Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Tak ako marketingové riadenie výrobných podnikov, aj marketingové riadenie pohostinských podnikov by sa malo opierať o potreby zákazníkov a systematicky ich skúmať. Všetka činnosť v zmysle napĺňania cieľov pri využití marketingových nástrojov by mala smerovať k ich uspokojeniu prostredníctvom gastronomických služieb. V rámci napĺňania strategického cieľa pohostinských podnikov ide o dlhodobú prosperitu a posilnenie postavenia na trhu cestovného ruchu. Tradícia nachádza široké uplatnenie nielen v prevádzkach tradičných gastronomických zariadení, ale i v cestovnom ruchu. Cieľom každého podniku by malo byť nájdenie takej koncepcie, ktorej podstatou bude cielená orientácia na uspokojenie potrieb a požiadaviek návštevníkov pohostinských podnikov. Vzniká možnosť takého smerovania marketingu, ktoré by využilo inovatívne možnosti z oblasti histórie, kultúry a tradície Slovenska. Všetky marketingové prístupy k predaju je preto potrebné smerovať na účinné spôsoby podpory predaja u cieľových skupín zákazníkov. Úspech sa dostaví vtedy, ak ponuka bude orientovaná na zážitok, ktorý zákazník získa a následne sa premietne do jeho spokojnosti, opakovanosti návštevy a vernosti.

Ciele a metodika. Cieľom príspevku je analýza marketingových prístupov pohostinského podniku – Reštaurácia Pribina – Nitrianske kniežatstvo na Kyneku s využitím STEEP analýzy a uplatnením Porterovej teórie piatich konkurenčných síl. V takto chápanom cieli je potrebné vymedziť tradičnú stravu Slovenska, počnúc jej vývojom až po problematiku globalizácie v gastronómii a teoreticky načrtnúť aplikovanie marketingového mixu v pohostinských podnikoch.

Vymedzenie a charakteristika tradičnej stravy Slovenska. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska (1995: 200–201) stravu charakterizuje ako jedlá a nápoje, ktoré predstavujú základnú biologickú potrebu človeka. Je ovplyvňovaná mnohými faktormi – prírodnými, historickými, sociálnymi, či ekonomickými. Ako taká spolu so spôsobmi stravovania tvorí súčasť kultúry každého spoločenstva. Jej primárne zdroje vždy súviseli s daným prírodným prostredím, s formami zberného a koristného hospodárstva, pestovaním plodín a dobytkárstvom. Jednou z najprehľadnejších publikácií, ktoré sa problematikou stravy a stravovania na Slovensku zaoberajú je Etnografický atlas Slovenska (1990: 38–39). Ten vymedzuje stravu ako nevyhnutný predpoklad existencie človeka. Človek ju počas celej svojej histórie musel obstarávať aučiť sa ju pripravovať tak, aby bola vhodná na konzumáciu. Jej zdroje a príprava boli podmieňované možnosťami, ktoré mal k dispozícií, a stupňom jeho spoločensko-ekonomického vývinu. Tieto vonkajšie faktory sa odrazili aj v stravovacom systéme obyvateľov vidieka na Slovensku od konca 19. stor. do 70. rokov 20. stor. Ľudovú stravu na Slovensku počas dlhého obdobia podmieňovali predovšetkým hospodárske podmienky. Prvoradú úlohu tu zohrávalo geografické prostredie a s ním spojené pôdne a klimatické podmienky, ďalej cyklickosť poľnohospodárskej produkcie a ohraničenosť možnosti nákupu potravinových článkov. Z toho vychádzala aj častá jednostrannosť v stravovaní a nezriedka aj konzumný minimalizmus.

Základná časť stravy na celom území Slovenska bola zväčša rastlinného charakteru. Základnými surovinami boli prevažne obilniny, strukoviny, zemiaky a niektoré druhy zeleniny. V horských oblastiach sa dopĺňala predovšetkým mliečnou stravou, v nížinných predovšetkým mäsitou stravou. Príprava jedál prešla postupne od archaických spôsobov (napr. pečenie, varenie na otvorenom ohnisku, pečenie na ražni, na kameňoch a popole) k náročnejším postupom. Súviselo to s vývinom ohniska, na ktorom sa strava pripravovala (postupná premena otvoreného ohniska na pece a neskôr na sporáky, zmena kuchynského riadu a náradia). Najpoužívanejším spôsobom úpravy stravy bolo varenie, ktorým sa pripravovala väčšina každodenného jedla -kaše, polievky, prívarky, cestoviny. Pečenie sa využívalo v menšom rozsahu, no zvykli sa piecť placky, chlieb, koláče. Podľa charakteru tradičného materiálu ľudovej stravy na prelome minulého a nášho storočia rozlišujeme na Slovensku dve základné, navzájom odlišné oblasti – horskú a nížinnú. Horská oblasť Slovenska zahŕňa produkty horského poľnohospodárstva. Etnografický atlas Slovenska ju charakterizuje nasledovne. Z obilnín to boli ovos, jačmeň, proso a pohánka, ďalej to boli strukoviny, kapusta a od 19. stor. zemiaky. Vo veľkej miere sa používalo mlieko a mliečne výrobky. Z mäsa sa jedla predovšetkým baranina a jahňacina, z tukov ovčí a hovädzí loj a ovčie maslo. Do začiatku 20. stor. sa v stravovaní uchovali mnohé archaické jedlá, ako napr. kaše z obilnín, strukovín a ovocia, viaceré druhy placiek z nekysnutého cesta, kyslá polievka z nakysnutej múky, chlieb z ovsenej a jačmennej múky s vysokým podielom zemiakov v ceste apod. Rovnako v tejto oblasti bola vysoká kombinácia ovčích syrov. Suchá a teplá klíma nížinnej oblasti umožňovala pestovať teplomilné i náročné plodiny, ako sú pšenica, kukurica, olejnaté rastliny, z ovocia vinič, broskyne, marhule apod. Zo zvierat tu bol rozšírený chov ošípaných. V skladbe stravy sa často využívala biela pšeničná múka, prevládala častá konzumácia kukuričných jedál a dosahovala sa vysoká spotreba bravčového mäsa a tuku.

Tradičná strava Slovenska sa dá vymedziť v dvoch kontextoch. Užšiemu predchádza spomínané tvrdenie o konzumnom minimalizme. Strava je rozsahovo limitovaná podmienkami, ktoré na ňu vplývali v rámci Slovenska ako takého. Širší kontext zahŕňa v strave rôzne cudzokrajné vplyvy, ktoré po stáročia vplývali na jej vývoj a postupne sa tu udomácňovali. V súčasnosti v strave Slovákov badať mnohé jedlá, či suroviny, ktorých využitie sa tu udomácnilo historickým vývojom územia a vplyvom iných národov. Príkladom môže byť využitie červenej sušenej papriky, ktorú na naše územie priniesli Maďari. V súčasnosti tvorí neodmysliteľnú súčasť prípravy niektorých jedál. Z typických maďarských jedál, ktoré sa presadili v slovenskej kuchyni sú to predovšetkým guláš, perkelt alebo smotanový paprikáš.

Iný vplyv v tradičnej strave Slovenska, ako konštatuje aj Mintalová (2007: 9), možno badať vo valaskej kolonizácii (14. – 17. stor.), vďaka ktorej sa na Slovensku rozšíril chov oviec, spracovanie ovčieho mlieka a výroba mliečnych produktov. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska II. (1995: 285) zaznamenáva dôkaz, že v dedinských spoločenstvách sa vytvorila skupina špecialistov, ktorí viedli chovy a ovládali spracovanie syra, ktorý je základným produktom salašného chovu oviec. Následkom tohto faktu sú tradičné výrobky z ovčieho syra – bryndza, parenice a oštiepky. Tieto ovčie syry sa na Slovensku udomácnili do takej miery, že sú považované za súčasť našich národných tradícií, pričom patria do pôvodnej lexiky valaského etnika (KOLEKTÍV 1990: 20– 22).

Za zmienku stojí i príchod Chorvátov v 16. storočí na juhozápad Slovenska. Stoličná – Mikolajová (2007: 17) tu poukazuje na ich kulinárne tradície v preferovaní širokej škály zeleninových jedál, ktoré od nich preberalo aj slovenské etnikum. Príkladom je kapustný list plnený mletým mäsom – sarma. Kendík (2003: 1034), Stoličná – Mikolajová (2007: 17) a Encyklopédia Slovenska II. (1978: 418) zaraďujú ku kulinárnej tradícii tohto etnika i lečo, ktoré sa udomácnilo v slovenskej strave.

Stoličná – Mikolajová vo viacerých publikáciách, (napr. 2007: 17, 1978: 471–478) poukazuje na americké potraviny, ktoré sa presadili i na Slovensku a v súčasnosti mnohé tzv. slovenské národné jedlá sa bez nich nezaobídu. Má na mysli predovšetkým zemiaky, fazuľu, kukuricu, rajčiaky, papriku a tekvicu. Ako uvádza, práve zemiaky sa stali popri obilninách, strukovinách a mliečnej strave ďalším pilierom slovenskej kuchyne.

Významný vplyv na slovenskú kuchyňu mala i česká. Dôvodom bol úzky kontakt slovenského obyvateľstva s Českom, predovšetkým od vzniku Československej republiky v roku 1918. Mintalová (2007: 8–9), Kendík (2003: 1037) i Stoličná – Mikolajová (2007: 18) upozorňujú na typický príklad českého jedla udomácneného v slovenskej kuchyni, ktorým je kysnutá knedľa z múky ako obľúbená príloha k mäsitým jedlám a parené buchty. Stoličná -Mikolajová (2007: 18) ďalej ako príklad jedál udomácnených v slovenskej kuchyni uvádza pečenia mäsa alebo hydiny vo vlastnej šťave a prípravu hustejších omáčok – kôprovej, paradajkovej, uhorkovej, či sviečkovej, ktoré sa jedia práve s knedľou a mäsom.

Globalizácia verzus národná gastronómia. Globalizáciu charakterizuje dvojsmerný proces – orientáciu podniku na svetové trhy a orientáciu svetových producentov na lokálne trhy. Zaujímavý je práve druhý smer, prinášajúci pozitíva aj negatíva. Podnik je aj na domácom trhu vystavený medzinárodnej konkurencii, ktorá pracuje na globálnej úrovni. Je nesmierne dôležitý správny výber vhodných regionálnych trhov, výber cieľových segmentov, správna voľba ponúkaných produktov a ich modifikácia podľa požiadaviek spotrebiteľov (HORSKÁ ­BYSTRIANSKA 2006). Je zrejmé, že globalizácia ekonomiky, či integrácia európskeho trhu vytvárajú obrovský obchodný priestor. Okrem príležitostí však predstavujú aj nástrahy. Mnoho produktov môže uviaznuť v problémoch, prípadne sa aj stratiť z trhu (BURČÍK 2004). Jasným príkladom je proces akulturácie. Ruka v ruke s globalizáciou ekonomiky prichádza do jednotlivých krajín aj globalizácia kultúry, ktorá výrazne vplýva aj na formovanie spoločensko – kultúrneho prostredia v domácich, či hostiteľských krajinách. Má to za následok, že vo všetkých globalizovaných krajinách vystupujú do popredia rovnaké spoločenské trendy a postupne zanikajú odlišnosti, ktoré sú týmto krajinám vlastné. Vytvára sa akási globálna kultúra, ktorá sa prejavuje ako kultúra konzumnej spoločnosti. Zanikajú tak tradičné hodnoty. Vzniká nový, univerzálny medzinárodný životný štýl, ktorý zasahuje aj do správania ľudí, módy, jazyka, a pod. (UBREŽIOVÁ 2005). Prostredníctvom kultúry máme možnosť spoznávať spôsob života, či myslenie. Národná gastronómia je súčasťou kultúrneho dedičstva každého národa a teda ju môžeme zaradiť aj do originálnej ponuky konkrétnych gastronomických zariadení. V súčasnosti je na slovenskom trhu veľký výber gastronomických zariadení rôzneho druhu, s rôznou atmosférou. Či už sú to rôzne rodinné reštaurácie (napr. v penziónoch, agroturistických zariadeniach), tematické (napr. Mexická reštaurácia, Irish pub,) alebo zariadenia fast food, ktoré v súčasnosti patria k nesmierne obľúbeným. Rozvíjajúca sa sieť rýchloobslužných reštaurácií sa stáva vo svete prevládajúcou formou stravovania. Typickým je, že ponúkajú jedlá, ktoré chutia všetkým na celom svete rovnako-unifikujú chuť. V dôsledku toho sa zabúda na mnohé krajové pochutiny a prísady do jedál, ako aj mnohé zaujímavé jedlá národnej gastronómie (GÁLIKOVÁ 2005). Podiel na rozširovaní rýchloobslužných reštaurácií majú národné gastronomické spoločnosti, ktoré pracujú na báze predaja licencie (značky, technológie, know-how). V roku 1989 vzniklo v Paríži medzinárodné hnutie Slow food, ktorého cieľom je zápas o to, aby zo sveta nevymizla široká paleta chutí. Slow food je teda protiváha k rozmáhajúcim sa reštauráciám typu fast food. Slow food sa takto stáva nástrojom zachovania miestnej a národnej gastronómie ako súčasti konkurencieschopného produktu (GÁLIKOVÁ 2005).

Marketingové riadenie v pohostinských podnikoch. Marketingové riadenie-marketing management definuje Kotler (1998: 28) ako proces plánovania a realizácie koncepcie, tvorby cien, propagácie a distribúcie myšlienok, tovarov a služieb s cieľom vytvoriť zmeny, ktoré uspokojujú ciele jednotlivcov a organizácií. Sládek a kol. (2001: 355) konštatuje, že marketingové riadenie služieb pohostinských podnikov sa viaže na služby kapacít stravovania a ostatných aktivít. Denne sú k dispozícii kapacity pre poskytovanie služieb, ktoré chce a musí majiteľ každodenne predávať, ato v takom rozsahu, ktorý predstavuje ich efektívne využitie a ziskovosť. Denne sú v zariadeniach stále kapacity i pracovné sily, ktoré sú k dispozícii pre návštevníkov, konzumentov, hostí. Nepredaná služba v rozpätí 24 hodí sa vo forme predajnej príležitosti v ten istý deň už nemôže uskutočniť. Nepredané kapacity pohostinských podnikov nemožno deponovať do skladu, ako je to v obchode s tovarom, kde skladovaný tovar nasledujúci deň znovu čaká na svojich záujemcov. V pohostinských službách je využitie zariadení a poskytovanie služieb viazané s časom, a preto ak každodenne nedochádza k využitiu a predaju, dochádza k stratám. Do centra pozornosti pohostinských podnikov sa takto dostáva zákazník, návštevník, hosť a jeho požiadavky na rozsah, štruktúru, kvalitu a ceny služieb. Ide teda o dopyt, ktorého charakter po produkte definuje úlohu a druh marketingu. Kotlera (1998, s. 28),

o marketingovom riadení, ktorého cieľom je vytvoriť výmeny uspokojujúce ciele a očakávania jednotlivcov alebo organizácií, možno doplniť Novackou (1999: 325), ktorá konkrétne ciele marketingového riadenia pohostinských podnikov nasmerovala na: riadenia volí podľa nej pohostinský podnik stratégiu s komplexom opatrení, ktoré vytvárajú základňu pre taktiku, v rámci ktorej zahrňujeme i voľbu nástrojov a ich kombináciu do marketingového mixu. Na podiel jednotlivých nástrojov v marketingovom mixe majú vplyv vonkajšie i vnútorné činitele. Úspešnosť pohostinských podnikov teda závisí od schopnosti prispôsobiť svoj marketingový mix vývoju prostredia, ktoré je definované marketingovým makroprostredím a mikroprostredím.

Možnosti gastronomického vyžitia so zameraním na tradíciu, históriu a zážitok na príklade Reštaurácie Pribina – Nitrianske kniežatstvo

Reštaurácia Pribina sa nachádza v areáli Nitrianskeho kniežatstva na Kyneku a je obľúbeným centrom trávenia voľného času. Poskytuje predovšetkým služby s veľkým podielom ľudskej práce. Vzhľadom na neštandardný typ zariadenia sa v areáli nachádza niekoľko zaujímavých priestorov na vykonávanie nielen základných, ale aj doplnkových činností. Ide o nasledovné priestory: reštaurácia v dobovom štýle; jazdiareň; koniareň; športový areál – nekrytá jazdiareň a v onedlho dobudovaná osada Nitrianskeho kniežatstva – Lupka, ktorá má znázorňovať dobové obydlie Slovanov z 9. storočia.

Analýza pôsobenia marketingového prostredia na podnikateľský subjekt. Skúmanie podnikateľského externého prostredia reštaurácie Pribina – Nitrianske kniežatstvo prinieslo nasledovné závery: Sociálne a kultúrne prostredie: zvyšujúci sa počet rodinnej klientely → orientácia aj na detských klientov; začlenenie regionálnej výchovy do výučby škôl → vzhľadom na atypickosť zariadenia (maketa dobového obydlia Slovanov, kone, domáce zvieratá, doplnkové služby) orientácia na deti základných škôl a školy v prírode; zvyšujúci sa dôraz o stieranie rozdielov medzi ľuďmi so zdravotným postihnutím → využívanie alternatívnych možnosti terapie -hiporehabilitácií ako doplnkových služieb. Technologické prostredie: nové trendy v príprave pokrmov → náročnejšie požiadavky klientov; nové trendy v doplnkových službách → investície. Ekonomické prostredie: zvyšovanie životnej úrovne → hostia si „viac doprajú“; zvyšovanie cien vstupov → rast konečných cien výstupov. Environmentálne prostredie: trend ekologicky nezávadných potravín, materiálov → zvyšovanie nákladov; biopotraviny; separovanie odpadu → rast nákladov; Green management. Politické a legislatívne prostredie: vplyv regionálnej politiky → podpora zo strany mesta; kontrola pri zriaďovaní prevádzky → Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 298/2006 o podrobnostiach a požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania; požiadavky na kontrolu a hygienu potravín → Zákon č. 152/1995 Z. z. O potravinách (v znení neskorších noviel); Potravinový kódex Slovenskej republiky; povinnosť dodržiavania HACCP (Hazard Analysis Critical Control Points).

Táto prvotná analýza a členenie faktorov pôsobiacich na externé prostredie reštaurácie Pribina – Nitrianske kniežatstvo nie sú dostatočné, preto bolo realizované podrobnejšie rozpracovanie vplyvov blízkeho externého prostredia. Pri tomto spracovaní sa vychádzalo z Porterovej teórie piatich konkurenčných síl, ktoré boli aplikované na podnikateľský subjekt. Aplikáciu Porterovych piatich konkurenčných síl na Reštauráciu Pribina – Nitrianske kniežatstvo znázorňuje schéma 3.

Zhľadiska úspešnosti v podnikaní musí podnik porozumieť najprv sám sebe. K tomuto kroku vedie interná analýza, ktorá môže odhaliť silné a slabé stránky. Ide o tzv. SWOT analýzu, dvojfaktoriálne hodnotenie, v ktorom základnými faktormi sú kvalitatívna úroveň vybraného faktora (pozitívna resp. negatívna) a prostredie, v ktorom faktor v prevažnej miere pôsobí -vnútorné, vonkajšie (tabuľka 1). Marketingový mix podnikateľského subjektu: Produkt

Produktový mix Reštaurácie Pribina – Nitrianske kniežatstvo sa dá poskladať z nasledovných komponentov: správanie zamestnancov, ich vzhľad a oblečenie; exteriér budovy; vybavenie; nábytok a inventár; vývesný štít; kontakty so zákazníkmi a ostatnou verejnosťou. V tomto prípade do systému prevádzkovej jednotky pohostinského podniku vchádza aj taká služba, ktorej cieľovým dopytom nie je len stravovacia služba, ale aj spoločenská, kultúrno­zábavná. Stravovacie služby tu tvoria komplementárnu funkciu. Produktovú ponuku Reštaurácie Pribina – Nitrianske kniežatstvo tvoria:
1. Vecné statky – ponuka a príprava jedál a nápojov, občerstvenia. Z hľadiska ponuky v jedálnom lístku je orientácia na dobové názvy jedál z obdobia existencia Nitrianskeho kniežatstva. Jedálny lístok však obsahuje aj ponuku tradičných slovenských špecialít v podaní: typické slovenské polievky (napr. kapustnica), bryndzové halušky, či „slovanské hody“ (medovina, kukuričná kaša, šošovicová kaša, varené baranie mäso, domáci chlieb), „kačacie hody“ (kačacia pečeň, kačacia paštéta, pečená kačica).
2. Služby – organizovanie spoločenských podujatí; služby v rámci prehliadok Osady Nitrianskeho kniežatstva; výučba jazdy na koni; základný výcvik koňa; voltížne jazdenie rekreačné; voltížne jazdenie – talentovaná mládež; jazdecké kurzy; hiporehabilitácia; preprava koní; ustajnenie koní.
3. Prostredie – kde sa realizácia produktu uskutočňuje, s jeho funkčnými, priestorovými a estetickými danosťami.

Cena

V oblasti cenotvorby podnikateľský subjekt – Nitrianske kniežatstvo vychádza z nasledovných faktorov: pokrytie nákladov; kvalita ponúkaného produktu; ceny konkurencie. Ceny podávaných jedál a nápojov sú v porovnaní s konkurenciou na porovnateľnej úrovni. Kvalita a rozsah ponúkaných jedál a nápojov zodpovedá štandardnému rozsahu na požadovaný druh služieb. Vzhľadom na citlivosť v tvorbe cien v stravovacích službách vo väzbe na celkový dopyt pristupuje podnikateľský subjekt k tvorbe cien opatrne. Fixné ceny za poskytované služby vychádzajú taktiež z trhových cien pri zohľadňovaní kúpyschopnosti obyvateľstva. Tieto ceny sú rovnako tvorené na základe krytia nákladov a vytvorenia primeraného zisku. Berú sa do úvahy aj ceny konkurencie.

Miesto a distribučné cesty

Miesto je pre prevádzkovú jednotku najmenej ovplyvniteľnou súčasťou marketingového mixu, pretože lokalizácia je nemenná. Miestom poskytovania služieb je reštaurácia Pribina v areáli Nitrianskeho kniežatstva s kapacitou cca 90 hostí v hlavnej časti a 12 hostí v salóniku, ktoré spĺňajú všetky požiadavky kladené na tento druh zariadenia. Reštaurácia Pribina využíva predovšetkým distribúciu priamu, tzn. že sa orientuje na hostí, ktorí v zariadení sú alebo boli.
Komunikačný mix

Podnikateľský subjekt využíva komunikačný mix ako komplexný celok slúžiaci k optimálnej komunikácii podniku so svojím okolím. V rámci internej komunikácie sú predmetom záujmu zamestnanci. Jej princípom je informovanosť zamestnancov o všetkých akciách, ktoré sa v danom zariadení dejú, ako aj ich ďalšie vzdelávanie. V rámci externej komunikácie sa aktivity podniku orientujú na zákazníkov, komunikáciu so štátnou správou (mesto Nitra, materské školy a základné školy), finančné inštitúcie. Nitrianske kniežatstvo v rámci externej komunikácie využíva všetky prvky komunikačného mixu (reklama, osobná ponuka, podporu predaja a public relations). Objektom propagácie je produkt Predmetom zisťovania bola analýza propagačných prostriedkov a nástrojov, ktoré sú v tom čase (apríl 2007) dostupné a využívané. Reklamné prostriedky možno rozdeliť nasledovne: tlačené – v prípade Nitrianskeho kniežatstva sa podnikateľský subjekt neprezentuje typmi brožúr, či prospektov, no využíva predovšetkým letáky a plagáty, ktoré zverejňuje buď v konkrétnych inštitúciách, zariadeniach, alebo na reklamných skružiach v meste, či svojej internetovej stránke; tlačové – tento typ reklamného prostriedku podnik využíva vo forme inzerátov v novinách a časopisov a týkajú sa konkrétnych akcií, ktoré podnikateľský subjekt pre svojich zákazníkov pripravil; zvukové – reklamné šoty podniku vo vybraných regionálnych rozhlasových staniciach, rozhlasové vstupy v nedeľných popoludniach rádia Regina; audiovizuálne – televízne reklamné šoty v regionálnej televízii CENTRAL TV, prípadne televízny zostrih z usporadúvanej akcie; priestorové – podnikateľský subjekt má umiestnený navigačný pútač v obci Kynek, ako aj pri ceste smer Hlohovec – Bratislava. Najvýznamnejším a nenahraditeľným médiom pre Nitrianske kniežatstvo je internet. Oficiálnou internetovou stránkou je www.nitrianskekniezatstvo.sk. Sú tu odkazy na reštauráciu Pribina, Jazdeckú školu a voltížny oddiel Nitra – Slovensko. Stránka obsahuje aktuality s jednotlivými pozvánkami na usporadúvané akcie. Prekliknutím na odkaz Reštaurácia Pribina sa otvorí stránka venovaná len reštaurácii. Je na škodu, že tejto stránke nie je venovaná až taká pozornosť, keďže obsahuje neaktuálne informácie. Stránkové menu síce ponúka návštevníkovi ponuky s jedálnym lístkom, akciami, či fotogalériu, no žiadna z ponuky nie je aktuálna.