Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Riešiteľský kolektív z Katedry manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre realizoval terénne výskumy a pripravil deväť knižných monografií o kultúrnych tradíciách slovenských dolnozemských spoločenstiev. V tomto roku získal finančné prostriedky na realizáciu projektu Kultúrny potenciál dolnozemských Slovákov v nasledujúcich štyroch rokoch. Projekt nadväzuje na Koncepciu rozvoja miestnej a regionálnej kultúry, schválenú vládou Slovenskej republiky  v  roku  2008  a  na  Stratégiu  rozvoja kultúry v Slovenskej republike na roky 2014 – 2020. Tá sa zameriava na zvýšenie dostupnosti kultúry a kultúrnych služieb, na lepšie uplatnenie kultúry vo výchovno-vzdelávacom procese, pri územnom plánovaní aj v rámci miestneho a regionálneho rozvoja. Cieľom projektu je vypracovať rozsiahlu expertízu kultúrneho potenciálu dolnozemských Slovákov pri použití modelu hodnotenia kultúrneho potenciálu vypracovaného riešiteľským kolektívom na objednávku Národného osvetového centra  v  roku  2014  (materiál  je  dispozícii  na stiahnutie na adrese https://kmkt.sk/files/files/daaaf- UT_KD.pdf). Expertíza je potrebná v rámci efektívnejšieho financovania minoritnej kultúry Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj pre výučbu disciplín o kultúrnom dedičstve a o kultúrnom cestovnom ruchu zahraničných krajanov,  lebo  plánovanými  výstupmi   sú   štyri publikácie – učebné texty prezentujúce kultúrny potenciál Slovákov v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku, jeho analýzu a možnosti využitia pri ochrane kultúrneho dedičstva, rozvoji kultúrneho a genealogického cestovného ruchu. Vysoko pravdepodobná je aj aplikácia výsledkov expertízy v minoritnom manažmente, pri diverzifikácii kultúrnych aktivít v menšinových spoločenstvách a pri tvorbe rozvojových projektov. Kvantitatívne aj kvalitatívne hľadisko hodnotenia parametrov kultúrneho potenciálu  má umožniť čo najširšiu aplikáciu v praxi. Projekt pripomína aj dôležitosť štúdia a zachovania kultúrneho dedičstva Slovákov, ktorí žijú odlúčení od materského národa   v   podmienkach   etnických   enkláv   a   diaspór   v súlade  s  hlavným  ideovým smerovaním  Európskej  únie – zachovávať špecifiká národného kultúrneho dedičstva jednotlivých členských štátov. Pripomíname, že benefitom výskumu v oblasti humanitných a spoločenských vied nie je vždy len ekonomický prínos, ale najmä poznanie.

Kultúrne dedičstvo zahraničných Slovákov je relatívne dlhodobo multidisciplinárnym predmetom záujmu vedec- kých aj odborných kruhov. Záujem reprezentuje prevažne historický, architektonický, literárnovedný, jazykový, etno- logický, muzeologický, čiastočne kulturologický, menej však ekonomický prístup. Problematika manažmentu kultúry/ kultúrneho dedičstva nie je ojedinelou, no takmer systema- ticky len parciálnou témou. Výsledky výskumu kultúrneho dedičstva, inštitúcií aj organizovaných podujatí sú interpre- tované kvalitne, detailne, ale takmer výlučne deskriptívne, prípadne sú prítomné historické, etnické, lokálne, nábožen- ské, politické a iné kontexty jeho vývoja.

 

Cieľom projektu je vytvoriť expertný materiál – na zákla- de už vypracovanej a overenej metodiky analyzovať kultúrny potenciál Slovákov na Dolnej zemi ako spoločné kultúrne dedičstvo Slovenskej republiky aj štyroch štátov, situovaných južne od Slovenskej republiky, kde existujú slovenské mino- rity. Všetky jeho súčasti je potrebné identifikovať, pomeno- vať, klasifikovať a vyjadriť hodnotu kultúrneho potenciálu  v kontexte možností jeho využitia. V jednotlivých lokalitách nie je rovnomerne rozmiestnený, čo jeho ponuku značne di- ferencuje a hodnotu relativizuje. Rozdiely evidentne existujú v urbánnom aj vo vidieckom prostredí. Mestské prostredie kumuluje viaceré zložky kultúrnej ponuky, na vidieku je jej šírka obmedzená a viac špecificky orientovaná. Využívanie kultúrneho potenciálu je determinované  demografický-  mi a socioekonomickými faktormi. Naznačené problémy tvoria legitímne výskumné otázky, ktorých vyriešenie bude potrebné vo výslednej expertíze zodpovedať a zohľadniť. Ex- pertíza umožní určiť krátkodobú aj strednodobú stratégiu dotovania projektov minoritných inštitúcií a má ambíciu priamo ovplyvniť poradie, účelnosť a efektívnosť vynakla- daných prostriedkov. Expertíza umožní zameriavať projekty podľa reálnych kultúrnych potrieb menšinových spolo- čenstiev. Identifikácia aktuálneho kultúrneho potenciálu umožní odberateľovi výsledkov výskumu podporovať také minoritné projekty, ktoré majú trvalo udržateľný charakter, a naopak vylúčiť z podpory tie projektové zámery, ktorých efekt je krátkodobý.

Prínos expertízy kultúrneho potenciálu dolnozemských Slovákov nie je možné vyjadriť exaktnou sumou usporených financií. Ide skôr o nepriamu úsporu prostredníctvom ich efektívnejšieho prideľovania projektom minoritných inštitú- cií. Výsledky projektu umožnia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí systemizovať podporu krajanským inštitúciám  v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte. Pritom je potrebné uvedomiť si, že suma, ktorú ÚSŽZ rozdeľuje   na minoritné projekty zahraničných Slovákov, dosiahla len v roku 2014 viac ako 1 milión eur.

 

Metodika výskumu sa odvíja od jeho cieľov. Keďže jedným z efektov projektu má byť úspora financií, resp. ich efektívnejšie prideľovanie, hodnotiace aktivity smerujeme na tie obce, kde pôsobia slovenské minoritné inštitúcie, ktoré  ako jediné môžu byť žiadateľmi finančnej podpory     z prostriedkov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (minoritné zväzy, združenia, kultúrne spolky, folklórne súbory, ochotnícke divadlá, cirkevné zbory a farnosti, vy- davateľstvá a pod.). V Srbsku, Rumunsku a Chorvátsku bu- deme hodnotenie kultúrneho potenciálu realizovať v rámci riešiteľského kolektívu (v Srbsku je 36 lokalít so slovenským obyvateľstvom, v Rumunsku 40 a v Chorvátsku 16), v Ma- ďarsku si s pomocou relevantných inštitúcií maďarských Slovákov vyberieme spolupracovníkov z radov slovenskej inteligencie (z dôvodu veľkého počtu obcí so slovenským obyvateľstvom, v súčasnosti ich je 109) a formou školení  ich detailne zoznámime s našim  hodnotiacim  modelom do takej miery, aby boli schopní identifikovať kultúrny potenciál vo všetkých oblastiach hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva čo najkomplexnejšie. Títo spolupra- covníci budú pracovať v lokalitách, kde pôsobia, dôverne ich teda poznajú. Výskumu  sa s nimi vždy zúčastní niekto  z riešiteľského kolektívu. Riešiteľský kolektív bude pôsobiť  v rámci Maďarska ako Spin-Off centrum pri Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku s cieľom priebežne rie- šiť všetky otázky spojené s realizáciou terénneho výskumu kultúrneho potenciálu v Maďarsku. Dosiahneme tak efek- tivitu v komunikácii so spolupracovníkmi a v niektorých lokalitách eliminujeme predpokladanú  jazykovú  bariéru. V rámci terénnych výskumov aj pri vysvetľovaní metodiky práce spolupracovníkom využijeme poznatky, ktoré sme na- dobudli pri jej overovaní v praxi na území Slovenska a nové skúsenosti budeme priebežne získavať v nasledujúcich troch rokoch v slovenských spoločenstvách v Chorvátsku, Srb- sku a Rumunsku. V dolnozemskom minoritnom prostredí sme vykonali kolektívny opakovaný terénny výskum vo Vojlovici – v lokalite so slovenským obyvateľstvom vo voj- vodinskom Banáte a mapovaniu kultúrneho potenciálu aj záverečnej SWOT analýze sme venovali osobitnú pozornosť. Kultúra každej lokality je neopakovateľná, vyskytuje sa veľa podobného, ale aj celkom rozdielneho. Ešte pred oficiálnym začiatkom riešenia projektu sme preto zmapovali a zhodno- tili aj rozsiahly kultúrny potenciál v Nadlaku, aby sme v čo najväčšom rozsahu predišli metodologickým problémom.

Výskum kultúrneho potenciálu realizovaný členmi au- torského kolektívu (v Rumunsku, v Srbsku a v Chorvátsku) je plánovaný v dĺžke 8 dní/jedna výskumná lokalita/jeden výskumník. Z hľadiska doby riešenia projektu predstavuje tento plán dostatočnú časovú flexibilitu a zároveň intenzitu výskumných aktivít.

 

Každý člen riešiteľského kolektívu je zodpovedný za osobitnú oblasť kultúrneho potenciálu v rámci finálnej ex- pertízy podľa svojej dlhodobej odbornej profilácie a zame- rania vlastného vedeckého výskumu.

Boris Michalík sa zameriava na inštitúcie dolnozem- ských Slovákov, spolkovú činnosť, organizované podujatia  a ľudský potenciál; Jaroslav Čukan je zodpovedný za mapo- vanie a hodnotenie kultúrneho dedičstva v najširšom chá- paní; Michal Kurpaš sleduje prejavy tradičnej architektúry dolnozemských Slovákov a hodnotí možnosti jej využitia ako kultúrneho potenciálu, v jeho pozornosti je aj kultúrna infraštruktúra; Roman Zima rieši problematiku minoritných médií a digitalizácie kultúrneho dedičstva; Michala Dubská sa orientuje na ekonomické aspekty kultúrneho potenciálu a možnosti jeho využitia; Marián Žabenský študuje kultúrnu krajinu ako súčasť kultúrneho potenciálu.

Od júla do augusta 2016 sme pracovne navštívili Ilok, Radoš, Soľany, Josipovec, Jurjevec a Osijek, v septembri sme spracovali Jelisavec, Markovec a Našice, do konca roka musí byť zmapovaný a zhodnotený kultúrny potenciál všetkých slovenských spoločenstiev v Chorvátsku s inštitucionali- zovanými formami kultúry. Je to mimoriadne náročné aj vzhľadom na to, že členovia riešiteľského kolektívu majú vyučovacie aj rodinné povinnosti a potrebná je organizačná aj odborná flexibilita. Limitujúcim faktorom sú aj dopravné možnosti a ústretovosť zamestnávateľa.

 

Doterajšie poznatky z práce na projekte potvrdili predpoklady, že situácia v každej lokalite je odlišná, kultúrny potenciál má rôzny rozsah a časový úsek  výskumu nemožno ani zďaleka paušalizovať. Kvôli veľkosti lokalít a rozsahu kultúrneho potenciálu možno sotva porovnávať dĺžku výskumu napríklad v Iloku  a  Radoši;  iné    oblasti    kultúrneho    potenciálu    sú    v   dedinskom prostredí Josipovca, v prímestskej Vojlovici a v meste Osijek; rozdielne prejavy kultúrneho dedičstva a kultúrne hodnoty sú akcentované v evanjelickom, rímskokatolíckom a konfesionálne zmiešanom slovenskom prostredí; iné možnosti medzilokálnych inštitucionalizovaných kontaktov na etnickom princípe sú v odľahlých Soľanoch, v Markov- ci a Jelisavci, či kdekoľvek v Báčke; odlišné možnosti ku kvalite menšinového kultúrneho života poskytuje Srbsko, Chorvátsko, Maďarsko a Rumunsko v súvislosti s etnickým odstupom väčšinového obyvateľstva i z aspektu politického; z hľadiska dostupnosti a možností výskumu je rozdiel pra- covať v Osijeku a napríklad v Jurievci, kde je potrebné denne dochádzať desiatky kilometrov.

Členovia riešiteľského kolektívu ako jednotlivci či ako koordinovaný tím študujú spôsob života a etnokultúrne tradície Slovákov na Dolnej zemi už viac ako dvadsať rokov. Mohlo by sa zdať, že riešenie súčasného projektu je viac-menej rutinnou prácou a sotva môže znamenať výraznejšie nové poznatky, odborné a metodologické obohatenie. Opak je pravdou. Aplikovanie rovnakej metodiky v množstve lo- kalít a v krátkych časových intervaloch prinieslo v priebehu niekoľkých mesiacov neoceniteľné skúsenosti a umožnilo odhaliť toľko spoločného a rozdielneho vo všetkých kategó- riách kultúry ako pri žiadnom doterajšom postupe. Všetci tvorcovia, nositelia a organizátori etnokultúrnych tradícií   v inštitucionalizovanej aj v rôznych iných formách kultúr- nych a spoločenských aktivít predstavujú rozhodujúci ľudský potenciál existencie menšinovej kultúry. Každý je neopako- vateľný, s originálnym ľudským, odborným aj organizačným potenciálom, uplatňuje svojské riešenia situácií a vyžaduje si iný prístup podobne ako respondent pri terénnom výskume. Všetkým sme neobyčajne vďační za skúsenosti,   s ktorými sa s nami delia, lebo bez ich osobnostného prínosu by už slovenská dolnozemská identita neexistovala.

 

Poznámky:
[1] Príspevok je súčasťou riešenia projektov: APVV-15-0104 Kultúrny potenciál dolnozemských Slovákov, VEGA 1/0488/16 Kultúrny potenciál Slovákov žijúcich v Rumunsku a KEGA 051UKF-4/2016 Kultúra dolnozemských Slovákov – moderná edukačná stratégia.