Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Horná Nitra, okolie Nitrianskeho Pravna, bola z pohľadu cestovného ruchu pomerne zabudnutým regiónom. V stredoveku bohaté mestečko vďaka výnosom z banskej činnosti postupne upadalo až sa zmenilo na obec žijúcu z remeselníctva, poľnohospodárstva a sezónneho robotníctva. Nemecké obyvateľstvo pretvorilo nielen samotnú krajinu, ale sformovalo aj kultúru tejto lokality, ktorá sa však do dnešného dňa zachovala len vo fragmentoch. Zo známych informácií vieme niektoré jej prvky obnoviť a ich jedinečnosť použiť v prospech celého regiónu prostredníctvom ich využitia v cestovnom ruchu.
Predkladaný príspevok je zostavený z dvoch častí. V prvej časti sumarizujeme primárnu a sekundárnu ponuku cestovného ruchu na základe informácií z terénnych výskumov a štúdia dostupných zdrojov. Druhá časť je venovaná formulácii návrhov na podporu cestovného ruchu v lokalite. Prvý návrh bol vytvorený v spolupráci s obcou Nitrianske Pravno, návrhy realizácie múzeí pre potreby príspevku sformulovala R. Tarabčíková a ostatné sú drobnými doplneniami už existujúcej ponuky.

Ciele. Cieľom tejto štúdie je zmapovať aktuálnu ponuku cestovného ruchu v skúmanej oblasti a navrhnúť ďalšie možnosti jej rozvoja s dôrazom na využitie prvkov tradičnej kultúry nemeckého etnika. Zanalyzujeme primárnu aj sekundárnu ponuku cestovného ruchu v skúmanej lokalite na základe delenia ponuky podľa Gúčika (2000: 49 – 57). Zvolili sme mapovanie celej ponuky cestovného ruchu, nielen tej s dôrazom na nemeckú kultúru, pretože si myslíme, že pred formuláciou akýchkoľvek návrhov na jej zlepšenie s dôrazom na ktorúkoľvek charakteristiku alebo vlastnosť lokality, je potrebné poznať celú aktuálnu ponuku. Cieľom príspevku nie je priniesť podrobne prepracované návrhy, ale len predostrieť možnosti, s ktorými bude možné ďalej pracovať, rozvíjať ich a nakoniec aj zaviesť do praxe. Návrhy vychádzajú z prvkov hmotnej a nehmotnej kultúry primárne nemeckého etnika, ktoré na tomto území žilo niekoľko storočí a v menšom počte žije dodnes. V prvej časti príspevku predstavíme aktuálnu ponuku cestovného ruchu vo výskumnej oblasti, v druhej časti práce prednesieme návrhy na jeho rozvoj.

Charakteristika skúmanej lokality. Pri výskume a analýze aktuálneho stavu cestovného ruchu sme sa zamerali na obce regiónu Horná Nitra, v ktorých v minulosti žili a čiastočne aj v súčasnosti žijú potomkovia karpatských Nemcov. Strediskom tohto územia je Nitrianske Pravno, ktorého časťou sú bývalé samostatné obce Vyšehradné a Solka. V rámci výskumu sme sa zamerali aj na okolité obce Kľačno, Tužina, Chvojnica a Malinová. Obce administratívne spadajú do okresu Prievidza do Trenčianskeho samosprávneho kraja. Výskumná oblasť leží v prievidzskej kotline na úpätí Malej Magury a Vyšehradu – podcelku pohoria Žiar. (Kočický – Ivanič, 2011) Z pohľadu tradičnej kultúry spadá toto územie do oblasti západoslovenskej horskej kultúry (Benža: oblasť tradičnej kultúry), do regiónu Ponitrie a subregiónu Horná Nitra. (Beňušková, 2005: 65) Nitrianske Pravno je jedným z centier sídelnej oblasti etnických Nemcov – Hauerlandu. (Botík, 2007: 83)

Metodika práce a teoretické východiská. Jednou z najvýznamnejších metód práce s problematikou bola heuristika. Analyzovali sme odbornú literatúru z oblasti dejín skúmanej lokality a problematiky cestovného ruchu a jeho ponuky. Pozornosť sme venovali aj informáciám z monografií jednotlivých obcí, výskumu baníctva a publikovaných informácií súvisiacich so stanovenou problematikou a informácií uvedených na webových stránkach obcí, združení a organizácií.
Ponuku cestovného ruchu v Nitrianskom Pravne a jeho okolí sme zmapovali na základe delenia ponuky podľa Gúčika (2000: 51 – 57). Ponuku cestovného ruchu rozdelil na primárnu a sekundárnu. Do primárnej ponuky zaradil prírodné podmienky a antropogénnu ponuku (kultúrno-historické pamiatky, kultúrne inštitúcie a pod.). Do sekundárnej ponuky patrí podľa Gúčika infraštruktúra, supraštruktúra a inštitúcie cestovného ruchu. V druhej časti príspevku vychádzame z analýz a dát uvedených v dokumente Regionalizácia cestovného ruchu na Slovensku.
Analýza samotnej ponuky cestovného ruchu je založená aj na informáciách získaných terénnym výskumom v marci, máji, júni a auguste 2022, počas ktorých sme navštívili niekoľko informátorov z rôznych oblastí kultúrneho a spoločenského života a zástupcov organizácií, inštitúcií a samosprávy. Najvýznamnejšou informátorkou² nám bola Radka Tarabčíková z OZ Hornonitrie.³ Na základe syntézy získaných informácií sme stanovili návrhy a závery.

Primárna ponuka: Antropogénna činnosť: Kultúrno-historické pamiatky. Najväčší počet kultúrno-historických pamiatok v skúmanej oblasti je prirodzenie v obci Nitrianske Pravno, keďže bola v minulosti a je aj do súčasnosti strediskovou a centrálnou obcou pravnianskej doliny. Väčšina historických stavieb sa nachádza na Námestí SNP v centre obce. Má štvorcový tvar, čiastočne je vydláždené kameňmi z banských háld a patrí k najväčším stredovekým námestiam na Slovensku. Fontána pri obecnom úrade pripomína jeden zo štyroch tajchov, ktoré sa na námestí v stredoveku nachádzali. V strede námestia stojí budova obecného úradu, Stará radnica, ktorá bola postavená na začiatku 20. storočia a do súčasnej podoby bola zrekonštruovaná v roku 1981. Námestie je po obvode zastavané renesančnou a novšou radovou zástavbou, pričom niektoré z renesančných palácov a kúrií sú národnými kultúrnymi pamiatkami. V juhovýchodnom rohu námestia stojí katolícky kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa.
Kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa, ktorý je najväčšou stavbou obce, je druhou dominantnou budovou námestia. Pôvodná stavba bola postavená v 14. storočí, neskôr niekoľkokrát vyhorel a bol vyrabovaný. Na konci 19. storočia bol v tak havarijnom stave, že jeho väčšia časť okrem veže a kaplnky sv. Michala musela byť zbúraná a v roku 1907 vystavaná nanovo. Autor architektonického návrhu Otto Stehlo vytvoril historizujúci objekt s gotizujúcimi prvkami, v rámci čoho sa odklonil od dobových historických predlôh a vytvoril „novoslohový chrám poznačený modernizmom“. (Lenhart, 2018: 246) Interiér kostola je zdobený oltármi, sochami a maľbami z darov rodákov. Zachovaná pôvodná gotická kaplnka je najstaršou a najcennejšou stavebnou pamiatkou mesta. Podľa Lenharta (2018: 247) je tento chrám jedinečný a z hľadiska čistoty neoslohu a remeselno-výtvarnej úrovne nemá na Hornej Nitre obdobu.
V obci sa nachádzajú aj ďalšie dve národné kultúrne pamiatky, mariánsky stĺp Immaculata z 18. storočia na námestí a cintorínska kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1770. Medzi centrom obce a časťou Solka bola v 30. rokoch 20. storočia postavená kalvária. Tvoria ju dve kaplnky (spodná kaplnka Večere Pánovej a horná kaplnka Ukrižovania), 14 zastavení a 11 ďalších kaplniek. V roku 2014 bola zapísaná do Zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Kaplnky sú zdobené vitrážovými oknami a umeleckú hodnotu majú aj ich oltáre, reliéfy a ďalšie dekoračné prvky. Kalvária je dostupná autom aj peším turistom, upozorňuje na ňu hnedá tabuľa.
Súčasťou zástavby ohraničujúcej Námestie SNP sú aj kúrie Husárovská, Brieštenského a ďalšie.⁴ Husárovská kúria je jednou z najreprezentatívnejších renesančných stavieb Nitrianskeho Pravna. V jej prízemí pod klenutou klenbou sa nachádza cukráreň. V tesnom susedstve stojí najstarší datovaný renesančný dom v Nitrianskom Pravne, ktorý pochádza z 1. polovice 17. storočia. Dom je zdobený renesančnou klenbou z roku 1596 a je aj národnou kultúrnou pamiatkou. V jeho dvorovej časti sa nachádza remeselný pivovar Galgenber. V Brieštenského kúrii v súčasnosti sídli Múzeum karpatských Nemcov SNM a plní aj funkciu Domu stretávania Karpatskonemeckého spolku a jeho ďalších spoločensko-kultúrnych kolektívov. Na prízemí kúrie sa nachádzajú dve miestnosti s expozíciou o histórii a kultúre karpatských Nemcov v Hauerlande, poschodie je prispôsobené pre spoločenské podujatia.
Vyšehradné. V obci Vyšehradné bola v roku 1802 na základe Ohňového patentu Márie Terézie postavená drevená zvonica. V roku 1996 jej bol udelený štatút Národnej kultúrnej pamiatky. Naposledy bola zrekonštruovaná v roku 2016 vďaka iniciatíve OZ Vyšehrad. V roku 2017 získala cenu Fénix Ministerstva kultúry SR za príkladnú obnovu kultúrnych pamiatok. V súčasnosti sa v jej areáli konajú kultúrne podujatia.
Cenu Europa Nostra získal Rastislav Haronik za rekonštrukciu pôvodného domu č. 898, tzv. Mendellov dom. Túto stavbu, ktorej fasáda má vročenie 1873, odkúpil v roku 1975, dobudoval si za domom hrnčiarsky a keramický ateliér a zriadil v ňom múzeum tradičného bývania. Predmety v ňom pochádzajú z jeho súkromnej zbierky. Prehliadka v múzeu je návštevníkom k dispozícii po dohode.
Richterov dom, pom Jošk’la⁵ je najstarším zachovaným domom vo Vyšehradnom. Zároveň je to jeden z prvých kamenných poschodových murovaných domov s výškou v Hauerlande. Bol postavený pravdepodobne na začiatku 19. storočia, slúžil ako dom richtára (z toho je odvodené aj jeho pomenovanie). Od roku 2009 je Národnou kultúrnou pamiatkou. (Richterov dom, online)
Tužina. V obci Tužina sa nachádzajú tri zaujímavé historické objekty. Prvým z nich je barokový rímsko-katolícky kostol sv. Jakuba, ktorý bol postavený na konci 18. storočia. Časť inventáru a mobiliáru je vytvorená v klasicistickom slohu. Kostolu bol po obnove maliarskej interiérovej výzdoby v roku 2006 udelený titul Kultúrna pamiatka roka. Oproti kostolu stojí mariánsky stĺp obohnaný umeleckým kamenným múrikom. V 90. rokoch minulého storočia bol stĺp vďaka tužinským rodákom zrekonštruovaný a nanovo vysvätený. Na hornom konci obce stojí aj baroková kaplnka postavená v roku 1818. Jej výzdoba pochádza z 18. storočia a predtým bola pravdepodobne umiestnená v kostole. V roku 2011 bola vymenená šindľová strešná krytina.
Druhou kultúrno-historickou pamiatkou obce Tužina je obecné múzeum. V roku 2015 obec schválila kúpu historickej nehnuteľnosti pre tento účel. V roku 2018 vyvinula iniciatívu Kornélia Richterová, ktorá je správkyňou aj sprievodkyňou múzea. Múzeum je venované tradičnej kultúre karpatských Nemcov žijúcich v obci a činnosti obecného Karpatskonemeckého spolku. Časť predmetov vystavených v múzeu darovala z vlastnej zbierky, ďalšie predmety darovali múzeu obyvatelia obce. Vstup do múzea je možný na základe dohody so správkyňou. Pamiatkou vo vlastníctve K. Richterovej je aj zrekonštruovaný mlyn, ktorý sa využíva ako príležitostné gastronomické zariadenie, priestor pre svadby a oslavy.
Chvojnica. Obec Chvojnica je v súčasnosti najmä chatárskou obcou, býva tu len 250 stálych obyvateľov. Historicky cennou stavbou v obci je rímsko-katolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, ktorý je kultúrnou pamiatkou. Bol postavený v rokoch 1935 – 1936 z lámaného kameňa. Jeho exteriér je neomietnutý, v interiéri má plochý strop. (História a symboly obce, online) Pri hlavnej ceste v oblasti bývalého ryžoviska bola obcou postavená maketa vstupu do banskej štôlne. Dopĺňajú ju informačné tabule, ktoré hovoria o histórii baníctva podloženej výskumom M. Žabenského.
Malinová. Dominantou obce je rímsko-katolícky kostol Božského srdca Ježišovho, ktorý bol postavený koncom 19. storočia. V 2. polovici 19. storočia bola v obci postavená kaplnka so zvonicou, ktorá bola používaná na slúženie bohoslužieb počas úradného uzavretia a stavby súčasného kostola. Ďalšou kultúrno-historickou pamiatkou obce je Pamätník padlých hrdinov SNP z roku 1954, ktorý je doplnený o pamätnú tabuľu obetiam II. svetovej vojny. Pri vstupe do obce bol v roku 2013 znovu osadený trojičný stĺp. (Kultúra, spoločenský život online)
Kľačno. Kostol sv. Mikuláša biskupa stál pôvodne v centre obce, bol ohradený múrom a bol pri ňom cintorín. Podľa archeologických výskumov má pôvod v ranej gotike. Interiér kostola bol dotváraný v priebehu 18. a 19. storočia, z tohto obdobia pochádza aj jeho výzdoba. Posledná rekonštrukcia prebehla v roku 1898. V obci sa nachádzajú aj tri kaplnky, dve sú zasvätené Panne Márii – prvá stojí na hornom konci obce a pochádza z roku 1824, druhá kaplnka bola postavená v roku 1924 oproti prameňu rieky Nitry. Nad prameňom je kamenný monument, ktorý predstavuje jaskyňu, z ktorej vyteká samotná rieka. V dolnej časti je postavená ozdobná balustráda a vrchnú časť nad jaskyňou zdobia sochárske reliéfy. Tretia kaplnka je zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému. Bola postavená v roku 1777. Pri kostole sv. Mikuláša stojí aj mariánsky stĺp z roku 1749. Na stĺpe sa nachádzajú postavy sv. Jozefa, sv. Floriána a sv. Jána Nepomuckého. V 1. polovici 19. storočia bola okolo stĺpa postavená kovová ohrada. (Lacko, 2013: 146 – 151) Vo výskumných obciach sa nachádzajú aj ďalšie drobné sakrálne pamiatky ako sú morové stĺpy, kríže či prícestné kaplnky.V lesoch v okolí skúmaných obcí sa nachádzajú pozostatky banskej činnosti, ktoré sú však rozpoznateľné len odborným okom (haldy, ryžoviská, pingy, tajchy a pod.).⁶ Tieto pozostatky banskej činnosti majú vysoký turistický potenciál, budeme sa im v príspevku ďalej venovať.

Organizované podujatia. Kalendárium kultúrnych a spoločenských podujatí vydáva Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi (ďalej ako RKC) v spolupráci s Trenčianskym samosprávnym krajom, Združením miest a obcí hornej Nitry a Regionálnym združením miest a obcí Stredné Ponitrie. Z dokumentu za rok 2022 vyberáme podujatia organizované vo výskumnej lokalite s potenciálom pre turizmus a dopĺňame ich o informácie o ďalších podujatiach od informátorov. Okrem regionálneho kultúrneho centra v skúmaných obciach pôsobí mikroregionálne združenie Hornonitrie, ktoré je iniciátorom ďalších lokálnych kultúrnych, spoločenských a športových podujatí.
Cyklickým podujatím sú Zimné slávnosti Hornonitria, v roku 2022 sa konal ich 18. ročník. Sedem tematických podujatí sa koná v rôznych obciach zoskupených v združení Hornonitrie. Podujatia majú kultúrno-spoločenský charakter, prezentuje sa na nich tradičná kultúra a folklór jednotlivých obcí aj celej Hornej Nitry. Spoluorganizátorom je Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi. Prvým februárovým podujatím v rámci slávností je výstava v Nitrianskom Pravne, ďalej sú to podujatia s názvami Súzvuky (prezentácia nemeckých speváckych spolkov) v obciach Tužina, Kľačno alebo Malinová⁷, Zimné slávnosti folklóru (prezentácia folklórnych kolektívov z regiónu), Deň detského folklóru (prezentácia detských folklórnych kolektívov), Pamätnica Jozefa Strečanského (súťaž interpretov ľudovej piesne a hudby), ďalej sú to marcové podujatia, pašiový koncert vo Chvojnici a stretnutie majstrov, ľudových umelcov a remeselníkov pravnianskej doliny (prezentácia tradičných remeselných techník).
V marci sa tiež konala zimná edícia hudobného festivalu Tužina Gro(o)ve, ktorý organizuje OZ Groove v spolupráci s RKC. Jeho letná časť sa konala v júli v areáli Hatalisko v Tužine. Podľa kalendária sa mala v apríli (reálne sa tento rok uskutočnila v máji) v Nitrianskom Pravne konať Divadelná jar Jána Roháča, festival zábavného divadla. Podujatie je venované rodákovi Jánovi Roháčovi, divadelnému, filmovému a televíznemu režisérovi. Počas troch festivalových dní sa návštevníkom každoročne predstaví niekoľko divadelných predstavení pre deti aj dospelých, program je doplnený aj o koncerty a rozhovory so známymi osobnosťami. Keďže v roku 2022 mal Ján Roháč 90. výročie narodenia, konala sa na jeho počesť aj septembrová Estráda Jána Roháča. V októbri je naplánovaná výtvarná súťaž pre základné, stredné a základné umelecké školy. V obciach výskumnej lokality sa koncom apríla pravidelne organizuje aj stavanie májov.
Na prelome apríla a mája sa organizuje symbolické otvorenie turistickej sezóny výstupom na vrch Malá Magura z obce Poruba. Do organizácie tohto podujatia sa zapájajú aj obce našej výskumnej lokality. Obec Nitrianske Pravno organizuje v máji športové podujatie Beh priateľstva, ktoré bolo tento rok venované oslavám 77. výročia skončenia 2. svetovej vojny. V máji sa konalo tiež celoslovenské podujatie Noc múzeí a galérií, do ktorého sa zapojilo aj Múzeum kultúry karpatských Nemcov v Nitrianskom Pravne. Sprievodným programom bola výstava tradičných odevov s pravnianskou výšivkou, prezentácia Klubu tradičných textilných techník a jeho činnosti a vystúpenie speváckej skupiny Probner Echo Junior.
V júni sa pravidelne organizuje tradičný pravniansky jarmok, v roku 2022 sa konal jeho 29. ročník. Zúčastňujú sa ho remeselníci aj predajcovia, každoročne je pripravovaný bohatý kultúrny program, ktorého súčasťou bývajú domáce spevácke skupiny, žiaci ZUŠ aj folklórne a hudobné skupiny z iných oblastí Slovenska. V roku 2017 boli v rámci otvorenia jarmoku predstavené návštevníkom erby pravnianskych cechov, ktoré namaľoval R. Haronik z Vyšehradného. V slávnostnom sprievode ich niesli ženy v pravnianskych meštianskych odevoch.
Významným júlovým podujatím sú Medzinárodné majstrovstvá v ryžovaní zlata, ktorú spolu s obcou Tužina organizujú Hornonitrianski zlatokopi. Je to trojdňové podujatie, počas ktorého je možné stanovať v mieste konania – v areáli Hatalisko. Súťaž prebieha v rôznych kategóriách, účastníci súťaže platia symbolické štartovné, v ktorom je zahrnuté aj občerstvenie. V obci Vyšehradné sa na prelome júna a júla koná festival Mlynčeky. Koná sa v areáli drevenej zvonice, na mieste, kde v minulosti stál mlyn. Súčasťou podujatia je výstava vodných mlynčekov, ktorých výroba prebieha počas podujatia Stavanie mája na prelome apríla a mája. Program je doplnený o vystúpenia folklórnych kolektívov z okolia, tanečná škola, tvorivé dielne tradičných techník a remeselný jarmok.
Obec Tužina organizuje v auguste niekoľko podujatí. Jedným z nich je Country festival, medzinárodný festival country hudby a tanca. V spolupráci s Jawa ČZ stretko sa koná podujatie s názvom Jawa stretko, stretnutie majiteľov a priaznivcov motocyklov značky Jawa a ČZ. V Nitrianskom Pravne sa v auguste konajú Jurčove dni, kováčske sympózium. V závere mesiaca sa vo viacerých obciach konajú spomienkové podujatia venované pamiatke SNP.
V septembri sa v Nitrianskom Pravne konajú dva významné festivaly. Prvým je Deň obcí pravnianskej doliny, ktorého súčasťou sú festival folklóru, tradičných remesiel a tradičných jedál z regiónu, festival dychových hudieb, remeselný jarmok a tvorivé dielne a tento rok aj výstava História odievania pravnianskej doliny.⁸ Druhým podujatím je festival mariánskych pútnických piesní Počuli sme vrúcny hlas, na ktorom sa zúčastňujú aj miestne spevácke skupiny.
V októbri sa konajú v obci Kľačno Gajdlanské hody, v rámci ktorých sa konajú ochutnávka tradičných jedál z lokálnej odrody sliviek gajdlanky a súťaž o najlepšiu pálenku z týchto sliviek. Obec Tužina zorganizovala v októbri 3. ročník turistického podujatia Chodníkmi starých otcov – túry rôznych náročností z Tužiny do Čičmian. V novembri organizuje Nitrianske Pravno športové podujatie Cestný beh krajom hornej Nitry a na december tu je naplánovaná výstava betlehemov.
V priebehu roka 2022 organizuje združenie Hornonitrie sériu remeselných workshopov Tradície v Hornonitrí III. Tieto workshopy sú zamerané na vybrané tradičné remeselné techniky. Podujatie finančne podporil Fond na podporu umenia. Významným podujatím karpatských Nemcov je Hauerlandfest, ktorý je putovným festivalom. V Nitrianskom Pravne sa konal naposledy v roku 2018, v roku 2019 sa konal v Tužine. Jednotlivé ročníky pred pandémiou koronavírusu boli navštevované aj potomkami hauerlandských Nemcov žijúcich v Nemecku. Okrem spomenutých podujatí, ktoré majú aj nadregionálny dosah sa vo výskumnej lokalite organizuje množstvo menších podujatí s lokálnym záberom, ako sú napríklad podujatia Top Guláš, Futbalový turnaj vyslúžilcov Hornonitria, oslavy Medzinárodného dňa žien, obecné zabíjačky, náboženské podujatia na Kalvárii a podobne. Návštevnosť podujatí podľa slov viacerých informátorov po pandémii klesla, no všímajú si jej postupný nárast.

Nehmotné a hmotné kultúrne dedičstvo, prvky tradičnej kultúry. V skúmanej lokalite sa zachovali v rôznych formách aj fragmenty nehmotnej a hmotnej tradičnej kultúry. Podľa slov R. Tarabčíkovej bola skúmaná lokalita a celkovo oblasť Hornej Nitry aj z dobových politicko-spoločenských pomerov výskumníkmi v minulom storočí obchádzaná. Zdokumentované adekvátne informácie k rôznym oblastiam tradičnej kultúry sa zachovali preto len sporadicky, ak vôbec.
So založením Nitrianskeho Pravna a okolitých obcí súvisí banská kultúra – banské technické diela, pozostatky banskej činnosti, nemecké toponymá či legendy súvisiace s baníctvom. Tieto prvky majú vysoký potenciál využitia v cestovnom ruchu, vybraným z nich sa v príspevku budeme ďalej venovať.
V kultúrnych inštitúciách sa nachádzajú knižné publikácie písané v slovenskom aj nemeckom jazyku. Sú medzi nimi monografie, v ktorých sa spomínajú aj niektoré zložky tradičnej kultúry (staviteľstvo, odievanie, zvykoslovie, dialekt) či zbierky ľudových piesní. Karpatonemecké spolky a ich spevácke skupiny sa snažili o dokumentáciu nielen svojej činnosti ako takej, ale aj piesňového repertoáru prostredníctvom audiovizuálných nástrojov –DVD, CD, VHS a audiokaziet, na ktorých sú zaznamenané vystúpenia a repertoár speváckych skupín, divadelné vystúpenia a záznamy z Hauerlandfestu.
Spevácke skupiny organizované karpatonemeckými spolkami prezentujú spevácku tradíciu na rôznych podujatiach. V ich repertoári sa podľa M. Ďuricovej a K. Richterovej nachádzajú piesne v nemeckom dialekte, spisovnej nemčine aj v slovenčine. Tieto piesne pochádzajú zo zachovaných zbierok, v ktorých je ale zaznamenaných minimum pôvodných tradičných piesní a prevažujú autorské alebo prebrané piesne. Výber z repertoáru na vystúpenie prispôsobujú podujatiu a publiku. Podobne prispôsobujú aj odev účinkujúcich, vystupujú buď v jednotných kostýmoch alebo v krojoch ušitých na túto príležitosť.⁹
Výrazným prvkom tradičnej kultúry je odev. Pôvodné súčiastky tradičného odevu výskumnej lokality sa nachádzajú v zbierkach Regionálneho múzea v Prievidzi, Obecného múzea v Tužine, v súkromnej zbierke Haronika prípadne ďalších súkromných zbierkach. A. Richter sa vo voľnom čase venuje výrobe replík súčastí tradičného odevu nemeckého etnika. Tradičným technikám zdobenia odevu či modrotlačiarstvu sú venované workshopy organizované OZ Hornonitrie. Novšie súčiastky tradičného odevu, prípadne novo ušité kroje sa nachádzajú v zbierkach karpatonemeckých spolkov, ich členov a ďalších obyvateľov.
Tradičným zamestnaním v Nitrianskom Pravne a okolí bolo kachliarstvo a hrnčiarstvo. Vo svojej tvorbe sa mu v súčasnosti venuje Haronik, ktorý nadväzuje na pôvodné technológie výroby a dekorovanie nielen kachlíc, ale aj ďalších keramických výrobkov (sgrafito, nalepovaný dekor).
O zachovanie prvkov tradičnej kultúry sa v súčasnosti usilujú OZ Hornonitrie, OZ Vyšehrad, jednotlivé karpatonemecké spolky a spevácke skupiny, Klub tradičných textilných techník a ďalšie spoločensko-kultúrne organizácie a jednotlivci. Významnou výskumnou činnosťou v oblasti tradičného odievania sa v spolupráci s Hornonitrianskym múzeom v Prievidzi zaoberá OZ Hornonitrie.

Sekundárna ponuka: Ubytovacie zariadenia. Vo výskumnej oblasti sa nachádza len malé množstvo ubytovacích kapacít. Štatistiky prenocovaní sa neevidujú. V Nitrianskom Pravne fungoval približne do prelomu rokov 2021/2022 hotel Vyšehrad, ktorý stojí priamo na námestí. Nachádzala sa tam aj reštaurácia. V spomínanom období sa priestorom zmenil majiteľ a odvtedy je ubytovanie k dispozícii len ľuďom pracujúcim v regióne. Na prízemí tejto budovy sa nachádza pohostinstvo so sedením vonku na terase. V Nitrianskom Pravne sa v severovýchodnom rohu námestia nachádzajú dva penzióny – Penzión Johanka a Penzión Rose, ktoré následkom pandémie koronavírusu svoju prevádzku ukončili.
V okolitých obciach sa nachádza minimálne množstvo ubytovacích kapacít. V obci Vyšehradné funguje Monty ranč, v ktorom sa konajú detské tábory. Ponúka ubytovanie v chate rodinného typu a v gazdovskom dome. Vo Vyšehradnom je turistom k dispozícii len jeden dom pre účely ubytovania na súkromí. V kultúrnom dome obce Tužina sú zriadené dva apartmány, ktoré je možné využiť len po dohode so starostom. V obci Chvojnica sa nachádza horský hotel Magura, ktorý je po pandemických rokoch do odvolania zatvorený a mnoho chát, ktoré ale nie sú na prenájom. V obci Kľačno sa nachádza Penzión Ruža a nad obcou salaš Kľak, ktorý ponúka ubytovacie a stravovacie služby na rôzne príležitosti (svadba, firemné akcie a pod.). Nachádza sa priamo pod lyžiarskou dráhou. V obci Malinová sa ubytovacie zariadenie nenachádza.

Stravovacie zariadenia. Najväčší počet stravovacích zariadení je v Nitrianskom Pravne. Ich počet sa po pandémii mierne znížil. Na Dlhej ulici sa nachádza Bistro Silvia, ktoré ponúka len drobné občerstvenie a alkoholické aj nealkoholické nápoje a kávu, Kebab na pol ceste s. r. o. a reštaurácia U poslednej bosorky. Na Námestí SNP sa nachádza kaviareň a cukráreň. Vo dvore najstaršieho datovaného domu v obci sa nachádza remeselný pivovar Galgenber, ktorý ponúka vlastné nefiltrované a nepasterizované pivá. V budúcnosti tu bude zriadená reštaurácia, v súčasnosti je prehliadka a ochutnávka piva možná po telefonickom dohovore s majiteľom.
V obci Malinová sa nachádzajú dve stravovacie zariadenia. V budove s prvkami tradičnej architektúry sídli rodinný podnik a pohostinstvo Cachovanka, ktorý ponúka aj bezlepkovú stravu, donáškovú službu, nápojmi sponzoruje obecné podujatia a organizuje vlastné. V bývalom Penzióne pod lipami sa nachádza peruánska reštaurácia Doña Reina, ktorú prevádzkuje rodený Peruánec Beker Pariachi. V ponuke sú tradičné peruánske jedlá, ktoré pripravujú z regionálnych potravín. V priestoroch reštaurácie je možné organizovať aj spoločenské podujatia a oslavy a taktiež ponúkajú donáškovú službu. Interiér je prístupný aj bezbariérovo. V obci sa nachádza ďalej pohostinstvo Peklo Pub a pizzeria Túlavý Koník.
Priamo v obci Tužina fungujú tri pohostinstvá. Za obcou sa nachádza areál Hatalisko, kde je počas leta a organizovaných podujatí v prevádzke bufet. Okrem návštevníkov podujatí využívajú služby tohto bufetu najmä turisti a cyklisti, podľa slov prevádzkovateľa domáci v minimálnej miere. V obci sa tiež nachádza cukráreň. V ponuke sú okrem zákuskov aj čapované nápoje (pivo, kofola), káva a drobné sladkosti. Na súkromné akcie, oslavy a pod. je určené aj zariadenie Starý mlyn – zrekonštruovaná historická budova s priľahlou záhradou. V interiéri sa nachádza pivnica zariadená na posedenie a na poschodí dve menšie jedálenské izby.
V obci Kľačno sa nachádza pohostinstvo Piváreň Janko a hostinec Gajdlanka. Nad obcou, vo Fačkovskom sedle v areáli lyžiarskeho strediska, sa nachádza reštaurácia Salaš Kľak, v ktorej sa konajú aj rodinné a firemné akcie. V obciach Chvojnica a Vyšehradné sa stravovacie zariadenia nenachádzajú.
Potenciál pre rozvoj cestovného ruchu majú aj turistické trasy, cyklotrasy a náučné chodníky. Z Čičmian cez Tužinu, Nitrianske Pravno a Solku prechádza zelená trasa na Vyšehrad, kde je možné sa napojiť na Cestu SNP. V obci Malinová začína žltá trasa, ktorá vedie na Horňanské lazy. V obci sa nachádza tiež náučný chodník obcou a chotárom obce, ktorý je vhodný aj pre cykloturistov. Jeho súčasťou sú štyri náučné tabule, ktoré hovoria o histórii obce, okolitej flóre a faune a o ťažbe zlata. Súčasťou je aj povesť Pamiatka na zlatokopov v Robotách. Tento náučný chodník je možné prejsť aj za pomoci mapy určenej pre orientačný beh, ktorú si turisti môžu zapožičať na obecnom úrade, ako je uvedené na prvej tabuli náučného chodníka. Z Malinovej je individuálne vyznačená trasa k rekonštrukcii partizánskeho bunkra v pohorí Malej Magury. Náučný chodník vedie aj z Nitrianskeho Pravna časť Vyšehradné do Národnej prírodnej rezervácie Vyšehrad na najvyššom vrchu pohoria Žiar.
V Nitrianskom Pravne na námestí sa križuje niekoľko cyklotrás, ktoré prechádzajú aj okolitými obcami. Červenou farbou značený II. úsek Ponitrianskej cyklomagistrály vedie okolo Malinovej a Chvojnice cez Nitrianske Pravno a Kľačno k prameňu rieky Nitra. Bojnický cyklookruh značený modrou farbou prechádza Tužinou, Nitrianskym Pravnom a Solkou a pokračuje na juh cez Pravenec a Poluvsie. Žltou farbou sú značené dve cyklotrasy. Pravnianska radiála, ktorá vedie cez Malinovú, Nitrianske Pravno a cez Kľačno prechádza do Turca a Chvojnická spojka, ktorá začína v Gápli a končí vo Chvojnici, kde sa napája na Ponitriansku cyklomagistrálu.
Vo Vyšehradnom sa nachádza aj menšia lyžiarska dráha s vlekom, ktorú spravuje Lyžiarsky oddiel Miestnej telovýchovnej jednoty v Nitrianskom Pravne. Zjazdovka je vybavená technikou na jej úpravu a osvetlením na umožnenie nočného lyžovania. Návštevníci si môžu zakúpiť buď celodenný lístok, alebo lístok len na nočné lyžovanie. Nad obcou Kľačno, vo Fačkovskom sedle, sa nachádza športové stredisko s kompletnou hotelovo-gastronomickou vybavenosťou Skiarena Fačkovské sedlo. V zime býva prevádzkovaných 7 zjazdových dráh, jedna bežkárska trať a vleky. V prípade dostatku snehu býva nad obcou v prevádzke aj dedinský vlek.

Spoločenské a kultúrne organizácie a organizácie cestovného ruchu. V rámci regiónu Hauerland a vo výskumných obciach vznikli Karpatskonemecké spolky po roku 1990 a nachádzajú sa v Nitrianskom Pravne, Kľačne, Malinovej a v Tužine. Karpatskí Nemci z Vyšehradného sa združujú v rámci pravnianskeho spolku. Predsedníčky aj samotní členovia sa podieľajú na organizácii kultúrnych podujatí ako je Hauerlandfest a Faschingbaal, ktoré podporujú identitu slovenských Nemcov a udržiavajú a prezentujú ich tradičnú kultúru. Na Hauerlandfeste boli počas ročníkov podujatia pred pandémiou pozývaní aj Nemci z iných oblastí Slovenska a rodáci a hostia z Nemecka. Vzájomné návštevy rodákov v Nemecku a na Slovensku sa striedali v dvojročnom intervale, pandémia tieto návštevy pozastavila.
V rámci obecných spolkov sa vyprofilovali samostatné spevácke skupiny: Nitrianske Pravno – Probner Echo Junior, Tužina – Schmiedshauer, Malinová – Zlatava, Kľačno – Neutrataler, ktorých členmi sú nielen členovia spolkov, ale aj mimo neho. Podľa slov predsedníčky KNS v Tužine M. Ďuricovej sú členkami aj dve ženy slovenskej národnosti, ktoré ale majú rodinných predkov nemeckej národnosti. Tieto spolky organizujú kultúrne podujatia, ktorých účastníkmi sú najmä obyvatelia skúmaných a okolitých obcí. Zúčastňujú sa kultúrnych podujatí okolitých obcí, festivalov nemeckej kultúry na Slovensku, v minulosti aj v zahraničí. Prezentujú sa prevažne autorskými piesňami v slovenskom a nemeckom jazyku a v miestnom dialekte. Výber z repertoáru prispôsobujú charakteru vystúpenia. Vystupujú buď v rovnošatách, alebo v novo-ušitých krojoch.
Hlavným iniciátorom organizácie spoločenských podujatí v jeho členských obciach je Občianske združenie Hornonitrie. Vzniklo v roku 1997 ako komunitné a informačné centrum financované príspevkami členských obcí, ktorými sú Nitrianske Pravno, Kľačno, Chvojnica, Tužina, Malinová, Nedožery-Brezany, Pravenec, Poluvsie a Poruba. Náplňou činnosti OZ je podpora spolupráce medzi obcami, projektový manažment kultúrnych a spoločenských podujatí, podpora ekologickej a enviromentálnej činnosti a v neposlednom rade aj podpora rozvoja cestovného ruchu v tejto oblasti. Kancelária Komunitného centra združenia sídli v prízemí Domu služieb na Námestí SNP v Nitrianskom Pravne a plní tiež funkciu turistického informačného centra. Vo svojich priestoroch ponúka nielen informačné služby, ale poskytuje aj tlačiarenské služby, ponúka turistické mapy, informačné brožúry a predáva suveníry. Spolupracuje tiež pri organizácii kultúrnych podujatí v jednotlivých obciach.
OZ Vyšehrad združuje aktivistov z obce Vyšehradné. Ich cieľom je ochrana a zveľaďovanie kultúrno-historického dedičstva obce Vyšehradné, dnes je časťou obce Nitrianske Pravno. Jedným z najväčších úspechov občianskeho združenia (v spolupráci s ďalšími) je rekonštrukcia historickej zvonice nachádzajúcej sa v obci. OZ každoročne organizuje viacero kultúrno-spoločenských podujatí. V spolupráci s OZ Hornonitrie tento rok zorganizovalo aj prvý detský folklórny festival Mlynčeky.
Klub tradičných textilných techník vznikol v roku 2000 z iniciatívy Haronika a funguje pod záštitou Karpatskonemeckého spolku. Vedúcou klubu je Husárová z Nitrianskeho Pravna. Jeho členkami sú ženy z Nitrianskeho Pravna a okolia. Schádzajú sa v Dome stretávania (budova Múzea) a pod odborným vedením Haronika sa venujú výrobe rôznych produktov prostredníctvom tradičných textilných techník, ako sú vyšívanie na sieti, vyšívanie pravnianskej výšivky, paličkovanie, šitá čipka a ďalšie. V rámci podujatia Noc múzeí pravidelne pripravujú súťažnú výstavu svojich prác O zlatú ihlu. Časť ich výrobkov sa v komunitnom centre Hornonitrie predáva ako suvenír.
MAS Žiar je občianske združenie pracujúce v rámci obcí handlovskej a pravnianskej doliny. Z našej výskumnej oblasti sú členmi tejto skupiny obce Nitrianske Pravno, Malinová, Tužina, Kľačno a Chvojnica. Venujú sa okrem mnohých iných činností aj rozvoju v oblasti kultúry, cestovného ruchu a osvetovej činnosti.
Aktuálna ponuka cestovného ruchu vo výskumnej lokalite je pomerne rozdrobená, keďže napríklad v Nitrianskom Pravne alebo v Tužine sa nachádza viac atraktivít rôzneho charakteru a vo Chvojnici minimum. Sekundárna ponuka primárnu ponuku nijak výrazne nepodporuje a rovnako si tu všímame jej rozdrobenie po lokalite. Výrazným nedostatkom je deficit ubytovacích zariadení bližšie ku kultúrno-historickým pamiatkam lokality.

V ďalšej časti príspevku sa pokúsime priniesť niekoľko návrhov na podporu cestovného ruchu vo výskumnej oblasti s využitím prvkov tradičnej kultúry s dôrazom na kultúru karpatských Nemcov. Návrhy sú len doplnkom a ozvláštnením už existujúcej turistickej infraštruktúry.
Výrazný nevyužitý potenciál leží v kultúrnej krajine v okolí Nitrianskeho Pravna. Jeho lesy, lúky, pasienky a polia ponúkajú jedny z najlepšie zachovalých pozostatkov baníckej činnosti na Slovensku, ktorých potenciál by sa dal zužitkovať v podobe banského náučného chodníka. Chodník by začínal na námestí, kde by sa nachádzali tri informačné tabule obsahujúce základné informácie, historický vývoj mesta, popisy kostola, radnice a vývoj námestia. Ďalej by chodník pokračoval po Žltej ulici, kde sa v minulosti nachádzala robotnícka kolónia, ktorej sa venuje ďalšia informačná tabuľa. Touto ulicou sa chodník dostáva do extravilánu obce, kde sa na jej okraji naskytá výhľad na bývalé ryžoviská Seifental. V tejto oblasti by sa nachádzali aj lavičky pre oddych s výhľadom.
Trasa pokračuje popri cestnej komunikácii smerom k súčasným protipožiarnym nádržiam, na mieste ktorých boli v minulosti vybudované tajchy. V týchto miestach by zároveň bola možnosť využiť člnkovanie alebo rybolov v nádržiach. O niekoľko metrov ďalej by sa nachádzala odbočka z hlavnej trasy vedúca do rekreačno-oddychovej zóny, ktorá by mohla byť využívaná aj domácim obyvateľstvom. Nachádzali by sa tu detské preliezačky (v podobe zmenšených historických banských mechanizmov), altánok, ohnisko, lavičky a podobne.
Hlavná trasa chodníka by ďalej pokračovala popri Centre sociálnych služieb Bôrik, za ktorým zahne do lesa, v ktorom sa nachádzajú pozostatky prívodového jarku a banských háld. Na jednom z týchto miest by boli vybudované v životnej veľkosti makety prívodových žľabov a systému ryžovania zlata pomocou ryžovacej dosky. Trasa ďalej pokračuje po vrchole haldy, odkiaľ sa dá pozorovať rozsah povrchových dobývok vykonaných v tejto oblasti. Na jej konci bude vybudované priestranstvo s prírodným amfiteátrom a lavičkami, ktoré môže slúžiť aj na organizovanie letných kultúrnych podujatí v prírodnom prostredí.
Ďalej chodník prechádza do jarku známeho aj ako Stará chvojnická cesta, ktorou sa dostáva na vyvýšeninu s vyhliadkovou vežou. Tu bude k dispozícii 3D lidarový model územia, na ktorom budú zobrazené tri stupne banskej činnosti a ďalšie zachovalé štruktúry. Odtiaľ vedie pod vyvýšeninu okrem obyčajného chodníka aj šmýkačka, ktorá ústi v ekoparku. V ňom sa budú nachádzať pôvodné dreviny, prehľad hornín tohto územia a tiež ekologické informácie o recyklácii, triedení odpadu, včelie úle a podobne. Tento priestor by mohol následne byť využívaný aj miestnymi školami na vzdelávacie aktivity pre deti.
Pokračovanie chodníka vedie cez pozostatok banskej haldy, cez jarok až k potoku Chvojnica. Tu bude vybudovaná malá oddychová zóna s altánkom a posedením a tiež reálna fungujúca replika banskej stupy poháňaná vodou z tohto potoka. Odtiaľ chodník pokračuje k najmladšiemu, tretiemu stupňu pozostatkov banskej činnosti, ktoré sú najlepšie dochované. Jasne sú tu rozoznateľné banské haldy a ryžovací jarok. Ďalej trasa pokračuje cez lúku k pozostatku ďalšieho jarku, kde sú zachované aj pravdepodobné pokusy o razenie štôlní.
Po východe z tohto jarku nasleduje už len posledná informačná tabuľa, ktorá popisuje zánik baníctva v okolí Nitrianskeho Pravna a transformáciu obyvateľstva na nebanícky spôsob obživy. Následne sa okruh uzavrie opätovným vrátením na námestie obce.
Široký potenciál využitia v cestovnom ruchu má nemecký dialekt, ktorý sa v tejto oblasti vyvinul a jeho posledná podoba, ktorá sa zachovala do súčasnosti a je používaná, hoci v minimálnej miere. Z jeho prvkov by bolo možné využiť napríklad intravilánne a chotárne názvy či nemecké toponymá. Nimi by mohli byť označené adekvátne časti v turistických mapách, časti turistických chodníkov či cyklotrás. Využiteľné by boli aj pôvodné nemecké názvy ulíc aspoň v centre obce, ktoré by bolo možné v zaujímavom grafickom prevedení (napríklad vo forme keramických tabúľ) doplniť pod slovenské. Neočakávame prevzatie týchto názvov do súčasného jazyka obyvateľov Nitrianskeho Pravna, úlohou týchto označení by bolo zaujať návštevníka pri prípadnej prechádzke obcou.
Počas výskumu a ďalšieho štúdia dostupných materiálov ku kultúre a dejinám výskumnej lokality sme sa stretli s informáciami o špecifickom druhu čerešne – Steinkirsche, ktorá rastie na kamenistej pôde. V prípade možnosti pestovania tohto druhu v súčasnosti by bolo možné predávať jej spracované plody ako suvenír v podobe lekváru, zavárané, pečený čaj a pod. Tieto čerešne by bolo možné využiť aj vo vyššie spomenutej reštaurácii. Zaujímavosťou a jedinečnosťou lokality by bol originálny zákusok s týmito čerešňami, ktorý by sa ponúkal len v tejto oblasti.
Dôvodom pre dlhšie zotrvanie návštevníkov v lokalite by malo potenciál byť aj obecné múzeum o histórii mesta a oblasti v spolupráci s Hornonitrianskym múzeom v Prievidzi. V centre obce sa nachádza niekoľko nevyužitých budov. Problematické však môže byť ich vlastníctvo. Múzeum by bolo zamerané na históriu obce Nitrianske Pravno a okolitých obcí, svojím obsahom by dopĺňalo mierne inak zamerané Múzeum kultúry karpatských Nemcov. Predpokladaný strávený čas v ňom by mohla byť jedna hodina, teda by nemuselo byť zbytočne rozsiahle. Faktické informácie by boli doplnené historickými maľbami a fotografiami a interaktívnymi úlohami pre deti (napríklad v súvislosti s informáciami o pravnianskych cechoch). Múzeum by neponúkalo prehliadku so sprievodcom, takže náklady by boli vyvinuté na energie a správcu, no v prípade možnosti by mohla byť pre návštevníkov atraktívna možnosť prehliadky so sprievodcom v stredovekom baníckom odeve.
V obci Nitrianske Pravno existuje podľa Tarabčíkovej aj potenciál zriadenia Kachliarskeho múzea, ktoré zo svojej zbierky ponúkol vytvoriť miestny zberateľ R. Haronik. Potenciálnym priestorom pre zriadenie tohto múzea by mohli byť pivničné priestory obecného úradu, historickej budovy radnice, keďže hlineným keramickým kachliciam neprekáža nevykurovaný priestor, potrebné by bolo len osvetlenie.
R. Tarabčíková tiež vidí potenciál v zriadení Damkovho múzea – Jozef Damko, rodák z Nitrianskeho Pravna, je európsky uznávaný sochár. Jeho zachované diela vlastní bojnické múzeum, ďalšie diela sú v Budapešti, v kostole v Chvojnici či na cintoríne v Nitrianskom Pravne. Potenciál by malo tiež múzeum Jána Roháča. Obe tieto múzeá by mohli byť v nevyužitom komplexe budov bývalého areálu Bettex, ktorého majiteľom je v súčasnosti obec Nitrianske Pravno.
Pomerne jednoduchým návrhom je fotostena – drevená alebo umelá stena, na prednej strane má nakreslené telá postáv, na mieste tváre je otvor, takže návštevník tejto postave môže prepožičať vlastnú. V Nitrianskom Pravne by táto fotostena mohla stáť pred Múzeom kultúry karpatských Nemcov, keďže je to jedna z najkrajších a najsignifikantnejších budov obce. Zobrazené postavy – muž, žena, dievča, chlapec, dieťa, by mohli byť oblečené v tradičnom meštianskom nemeckom odeve. Fotostena je jednorazovou investíciou, nevyžaduje takmer žiadnu údržbu a svojím rozmerom taktiež nenarúša okolité prostredie.

Záver. Obec Nitrianske Pravno a okolité obce založené nemeckými banskými špecialistami v 14. storočí (Botík, 2007: 83) majú vďaka svojej histórii pomerne vysoký turistický potenciál. Jednotlivé dejinné udalosti, príchod a práca baníkov aj zánik baníckej činnosti a preorientovanie sa na poľnohospodársku výrobu či kultúra nemeckej etnickej skupiny žijúcej na tomto území nesú v sebe mnoho prvkov využiteľných v cestovnom ruchu. Aktuálny stav ponuky cestovného ruchu sa nachádza najmä v rovine organizovaných podujatí zameraných na tradičnú kultúru. Propagácia týchto a aj ostatných podujatí prebieha najmä na sociálnych sieťach a v regióne. Ponuka ubytovacích a stravovacích služieb je pomerne roztratená a nepokrýva celú lokalitu (vo Vyšehradnom a Chvojnici sa nenachádzajú stravovacie zariadenia, v Chvojnici a Malinovej chýbajú ubytovacie), čo ovplyvňuje aj návštevnosť organizovaných nadregionálnych podujatí. Keďže sa tu neevidujú štatistiky návštevnosti, nie je možné ponuku cestovného ruchu adekvátne prispôsobiť. Myslíme si, a nie je to nová myšlienka, že komplexná podpora ponuky cestovného ruchu (infraštruktúra, verejné toalety, značenie atraktivít, údržba turistických trás a cyklotrás, propagácia a ďalšie) zo strany obcí či vyšších územných celkov by podporila návštevnosť lokality, čo by mohlo podnietiť lokálnych podnikateľov v službách zlepšiť svoju ponuku.

¹Príspevok je výstupom projektu VEGA 1/0127/21 Etnokultúrne aspekty nemeckých minoritných spoločenstiev s prihliadnutím na fenomén baníctva na hornej Nitre.
²Zoznam všetkých informátorov sa nachádza na konci príspevku.
³Radi by sme sa jej na tomto mieste poďakovali za ochotu a korekciu textu.
⁴Na námestí stála aj Lániho kúria, ktorá bola však pred približne dvoma rokmi zrútená.
⁵V preklade z lokálneho dialektu u Jožka.
⁶Ich výskumu a popisu sa vo svojich príspevkoch venuje Žabenský (2020, 2021, 2022).
⁷Miesto konania tohto podujatia je variabilné.
⁸Výstavu organizuje OZ Hornonitrie a každý rok prezentuje rôzne historické a kultúrne hodnoty regiónu.
⁹Keďže ide o novo ušité viac či menej verné repliky tradičného odevu, používame pojem kroj.

Literatúra:
BENŽA, M.: Oblasť tradičnej kultúry. Heslo v elektronickej encyklopédii, (online) (cit. 20-9-2022) Dostupné na: internete: https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/oblast-tradicnej-kultury/.
BEŇUŠKOVÁ, Z., 2005: Tradičná kultúra regiónov Slovenska. Prehľad charakteristických znakov. Bratislava: VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.
BOTÍK, M.: Etnická história Slovenska. K problematike etnicity, etnickej identity, multietnického Slovenska a zahraničných Slovákov.: Bratislava: FF UKF Nitra, SNM Bratislava – Martin, AÚ SAV Nitra 2007. Drevená zvonica Vyšehradné: [online] Publikované 24. 2. 2017, aktualizované 7. 9. 2017, [cit. 22-9-2022] Dostupné na: https://www.nitrianskepravno.sk/drevena-zvonica-vysehradne.html
GÚČIK, M.: Základy cestovného ruchu. 1. vydanie. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB 2000.
HARONIK, R.: Vyšívaná sieť v Nitrianskom Pravne. In: Remeslo, umenie, dizajn. 1, 2000, č. 3, s. 24-25.
História a symboly obce: [online] [cit. 17-9-2022] Dostupné na: http://chvojnica.eu/historia-a-symboly-obce/.
KOČICKÝ, D. – IVANIČ, B.: Geomorfologické členenie Slovenska. [online] 1 : 500 000. [cit. 20-9-2022] Dostupné na: https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf.
Kultúra, spoločenský život: [online] In: Obec. [cit. 17-9-2022] Dostupné na: https://www.malinova.sk/obec.html.
LACKO, R. a kol.: Malinová. Monografia obce. Malinová: Vydavateľstvo FOMI s. r. o., 2009.
LACKO, R.: Historické pamiatky Kľačna. In: Lacko, R. a kol. Kľačno. 600 rokov od prvej písomnej zmienky. Kľačno: Vydavateľstvo FOMI, s. r. o. 2013, s. 146-151.
LENHART, J.: Z dreva, kameňa a hliny. In. Nitrianske Pravno. Mesto s pamäťou zlata. Neografia Martin pre Nitrianske Pravno 2018.
Richterov dom: Richterov dom „pom Jošk’la“ vo Vyšehradnom, Nitrianske Pravno. [online] publikované 16. 8. 2018, aktualizované 23. 4. 2019, [cit. 22. 9. 2022] Dostupné na: https://www.hornonitrie.sk/richterov-dom-u-jozka-vo-vysehradnom-nitrianske-pravno.phtml?id3=140119.
ŽABENSKÝ, M.: Výskum baníctva vo Chvojnici prostredníctvom multitemporálnej analýzy transektov kultúrno-krajinných vrstiev. Geografické informácie. Nitra: UKF v Nitre 2020, roč. 24, č. 1, s. 307 – 325.
ŽABENSKÝ, M.: Výskum baníctva v okolí Nitrianskeho Pravna. Nitra: UKF v Nitre 2021.
ŽABENSKÝ, M.: Rekonštrukcia premien podôb intravilánu v Nitrianskom Pravne prostredníctvom 3D transektov kultúrnej krajiny. Studia Historica Nitriensia. Nitra: UKF v Nitre 2022, roč. 26, č. 1, s. 219 – 244.

Zoznam informátorov:
Radka Tarabčíková, 1985 – projektová manažérka OZ Hornonitrie, vedúca komunitného centra v Nitrianskom Pravne
Kornélia Richterová, 1938 – správkyňa Obecného múzea v Tužine
Rastislav Haronik, 1948 – keramikár, Klub tradičných textilných techník, OZ Vyšehrad
Miroslav Dzina, 1968 – starosta obce Tužina
Viliam Kvašnica, GDPR – prevádzkovateľ areálu Hatalisko, Tužina
Matilda Ďuricová, 1944 – predsedníčka Karpatskonemeckého spolku Tužina
Zita Radosová, GDPR – múzejná pedagogička, Hornonitrianske múzeum v Prievidzi
Lívia Orsulová, GDPR – etnologička, Hornonitrianske múzeum v Prievidzi