Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Ovládanie cudzieho jazyka je jednou z kľúčových kompetencií v medzinárodnej odbornej komunikácii. V súčasnosti zohráva odborná komunikácia významnú úlohu v spoločenskom, kultúrnom, sociálnom živote jednotlivca. Odvetvie turizmu sa celosvetovo teší veľkej popularite a má čoraz významnejšie miesto v rámci ekonomického prínosu jednotlivých štátov. Práve v  turizme, ktorý patrí k najprogresívnejším odvetviam tretieho sektora, sú cudzojazyčné kompetencie nevyhnutnou požiadavkou úspešného zapojenia sa do pracovného života. Slovensko síce nepatrí k turistickým „veľmociam“, avšak v rámci existujúceho kultúrneho a prírodného dedičstva disponuje dostatočným potenciálom pre rozvoj cestovného ruchu. Kontakt so zahraničnými turistami, množstvo pracovných miest v ubytovacích a stravovacích zariadeniach ako aj aktívne predstavovanie krajiny si vyžaduje používanie cudzieho jazyka, ktoré prekračuje bežnú komunikačnú úroveň. Absolvovanie študijných odborov zameraných na cestovný ruch a služby v cestovnom ruchu ponúka tiež možnosti uplatnenia na zahraničných pracovných trhoch, ale nevyhnutným predpokladom je práve cudzojazyčná kompetencia. To sú len niektoré z dôvodov, prečo je nevyhnutné zamerať sa v odboroch cestovného ruchu na výučbu nielen komunikačnej ale aj odbornej úrovni cudzieho jazyka. Intenciou predkladaného článku je obsahovo vymedziť pojem odborného cudzieho jazyka v obore cestovný ruch. Článok vychádza z definícií odborného jazyka, ďalej prezentuje horizontálne a vertikálne členenie odborných jazykov, na základe ktorých uvádza možné odborné zameranie cudzích jazykov v rámci cestovného ruchu.

Odborný jazyk. Obsahovému vymedzeniu odborného jazyka v cestovnom ruchu predchádza vysvetlenie vzájomného prepojenia používania odbornej a bežnej slovnej zásoby. Kodifikovanú, základnú formu národného jazyka označujeme ako spisovný jazyk. Spisovný jazyk slúži ako univerzálny dorozumievací prostriedok istého národa. Kým spisovný jazyk je určený všetkým používateľom, pre odborný jazyk je príznačné, že na jeho porozumenie je potrebný určitý stupeň odborného vzdelania, alebo aspoň všeobecný rozhľad v danom odbore, pretože termíny alebo pomenovania pojmu spravidla svoj význam len naznačujú. Bežnú slovnú zásobu (nem. Gemeinsprache) chápu Mӧhn a Pelka (1984) ako variantu národného, spisovného jazyka (nem. Gesamtsprache), ktorú na približne rovnakej úrovni ovládajú všetci príslušníci daného národa. Bežný jazyk, v písomnej či ústnej forme, primárne slúži komunikácii všeobecných tém bežného, spoločenského a verejného života. Odborný jazyk využíva tak všeobecný jazykový základ spisovného jazyka (slovnú zásobu a gramatiku) ako aj odbornú terminológiu. Odborný jazyk chápeme ako súhrn všetkých jazykových prostriedkov, ktoré sú používané v oblasti vymedzenej okruhom istej profesie – vedného odboru (Felber, 1986: 133). Podstatnou súčasťou odborných textov, noriem, je slovná zásoba (odborná slovná zásoba, termíny). Termín sa všeobecne chápe ako pomenovanie pojmu v systéme pojmov niektorého vedného a technického odboru; z hľadiska teórie komunikácie sa však upozorňuje na ich funkčnosť, teda že sú to prostriedky odborného vyjadrovania. Termín (odborný názov) je prvok slovnej zásoby pomenúvajúci pojem vymedzený definíciou a miestom v systéme pojmov konkrétneho vedného odboru, techniky, hospodárstva a ďalších činností (Imrichová, 2013: 209).

Horizontálne a vertikálne členenie odborného jazyka. Horizontálne členenie odborných jazykov sa realizuje spravidla nezávisle od jazykových prostriedkov na odbory a oblasti. Podľa Hoffmana (1987: 107) zodpovedá horizontálne členenie mimojazykovému triedeniu na komunikačné sféry slúži k vzájomnému ohraničeniu jazyka jednotlivých odborov. Ide o odborný jazyk v rámci hospodárstva, práva, medicíny či techniky, ktorý je možno následne špecifikovať v rámci užších odborných oblastí, napr. v medicíne sa stretávame s chirurgickou, stomatologickou, či psychiatrickou odbornou slovnou zásobou. Komplexné a jednotné horizontálne členenie neexistuje, keďže neustále vznikajú nové vedné oblasti a s nimi spojená odborná slovná zásoba. Odborný jazyk označuje Hoffmann (1987) ako súbor jazykových prostriedkov, ktoré sú používané v určitej odborne obmedzenej komunikačnej oblasti. Tieto jazykové prostriedky slúžia na dorozumenie medzi ľuďmi, ktorí pracujú v tom istom odbore,  na druhej strane môžu slúžiť tiež k popularizácii odborných obsahov a kontaktu s laikmi.

Vertikálne členenie odborných jazykov je realizované v rámci jednotlivých odborov. Toto členenie nie je jednotné, závisí od aplikovaných kritérií aj odborov. Podľa terminologickej príručky vydavateľstva Küdes (2002: 19) môžu byť kritériami členenia miera odbornosti, účastníci komunikácie či spôsob komunikácie (ústna, písomná). Najrozšírenejším je vertikálne členenie podľa Hoffmanna (1987: 65-66), ktorý uvádza niekoľko rozlišovacích kritérií ako napr. mieru abstrakcie, vonkajšie vyjadrovanie a prostredie komunikácie. Na základe stupňa abstrakcie popisuje päť úrovní vertikálneho členenia odborných jazykov. 1. Najvyšší stupeň abstrakcie (nem. höchste Abstraktionsstufe) je používaný odborníkmi ako komunikačný prostriedok na vyjadrenie teoretických odborných obsahov v odborných kruhoch.

2. Veľmi vysoký stupeň abstrakcie (nem. sehr hohe Abstraktionsstufe) je používaný medzi odborníkmi a pracovníkmi v istých odboroch a slúži na komunikovanie v teoretických a praktických odborných obsahov.

3. Vysoký stupeň abstrakcie (nem. hohe Abstraktionsstufe) je používaný ako bežný jazyk s veľmi vysokým podielom odbornej terminológie.

4. Nízky stupeň abstrakcie (nem. niedrige Abstraktionsstufe) predstavuje bežný jazyk s vysokým podielom odbornej terminológie vo výrobnej sfére.

5. Veľmi nízky stupeň abstrakcie (nem. sehr niedrige Abstraktionsstufe) predstavuje bežnú komunikáciu s nízkym podielom odbornej terminológie, ktorou sú komunikované obsahy medzi laikmi.

Ako ďalší príklad uvádzame vertikálne členenie odborných jazykov podľa Ischreyta (Fluck, 1996, 20-21), ktorý člení odborný jazyk na tri odborné a jazykové úrovne: dielenský jazyk (nem. Werkstattsprache) je charakteristický používaním odbornej terminológie najmä z prostredia technickej produkcie, je preň typické používanie mnohých termínov z oblasti remeselnej výroby. Druhou úrovňou je vedecký odborný jazyk (nem. wissenschaftliche Fachsprache), ktorý sa vyznačuje vysokou mierou abstrakcie, objektivity, precíznosti a presnosti. Tretia úroveň (nem. Verkäufersprache) je zastúpená najmä v predaji technických tovarov.

Cestovný ruch – fenomén 21. storočia. Turizmus ako fenomém globalizovanej spoločnosti sa stal centrom skúmania vedcov najmä v druhej polovici 20. storočia. Z mnohých definícií uvádzame niektoré, ktoré nám pomôžu vymedziť oblasť odbornej slovnej zásoby v cudzom jazyku. Turizmus je súhrn aktivít osôb cestujúcich do miest a mimo obvyklého prostredia alebo bydliska po dobu kratšiu ako jeden súvislý rok za účelom trávenia voľného času, podnikania, alebo za inými účelmi. Novacká (1999) v definícii cestovného ruchu vymedzuje všeobecnú podstatu cestovného ruchu, ktorá spočíva v dočasnej zmene pobytu účastníka v inom konkrétnom, často vo voľnom čase za účelom oddychu, rozvoja poznania alebo kontaktu s ľuďmi. Kaspar vysvetľoval pojem cestovný ruch ako súhrn vzťahov a javov, ktoré vyplývajú z cestovania alebo pobytu osôb, pričom miesto pobytu nie je hlavným ani trvalým miestom bývania alebo zamestnania (Hesková a kol., 2006: 10-11). Rudolph (1999: 2) zdôrazňuje hospodársky, juristický, organizačný a sociálny aspekt ciest uskutočňovaných z privátnych a obchodných dôvodov a s nimi spojených časovo ohraničených pobytov na miestach, ktoré nie sú trvalým miestom pobytu účastníkov. Novacká (1999: 257) teoreticky vymedzuje hlavné formy cestovného ruchu ako rekreačný, kultúrno-poznávací, kúpeľno-liečebný, športovo-turistický, poľovnícky a lovecký, vidiecky, náboženský, poľnohospodársky, incentívny a zážitkový.

Aspekty vymedzenia odbornej slovnej zásoby v rámci cestovného ruchu. Z uvedených definícií je zrejmé, že obsahové vymedzenie odborného jazyka v cestovnom ruchu nebude jednoduché. V rámci horizontálneho členenia odbornej slovnej zásoby môžeme konštatovať, že odborná slovná zásoba cestovného ruchu bude mať interdisciplinárny, širokospektrálny charakter. Jej obsahové zameranie bude prekračovať rámec každodenných komunikačných situácií, avšak aj tie predstavujú významnú časť v komunikácii poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu so zákazníkmi (laikmi). Za účelom uplatnenia absolventov na trhu práce v odvetviach cestovného ruchu vychádzame pri našom úsilí o obsahové vymedzenie odborného cudzieho jazyka z rozdelenia služieb v cestovnom ruchu, ktoré Orieška (2010, 15) delí na dodávateľské a sprostredkovateľské. Z ich zamerania sa domnievame, že absolventi odborov cestovného ruchu by mali disponovať cudzojazyčnou odbornou slovnou zásobou zameranou na nasledujúce služby:

Informačné: vedieť poskytnúť základné informácie o mieste, čase, spôsobe prepravy, atraktivitách daného miesta.

Dopravné: vedieť charakterizovať, organizovať a vybaviť formality v leteckej, železničnej, cestnej a lodnej dopravy. Vedieť popísať a reagovať v rôznych situáciách pri dopravnej nehode, pri strate batožiny, pri údržbe automobilu a pod.

Ubytovacie: vedieť charakterizovať a popísať jednotlivé druhy ubytovacích zariadení, organizovať a vybaviť formality hotelovej recepcie, privítanie, odchod hostí, vystavovanie faktúr, reagovanie na špeciálne požiadavky hostí a na prípadné sťažnosti.

Stravovacie: vedieť charakterizovať a popísať jednotlivé druhy stravovacích zariadení, organizovať a vybaviť formality pri usporiadaní  recepcií, vedieť popísať vybavenie reštauračných zariadení, inventár ako aj poznať a popísať spôsoby prestierania, poznať a vedieť pomenovať a charakterizovať hlavné suroviny aj postupy prípravy jedla, vedieť popísať a aktívne predstaviť jedálny lístok, poznať špecifické spôsoby stravovania v jednotlivých národných kuchyniach.

Športové: vedieť charakterizovať a popísať športové aktivity počas letnej a zimnej turistickej sezóny ako aj  vybavenie pri rôznych druhoch pohybovej rekreácie, ako sú pešia turistika, cykloturistika, vodná turistika, lov a rybárčenie

Kultúrno-spoločenské: vedieť charakterizovať a popísať kultúrne a náučné programy, historické pamiatky, profánne a sakrálne stavby, ako aj prírodné pamiatky

Kúpeľné: vedieť charakterizovať a popísať kúpele, ich zameranie a kúpené prostredie, liečebné procedúry.

Kongresové: vedieť charakterizovať a popísať špecifické zameranie kongresového turizmu, ovládať slovnú zásobu z oblasti materiálno-technického zabezpečenia kongresu, ako aj vedieť adekvátne reagovať v prípade príjazdu, ubytovania, odchodu kongresových hostí a zabezpečenia ich sprievodného a doplnkového programu.

Služby vidieckeho cestovného ruchu: vedieť charakterizovať a popísať základné znaky ohľaduplného cestovného ruchu, schopnosť charakterizovať a popísať vidiecke prostredie, jeho zvyky a obyčaje ako aj remeslá s historickou tradíciou.

Sprievodcovské a asistenčné: vedieť charakterizovať a popísať jednotlivé povolania v rámci sprievodcovských služieb, poskytnúť informácie z vyššie spomínaných služieb v závislosti od konkrétnej situácie.

Animačné: vedieť charakterizovať a popísať voľno-časové aktivity návštevníkov, ktoré zahŕňajú dobrodružné, meditatívne, poznávacie činnosti, ako aj programy pre deti a mládež.

Sprostredkovateľské služby v cestovných kanceláriách a agentúrach: vedieť charakterizovať a popísať služby poskytované vyššie uvedenými subjektmi, vyjednávanie a uzatváranie zmlúv s klientmi, zabezpečovanie ubytovacích, stravovacích a prepravných služieb, zabezpečovanie cestovného poistenia, pasové a colné formality, vybavovanie víz a realizácie platobného styku.

Vyššie uvedené zameranie odborného cudzieho jazyka je podľa nás ďalej nutné rozšíriť o  témy z hospodárskej terminológie a fungovania bankového sektora. Súčasťou prípravy kompetentných pracovníkov by tiež mali byť základy písomnej korešpondencie, ako aj ovládanie fráz v rôznych komunikačných situáciách.

Osvojovanie si odbornej slovnej zásoby v cudzom jazyku je o to náročnejšie, že učiaci sa musí okrem odbornej terminológie ovládať na veľmi dobrej úrovni aj bežný spisovný jazyk, aby bol schopný adekvátne v cudzom jazyku komunikovať. Povolania v cestovnom ruchu si prirodzene vyžadujú cudzojazyčné kompetencie. Ich postupné získavanie je dlhodobým procesom, ktorý nemožno časovo ohraničiť štúdiom daného odboru, ale začína už prvými stretnutiami s cudzím jazykom. Budovaniu odbornej slovnej zásoby musí predchádzať ovládanie cudzieho jazyka na bežnej komunikačnej úrovni. Keďže cestovný ruch poskytuje služby a je viazaný na kontakt so spotrebiteľom, sú aj pracovníci cestovného ruchu v každodennom kontakte so zahraničnými klientmi. Aj to je jeden z dôvodov, prečo musia pracovníci v cestovnom ruchu ovládať aspoň jeden cudzí jazyk. Zamestnania v gastronómii, v hotelierstve, v cestovných kanceláriách a agentúrach, či sprievodcovské služby patria medzi najsprofanovanejšie v odvetví turizmu. Úroveň ovládania cudzieho jazyka by mala zodpovedať funkcii a pozícii, ktorú v nej zamestnanci vykonávajú.

Do akej miery a v akom rozsahu je nevyhnutné ovládať vyššie spomenuté oblasti, odborného jazyka v cestovnom ruchu sa pokúsime definovať na základe vertikálneho členenia odborného jazyka, pričom ho budeme aplikovať na niektoré úrovne abstrakcie. Zastúpenie a používanie odborného jazyka s nízkym stupňom abstrakcie evidujeme najmä v gastronomických a ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu a predstavuje jednoduchú komunikáciou so zahraničnými turistami. Môžeme sem zaradiť komunikáciu pracovníkov v cestovnom ruchu na nižšej a strednej úrovni s laikmi (zákazníkmi). Takúto úroveň komunikačných kompetencií v cudzom jazyku by mali ovládať záujemcovia o vysokoškolské štúdium odboru cestovný ruch. Vyšší stupeň abstrakcie predstavuje využívanie odbornej zásoby v hotelierstve a sprievodcovských službách. Danú oblasť predstavujú pracovné pozície pracovníkov a odborníkov v poskytovaní služieb s laikmi (sprevádzanie v cudzom jazyku, telefonická, písomná komunikácia so zahraničnými klientmi) a s odborníkmi (vystavovanie faktúr, vybavovanie objednávok, rezervácia ubytovacích a stravovacích služieb, príprava kongresov a rokovaní). Takýto stupeň ovládania jazyka odborného jazyka vyžaduje vyššiu mieru abstrakcie a osvojenia si odborných termínov aj z oblasti hospodárstva, či fungovania trhového mechanizmu. Dosiahnutie tohto stupňa ovládania cudzieho jazyka je cieľom bakalárskeho štúdia. Vysoký stupeň abstrakcie je potrebný pri komunikácii odborných obsahov vo všetkých spomenutých službách cestovného ruchu na vedúcich postoch a riadiacich funkciách, ktoré sú zastúpené najmä vyšším a vrcholovým manažmentom v ubytovacích a stravovacích zariadeniach ako aj v cestovných kanceláriách. Ich jazyková obratnosť a schopnosť používať adekvátne jazykové prostriedky v cudzom jazyku je podmienkou akceptácie a budovania dôvery u zahraničných partnerov, tiež pomáha odbúravať rečovú bariéru, zlepšuje možnosti vyjednania obchodných podmienok a v neposlednom rade zvyšuje odbornú kvalifikáciu zamestnanca a s ním súvisiace ohodnotenie.

Odborný cudzí jazyk na stredných školách. Odbornému zameraniu jazyka má byť venované nielen štúdium vo vysokoškolskom prostredí, ale predchádzať mu majú aj základy poskytnuté počas štúdia na strednej škole. Za účelom zistenia aktuálnej situácie ohľadom aplikácie odborných tém vo výučbe nemeckého jazyka sme oslovili dve nitrianske stredné školy, ktoré pripravujú žiakov pre povolania cestovného ruchu: Stredná odborná škola cestovného ruchu a gastronómie a Hotelová akadémia. Mnoho ich absolventov pokračuje vo vysokoškolskom vzdelávaní práve v štúdiu cestovného ruchu. K učeniu odbornej slovnej zásoby pristupujú tieto školy rôzne. Kým päťročná hotelová akadémia učí svojich absolventov odbornú slovnú zásobu zameranú najmä na oblasť gastronómie, základy odbornej korešpondencie a odbornej komunikácie v rámci hotelierskych služieb a celé štúdium je orientované na osvojenie si odbornej slovnej zásoby, na druhej oslovenej škole sú témy z gastronómie a hotelierstva iba súčasťou konverzačných tém a nie je im venovaný mimoriadny priestor. Škola sa prioritne zameriava na budovanie a zlepšovanie komunikačných schopností svojich žiakov. Hotelová akadémia preferuje výučbu dvoch cudzích jazykov, pričom cieľom ja dosiahnutie komunikačných schopností v prvom cudzom jazyku na úroveň B1 Spoločného európskeho referenčného rámca (SERR) a na úroveň A2 až B1 druhého cudzieho jazyka. Počas štúdia majú žiaci možnosť absolvovať prax spojenú so získaním certifikátu vo Švajčiarsku. V súčasnosti je badať výrazný pokles záujmu o výučbu nemeckého jazyka na oboch školách. Kým v minulosti bol počet maturantov v nemeckom a anglickom jazyku takmer rovnaký, dnes maturuje z nemeckého jazyka iba minimálny počet žiakov (napr. SOŠ zo 45 žiakov maturovali z nemeckého jazyka 3). Ako pozitívum môžeme hodnotiť, že obe školy v rámci aktívneho a samostatného prístupu v cudzojazyčnom vzdelávaní podporujú projektovú činnosť na hodinách cudzieho jazyka. Na oboch školách sme realizovali krátky prieskum o úrovni odbornej slovnej zásoby. Jeho cieľom bolo zistiť, ako ovládajú žiaci tretích ročníkov jednoduché komunikačné frázy v ubytovacích zariadeniach ako aj ovládanie základných zložiek inventára v cudzom jazyku. Do prieskumu sa zapojilo celkovo 60 žiakov, pričom 32 bolo z Hotelovej akadémie a 28 zo Strednej odbornej školy. Prieskum prebiehal formou testu, pozostávajúceho z troch úloh. Prvé dve úlohy sa venovali zisteniu úrovne ovládania jazykových prostriedkov pri komunikácii s hosťom. V prvej úlohe mali žiaci vybrať z 3 možností najvhodnejšiu odpoveď, pričom vhodná bola vždy iba jedna. Išlo o tri komunikačné situácie: privítanie hosťa na recepcii, odpoveď na otázku, kde sa nachádza reštaurácia a ako je možné uhradiť účet na recepcii.

Príklad: An der Rezeption

Rezeptionist: Guten Tag, wie kann ich Ihnen helfen? / Hallo, was willst du?/

Tag, wie gehts?

Gast: Guten Tag, ich habe in Zimmer auf den Namen Schneider reserviert.

Druhou úlohou respondentov bolo doplniť vlastné vety, resp. odpovede na jednotlivé komunikačné situácie. Išlo o rezerváciu taxíka, popis cesty na stanicu a vyžiadanie si preukazu totožnosti hosťa

Príklad: Ergänzen Sie eine passende Antwort:/ doplňte vhodnú odpoveď.

Gast: Entschuldigen Sie, wie komme ich zum Bahnhof?

Pri vyhodnotení oboch testových úloh môžeme konštatovať, že žiaci dosiahli lepšie výsledky pri testovej úlohe s možnosťou výberu (zo 180 odpovedí bolo 143 správnych). Pričom vyšší počet správnych odpovedí sme zaznamenali u žiakov Hotelovej akadémie. Z celkového počtu odpovedí žiakov SOŠ 84 bolo 22 chybných, čo predstavuje 19% chybovosť. Druhá úloha naopak dokázala, že pri doplnení vlastných odpovedí majú žiaci výrazné medzery. Zo 180 odpovedí zostalo 65 bez odpovede (36%), pričom v 17 prípadoch neodpovedali respondenti na popis cesty (26%), v 39 prípadoch sme nezaznamenali odpoveď na vyžiadanie si preukazu totožnosti (60%), a iba v 9 prípadoch (14%) nebola zaznamenaná žiadna odpoveď na objednanie taxíka. Mnoho odpovedí však bolo jednoslovných alebo obsahovo nezodpovedajúcich. Z celkového počtu odpovedí 180 bolo iba 13 odpovedí správnych po sémantickej, syntaktickej aj gramatickej stránke, čo predstavuje iba 7,2%. Z uvedených zistení môžeme konštatovať, že nami skúmaná vzorka teoreticky ovládala vybrané jazykové prostriedky, avšak ich aplikácia na konkrétnu komunikačnú situáciu bola na veľmi nízkej úrovni.

Tretia testová úloha sa zameriavala na odbornú slovnú zásobu z oblasti gastronómie. Úlohou žiakov bolo priradiť správny slovenský ekvivalent k nemeckým výrazom. Išlo o 10 pojmov z popisu inventára (das Besteck, die Gabel, das Messer, der Lӧffel, flacher Teller, der Suppenteller, die Tasse, die Untertasse, das Glas, der Pfefferstreuer). Môžeme skonštatovať, že základné, bežné pojmy inventára ako sú príbor, nôž, vidlička, či lyžička žiaci poznali v 86%, pojmy ako plytký a hlboký tanier, šálka podšálka či korenička však boli správne identifikované iba v 61%. Tieto zistenia dokazujú, že výskumná vzorka disponovala istou základnou slovnou zásobou, avšak pre účely odboru cestovného ruchu je ich nevyhnutné rozširovať.

Katedra manažmentu kultúry a turizmu tvorí ďalší článok vo vzdelávaní a príprave odborníkov v oblasti riadenia kultúry a turizmu, čo zahŕňa aj odbornú jazykovú prípravu. V bakalárskom štúdiu ide najmä o prehlbovanie vedomostí a získavanie zručností v každodenných komunikačných situáciách, spolu s učením sa odbornej slovnej zásoby z geografie, kultúry a cestovania. Cieľom tejto prípravy je, aby budúci absolventi vedeli aktívne použiť slovnú zásobu pri sprevádzaní zahraničných turistov. Vo vyšších ročníkoch štúdia venujeme pozornosť terminológii z oblasti gastronómie a hotelierstva. Významnú časť štúdia zameriavame na odbornú nemčinu v hospodárskej praxi, pričom sa venujeme odborným obsahom ako sú základy hospodárstva, podnikanie, typy podnikov, práca a pracovný trh, marketing a marketingové stratégie v cestovnom ruchu, ale aj základy fungovania bankového sektora a platobného styku. Ich zámerom je prekročiť mieru ovládania cudzieho jazyka na komunikačnej úrovni a pripraviť absolventov na komunikovanie odborných tém. Podporujeme samostatnú tvorivú činnosť študentov prostredníctvom projektovej činnosti ako aj prezentáciou osvojených vedomostí vo forme referátov, prezentácií, aktívnej sprievodcovskej činnosti. Študentom tiež ponúkame možnosť zlepšenia cudzojazyčných kompetencií prostredníctvom programu Erasmus, keď majú možnosť študijného pobytu na nemeckej univerzite v Passau, alebo aktívnemu uplatneniu jazykových zručností a praxe v odbore cestovného ruchu počas stáží. Cieľom prípravy našich absolventov je, aby boli schopní zaradiť sa do pracovného života a vedeli komunikovať na úrovni vyššie popísaných služieb v cestovnom ruchu.

Záver. Rozvoj cestovného ruchu prináša množstvo pracovných príležitostí doma aj v zahraničí. Absolventi takýchto odborov by mali disponovať dostatočnými vedomosťami z odborov cestovného ruchu a ich úspešnému zapojeniu do trhu práce prispievajú aj komunikačné schopnosti v cudzom jazyku. Nejde pritom iba o komunikovanie bežných každodenných tém, ktoré sú súčasťou prípravy žiakov na základných a stredných školách. Rovnako dôležitá je aj príprava, učenie sa a osvojovanie si terminológie z odboru cestovného ruchu a príbuzných odborov. Odborná terminológia v cestovnom ruchu je multidisciplinárna a zahŕňa terminológiu aj z iných odborov. Vymedzenie odbornej slovnej zásoby na základe služieb cestovného ruchu ponúka priestor pre ďalšie spracovanie vo forme učebných textov pre účely odborov cestovného ruchu.

Literatúra:

FELBER, H. 1986. Všeobecná teória terminológie. In: Kultúra slova. 1986 roč. 20, č. 5. s.  129-135.

Fluck, H., R. 1985. Fachdeutsch in Naturwissenschaft und Technik. Einf. In. d.  Fachsprachen u.d. Didaktik/Methodik d. fachorientierten Fremdsprachenunterricht. Heidelberg: Julius Groos Verlag.

Fluck, H., R. 1996. Fachsprachen. Tübingen, Basel: A. Francke Verlag.

HESKOVÁ, M. a kol. 2006. Cestovní ruch pro vyšší odborné školy a vysoké školy. 1. Vyd.  Praha: Fortuna.

Hoffmann L. 1987. Kommunikationsmittel. Fachsprache. Eine Einführung. Berlin:  Akademie Verlag. 3. verbesserte. Aufl.

IMRICHOVÁ, V. 2013. Jazyk právnych textov so zreteľom na špecifiká právnej lexiky.  [online]  https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Kesselova3/subor/Imrichova.pdf.

Küdes, Empfehlungen für die Terminologiearbeit. 2002. Bern: MediaCenter  Bund.2.überarb.und erw. Aufl.

MICHALOVÁ, V. a kol. 1999. Služby a cestovný ruch. Bratislava: SPRINT.

MÖHN, D. , PELKA, R. 1984. Fachsprachen (Germanistische tbeitshefte, Bd.30). Tübingen :  Max Niermeyer.

ORIEŠKA, J. 2010. Služby v cestovním ruchu. Praha: IDEA SERVICE.

RUDOLPH, H. 1999. Tourismus – Betriebswirtschaftslehre. 1. Aufl. München : Oldenbourg.