Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Nadlak vnímame ako najvýznamnejšie kultúrne a vzdelanostné centrum Slovákov v Rumunsku. Približne 4000 obyvateľov slovenskej národnosti tvorí takmer polovicu celkového počtu obyvateľov. Kultúrna vybavenosť je v porovnaní so samosprávnymi celkami s podobnou demografiou a rozlohou rozvinutejšia. Spočíva to najmä v historických súvislostiach, etnickom zložení obyvateľstva, geografickej a geopolitickej polohe mesta ale najmä v živej kultúre etnických minorít s akcentom na slovenskú národnostnú menšinu. Etnickú štruktúru tvoria najmä Rumuni, Slováci, Maďari, Srbi, Česi a Cigáni. Religiózne zloženie sa tiež výrazne podpisuje pod infraštruktúru mesta. Evanjelická, rímskokatolícka, gréckokatolícka, pravoslávna či apoštolská cirkev obohacujú kultúrnu vybavenosť o svoje chrámy a modlitebne. Angažovanosť samosprávy, cirkvi a intelektuálnej elity je ďalším faktorom formujúcim kultúrne prostredie Nadlaku. Výrazným indikátorom rozvoja kultúrnej infraštruktúry je aj fakt, že Rumunsko vstúpilo do Európskej Únie v roku 2007 a súčasný stav kultúry v meste významne ovplyvnili európske grantové programy.

 

Kultúrna infraštruktúra je jedným z faktorov rozvoja miestnej kultúry a zachovania kultúrnych hodnôt. Kultúrne priestory a zariadenia chápeme ako prevádzky na prípravu, realizáciu a prezentáciu kultúrnych aktivít. Môže ísť o priestory s primárnym účelom ochrany a prezentácie kultúrnych hodnôt, alebo s polyfunkčným charakterom (napríklad nákupné centrum, sakrálny objekt, vestibul obecného úradu, školská chodba). Kvalita, rozsah, úroveň, vybavenie, vlastníctvo a stav týchto zariadení môže výrazne ovplyvňovať (stimulovať i obmedzovať) kultúrne dianie a usmerňovať tak pasívnu i aktívnu participáciu obyvateľov na produkcii a spotrebe kultúry. Špecifickou súčasťou tejto zložky sú ostatné podporné mechanizmy, nástroje, podmienky a predpoklady. Možno ich charakterizovať ako nástroje, mechanizmy a prvky zvyšujúce dostupnosť kultúry v najširšom význame, prioritne v oblasti informovania a propagácie (obecné noviny, webstránky a pod.).

 

Dom kultúry v Nadlaku bol oficiálne otvorený 23. augusta 1962 a pôsobí kontinuálne do súčasnosti. Je mestskou príspevkovou organizáciou, má dvoch zamestnancov – kultúrneho referenta a upratovačku. Poskytuje priestory na organizáciu podujatí (Cez Nadlak je…, divadelné predstavenia), ale aj na tréningové aktivity viacerých spolkov a organizácií (FS Sálašan, mažoretky klubu Viktória Nadlac ). Disponuje sálou so 414 miestami na sedenie, menšou miestnosťou na zasadnutia či skúšky, sálou so zrkadlami na tanečné tréningy, dvoma šatňami, kanceláriou, skladmi a sociálnymi zariadeniami. Kultúrny dom je po rekonštrukcii. Z materiálneho vybavenia je k dispozícii len starší nábytok a štyri reflektory. Dom kultúry je financovaný z prostriedkov mesta aj z prenájmu priestorov. Sály si zvyknú prenajímať firmy na rôzne prezentácie. Ak sa podujatia organizujú v spolupráci s mestom, priestory sa poskytujú aj zdarma. Vo väčšine prípadov sa spolupracuje so župnou radou pre kultúru. Ide napríklad o projekt letných táborov pre deti, ktoré zahŕňajú rôzne edukačné aj zábavné aktivity. Väčšina plánov viazne pre nedostatok peňazí a možno konštatovať, že Dom kultúry nie je využívaný ideálne. Mnoho aktivít je na dobrovoľníckej báze. Propagáciu aktivít si zabezpečujú organizátori. V prípade divadelných, resp. folklórnych podujatí je obsadenosť minimálne 70%, počas víkendov aj viac.

 

Priestory Domu kultúry využívajú napr. Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku, Ochotnícke divadlo Mladé srdcia, Divadelná skupina X, mestské školy, FS Sálašan, FS Juni Nadlaculuj, krúžok mažoretiek (súčasť športového klubu Viktória), či amatérska tanečná škola vedená pedagógmi miestnych škôl. Mesto využíva dostupné kapacity počas Dní mesta Nadlak v poslednom augustovom týždni. Realizujú sa tu najmä umelecké koncerty. Za pravidelne sa opakujúce podujatia považujeme aj Deň matiek či školské  imatrikulácie. Neperiodické podujatia reprezentujú najmä akcie pri príležitosti významných výročí.

 

Primárnou funkciou Domu kultúry je animácia kultúry, organizácia kultúrnych podujatí, realizácia spotreby kultúrnych statkov a šírenie osvety. Vlastníkom nehnuteľnosti je mesto Nadlak. Disponuje majoritným právom poskytovať a prenajímať priestory a vybavenie objektu. Ide o verejne dostupný priestor s väzbou na spotrebu kultúry a neverejne dostupný, naviazaný na pravidelnú produkciu kultúrnych statkov (členstvo v záujmových krúžkoch, spolkoch a pod.). 

 

Návštevnosť a jej spoplatnenie závisí od druhu podujatia a dotácie zo strany mesta. Prenájom a z neho plynúce zisky pre mesto súvisia najmä s príležitostnými akciami podnikateľských subjektov. 

Budova Domu kultúry je situovaná excentricky, s kvalitnou dopravnou dostupnosťou. Disponuje parkovacími plochami, bezbariérovým vstupom a dvorom. Technický stav objektu hodnotíme ako plne funkčný, s novými sociálnymi zariadeniami, vysokou kapacitou a pomerne bohatým technickým vybavením. Priestory sú pravidelne využívané.

 

Vzhľadom na spomenuté druhy animácie kultúry vnímame recipientov – spotrebiteľov kultúrnych statkov a využívateľov infraštruktúry na kultúrnu produkciu komplexne. Z demografického hľadiska Dom kultúry poskytuje priestor pre návštevníkov všetkých cieľových skupín regiónu.  

 

Dôležitou súčasťou kultúrnej infraštruktúry je budova Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. Primárne slúži ako sídlo administratívy DZSČR a Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivan Krasko. Organizovanie konferencií, seminárov, spoločenských podujatí a prenájom priestorov prevažne na osvetové aktivity plnia sekundárnu funkciu. Interiér tvoria kancelárske priestory, zasadacia miestnosť, knižnica a sklady. Zrekonštruované sociálne zariadenia sú situované v prístavbe vo dvore. Objekt je vybavený inžinierskymi sieťami a internetovým pripojením. Nachádza sa v centre mesta s výbornou dopravnou dostupnosťou a parkovacími miestami pozdĺž ulice Str. Independentei.  

 

V kontexte dostupnosti pre verejnosť môžeme budovu klasifikovať ako objekt s obmedzenou dostupnosťou pre zamestnancov DZSČR a KVISK. Podmienka návštevy je naviazaná najmä na profesionálnu angažovanosť v kontexte aktivít zväzu. Objekt je pravidelne využívaný a plne funkčný. Priestory sú zrekonštruované, moderne vybavené a spĺňajú podmienky potrebné na realizáciu aktivít sídliacich inštitúcií. 

 

Zasadacia/konferenčná miestnosť má kapacitu približne 50 miest. Vybavená je sedačkami a stolmi, ktoré sa dajú podľa potreby usporiadať. V prednej časti miestnosti je pódium s rečníckym pultom. Pre potreby konferencií slúži počítač s dataprojektorom či audio systém vybavený mikrofónom. 

K materiálno technologickému zabezpečeniu budovy DZSČR patrí aj plne informatizované vybavenie kancelárií s modernými počítačmi, LCD televízorom, multifunkčnými zariadeniami, wifi routrom a pod. Sklady v interiéroch aj vo dvore slúžia okrem primárnych potrieb kancelárie zväzu aj na uskladnenie predmetov záujmových spolkov (FS Sálašan a pod.). Knižnica spojená s kanceláriou disponuje množstvom titulov s akcentom na etnickú problematiku a produkciu Vydavateľstva Ivan Krasko. 

Kancelárie s administratívnym zameraním zväzovej činnosti dopĺňa ekonomický úsek. V pôvodných objektoch vo dvore sa nachádzajú tlačiarenské stroje a inventár, ktoré tvorili vybavenosť Vydavateľstva Ivan Krasko.  

 

Predchádzajúce sídlo DZSCR priamo susedí s novými priestormi. Nachádzajú sa tu sklady, nad ktorými je skušobná sála dychovej hudby Nadlačanka. Vybavená je sedením, audiotechnikou, skladovou miestnosťou na hudobné nástroje a uniformy. Tiež tu môžeme nájsť exponáty historických uniforiem, nástrojov, ocenení a trofejí.

Sakrálne stavby určené na zhromažďovanie veriacich dotvárajú charakter lokality a bezpochyby zdôrazňujú etnokonfesionálnu diverzitu. Etnická a religiózna rozdielnosť sa podpisuje pod multikultúrny charakter spoločenstva. ​ najvýznamnejším sakrálnym stavbám, ktoré radíme do kultúrnej infraštruktúry, patrí evanjelický kostol, ktorý v máji 2012 oslávil 200. výročie  položenia základného kameňa. Výnimočný je svojou majestátnosťou. Z kostolnej veže hlásnik trúbením oznamuje každú štvrť hodinu. Trúbenie je mestskou atrakciou. Na vežu je možné vystúpiť a vychutnať si panorámu mesta a jeho okolia. 

 

Evanjelická cirkev vlastní aj diakonický dom vybavený kuchyňou a spoločenskými priestormi kde sa stravujú ekonomicky slabšie situovaní občania. Organizujú sa tu oslavy, kary, nedeľná škola, nacvičuje tu cirkevný spevokol,  realizuje sa príprava na spoveď. 

Farský úrad uzatvára pešiu zónu vedľa kostola. Je vybavený administratívnymi priestormi, kanceláriou kňaza s cirkevným archívom, školskou knižnicou a rokovacími priestormi. Evanjelickej cirkvi patria aj budovy významných inštitúcií ako napr. Lýceum J. G. Tajovského,  Dom sociálnych služieb  či iné školské priestory. 

Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla je v centre mesta na východnej strane oproti evanjelickému kostolu. Budova chrámu uzatvára areál Malého parku.  V meste je aj gréckokatolícky kostol, pravoslávny kostol a modlitebňa Apoštolskej cirkvi. 

 

Supraštruktúra v kontexte kultúrnej infraštruktúry. 

Medzi prevádzky a priestory na realizáciu kultúrnych aktivít radíme aj ubytovacie a stravovacie zariadenia, ktoré sú súčasťou supraštruktúry mesta. Všetky nemožno kvalitatívne klasifikovať ako priamu súčasť kultúrnej infraštruktúry, ale dotvárajú kultúrne prostredie lokality. 

Ubytovacie zariadenia reprezentuje Hostel* Nadlac v centre mesta neďaleko budovy Kooperatíva (Strada Independenței 49, Nadlac). Kapacity sú intenzívne využívané najmä v spolupráci s miestnymi inštitúciami. Tie často organizujú spoločenské podujatia s nadregionálnym aj s medzinárodným charakterom. Priamo podmieňujú využívanie ubytovacích a stravovacích služieb a pozitívne sa podpisujú pod multiplikačný efekt v meste, ktorý ovplyvňuje aj ostatné ubytovacie a stravovacie zariadenia. Nadlak je tranzitným mestom s hraničným priechodom, ale od dobudovania diaľnice nemôžeme tranzitných cestujúcich považovať za rozhodujúcich spotrebiteľov služieb hotelierstva. Vybavený je ubytovacou časťou, spoločenskými priestormi pri recepcii a jedálňou. Organizácia stravovacieho úseku funguje na objednávku. V priestoroch hostela je aj pohostinstvo a zmenáreň. Hotel Jackson** (DN7, Nadlak) je situovaný pri hranici s Maďarskom. Kvalitatívna úroveň ubytovacieho zariadenia je vyššia. Majoritnou cieľovou skupinou sú tranzitní cestujúci. Disponuje aj ubytovacím a stravovacím odbytovým úsekom. Ďalšou alternatívou je motel Labai Eurocenter* (Str. Independentei, 7, Nadlak) situovaný na výjazde z mesta, penzión Ariana** (Str. Vasile Lucaciu. 56) smerom na hraničný priechod do Maďarska a penzión Vila Rosa** (Str. Independenței 118).

Stravovacie zariadenia, reštaurácie a pohostinstvá reprezentuje reštaurácia a kaviareň  hostela Nadlac, reštaurácia a kaviareň Koliba popri hlavnej ceste smerujúcej na hraničný priechod do Maďarska či reštaurácia, ktorá je súčasťou motela Labai Eurocenter. Stravovacie a pohostinské zariadenia v Nadlaku sú primárne využívané miestnym obyvateľstvom.  

Club 82 je pizzéria a kaviareň s dvorom a priestormi na spoločenské podujatia. Organizujú sa tu svadby, koncerty či príležitostné oslavy. Podobným zariadením je Queen´s pub – veľkokapacitné pohostinské zariadenie s bohatou materiálno technologickou základňou. Je vybavený vonkajšou terasou, niekoľkými interiérovými krídlami so sedením a priestrannou tanečnou plochou. Kvalitou služieb patrí k najlepším zariadeniam v Nadlaku. 

 

Green Grill a Rompetrol zastupujú moderné trendy v gastronómii. Sú to zariadenia rýchleho občerstvenia (fast food) v blízkosti centra a hraničného priechodu. 

Evanjelická Diakónia je typom sociálneho stravovania podporovaného cirkvou.  

V meste sa nachádza aj cukráreň Robert, kaviareň Caffe Boulevard, kaviareň a stávková kancelária Day&Night či kaviareň Royal priamo v centre. V meste je v kontexte supraštruktúry ešte 9 menej významných pohostinstiev s obmedzenou materiálno technologickou základňou.

Malý park a Nová scéna. Dôležitým priestorom kultúrnej vybavenosti mesta je Malý park. Tvorí centrum Nadlaku a je v blízkosti najdôležitejších inštitúcií. Susedí s Lýceom J. G. Tajovského, evanjelickým kostolom, Modrým domom sociálnych služieb, domovom dôchodcov, katolíckym Kostolom sv. Petra a Pavla, pešou zónou, Hostelom Nadlac, Diakonickým domom a nepriamo s budovou DZSČR a viacerými pohostinstvami. Park tvorí oddychovú zónu s novými lavičkami na sedenie, zrekonštruovanými chodníkmi, detskými preliezkami, hojdačkami a inými zábavnými priestormi. Dotvárajú ho okrasné dreviny, fontána, vojenské pamätníky a pamätníky miestnych osobností či národných dejateľov. Počas podujatí sa otvárajú stánky s občerstvením a suvenírmi. Jednotlivé časti parku sú doplnené o štandardné vybavenie (lavičky, smetné koše, stojany na bicykle, verejné osvetlenie a pod.).

Pred vstupnou bránou lýcea sa v parku nachádza Nová scéna s prekrytým pódiom a s priestorom pre umiestnenie dočasného hľadiska. Primárnou funkciou je poriadanie kultúrnych, spoločenských a športových podujatí. 

 

V areáli parku sa periodicky organizujú sprievodné podujatia Dní mesta Nadlak. Vtedy sa uzatvára cesta pozdĺž parku a rozširuje sa pešia zóna so stánkami s občerstvením a možnosťou stolovania. Realizuje sa tu aj Festival kvetov a ďalšie lokálne či regionálne festivaly neperiodického charakteru. Vystupovali tu aj slovenské folklórne súbory Mladosť, Detvan či Urpín. V parku sa organizujú edukačné workshopy venované mládeži, školské akcie, záujmové aktivity typu zumba, tanečné kurzy a mnoho iných. Školy tu realizujú telesnú výchovu. Cieľová skupina využívateľov zastrešuje všetky vekové kategórie. Najvýznamnejšie inštitúcie participujúce na organizácii kultúry v tomto priestore sú Mesto Nadlak, DZSČR a Lýceum J. G. Tajovského. Konkurenčnou výhodou je neobmedzená kapacita, komunikačná dostupnosť, lokalizácia v centre neďaleko hlavných komunikačných tepien Nadlak – Arad a Nadlak – Maďarsko. V okolí parku je dostatok parkovacích miest. 

Miestny trh – pľac. Malý park je vstupnou bránou na miestny trh kde sa každý štvrtok od 7:00 do 13:00 organizuje predaj domácich výrobkov, odevov, obuvi, poľnohospodárskych produktov, ovocia, zeleniny, mäsových výrobkov, remeselníckych predmetov či gastronomických špecialít. Priestranstvo trhu považujeme za pešiu zónu. Situované je medzi evanjelickým a katolíckym kostolom popri uliciach Nicolae Balcescu a Malý park. Časť ulice, ktorá prechádza pozdĺž areálu sa počas organizovania pľacu pre dopravu uzatvára kvôli rozširovaniu predajných stánkov a vysokej koncentrácii chodcov. Trhovisko je vybavené permanentnými drevenými predajnými stánkami a betónovými stolmi s prístreškom, ktoré tvoria jeho materiálno technologickú základňu. Počas predaja sú v prevádzke viaceré stravovacie zariadenia rýchleho občerstvenia. v Nadlaku sú veľmi obľúbené a niektoré stánky sa dokonca otvárajú aj vo väčšej vzdialenosti od trhoviska. Príkladom je stánok s občerstvením vedľa Queen’s pubu, ktorý poskytuje služby každý štvrtok. Obsluhuje domáce obyvateľstvo aj regionálnych návštevníkov motivovaných odporúčaním. Ochutnať môžu napríklad typické grilované špeciality alebo nadlacké halušky.

Priestory trhu klasifikujeme ako verejné s voľným vstupom. Parkovacie miesta sú lokalizované na dopravných komunikáciách, prípadne na vybetónovaných plochách za lýceom. Vzhľadom na blízkosť križovatky dopravných ťahov Nadlak – Arad a Nadlak Szeged sa trhu zúčastňujú aj zahraniční návštevníci.  

 

Lýceum J. G. Tajovského je jedným z najvýznamnejších historických objektov Nadlaku. Pomenované je podľa významného slovenského dramatika, prozaika a básnika J. G . Tajovského, ktorý v meste pôsobil v prvej tretine 20. storočia.  Pri vstupe do objektu môžeme nájsť jeho pamätnú tabuľu. 

 

V cirkevných priestoroch sa nachádza stredná škola (v Rumunsku 9. – 12. ročník povinnej školskej dochádzky). Ide o štátnu školu v cirkevnej budove s viacerými smermi odborného zamerania. Edukačný proces predstavuje primárnu funkciu objektu. Vyučuje sa tu matematika, informatika, filológia, prírodné vedy a tiež tu funguje večerná škola. Spádová oblasť študentov je na úrovni regiónu. Medzi konkurenčné výhody lýcea patrí jedinečnosť statusu strednej školy v meste a okolí, vybavenosť a lokalizácia v centre. Kvalita dopravnej dostupnosti je podmienená priamym napojením na hlavné dopravné tepny Nadlak – Arad a Nadlak – Szeged.  Budova je kultúrnou pamiatkou a esteticky dotvára centrum mesta. Parkovacie plochy sú pozdĺž hlavnej cesty smerom na maďarský hraničný priechod a tiež za budovou lýcea. Personálne zabezpečenie tvorí riaditeľ Pavel Husárik, traja administratívni pracovníci sekretariátu, tajomníčka, vrátnik, školník, upratovačky a knihovníčka  v diakonickom dome. Lýceum je vybavené telocvičňou (prerobenou divadelnou sálou), šatňou, dvoma počítačovými miestnosťami, kanceláriami sekretariátu, kanceláriou riaditeľa, vrátnicou, zborovňou a archívnym skladom. Telocvičňa sa stále využíva aj na organizáciu divadelných predstavení. Za zaujímavosť možno považovať vybavenie sekretariátu s historickými stolmi a nábytkom z banky, ktorá tu pôvodne sídlila a kde pôsobil J. G. Tajovský. Škola disponuje dvorom prispôsobeným na multifunkčné športové využitie. Nachádzajú sa tu basketbalové koše, brány, atletická dráha, studňa s pitnou vodou a kancelária strážnika. O finančné zabezpečenie sa stará štát. Budova je sekundárne využívaná v spolupráci s DZSČR pri organizovaní kultúrnospoločenských podujatí. V Nadlaku sa nachádzajú aj 3 základné školy 1. stupňa, gymnázium (do 9. ročníka povinnej školskej dochádzky) a 5 materských škôl. Webový portál lýcea podáva základné informácie o inštitúcii (https://tajovskynadlac.licee.edu.ro). Elektronické informačné kanály hodnotíme ako nedostatočné vzhľadom na súčasné potreby spoločnosti. Internetové stránky sú zastarané s absenciou širšieho spektra aktuálnych informácií. V mnohých prípadoch chýbajú jazykové mutácie, čo je vzhľadom na národnostnú štruktúru obyvateľstva závažným nedostatkom.  

Modrý dom – domov sociálnych služieb sa nachádza oproti budove DZSČR a patrí do vlastníctva mesta Nadlak. Vystupuje ako centrum voľného času pre deti zo sociálne slabších vrstiev. Primárnou funkciou je edukačná a opatrovateľská práca pre deti základných škôl. Sekundárnym poslaním sú animačné služby a zábava. Navštevuje ho približne 25 detí z mesta a okolia, ktoré tu môžu tráviť voľný čas po školskom vyučovaní. 

 

Za konkurenčnú výhodu považujeme ojedinelosť v rámci regiónu. Charakter aktivít a zameranie inštitúcie potvrdzuje intelektuálnu vyspelosť miestnej komunity. Cieľ odstraňovať spoločenské a ekonomické disparity sa pokúša napĺňať aj diakonický dom. 

Záver. Pri hodnotení kultúrnej infraštruktúry vykonávame prvostupňovú a druhostupňovú klasifikáciu, teda kvantitatívne a kvalitatívne hodnotenie. Pri posudzovaní kvality je potrebné analyzovať napríklad súčasný technický stav, technické zázemie, bezpečnosť, reprezentatívnosť, dostupnosť, kapacitu, vlastnícke a prevádzkové vzťahy. Každý objekt je jedinečný a vhodný pre odlišné typy aktivít, preto treba zachovávať jeho variabilitu. Hodnotenie a deskripcia kultúrnej infraštruktúry môže napomáhať k jej efektívnemu využívaniu.

 

Poznámky:

[1]  Príspevok je súčasťou riešenia projektov: APVV-15-0104 Kultúrny potenciál dolnozemských Slovákov, VEGA 1/0488/16 Kultúrny potenciál Slovákov žijúcich v Rumunsku a KEGA 051UKF-4/2016 Kultúra dolnozemských Slovákov – moderná edukačná stratégia.

[2]  K špecifikám slovenských enkláv v priestore Dolnej zeme porovnaj s ČUKAN 2012:15-20.

[3]  Bližšie pozri príspevky Dubská – Michalík 2012:24-28 a 2012:33-36; učebné texty LENOVSKÝ-ČUKAN-DUBSKÁ-MICHALÍK 2014.

[4]  Problematiku komplexného mapovania a hodnotenia kultúrneho potenciálu v podobnej lokalite obývanej Slovákmi riešila aj DUBSKÁ 2015:421-476.

 

Literatúra a pramene

ČUKAN, J.: Dolnozemská enkláva ako špecifický kultúrny systém. In: Svedectvá slovenského dolnozemského bytia : aspekty zo slovenskej dolnozemskej kultúrnej histórie a kultúrnej antropológie. Zborník prác z rovnomenného medzinárodného seminára, ktorý sa konal v Nadlaku 16. – 17. marca 2012. – Nadlak : Vydavateľstvo Ivan Krasko, 2012. – ISBN 978-973-107-083-4, S. 15-20.

DUBSKÁ, M.: Mapovanie a hodnotenie kultúrneho potenciálu. In: Vojlovica : kultúrne tradície Slovákov v Banáte ; editor Jaroslav Čukan. – 1. vyd. – Nitra : UKF, 2015. – ISBN 978-86-7103-442-5, S. 421-476.

DUBSKÁ, M. – MICHALÍK, B.: Klasifikácia a evalvácia kultúrneho dedičstva ako predpoklad jeho využitia : Mapovanie a využiteľnosť kultúrnych hodnôt a aktivít. In: Národná osveta : mesačník pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti. – ISSN 1335-4515, Roč. 22, č. 11-12 (2012), s. 33-36.

DUBSKÁ, M. – MICHALÍK, B.: Kultúrne dedičstvo v optike aktuálnej spoločenskej potreby. In: Kontexty kultúry a turizmu. ISSN 1337-7760, Roč. 5, č. 2 (2012), s. 24-28.

LENOVSKÝ, L. – ČUKAN, J. – DUBSKÁ, M. – MICHALÍK, B.: Hodnotiaci model kultúrneho potenciálu, 1. vyd. – Nitra : UKF, 2014. – 110 s. – ISBN 978-80-558-0726-3.