojmu kultúra. Užšie vnímanie pojmu kultúra nám ukazuje modely zamerané na kultiváciu osobnosti jednotlivca a modely zamerané na prácu výlučne s oblasťou umeleckej kultúry. So širším vnímaním pojmu kultúra pracujú modely, ktoré kultiváciu osobnosti jednotlivca i oblasť umeleckej kultúry obsahujú, zdôrazňujú však vplyv osobnosti jednotlivca na jeho bezprostredné i široké okolie. Nejednoznačnosť pri klasifikácii a typológii animácie je spôsobená tým, že sa animácia javí ako fenomén, ktorého výhodou je prispôsobovanie cieľov kontextu, v ktorom je realizovaná. Pružnosť pojmu animácie umožňuje jej aplikovanie pre rôzne kontexty, ako pre oblasť umenia, tak pre špecifické inštitúcie. Môže byť doplnená o hodnotový akcent, ale aj o občianske ideály. V socio-kultúrnej animácii nachádzame vyššie spomenuté animačné princípy, pričom kladie dôraz na participáciu občanov, využívanie ich tvorivého potenciálu a kvalitatívne zlepšovanie vzťahov. Jej cieľom je zmena kultúry a spoločnosti, ich rozvoj, výchova k participácii na živote v komunite. V praxi sa s ňou najčastejšie stretávame pri povzbudzovaní ku komunitnej činnosti.
Lokálna kultúra je naviazaná na regionálnu kultúru a súvisí s vnímaním a prežívaním kultúrnej identity a regionálneho povedomia. Lokálnu (miestnu) kultúru môžeme chápať ako kultúru integrálne spojenú s lokalitou, v ktorej vzniká. Dôležité sú pre ňu kontakty medzi ľuďmi existujúcimi v danej lokalite. (Kranz-Szurek 2012: 11) Lokálna kultúra sa vyznačuje „predovšetkým spontánnym, kreatívnym a dynamickým charakterom, komunikatívnosťou, ľahkým prijímaním, dostupnosťou, blízkym kontaktom medzi jej iniciátormi a príjemcami (niekedy vnímaná ako nástroj/priestor výmeny ich rolí), spája mnoho oblastí symboliky a spája ich s praxou každodenného života, ako aj so zvláštnym významom miesta/územia, v ktorom sa táto kultúra realizuje“. (Kranz-Szurek 2012: 11)
Lokálna kultúra sa podľa Svetlany Chomovej orientuje „na podporu a rozvoj tradičnej a ľudovej kultúry, kultúrno-osvetovej činnosti (vzdelávacej, záujmovej, umeleckej, kultúrno-spoločenskej), na výchovu k prosociálnosti“. (Chomová 2015: 10) Pracuje s potenciálom lokality (materiálnym i ľudským), kultúrnymi produktmi, kultúrnymi procesmi a ich kultivovaním. Zohľadňuje „kultúrnu osobitosť a svojráznosť, jej mieru a úroveň, na akej sa miestna komunita zúčastňuje na kultúrnom živote a tvorbe vo svojom prostredí“. (Chomová 2015: 10) Pri praktickej realizácii lokálnej kultúry sa autority zodpovedné za jej realizáciu viac či menej úspešne snažia o akcentovanie osobitosti danej kultúry a systematický prístup k riadeniu a realizácii lokálnej kultúry. Z pohľadu moci nad správou vecí verejných tak môžeme sledovať dve na seba vzájomne pôsobiace skupiny – demokraticky volení kultúrni aktéri zodpovední za správu verejných politik, ktorí by pre oblasť lokálnej kultúry mali byť garantmi systematického a koncepčného prístupu ku kultúre a recipienti, ktorí okrem priameho vyslovenia kritiky so správou lokálnej kultúry môžu svoju spokojnosť a názor demonštrovať prostredníctvom (ne)užívania kultúrnych produktov a ponuky. Obe skupiny si kladú (v prípade demokraticky volených kultúrnych aktérov by si mali klásť) otázky, či sú inštitúcie schopné reagovať na potreby lokality; ak ich cieľom má byť aj verejnoprospešný účel, ako/do akej miery ho napĺňajú voči svojmu publiku? Ak je odpoveď volených kultúrnych aktérov na tieto otázky negatívna, pozitívna reakcia môže prísť z tzv. iniciatívy zdola.
Podpora participácie občianskej vernosti na živote v lokalite je jedným z trendov súčasnej kultúrnej politiky. Vznik a zapojenie sa participujúcej verejnosti do života komunity môže byť motivované nedostatočným uspokojovaním kultúrnych potrieb inštitúciami, ktoré sa v lokalite nachádzajú. Participácia občianskej verejnosti na živote spoločnosti sa realizuje prostredníctvom aktivít socio-kultúrnej animácie. Reagovaním na konkrétne potreby lokality, čiastočným alebo úplným vstupom do procesov, prebratím zodpovednosti za nejakú oblasť kultúry alebo už samotným vznikom sa participujúca verejnosť podieľa na formovaní a tvorbe lokálnej kultúry. Participujúca verejnosť sa tým stáva jedným z kultúrnych aktérov pôsobiacich v lokalite. Lokálneho kultúrneho aktéra si pre potreby tohto príspevku môžeme definovať ako subjekt, ktorý svojím konaním ovplyvňuje dianie v lokalite. Môže ním byť lokálne významný a uznávaný umelec, môže ním byť inštitúcia (napr. základná škola), môže ním byť dobrovoľník. Tým, že si kultúrni aktéri kladú otázky: ‚Čo robíme; ako to robíme; prečo to robíme?‘ inštitucionalizujú svoje konanie.
Priama participácia občanov na ovplyvňovaní verejnej politiky. Vedenie obce je tvorené obecným zastupiteľstvom a starostom/kou obce zvolenými v demokratických voľbách. Okrem využitia možnosti nechať sa zvoliť do poslaneckého klubu obce alebo na starostovský post majú obyvatelia možnosť podieľať sa na inštitucionálnom fungovaní obce aj prostredníctvom účasti v komisiách pri obecnom zastupiteľstve. Obecné zastupiteľstvo zriaďuje komisie pri obecnom zastupiteľstve ako „svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány, a to podľa ust. § 15 ods. 1 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov“. (Štatút komisie Obecného zastupiteľstva vo Vištuku) V obci Vištuk sú komisie schválené Obecným zastupiteľstvom spravidla na celé funkčné obdobie Obecného zastupiteľstva (OZ). Komisia je zložená z predsedu komisie, ktorým spravidla musí byť poslanec obecného zastupiteľstva a „odborníkov v príslušnej oblasti činnosti z radov obyvateľov obce“. (Štatút komisie Obecného zastupiteľstva vo Vištuku) (Okrem Komisie pre ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a na prešetrovanie sťažností, tú tvoria len poslanci OZ). Členstvo v komisii je dobrovoľné. Komisie nemajú rozhodovaciu právomoc. Vnútornú štruktúru a plán práce si komisie určujú samé.
V obci v nami sledovanom období (až do súčasnosti) pôsobilo 13 organizácií (Organizácie) a zopár občianskych aktivistov, ktorí svoje aktivity realizovali v priestoroch už fungujúcich inštitúcií alebo v online priestore. Po komunálnych voľbách roku 2014 boli predsedníčkou Komisie kultúry prizvaní na spoluprácu. Členmi komisie boli dve poslankyne OZ, knihovníčka z obecnej knižnice, zástupkyňa občianskeho združenia spolupracujúceho s obecnou knižnicou na vytváraní aktivít pre deti a traja občianski aktivisti. (Štatút Komisie kultúry pri OZ vo Vištuku) Štatút Komisie kultúry z rokov 2015 – 2018³ môžeme považovať za vytýčenie programových oblastí komisie. Komisia si vytýčila deväť oblastí činnosti:

1. „na úseku našej pôsobnosti prerokovávať a pripomienkovať návrhy VZN,
2. podieľať sa na príprave obecných kultúrnych akcií a osláv,
3. zaujímať sa o umelecké a spoločenské aktivity obyvateľov /súbory, akcie organizácií a pod./,
4. vybudovať centrálnu databázu informácií o kultúrno-spoločenskom živote v obci so súhlasom a podporou zriaďovateľa /obecné noviny/,
5. podieľať sa na činnosti a prevádzke informačného centra,
6. realizovať kultúrno-spoločenské podujatia v obci s pozvanými hosťami /divadelné predstavenia, výstavy, koncerty a pod./,
7. podieľať sa na činnosti a prevádzke obecnej knižnice,
8. sledovať informácie o fondoch a zbierkach na zabezpečenie kultúrno-spoločenského života v obci,
9. snažiť sa obnoviť prevádzku kina.“ (Štatút Komisie kultúry pri OZ vo Vištuku)

Jednotliví členovia mali rozdelené oblasti úloh, za ktoré niesli zodpovednosť:

1. udržiavanie kontaktov s Obecným úradom a s vtedajšími organizátormi kultúrnych a spoločenských aktivít,
2. spolupráca s miestnou základnou a materskou školou,
3. zabezpečovanie činnosti obecnej knižnice a aktivít pre deti,
4. založenie a tvorba obecných novín ,
5. zabezpečenie spolupráce s organizáciami v obci,
6. správa neoficiálnej obecnej stránky na sociálnych sieťach,
7. vybudovanie Centra KOŠIK (kreativity, oddychu, športu, informácií a kultúry),
8. prevádzka a dramaturgia Centra KOŠIK. (Štatút Komisie kultúry pri OZ vo Vištuku)

Oblasti činnosti, zloženie a úlohy jednotlivých členov Komisie kultúry naznačujú tendencie k inštitucionalizovaniu lokálnej kultúry. Prvý krok k systematickému prístupu k lokálnej kultúre nastal pri zvolení názvu komisie. Do roku 2014 bola oblasť kultúry spájaná s oblasťou cestovného ruchu a/alebo vzdelávania a športu. V rokoch 2014 – 2018 komisia realizovala svoje aktivity pod názvom Komisia kultúry. Zdanlivo malá zmena však odkazuje na širšie vnímanie kultúry, teda ako „celku tvorby, difúzie a konzumu produktov tvorivého ľudského ducha v oblasti umení a poznatkov“. (Gažová 2009: 23)
Komisia kultúry zasadala štyri až päťkrát ročne. Na zadaniach boli preberané plány na najbližšie obdobie, jednotlivým členom boli zadeľované konkrétne úlohy a časové rámce ich realizácie a v prípade kultúrno-spoločenských podujatí boli stanovené aj formy a časové rámce spracovania propagácie a vyhodnotenia aktivít. (Zápisnice zo zasadania Komisie kultúry pri OZ Vištuk v rokoch 2015 – 2018)
Komisia kultúry každý rok pripravovala plán činnosti a návrh rozpočtu na príslušný rok. Svojimi aktivitami nadväzovala a ďalej rozvíjala aktivity jej členov, ktoré predtým realizovali samostatne ako členovia miestnych spoločenských organizácií alebo ako občianski aktivisti. (Plány činnosti Komisie kultúry pri OZ Vištuk v rokoch 2015 – 2018)
Globálne fenomény ovplyvňujúce kultúru sa nevyhýbajú ani subsystému kultúry akým je lokálna kultúra. Spôsobujú, že príslušník lokálnej kultúry, s ktorou je hneď po osobnej kultúre najužšie spojený, „potrebuje istoty, ktoré jeho každodennosti ,dajú rozmer‘ tak, aby mohol následne zažiť ontologicky nezastupiteľné pocity bezpečia a vnútornej naplnenosti, dôležitých oporných princípov ,dobrého života‘, ktorý v konzumnom svete nahrádza „miesto človeka v kozme“ (Max Scheler).“ (Slušná 2015: 100)
Na praktickej úrovni realizácie lokálnej kultúry sa tak „pozornosť zameriava na zviditeľnenie princípov, ktoré sú podmienkou pociťovania spolupatričnosti a súdržnosti: spoločných hodnôt, predstáv, presvedčení, ,spoločných vízií‘ a cieľov“. (Slušná 2015: 100)
Tie sa v podobe konkrétnych opatrení objavujú v plánoch hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí a akčných plánov prinášajúcich konkrétne aktivity, ktorými majú byť napĺňané. V sledovanom období medzi tie aktivity, ktoré mohla Komisia kultúry uskutočniť patrili: starostlivosť o vzhľad obce; iniciovať vklad investícií do objektov a budov vo vlastníctve obce; rozširovanie ponuky voľnočasových aktivít; zachovávanie tradícií a rozvoj lokálnej kultúry; vydávanie obecných novín; zriadenie informačného centra; starostlivosť o informačné a komunikačné kanály obce; podpora propagácie remesiel; spolupráca pri organizovaní podujatí. (Akčný plán 2014 – 2016. Prioritné osi 1 – 3)
Typy lokálnych médií v obci Vištuk a ich vplyv na lokálnu kultúru. Jedným zo záväzných úzov z dielne Európskej únie vo vzťahu k realizácii lokálnej kultúry je, že kultúra podporovaná z verejných zdrojov musí byť prístupná širokej verejnosti. Lokálne organizácie majú právo požiadať obec o poskytnutie dotácie z rozpočtu obce. V sledovanom prípade potreba zriadenia informačných kanálov v obci prichádzala zo strany poslancov obecného zastupiteľstva, samotných občanov a následne ju ako prioritnú vyhodnotila i Komisia kultúry. Oficiálne sa ponuka informačných kanálov v obci z jedného aktívne fungujúceho média s limitovanými možnosťami šírenia informácií a obmedzeným publikom, obecný rozhlas, zvýšila o tri ďalšie médiá. Pri pokuse o priblíženie jednotlivých médií a ich zasadenie do systému lokálnej kultúry Vištuka pre potreby tohto príspevku vytýčime parametre, ktoré si budeme pri jednotlivých médiách všímať: dátum vzniku média, typológia, forma šírených informácií, periodicita, obsah šírených informácií, distribúcia, kontrola, spôsob tvorby obsahu a pokúsime sa o načrtnutie najmarkantnejších pozitív a negatív fungovania jednotlivých médií.
Obecný rozhlas. Vznik obecného rozhlasu pamätníci datujú do obdobia 50. – 60. rokov 20. storočia. Technické zabezpečenie dodnes umožňuje šírenie rozhlasového zvuku po celom území obce. V nami sledovanom období technická realizácia rozhlasu umožňovala vysielanie iba v reálnom čase, tzn. oznamy boli čítané dvakrát, vo výnimočných prípadoch štyrikrát, do dňa v doobedňajších a poobedných hodinách. Rozhlas vysielal priemerne dva až trikrát do týždňa. Jeho obsah zväčša tvorili informácie o predajných akciách, kultúrnych, spoločenských alebo športových podujatiach, oznamoch obecnej knižnice, ordinačných hodinách alebo iných informáciách od lekárov, pod ktorých obec spadala, otváracích hodinách obecného úradu, zmene dopravného grafikonu, mimoriadnych situáciách a pod. Špecifickou službou, ktorá sa však postupne vytráca, bolo na požiadanie občanov „hranie jubilantom“, prípadne oznámenie o úmrtí. Vysielanie rozhlasu bolo zabezpečované zamestnancami obecného úradu, ktorí oznamy určené na vyhlásenie čítali, v niektorých prípadoch ich aj sami tvorili.
K nepopierateľným pozitívam patril „spoločenský návyk“ obyvateľov obce venovať zvýšenú pozornosť hláseniam obecného rozhlasu. Mohol sa prejavoval v niektorých prípadoch až zanechaním vykonávanej práce a nadviazaním socializácie s ostatnými „počúvajúcimi“ na ulici. Je možné sa domnievať, že sa tak dialo pod vplyvom zlej zrozumiteľnosti média, ale i z dôvodu pripisovania dôležitosti a dôveryhodnosti vysielaným informáciám. Počúvanie hlásenia obecného rozhlasu sa z generácie na generáciu prenášalo ako dôležitá praktika, pretože nieslo v sebe potenciál ovplyvniť bezprostredne po vypočutí hlásenia každodenný život obyvateľa obce. Nevýhodami informácií šírených obecným rozhlasom v nami sledovanom období bol vysielací čas nevyhovujúci obyvateľom pracujúcim mimo obce⁴, technické výpadky, miestami nižšia zrozumiteľnosť hlásenia spôsobená ozvenou, šírené oznamy boli krátke, mali charakter upozornení nie ucelených správ.
Neoficiálna facebooková stránka obce. Prvým z nových médií informujúcich o dianí v obci bola neoficiálna stránka obce na sociálnej sieti Facebook založená v roku 2012. (Polakovičová 2019: 8) Od roku 2014 sa stala aktuálnym a pravidelne aktualizovaným zdrojom informácií pre obyvateľov obce i okolia. „Stránka je spravovaná dobrovoľne angažovanými občanmi – nielen samotnými adminmi, ale najmä za pomoci všetkých, ktorí k obsahu stránky nejakým spôsobom prispievajú.“ (Informácie. Nezávislá stránka obce Vištuk) Informácie zo života obce alebo jej okolia môžu občania umiestniť priamo na stránku, prípadne poslať do správy. Uverejňované sú podľa možností sociálnych sietí ako fotky, stavy, posty, odkazy, poznámky a pod. Frekvencia pridávaných príspevkov sa pohybuje v počtoch jeden až štyri príspevky denne, pridávané každý alebo každý druhý deň. Zverejňované informácie pochádzajú z oficiálnej webovej stránky obce, zo stránok a informačných kanálov spoločenských organizácií v obci. Ostatné témy sa týkajú oblastí „životného prostredia, kultúrneho sveta či širšieho spoločenského prostredia“. (Informácie. Nezávislá stránka obce Vištuk) Cieľom facebookovej stránky je „povzbudzovať v obyvateľoch obce cit spolupatričnosti a pozitívne cítenie k našej podmalokarpatskej dedine, ktoré vedie k aktívnemu záujmu o dianie v našej obci. Nemenej významným cieľom je podporovať informovanosť obyvateľov Vištuka, ako aj kohokoľvek, kto sa o dianie v našej obci zaujíma, propagovať kultúrno-spoločenské podujatia v obci a okolí, podporovať tiež transparentnosť v oblasti správy verejných záležitostí, vzájomnú úctu rôznych skupín obyvateľov (mládež – starší, pôvodní obyvatelia – novousadlíci, tradicionalisti – inovátori atď.), osvetu v oblasti spoločenských otázok a otázok životného prostredia či čokoľvek ďalšie, čo vzíde z radov obyvateľov našej dediny a pre Vištuk a jeho obyvateľov prináša pozitívnu pridanú hodnotu.“ (Informácie. Nezávislá stránka obce Vištuk)
Sociálne siete ako jediné z uvedených lokálnych médií⁵ ponúkajú aspoň približný prehľad skupín obyvateľov sledujúcich danú stránku. V prípade neoficiálnej obecnej facebookovej stránky sú sledovateľkami prevažne ženy vekovej skupiny 25 – 34 rokov, za ktorými nasledujú ženy medzi 35 – 44 rokov. Pri mužoch prevládajú sledovatelia vekovej skupiny 25 – 34 rokov, za nimi nasledujú muži vo veku 35 – 44 rokov. Podľa mesta prihlásenia sa na stránku prevládajú mestá Bratislava, Pezinok, nasleduje Vištuk, Budmerice, Modra, Šenkvice, Trnava. Z krajín prevláda vysokým náskokom Slovensko. (Štatistiky. Ľudia) Hoci informácie, ktoré stránka zdieľa sa týkajú chodu samosprávy, do jej fungovania vedenie obce a zamestnanci Obecného úradu nezasahujú. „Ide teda v podstate o nezávislú činnosť.“ (Informácie. Nezávislá stránka obce Vištuk) Tvorba vlastného obsahu stránky vychádza z dlhodobého reflektovania jednotlivých tematických oblastí administrátormi stránky. Zverejňované sú iba príspevky z overeného zdroja, ktoré majú význam aj pre konkrétnu lokalitu.
K pozitívam stránky patrí udržiavanie aktuálnosti stránky; aktívna komunikácia so sledovateľmi stránky; zverejňovanie overených a pre publikum relevantných informácií; zrozumiteľný komunikačný jazyk; rôznorodý obsah pridávaných príspevkov; komunikácia zložitých tém týkajúcich sa samosprávy zrozumiteľne; zmierlivá a rozvážna komunikácia pri riešení konfliktných situácií v online prostredí stránky; stránka pomáha k sprístupňovaniu lokálnej kultúry online. Obyvateľmi je stránka považovaná za relevantný zdroj informácií, čomu pomohlo verejné vyslovenie dôvery občianskym aktivistom, uznanie prínosu, jedinečnosti a legitimizovanie nezávislého fungovania ich aktivít (i stránky) zo strany vedenia obce; bezprostredné uverejňovanie výstupov z podujatí po ich skončení; upozorňovanie na dôležité udalosti a aktivity vytváraním facebookových udalostí. K najmarkantnejším negatívam podľa užívateľov stránky patria príliš špecializované príspevky alebo príspevky týkajúce sa globálnych svetových problémov.
Obecné periodikum. Obecné noviny začali vychádzať v roku 2015. Z hľadiska typológie ich možno charakterizovať ako lokálne noviny univerzálneho charakteru s rozsahom šírenia na región. Noviny sú určené pre širokú verejnosť. Periodikum je vedené ako občasník obce Vištuk, vychádza najviac štyrikrát do roka. Jazyk periodika je slovenský. (Zoznam periodickej tlače. MK SR) Vydávané sú obcou Vištuk v náklade 500 kusov v rozsahu 8 strán formátu A4, tlačené čierno-bielo. Štruktúru periodika tvoria otázky na starostu/starostku, krátka správa zo zasadaní obecného zastupiteľstva, informácie vedenia obce a príslušných regionálnych útvarov spojené s každodenným chodom samosprávy. Nasledujú informácie zo Základnej školy s materskou školou Vištuk, príspevky od občanov alebo od organizácií pôsobiacich v obci, nepravidelne rozhovory s miestnymi obyvateľmi, pravidelne história obce, prípadne priblíženie osobností spojených s obcou, kalendár podujatí a pozvánky na kultúrne, spoločenské a športové podujatia v obci. Témy a námety na články zasielali do redakcie, prípadne nechávali v zberom boxe na to určenom, samotní obyvatelia obce. Rovnako boli v novinách rozpracované témy, ktorým venovali obyvatelia zvýšenú pozornosť na sociálnych sieťach obce. Noviny sú distribuované do každej domácnosti po jednom výtlačku, sú nepredajné. Publikum periodika tvoria obyvatelia obce Vištuk, prípade obyvatelia Malokarpatského regiónu, ktorí nie sú bližšie špecifikovaní na konkrétnejšie cieľové skupiny. Redakciu novín tvorili neprofesionálni novinári, grafik, korektúry robili dobrovoľníci s príslušným vzdelaním a prispievateľmi, a zároveň tvorcami obsahu, boli občania. Noviny vznikli ako noviny „občanov pre občanov“. O blížiacej sa uzávierke novín boli individuálni občania informovaní prostredníctvom predchádzajúceho vydania novín a cez sociálne siete; organizáciám v obci, združujúcich obyvateľov obce podľa ich záujmu, boli zasielané e-mailové upozornenia o uzávierke. Pred uzávierkou novín sa stretávali všetci zástupcovia spoločenských organizácií, redakcie lokálnych médií a zástupcovia vedenia obce. Na stretnutiach prezentovali zástupcovia spoločenských organizácií svoje plány činnosti na najbližšie obdobie, zosúlaďovali sa termíny konania podujatí, aby sa neprekrývali, dohadovali sa možnosti nových spoluprác, vymieňali sa názory, postrehy, skúsenosti a rady. Potreba koordinácie tvorby obsahu novín s činnosťou spoločenských organizácií vyplývala z časovej náročnosti prípravy novín. Organizácie privítali koordinovanie činnosti, pretože noviny pre nich predstavovali ďalšiu komunikačnú platformu pre oslovenie návštevníka. Informácie o aktivitách a o zmene termínov podujatí zasielali organizátori do redakcií, ktoré posúvali informácie ďalej správcom obecného webu a pracovníkom, ktorí zodpovedali za prenájom obecných priestorov.
Pozitívne možno vnímať, že sa na tvorbe novín nepodieľalo vedenie obce ani pracovníci Obecného úradu. Tvorbu a vydávanie novín nekontrolovalo obecné zastupiteľstvo ani starosta obce. Vedenie obce bolo v pozícii respondenta. Za obsah a jeho tvorbu zodpovedali občianski aktivisti. Za distribúciu periodika do domácností zodpovedala celá Komisia kultúry. K pozitívam možno priradiť dôveru vedenia obce v prácu redakcie; samotný vznik novín, ktorý ocenili najmä občania bez prístupu a znalosti práce s internetom; umožnenie tvoriť obsah periodika samotným občanom obce; prestíž pisateľa spojenú s uverejnením jeho článku/námetu v novinách; systematizované zbieranie informácií o usporadúvaných podujatiach a prebiehajúcich aktivitách, ktoré bolo podmienené pravidelným spoločným stretávaním sa zástupcov spoločenských organizácií pôsobiacich v obci. Ďalej prezentáciu lokálnych kultúrnych aktérov, miestnych osobností a ich prínosu do lokálnej komunity; využívanie novín ako súčasť prezentácie obce na veľtrhoch cestovného ruchu či pri celoregionálnych podujatiach; rozšírenie osobného profesionálneho portfólia tvorcov obsahu alebo formy novín; v neposlednom rade posilňovanie spolupatričnosti a lokálnej identity obyvateľov obce a regionálneho povedomia. K negatívam možno zaradiť prizvanie občianskych aktivistov na spoluprácu s vedením obce. Občianski aktivisti tým boli inštitucionalizovaní a vedenie obce si tak prostredníctvom povinnosti spoločenskej zodpovednosti redakcie zabezpečilo ich zmierlivé formulovanie kritiky. Negatívne možno vnímať posúvanie termínu uzávierky podľa potrieb prispievateľov; malú periodicitu; malý rozsah; farebnosť a dizajn obecného periodika; minimálnu priamu spätnú väzbu od čitateľov; prinášanie správ z podujatí, ktoré sa už uskutočnili; absentovanie štandardného obsahu lokálneho periodika ako kuchárske recepty či osemsmerovky; absenciu žurnalistického vzdelania pri členoch redakcie i pri prispievateľoch z radov obyvateľov. Absentovanie žurnalistického vzdelania redakcie posúva je činnosť do aktivít socio-kultúrnej animácie lokálnej kultúry.
Verejná facebooková skupina. Posledná verejná facebooková skupina pre Vištučanov a obyvateľov okolitých obcí vnikla z iniciatívy občianskych aktivistov pôsobiacich v Komisii kultúry v roku 2016. (VIŠTUK ŽIJE! Informácie. História) Cieľom bolo umožniť priamu vzájomnú komunikáciu; zdieľanie informácií; výmenu služieb, produktov vlastnej výroby; nachádzanie stratených domácich miláčikov; prípade ponúkať a zháňať nadbytočný a nepotrebný materiál a tovary. „Prvoradá funkcia skupiny je informatívna, zároveň je však jej cieľom budovať komunitu, ktorá si je navzájom schopná a ochotná pomáhať.“ (VIŠTUK ŽIJE! Informácie. História) Príspevky sú pridávané podľa potrieb prispievateľov. Kontrolu nad obsahom zabezpečujú samotní členovia, ktorí upozorňujú na prípadný nevhodný obsah.
Pozitívami tejto skupiny je priamy kontakt obyvateľov medzi sebou; možnosť priamo ponúknuť alebo využiť pomoc spoluobčanov; priame sieťovanie obyvateľov „bez asistencie“ kultúrnych aktérov; okamžité rozšírenie správy odosielateľa do online priestoru; možnosť okamžitého vyjadrenia svojho názoru; skupinu využívajú aj používatelia sociálnych sietí, ktorí sa do iných druhov komunikácie v obci nezapájajú; témy a podnety zo skupiny môžu byť ďalej rozpracované v ostatných lokálnych médiách; vďaka zdieľaniu vlastnej tvorivej činnosti obyvateľov dochádza k zberu informácií o dianí v obci i o zaujímavých osobnostiach. Za negatíva možno považovať komerčný obsah pridávaných príspevkov; šírenie neoverených a nevhodných informácií; pýtajúci sa nie vždy dostane odpoveď.
Ďalšie iniciatívy. V roku 2017 bol obci dobrovoľníkmi založený instagramový účet. (Polakovičová 2019: 8) Nezaložili ho občianski aktivisti pôsobiaci v Komisii kultúry, ale dobrovoľníci, ktorých inšpirovalo poskytnutie priestoru obci na komunikáciu v online priestore. V prípade potreby správcovia účtu komunikujú s vedením obce i s občanmi. Pozitívom je vytvorenie účtu, ktorý umožňuje zdieľať doslova to najkrajšie z obce priamo od profesionálnych i amatérskych fotografov a umelcov. Negatívom je nízka frekvencia pridávaných príspevkov a nesystémový prístup k správe účtu.
Za zmienku stojí aj aktivita miestnej základnej školy, ktorá začala vydávať školské noviny. Prispievali do nich miestni žiaci. Tak ako sa zvyšuje význam regiónu a lokality pre jednotlivca, zvyšuje sa i význam lokálnych médií. „Meradlom regionálnosti a lokálnosti nie je miesto vychádzania či názov periodika, ale miera jeho pôsobenia v hraniciach určitého regiónu a lokality.“ (Tušer 2010: 48) Lokálne a regionálne médiá plnia pre obyvateľa lokality kľúčové funkcie: „informačnú, korelačnú, kontinuitnú, zábavnú a mobilizačnú.“ (Mináriková 2017: 2)
Recipienti ich obsah dobrovoľne vyhľadávajú, ak sa potrebujú zorientovať v problematike. Pôsobia totiž ako „katalyzátory v procesoch vytvárania zmyslu a sociálnych vzťahov“. (Rankov 2013) Lokálne médiá by mali mať na pamäti spoločenskú zodpovednosť, ktorá vedie ich tvorcov „podporovať ekonomický rozvoj regiónu; prispievať k zachovaniu lokálnej kultúry regiónu; napomáhať rozvoju regiónu v oblasti vzdelávacej, kultúrnej a hodnotovej“. (Mináriková 2017: 8)
Lokálne médiá v obci Vištuk vznikli ako výsledok socio-kultúrnej animácie lokality, zároveň sa pri tvorbe ich obsahu stretávame s uplatňovaním princípov socio-kultúrnej animácie. Recipienti lokálnych médií očakávajú, že v nich nájdu relevantné, aktuálne, nové, zaujímavé informácie z lokality a pre lokalitu. (Tušer 2010: 47) Višňovský a Baláž pri výskume prenosu významu vybranej témy a jej atribútov z médií do agendy (lokálnej) verejnosti s prihliadnutím na charakter ich výskumu konštatujú, že „,moc‘ médií formovať názory verejnosti, ovplyvňovať a usmerňovať verejnú mienku sa javí len ako jedna z možností, pretože nemôžeme vylúčiť ani opačný smer nastoľovania tém, teda od verejného diskurzu do agendy médií“. (Višňovský – Baláž 2012: 118)
Nedeje sa to len v oblasti nastoľovania tém, ale aj pri výbere vhodného typu obecného média, ktoré je ovplyvnené recipientom preferovaným typom média. „Tradičné médiá v sebe nesú snahu reprezentovať diskurzy spoločnosti, nové médiá sa stávajú týmito diskurzami.“ (Chudý 2009: 147) Samotné „médium predurčuje ako a na čo ho budú ľudia používať“. (Rankov 2013: 19) Recipient nemá záujem iba obsah konzumovať, ale ho aj vytvárať, poskytovať spätnú väzbu redakcii či kontrolovať tok informácií v jeho živote. (Chudý 2009: 148) Nástup sieťovej kultúry umožňuje zachovávať obsah kultúrnych tradícií lokálnej kultúry ich remediáciou do nových foriem. V konkrétnej podobe to možno odčítať v dizajne obsahu niektorých príspevkov populárnych na sociálnych sieťach. Lokálne médiá tak „hrajú aktívnu úlohu pri našom porozumení minulosti a vytvárajú agendu pre kolektívnu pamäť v budúcnosti“. (Rankov 2013: 17)
Záver. Na základe vyššie uvedených príkladov lokálnych médií v obci Vištuk možno konštatovať, že lokálne médiá sú jedným z faktorov ovplyvňujúcich inštitucionalizáciu lokálnej kultúry. Mieru vplyvu lokálneho média na inštitucionalizáciu lokálnej kultúry určuje typ lokálneho média. Miera profesionality redakcie ovplyvňuje pôsobenie lokálneho periodika v lokalite. Ak u členov redakcie absentuje žurnalistické vzdelanie, môže pri lokálnom periodiku prevažovať jeho schopnosť socio-kultúrne animovať lokálnu kultúru. Skladbou obsahu lokálne médiá pomáhajú zvyšovať kultúrne kompetencie k recipovaniu výsledkov a produktov kultúry lokálnej i globálnej. Spôsob tvorby obsahu lokálnych periodík môže vyvolať potrebu rozšírenia kultúrnej ponuky, jej zmenu alebo potrebu vytvorenia novej kultúrnej ponuky. Redakcie lokálnych médií sú tiež dôležitým článkom prenosu informácií smerom k recipientovi, smerom ku kultúrnym aktérom i k vedeniu obce. Postavenie lokálneho média v očiach recipientov i v procesoch inštitucionalizácie lokálnej kultúry výrazne zvyšuje jeho legitimizovanie vedením obce. Lokálne médium zabezpečuje vedeniu obce udržanie inštitucionalizovanej formy lokálnej kultúry a zároveň kontrolu nad aktivitami jednotlivých organizácií, ktorým je poskytovaná finančná podpora z rozpočtu obce. Kreovaniu regionálneho povedomia a kultúrnej identity dopomáhajú lokálne médiá v procese inštitucionalizácie zvyšovaním miery informovanosti obyvateľov; iniciovaním, podporou a rozvíjaním tematického záujmu obyvateľov; usmerňovaním a ovplyvňovaním verejnej mienky a prezentovaním cieľov, snáh, plánov, stratégií a trendov lokálnej kultúry.

¹ Neutajované zúčastnené pozorovane prebieha od roku 2014 do súčasnosti.
² Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 – 2020, Stratégia rozvoja kultúry Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020, Stratégia rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike, Koncepcia starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru do roku 2020, Stratégia rozvoja múzeí a galérií v SR do roku 2018, Stratégia ochrany pamiatkového fondu na roky 2017 – 2022, Štatút Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
³ Komisia bola ustanovená podľa §15 zákona 369/1999 Z. z. uznesením OZ dňa 2. 2. 2015.
⁴ Technické možnosti vtedy na rozdiel od súčasnosti neumožňovali nahrávanie oznamu ani následné prehranie hlásenia v neskorších časoch. 
⁵ Pod označením lokálne médiá máme na mysli lokálnosť územnú, nie spoločensko-odbornú.

Literatúra a pramene:
Akčný plán 2014 – 2016. Prioritné osi 1 – 3.
DUDOVÁ, A. – KAPLÁNEK, M. – MACKŮ, R.: Mnohotvarý fenomén animace: Pokus o rozdělení animace na základě východisek a cílového zaměření jednotlivých typů animace. Pedagogické orientace, roč. 21, č. 3, 2011, s. 300-301 [online] (cit. 25-03-2020) Dostupné na: http://cejsh.icm.edu.pl/cejsh/element/bwmeta1.element.desklight-662725a5-bac9-483a-91e9-76e9ccc717d3.
GAŽOVÁ, V.: Úvod do kulturológie. Bratislava: Národné osvetové centrum, 2009.
CHOMOVÁ, S.: Vademekum miestnej a lokálnej kultúry. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2015.
CHUDÝ, A.: Konvergencie v informačnom ekosystéme sociálnych médií. In: Zborník filozofickej fakulty Univerzity Komenského, č. 22, Bratislava, 2009, s. 143-150, [online] (cit. 20-03-2020 Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/kkiv/veda_a_vyskum/KKIV22.pdf#page=143. Informácie. Nezávislá stránka obce Vištuk. [online] (cit. 24-03-2020) Dostupné na: https://www.facebook.com/obecvistuk/.
KRANZ-SZUREK, M.: Kultura lokalna a globalizacja kulturowa – próba oceny zjawiska. In: Roczniki nauk społecznych, 2, 2012, [online] (cit. 25-03-2020) Dostupné na:https://www.kul.pl/files/852/media/RNS/pdf-y/2012/2012_2-_kranz-szurek.pdf. Koncepcia starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru do roku 2020.
MINÁRIKOVÁ, J.: Význam regionálnych médií v kontexte rozvíjania regionálnej kultúry v Košickom a Prešovskom samosprávnom kraji. s. 2. European Journal of Slovak – Unkrainian Crossborder Communication. 1/2017, [online] (cit. 20-03-2020) Dostupné na:http://www.copesu.eu/wp-content/uploads/2017/05/Min%C3%A1rikov%C3%A1.pdf. Organizácie. [online] (cit. 25-03-2020) Dostupné na:
https://www.vistuk.sk/zivot-v-obci/organizacie/.Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Nová európska stratégia pre kultúru. Brusel: Európska komisia, 2018, [online] (cit. 25-03-2020) Dostupné na:https://eur-lex.europa.eu/legal-ontent/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX%3A52018DC0267&from=SK&fbclid=IwAR1hZhLaOa6dtxocwzzACCDHZU5pgRGNsZ3EX9JFZKtwDxC8wFL9U5KRAdc.Plány činnosti Komisie kultúry pri OZ Vištuk v rokoch 2015 – 2018.
POLAKOVIČOVÁ, Z.: Obec Vištuk na internete. In: Veci vištucké, 2019, 5. roč., č. 2, s. 8. Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 – 2020.
RANKOV, P.: Remediácia ako perpetuum mobile kultúry. World literature studies, 5(22), 2013 s. 15-25. [online] (cit. 20-03-2020) Dostupné na: http://www.wls.sav.sk/wp-content/uploads/WLS_3_13/WLS3_13_Rankov.pdf.
SLUŠNÁ, Z.: Súčasná kultúrna situácia z pohľadu teórie a praxe. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2015.
Stratégia rozvoja kultúry Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020.
Stratégia rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike.
Stratégia rozvoja múzeí a galérií v SR do roku 2018..
Stratégia ochrany pamiatkového fondu na roky 2017 – 2022.
Štatistiky. Ľudia.
Štatút Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Štatút Komisie kultúry pri OZ vo Vištuku.
Štatút komisie Obecného zastupiteľstva vo Vištuku. I. Základné ustanovenia. Vištuk: Obec Vištuk, s. 1. [online] (cit. 25-03-2020) Dostupné na: https://www.vistuk.sk/modules/file_storage/download.php?file=e18bf392%7C20.
TÁBORSKÝ, P.: Plánovanie a prepojenia jednotlivých úrovní kultúrnych politík. In: Strelková, J. (ed.): Nové impulzy – rozvoj miestnej kultúry. Bratislava: Národné osvetové centrum, 2006.
TUŠER, A.: Ako sa robia noviny. Bratislava: EUROKÓDEX, s. r. o., 2010. Zápisne zo zasadania Komisie kultúry pri OZ Vištuk v rokoch 2015 – 2018.
VIŠŇOVSKÝ, J. – BALÁŽ, M.: Nastoľovanie tém a vplyv lokálnych médií na formovanie verejnej agendy. Prípadová štúdia. Communication Today, 3, 2, 2012, s. 104-120, [online] (cit. 21-03-2020) Dostupné na: https://www.communicationtoday.sk/download/2/2012/Visnovsky%20-%2 Balaz%20-%20CT%202-2012.pdf.
VIŠTUK ŽIJE! Informácie. História. [online] (cit. 24-03-2020) Dostupné na: https://www facebook.com/groups/vistucane/about/ [cit. 24-03.2020]
VIŠTUK ŽIJE! Popis. [online] (cit. 24-03-2020) Dostupné na:https://www.facebook.com/groups/vistucane/?epa=SEARCH_BOX.
Zoznam periodickej tlače. MK SR. [online] (cit. 20-03-2020) Dostupné na: http://www.culture.gov.sk/pertlac/modul/tlac/detail?id=6287.