Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Kultúrny sektor prináša neustále nové výzvy na lokálnej i globálnej úrovni a to nielen v teoretickom diskurze, ale aj na úrovni praktickej implementácie nástrojov a opatrení.  Otvorené zostávajú otázky ako ukotvenie významu kultúrnych hodnôt pre spoločnosť, jej ekonomické, technologické, ideologické a politické súvislosti či fenomény ako komodifikácia a homogenizácia kultúry alebo strata autenticity kultúrnych štruktúr. Prítomné sú aj tenzie medzi masovou a alternatívnou kultúrnou sférou, medzi tradovanou a novo-vznikajúcou či inštitucionálne budovanou a „živou“ kultúrou. Napriek problematickým javom je kultúra v rôznych podobách stále pevnou súčasťou individuálneho žitia jednotlivca i skupinových vzťahov v rodinách a komunitách. Na jej podpore sa podieľa rozsiahle spektrum subjektov verejného a súkromného sektora. Ochrana, obnova a rozvoj lokálnej kultúry patrí medzi významné kompetencie miestnej samosprávy. Hlavným cieľom príspevku je priblížiť praktické skúsenosti z organizácie a participácie na kultúrnom živote v obci Štefanovičová v okrese Nitra. Príspevok predstavuje kľúčové kultúrno-spoločenské aktivity v obci v rozmedzí rokov 2022 – 2024, približuje ich význam, typológiu, zacielenie, personálne a ekonomické zabezpečenie, poukazuje na existujúce limity a naznačuje perspektívy ďalšieho vývoja. Cieľom príspevku je predstaviť aj konkrétne príklady zažitej praxe, ktoré môžu napomôcť súčasným i budúcim, profesionálnym i amatérskym, aktérom kultúrneho života. Z hľadiska metodiky príspevok čerpá predovšetkým z empírie autorky. Využitá bola metóda zúčastneného pozorovania (aktívna účasť na takmer 30 podujatiach v rokoch 2021 – 2024), realizované boli aj neštandardizované rozhovory s reprezentantmi kultúrno-spoločenského života a predovšetkým je tu zohľadnená skúsenosť autorky ako realizátorky marketingových aktivít v regióne (3 roky), členky kultúrneho spolku „Kultúra v Štefanovičovej“ (2 roky) a poslankyne obecného zastupiteľstva (1 rok). V príspevku sú využité aj zistenia z autorkinho archívneho výskumu v Štátnom archíve v Ivanke pri Nitre a údaje z dostupnej literatúry a rôznych dokumentov^[1]. Tieto dáta boli nápomocné najmä pri vymedzení osobitostí obce z hľadiska jej lokalizácie či demografického, administratívneho a historického vývoja, ktoré reprezentujú dôležité činitele rámcujúce priestor pre identifikáciu miestnych špecifík a rozvoj miestnej kultúry. Príspevok reflektuje aj koncept tzv. Hodnotiaceho modelu kultúrneho potenciálu^[2] (Lenovský – Čukan – Dubská – Michalík, 2014), ktorý voľne aplikuje pri štruktúrovaní jednotlivých zložiek kultúrneho potenciálu v skúmanej obci.

Kultúra v lokálnom spoločenstve. Podpora kultúry patrí medzi významné kompetencie územnej samosprávy. Každá obec ako ekonomická, sociálna a priestorová entita (Kováčová – Kováčová, 2022: 18) má svoje špecifiká. O rozmanitých súvislostiach kultúry a lokálneho spoločenstva pojednáva rozsiahla literatúra slovenskej i zahraničnej proveniencie. Vstupnou prácou k problematike bola publikácia autorov Mennel – Lewes (1976). Ku kultúrnej transmisii v lokálnom spoločenstve publikoval Murin (2017), k organizácii kultúrneho života napr. Bahna (2019), ku kultúre a kultúrnemu manažmentu Uličianska – Lidstone (2000), Chomová (2009), Hallon – Lešková (2018) alebo Pecníková (2020). Vzťahu kultúry, osvety a turizmu sa venovala Strelková (2009), súvislostiam voľného času a kultúry Hanuliaková (2020), záujmovému vzdelávaniu dospelých v koncepte kultúrno-osvetovej činnosti napr. Kupcová (2014), špecificky Nitrianskemu kraju napr. Gubáňová (2011). Cenné sú aj zborníky o miestnom a regionálnom rozvoji (eds. Danglová – Beňušková, 2007), tradičnej kultúre (ed. Feglová, 1994) či rozvoji manažérov v kultúre (ed. Chomová, 2023). Podľa Denciovej (2013: 278) možno miestnu kultúru definovať ako „koherentný systém všetkých kultúrno-umeleckých, kultúrno-osvetových a kultúrno-spoločenských fenoménov, objektov a zariadení vyskytujúcich sa v jednej obci.“ Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu SR 2030 (2022: 124) popisuje miestnu kultúru ako „geograficko-teritoriálne najmenšiu zložku kultúry. Predstavuje podstatnú črtu kultúry, sebavyjadrenia miestneho obyvateľstva, jeho príspevok do regionálnej a národnej kultúry. Zahŕňa kultúrne prejavy a činnosti (kultúrne produkty, kultúrne procesy a ich kultivovanie) a kultúrnu osobitosť a svojráznosť, jej mieru a úroveň, akou sa miestna komunita zúčastňuje na kultúrnom živote a tvorbe vo svojom prostredí. Predstavuje systém všetkých kultúrnych a kultúrno-spoločenských fenoménov vyskytujúcich sa v jednej obci, meste, prípadne jej/jeho časti.“

Vymedzenie skúmaného územia. Obec Štefanovičová je situovaná v juhovýchodnej časti Nitrianskej pahorkatiny, leží približne 19 km od mesta Nitra, 3 km od obce Mojmírovce a je súčasťou mikroregiónu CEDRON. Lokalita sa prvýkrát spomína pod názvom Taran v roku 1269, neskôr sa objavujú názvy Tharanteluky, Taráň či Tarány (Maslíková, 2011: 16). Územím preteká Tvrdošovský, predtým Taráňsky potok (Hladký, 2004: 27). Ide o nížinnú oblasť s rozsiahlymi černozemami, ktorá sa v minulosti využívala na chov oviec (Podolák, 1982: 21-33), pestovanie plodín, vinohradníctvo a majerské hospodárenie, najmä v súvislosti s Huňadyovským panstvom v Mojmírovciach (Keresteš, 2006). V minulosti obec netvorila kompaktný celok, ale bola rozdelená na osady Horný a Dolný Taráň, resp. Alsó Tarány a Felsö Tarány (2. vojenské mapovanie, 1839), pričom samotné jadro dnešnej zástavby bolo vybudované až v 20. storočí. Mnohé jej teritoriálne časti striedavo pustli a opäť sa zaľudňovali, menili vlastníkov, pričom administratívne prislúchali k rôznym panstvám a neskôr obciam, preto aj záznamy o lokalite spadajú pod dva rôzne archívne systémy. Cez osady viedla významná obchodná Komjatická cesta (Cifrová – Vrabcová, 2008: 112) a tiež tzv. brančská trať (Gulík, 2021), vybudovaná v 30-tych rokoch 20. storočia, ktorá zvážala cukrovú repu do Nitry a Šurian. Blízkosť a historická prepojenosť s okolitými obcami a mestečkom Urmín (Mojmírovce) znamenala aj to, že lokalita nemala vybudovanú samostatnú správu. Špecifická bola aj v kontexte demografickej rozmanitosti – na majere prichádzali pracovníci a bíreši z okolitých obcí, neskôr sa objavujú správy o interakcii s vojakmi, zajatcami či židovskými utečencami (Hetényi, 2008: 150). Do koloritu obyvateľov po 1. sv. vojne prispeli prisťahovalci z Dolnej Zeme a z Južnej Moravy (Vrabcová, 2001: 157). Ľudia tu žili izolovane a súčasne pomerne otvorene k okolitému prostrediu. V 20. storočí tu bola vybudovaná administratívna správa, obchod, jednotriedna škola, neskôr kultúrny dom a zástavba sa rozšírila do dnešnej podoby. Ako samostatná obec sa vyčlenila až v roku 1935 pod názvom Taráň, názov Štefanovičová sa používa od roku 1948 (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Štefanovičová 2014: 12). Dnes je to malá obec poľnohospodárskeho charakteru, ktorej intravilán sa rozrastá len mierne. V roku 2024 mala približne 330 obyvateľov, pričom počet narastá prirodzeným spôsobom a migračné saldo má stabilnú hodnotu.

Ľudské zdroje a kultúrne organizácie ako impulz pre rozvoj kultúrneho života. Po voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku 2022 sa otvorili možnosti pre intenzívnejší rozvoj kultúrneho života. Možno práve absencia rôznych záujmových organizácií uvoľnila priestor pre reakciu zdola a podnietila zapojenie samotných obyvateľov, najmä mladých rodín. Prvým novo-etablovaným konceptom sa v roku 2022 stali detské tvorivé dielne, ktoré podnietili organizovanie ďalších podujatí a založenie nadväzujúcich neformálnych skupín. Kultúrno-spoločenské aktivity v obci v súčasnosti zastrešuje predovšetkým spolok „Kultúra v Štefanovičovej“ (4 – členná neformálna skupina založená v roku 2022) v kooperácii so starostom obce, no na organizácii sa podieľajú aj pracovníčky obecného úradu, členovia obecného zastupiteľstva a široká verejnosť. Konečná podoba kalendária je vždy výsledkom horizontálneho riadenia a konsenzu zúčastnených strán. Spolok funguje na báze dobrovoľného, neregistrovaného spolku s nehonorovaným pôsobením, čo síce spôsobuje isté limity rozvoja, súčasne však ponecháva istú voľnosť a spontánnosť pri plánovaní aktivít. Poukazuje na to aj Slušná (2014: 61), ktorá uvádza, že „kreatívna energia sa negeneruje len prostredníctvom formálnych aktivít: dôležitý katalyzátor kreativity, najmä v podmienkach menších miest a obcí, predstavujú aktivity lokálnych kultúrnych aktérov: združení, spolkov a krúžkov, fungujúcich najmä na báze dobrovoľnosti a neprofesionálnosti.“ Od roku 2022 realizoval spolok približne 25 kultúrno-spoločenských aktivít, medzi ne patrili napr. fašiangové slávnosti, deň Zeme, blší trh, vajíčkové hry, stavanie mája, juniáles, Medzinárodný deň detí, šarkaniáda, rodinné opekačky, divadelné predstavenie „Kamarátka z nosa“, oslavy venované seniorom, degustácia vín, hodové slávnosti, vianočné trhy či príchod sv. Mikuláša. Kalendárium dopĺňajú pravidelné aktivity ako detské dielne, nácviky tanečného spolku, športové cvičenia, stretnutia žien či nácviky divadelného súboru. Zabezpečenie diverzifikovaných príležitostí pre trávenie voľného času je jedným z cieľov spolku, keďže „súčasný človek od svojho sociálneho okolia očakáva dostatok podnetov, ktoré mu umožnia plnohodnotné trávenie voľného času. Kvalita a rozsah ponuky kultúrnych a voľnočasových aktivít je jedným z primárnych cieľov lokálnych kultúrnych a sociálnych politík.“ (Slušná, 2012: 65) Činnosť organizačného tímu spolku je veľmi rozsiahla, pokrýva veľa oblastí (od legislatívy, cez marketing, plánovanie, financovanie až po bezpečnostné a technologické zabezpečenie) a v tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že podľa Chomovej (2023: 4) „manažér kultúry je čoraz častejšie multidimenzionálna funkcia.“ Chomová (2023: 45) ďalej dodáva že „v praxi kultúrno-osvetoví pracovníci vykonávajú v lokalite rozsiahle a dôležité činnosti (často riadia činnosť záujmových kolektívov, komunikujú s nadriadenými orgánmi, spracúvajú stratégie a koncepcie rozvoja určitých úsekov činnosti, realizujú regionálne aj nadregionálne aktivity/festivaly, riešia financovanie aktivít a vykonávajú ďalšie činnosti), ktoré si vyžadujú manažérske zručnosti a predpokladajú vysokoškolské vzdelanie.“ Je prirodzené, že tieto schopnosti nemožno kumulovať v jednej osobe, preto sú úlohy diverzifikované na viaceré členky tímu a každá z nich má určenú svoju pozíciu. V skladbe tímu je adekvátne balansovaná diverzita z hľadiska veku či profesijného zamerania – od akademického pohľadu, cez kreatívny až po podnikateľský. Táto rôznorodosť je silou aj možným ohrozením kolektívu, no ukazuje sa, že dôležitejšie ako pracovné skúsenosti či názorová odlišnosť sú osobnostné charakteristiky členiek, ich komunikačné schopnosti, interpersonálne zručnosti a schopnosť ustúpiť z osobných preferencií v prospech verejného záujmu. Zabezpečovanie širokého spektra aktivít konzistentným a ustáleným tímom umožňuje nielen jednoduchšiu organizáciu, ale podporuje aj postupné zvyšovanie kvality kultúrnej ponuky na princípe opakovania výročného cyklu. Výhodou kolektívnej práce je aj možnosť vzájomnej kompenzácie úsilia a ponechanie dostatočného času na regeneráciu síl jednotlivých členiek a ich rodín. Bahna (2019: 339) v tejto súvislosti správne poznamenáva, že „iniciátori a ústrední organizátori aktivít predstavujú v každej obci relatívne malý kruh vysoko aktívnych ľudí, z ktorých niektorí sa často angažujú naprieč viacerými podujatiami.“

Plánovanie a financovanie kultúrnych podujatí a produktov. Komplexné nastavenie ideového konceptu kultúrno-organizačnej skladby je dôležitým prvkom plánovania. Je potrebné prihliadať na kvalitu i kvantitu aktivít, ich diverzitu,  cieľové skupiny, rozmanitosť repertoáru, motiváciu, očakávania a preferencie verejnosti či tzv. substitučné alternatívy trávenia voľného času (Chan – Mauborgne, 2015: 60). Každá aktivita je plánovaná vopred s dostatočným časom na prípravu a v harmonograme sa uplatňuje adekvátny časový odstup medzi podujatiami, potrebný tak pre tvorcov, ako aj prijímateľov kultúrnej ponuky. Prvky, ktoré sú verejnosťou vnímané pozitívne, sú používané opakovane ako stabilné jednotky, naopak tie, ktoré sa ukážu ako nerelevantné či neodôvodnené, bývajú odstránené a nahradené novými. Zvýšený akcent je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím kladený na estetické aspekty ponuky, napr. výzdobu či udržiavanie čistoty areálov. Koncepcia podujatí je vytváraná aj zdola na základe iniciatívy obyvateľstva, no k týmto návrhom je potrebné pristupovať obozretne a selektovať ich podľa miery relevantnosti. Štruktúra aktivít zohľadňuje neustále hľadanie krehkej rovnováhy medzi novou a zaužívanou formou, medzi inováciou a imitáciou, originalitou a štylizáciou. Balansuje medzi požiadavkami rôznych generačných skupín a tiež medzi vysokou a „nízkou“ kultúrnou ponukou (napr. pri výbere programu istej umeleckej kvality). Spolok usiluje tiež o to, aby jednotlivé prvky nejestvovali ako fragmentované zložky, ale vytvárali zmysluplný komplexný celok. Väčšina podujatí kombinuje možnosti aktívneho zapojenia a pasívneho rekreácie (napr. pri detských podujatiach sa integrujú pohybové, edukačné aj kreatívne aktivity). Veľkou výzvou sú multižánrové podoby a medzigeneračné prepojenia, ktorých zámerom je budovanie istej kolektívnej príslušnosti a upevňovanie vzťahových väzieb medzi generáciami k lokalite. Faktorom, ktorý principiálne determinuje úspešnosť aktivít, je voľba termínu. Konanie podujatí je potrebné určiť vopred s časovou rezervou (napr. v podobe kalendária alebo použitím hlavičky „pripravujeme“) a s prihliadnutím na sviatočné dni, prázdniny či miestne zvyklosti. Zohľadňujú sa aj dôležité nadregionálne podujatia, ktoré by výrazným spôsobom mohli ovplyvniť účasť verejnosti. Dôležité je aj presné načasovanie trvania podujatia, ktoré je potrebné správne zvoliť s ohľadom na návrat obyvateľov z práce, dokončenie prác či spánok detí. Pri realizácii aktivít sa najčastejšie uplatňuje viaczdrojové financovanie. Prvý rok boli aktivity spolku finančne realizované na dobrovoľnej báze. Po stabilizácii tímu boli pre rok 2024 schválené aj doplnkové zdroje z obecného rozpočtu. Výdavky sú okrem toho pokrývané zo vstupného, z vybratých príspevkov či z predaja tombolových lístkov. Osvedčilo sa aj zavedenie dobrovoľného príspevku, ktorým môžu obyvatelia ľubovoľnou sumou prispieť na realizáciu kultúrnej ponuky. Financie sú vynakladané uvážlivo a transparentne, pokrývajú najmä občerstvenie, honoráre pre účinkujúcich a spotrebu energií. Keďže obec sa usiluje minimalizovať vynaložené zdroje, mnohé prípravné aktivity (kosenie areálov, úprava hracích prvkov či čistenie priestorov) sú organizované svojpomocne, napr. na báze obecných brigád. Ekonomická sila malej obce prirodzene ovplyvňuje aj diapazón ponúkaných služieb – keďže mnohé podujatia nedokážu z pohľadu profesionálnych poskytovateľov generovať potrebný obrat, dochádza ku kompenzácii ponuky rôznymi kooperatívnymi vzťahmi, medzi-obecnými prepojeniami či barterovou výmenou. Všetky získané príjmy sú opätovne využité v prospech organizácie kultúrneho života. Medzi dôležité ciele spolku patrí okrem udržania finančnej stability aj postupná integrácia udržateľných riešení (napr. s cieľom znižovať produkovaný odpad).

Kultúrna infraštruktúra ako dôležitá podmienka kultúrnych aktivít. Pri organizácii kultúrno-spoločenských aktivít v lokálnom spoločenstve je mimoriadne významná skladba a rádius kultúrnej infraštruktúry. Lenovský – Čukan – Dubská – Michalík (2014: 47) uvádzajú, že „kvalita, rozsah, úroveň, vybavenie, vlastníctvo a stav týchto zariadení môže výrazne ovplyvňovať (stimulovať i obmedzovať) kultúrne dianie a ovplyvňovať tak pasívnu i aktívnu participáciu obyvateľov na produkcii a „konzumácii“ kultúry.“ V obci sa nachádza 6 takýchto prvkov, všetky sú vo vlastníctve obce. Veľké otvorené podujatia sú organizované na futbalovom ihrisku, menšie outdoorové aktivity sa konajú na detskom ihrisku a v rekreačnom areáli. Na interiérové podujatia sa využíva sála kultúrneho domu a zasadačka obecného úradu. Variabilita priestorov umožňuje správne nastavenie ideového námetu – napr. malé tvorivé dielne sú umiestňované do miestnosti s intímnejšou atmosférou, veľké slávnosti do sály. Priestorové alternatívy motivujú k zvýšeniu pestrosti aktivít, umožňujú simultánnu organizáciu a tiež alternáciu priestranstiev v prípade problematických situácií. Na informovanie verejnosti sú využívané „ostatné podporné mechanizmy, nástroje, podmienky a predpoklady, teda prvky zvyšujúce dostupnosť kultúry v najširšom význame.“ (Lenovský – Čukan – Dubská – Michalík, 2014: 47) Oznamy o kultúrnom dianí sú distribuované na sociálnej sieti Facebook (profil Kultúra v Štefanovičovej), prostredníctvom obecného e-mailu, vývesných tabúľ či obecného rozhlasu. Limitovaná veľkosť obce v tomto prípade umožňuje aj účinnú distribúciu pozvánok v tlačenej podobe do poštových schránok. Každé podujatie je podporené individuálnym marketingovým plánom. Spolok má stanovené svoje logo a grafický manuál, ktorý využíva v online i offline priestore. Vizuály majú svoju vnútornú konzistenciu s využitím jednotných šablón, odlišujú sa len napr. typom písma či inými prvkami charakteristickými pre konkrétnu aktivitu. Pri ich koncipovaní je nesmierne dôležité správne uchopiť esenciu podujatia a komunikovať kultúrny produkt tak, aby prijímatelia pochopili jeho charakter. Je potrebné dbať na detaily (napr. pri užívaní prvkov z tradičnej kultúry) a vyvarovať sa používaniu motívov či kombinácii farieb s viacvrstvovou interpretáciou. Veľmi dôležitá je včasná informovanosť, spôsob vyjadrovania, gramatická správnosť, ale aj vhodný, neutrálny tón komunikácie. Zo všetkých podujatí je zhotovovaný fotografický a video materiál, ktorý je archivovaný a uverejňovaný. Profil na sociálnej sieti je pravidelne aktualizovaný a verejnosť tak získava včasné a relevantné informácie. Príspevky sú vždy zdieľané aj v skupinách okolitých obcí, kde majú dobré zacielenie – dôvodom nie je ani tak pritiahnutie ďalších záujemcov (z hľadiska kapacity to často nie je ani možné), ich cieľom je skôr prispieť k tzv. udržiavaciemu marketingu a dlhodobému budovaniu obrazu kultúrne aktívnej obce v širšom regióne. Keďže obec si zatiaľ nevedie obecnú kroniku, ako alternatíva je raz ročne publikovaný časopis Taráňske zvesti. V roku 2023 bol vydaný v elektronickej aj printovej verzii, a to po niekoľkých rokoch nečinnosti.

Obrázok č. 1: Príklady vizuálov vybraných podujatí z rokov 2023, 2024

Zdroj: Michala Fúsková, 2024

Participácia verejnosti na kultúrnom živote. Účasť verejnosti na kultúrnom dianí je otázkou, ktorou sa zaoberajú mnohí aktéri kultúrnej ponuky. V predmetnej obci je kľúčovým aspektom participácie demografická štruktúra. Kým percento pôvodných rezidentov klesá, zvyšuje sa počet prisťahovaných obyvateľov a určitý objem tvorí aj skupina chatárov a chalupárov (sú to napr. pôvodní obyvatelia, ktorí trvale žijú v mestách a v lokalite sa rekreujú počas víkendov). Až na výnimky všetci obývajú rodinné domy – starostlivosť o ne zaberá obyvateľom značnú časť disponibilného voľného času. Svoj vplyv má aj veková, ekonomická a vzdelanostná skladba, susedské väzby či zdravotný stav starších obyvateľov. Mnohí občania majú rôzne záujmové aktivity či prácu na zmeny, rodiny často organizujú rôzne voľnočasové stretnutia na individuálnej úrovni. Úlohu zohráva aj zvýšená mobilita obyvateľov (mnohé rodiny vlastnia minimálne dva automobily), dostupnosť miest a obcí, ktorých kultúrno-spoločenská ponuka sa bohužiaľ často prekrýva. Tieto aspekty zásadne formujú krivku dopytu. V tejto súvislosti rozlišujú Boniface, Cooper a Cooper (2020: 12) 4 kategórie dopytu: zamýšľaný, reálny, potlačený (potenciálny alebo odložený) a nulový dopyt. Vo veľmi simplifikovanom vnímaní (evidovanie presných štatistických údajov je plánované v roku 2025) možno odhadovať, že tretina obyvateľov je veľmi aktívna a navštevuje takmer všetky podujatia, tretina sa rozhoduje podľa momentálnej situácie a tretina sa nezúčastňuje takmer vôbec. V rámci tretej skupiny existuje špecifická zložka obyvateľov, ktorá síce na verejnom živote neparticipuje, ale kultúrne dianie sleduje a istým spôsobom podporuje. Ako isté negatívum možno vnímať skutočnosť, že často na aktivitách participujú predovšetkým pôvodní obyvatelia a ich rodinní príslušníci, teda dôležitým aspektom sú v tomto kontexte rodinné a susedské vzťahy. Výzvou zostáva uspokojenie potrieb nových obyvateľov.

Obrázok č. 2, 3: Miestni obyvatelia ako rozprávkové postavy počas Medzinárodného dňa detí 2023 a 2024

Zdroj: Michala Fúsková, 2023, 2024

Obrázok č. 4, 5: Fotografie z divadelného predstavenia Kamarátka z nosa, 2024

Zdroj: Archív spolku Kultúra v Štefanovičovej, 2024

Kultúrne dedičstvo a limity kultúrneho života v obci Štefanovičová. Zložitý historický, administratívny, teritoriálny i demografický vývoj skúmanej lokality dodnes ovplyvňuje jej charakter, miestnu kultúru i podmienky pre rozvoj. Aj Bahna (2019: 340) v tejto súvislosti poznamenáva, že pri organizácii kultúrneho života dôležité rozdiely medzi obcami „pramenia z ich historického a sociálno-ekonomického pozadia.“ Kultúrna transmisia tu bola viackrát narušená. V obci nie sú výrazne prítomné kultúrno-historické pamiatky, objekty drobnej architektúry či iné kultúrne symboly, ktoré by uchovávali kultúrnu identitu územia (výnimkou je centrálna budova bývalej školy, zachované prvky bývalej železnice či niekoľko objektov z bývalých majerov so znakmi výstavby nížinného typu). Dodnes k obci nie je spracovaný žiadny odborný etnografický ani historický materiál, záznamy o kultúrnej tradícii sú ojedinelé. Sporadicky sa objavuje napr. v spracovaní regionálnych legiend a povestí (Haršániová, 2015), vo výskume gajdošskej tradície (Žilík, 2019) či v rámci regionálnych dejín (Keresteš, 2006; Koppan, 2022).

Obrázok č. 6, 7: Fotografie z podujatí – stavanie mája, fašiangové slávnosti

Zdroj: Michala Fúsková a archív spolku Kultúra v Štefanovičovej, 2024

Mnohé hmotné i nehmotné prvky (odev, strava, nárečie a pod.) nie je možné jednoznačne označiť za autochtónne a typické len pre vymedzené územie – blízkosť ostatných usadlostí a tiež kultúrny synkretizmus nížinných oblastí Ponitria v tomto ohľade akoby „pohltil“ lokálne špecifiká a sú tu prítomné skôr zástupné prvky typické pre celý región. Mnohé kategórie kultúrneho potenciálu sú v lokalite neprítomné alebo nezaznamenané a až v súčasnosti dochádza k ich postupnej identifikácii. Vyhľadávanie údajov je však veľmi zložité a zdĺhavé, vyžaduje si hĺbkový archívny výskum a dlhodobú etnografickú sondu medzi najstaršími obyvateľmi, ktorých je už dnes veľmi málo. Tento stav prináša isté výzvy a čiastočne redukuje využiteľný kultúrny potenciál skôr na oblasť kultúrno-spoločenských podujatí, na druhej strane otvára možnosti pre kreovanie novej kvality a dynamiky kultúrneho života. Marko – Kobielsky – Žišková – Devečka – Pipíšková (2022: 28) v príbuznom kontexte uvádzajú, že „aj obce, ktoré nemajú kultúrnu tradíciu, majú potenciál vytvoriť novú kultúrnu ponuku.“ V rámci portfólia aktivít spolku teda dochádza aj k postupnému odkrývaniu nových prvkov kultúrneho potenciálu – v obecnom časopise bol napr. publikovaný článok venovaný historickému vývoju obce, ktorý vykonala autorka na základe výskumu v Štátnom archíve v Ivanke pri Nitre a priniesol tiež profil miestneho umelca; v roku 2024 došlo aj k obnove divadelnej tradície a k revitalizácii fašiangových sprievodov, čo zaznamenalo aj celoslovenský mediálny záujem (reportáž na TV Markíza). Identifikácia, dokumentácia a ochrana ďalších kategórií kultúrneho potenciálu, postupné odkrývanie kultúrneho dedičstva, zber dát medzi najstaršími obyvateľmi a výskum lokálnych dejín by umožnili, spolu s ďalšími faktormi, kreovanie novej úrovne využívania kultúrnych hodnôt v predmetnej lokalite. Denciová (2013: 274) v tejto súvislosti píše, že „kultúra je citlivým barometrom zmien. Lokálne kultúrno-osvetové zariadenia a inštitúcie nanovo kreujú i obsah a orientáciu svojich aktivít, rozširujú ponuku podujatí v snahe zosúladiť ich s aktuálnymi požiadavkami a trendmi doby. Ich význam a kultúrno-spoločenská úloha napomôcť transformačným procesom v podmienkach meniacej sa spoločnosti stúpa.“ Podľa Slušnej (2012: 56) môže byť „fungujúca a aktívna „kreatívna trieda“ na miestnej úrovni výrazným faktorom zvýšenia konkurencieschopnosti lokality.“ Takéto príležitosti sú prítomné napr. v skvalitnení a rozšírení infraštruktúry, napr. v zriadení pamätnej izby, otvorení expozície o železničnej trati, v prevádzke lokálnej kaviarne či v úprave kultúrnej krajiny a v realizácii ďalších krokov implementovateľných v komunálnom živote, regionálnom vzdelávaní či v turizme Nitrianskeho kraja.

Obrázok č. 10, 11: Titulná strana a ukážka časopisu Taráňske zvesti

Zdroj: Michala Fúsková, 2024

Záver. Význam kultúry sa odzrkadľuje nielen v ekonomických, ale aj sociálnych dimenziách. Kultúrny život prispieva k eliminácii nežiaducich spoločenských javov, je protipólom individuálne žitého, izolovaného bytia a je katalyzátorom ďalších zmien. Kultúrne aktivity sa využívajú pri prevencii sociálno-patologických javov, odstraňovaní mechanizmov sociálnych bariér, pri upevňovaní súdržnosti spoločenstva, redukcii polarizácie a zvyšovaní spolupatričnosti. Podľa Kačírkovej (2017: 18) „sociálny charakter lokality, jeho sociálne kvality prezentované tvorivým ľudským potenciálom, jeho talentom, nadaním a kultúrnym prostredím, ktoré danú lokalitu zatraktívňujú, sú faktorom, ktorý stojí za oživením dôležitosti lokálneho v globálnej ekonomike.“ Jakubovská (2017: 132) doslova uvádza, že „revitalizácia kultúrnych tradícií regeneruje lokálne komunity.“ Skúmaná lokalita je dôkazom, že aktívny model kultúry je možné realizovať aj v lokalitách s menšou ekonomickou silou. Stabilný kultúrny rámec malej obce je aj dôkazom istej obecnej suverenity, vitality, sebestačnosti a schopnosti tvorivej reprodukcie. Hoci stav uvedený v príspevku dokumentuje len dva roky intenzívnejšej kultúrno-spoločenskej činnosti, je už dnes viditeľné, že generuje priame i sekundárne prínosy a prispieva k dlhodobému rastu. Vo všeobecnosti možno povedať, že takmer všetky aktivity majú zaplnenú kapacitu, účasť obyvateľstva má vzrastajúcu tendenciu a obec sa začína etablovať aj v širšom regióne ako kultúrne aktívny subjekt. Nástrojom, ktorý dominantne prispieva k nárastu účasti, je skutočnosť, že verejnosť je vnímaná nielen ako recipient, ale aj spolu-tvorca kultúrnej ponuky. Organizátori kultúrneho diania v obci si uvedomujú, že budovanie silnej komunity zvnútra, resp. zdola nahor, je jedným z pilierov revitalizácie kultúrneho diania a preto je verejnosť vždy prizývaná na stretnutia ako spolu-tvorca obsahu i foriem kultúrnych aktivít. Tvorivý potenciál obyvateľov, ich zručnosti, talent či záujmy sa postupne odhaľujú, čo iniciuje ďalšie nadväzujúce kultúrno-spoločenské aktivity a vytvára priestor pre zvyšovanie kvality ľudských zdrojov, sebarealizáciu a nové sociálne podnety. V obci sa postupne vytvára priaznivejšia atmosféra medziľudských aj medzigeneračných vzťahov, zintenzívňuje sa kultivácia verejného priestoru a upevňujú sa susedské, rodinné i priateľské väzby, ktoré sa prejavujú o.i. oživenou vzájomnou pomocou pri pracovných aktivitách (napr. pri odstraňovaní škôd), intenzívnejšou neformálnou komunikáciou v bežnom živote či nárastom spoločných aktivít obyvateľov organizovaných napr. v spoločných priestoroch, na ulici či v záhradách. Súčasne je však potrebné pripustiť, že popísaný stav nie je konečný, podlieha zmenám a môže prinášať nečakané výzvy a riziká. Možná obmena situácie a atmosféry v obci, únava organizačného kolektívu, zmeny v rámci obecnej samosprávy či iné okolnosti a vývojové tendencie (napr. klimatické problémy či energetická náročnosť) postupne modifikujú prítomnosť a je potrebné sa na ne pripraviť aj v rámci kultúrneho plánovania.

Poznámky:

1.Tieto výstupy sa v príspevku z dôvodu limitovaného rozsahu i mierne odlišného zacielenia textu objavujú skôr ako doplňujúce informácie a ich plné znenie bude publikované v pripravovanej monografii o obci Štefanovičová.

2.Hodnotiaci model kultúrneho potenciálu vychádza z klasifikácie 5 kľúčových kategórií kultúrneho potenciálu, ktorými sú hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo, kultúrne organizácie a inštitúcie, kultúrne podujatia a produkty, kultúrna infraštruktúra a ľudské zdroje v kultúrnom sektore; a to v kontexte ich identifikácie, obnovy a následného využívania. V súlade s touto klasifikáciou sú v príspevku bližšie popísané a analyzované jednotlivé kategórie kultúrneho potenciálu prítomného v skúmanej lokalite z pohľadu ich súčasného stavu a tiež odhadovaného vývoja v blízkej budúcnosti.

Literatúra a pramene:

BAHNA, V.: Organizácia kultúrno-spoločenského života vo vybraných úspešných obciach. Slovenský národopis, 67 (3), s. 324 – 342. [online] (cit. 05-08-2024) Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/336153067_Organizacia_kulturneho_a_spolocenskeho_zivota_vo_vybranych_uspesnych_obciach.
BONIFACE, B. – COOPER, CH. – COOPER, R.: Worldwide Destinations. The Geography of Travel and Tourism. Londýn: Routledge, 2020.
CIFRA, Š. – VRABCOVÁ, V.: Komjatice 1256 – 2006. Komjatice: Združenie priateľov obce Komjatice, 2008.
DANGLOVÁ, O. – BEŇUŠKOVÁ, Z. (eds.): Trendy regionálneho a miestneho rozvoja na Slovensku. Bratislava: Ústav etnológie SAV, 2007.
DENCIOVÁ, E.: Inštitucionálna báza miestnej kultúry a kultúrno-osvetovej činnosti. In: Matulčík, J. (ed.): Acta Andragogica 3, 2013, s. 273 – 292. [online] (cit. 05-08-2024) Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/kped/projekty/projekt_Stanem_sa_ucITelom/Acta_Andragogica/3-24.pdf.
FEGLOVÁ, V. (ed.): Tradičná ľudová kultúra a výchova v Európe. Nitra: VŠP v Nitre, 1994.
GUBÁŇOVÁ, M.: Udržanie tradičných hodnôt života na vidieku vo vidieckych obciach okresu Nitra. Determinanty kvality života na vidieku. Nitra: SPU, 2011, b.s. [online] (cit. 12-08-2024) Dostupné na: http://www.slpk.sk/eldo/2012/zborniky/001-12/gubanova.pdf.
GULÍK, J.: Spomienka na šuriansku úzkokoľajku. [online] (cit. 25-09-2024) Dostupné na: https://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/7969-Spomienka-na-suriansku-uzkokolajku/.
HALLON, Ľ. – LEŠKOVÁ, D.: Výskum v službách kultúry. Pamätnica k 50. výročiu vzniku Výskumného ústavu kultúry. Bratislava: Národné osvetové centrum, 2018.
HANULIAKOVÁ, J.: Pedagogika voľného času a výchova vo voľnom čase. Dubnica nad Váhom: Vysoká škola
DTI, 2020. [online] (cit. 25-09-2024) Dostupné na: https://www.dti.sk/data/files/file-1612167807-6017ba7f0f1b9.pdf.
HARŠÁNIOVÁ, V.: Na juh od Nitry. Mojmírovce: EN ARS, 2015.
HETÉNYI, M.: Slovensko-maďarské pomedzie v rokoch 1938 – 1945. Nitra: UKF v Nitre, 2008.
HLADKÝ, J.: Hydronymia povodia Nitry. Trnava: Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity, 2004.
CHOMOVÁ, S.: Voľný čas – príležitosť na rozvoj kreativity, inovácií a vzdelávania. Bratislava: Národné osvetové centrum, 2009. [online] (cit. 15-08-2024) Dostupné na: https://www.nocka.sk/wp-content/uploads/2020/04/Vo%C4%BEny-cas-1.pdf .
CHOMOVÁ, S.: Rozvoj manažérov v kultúre. Bratislava: Národné osvetové centrum, 2023. [online] (cit. 16-08-2024) Dostupné na: https://www.nocka.sk/wp-content/uploads/2023/10/Rozvoj-manazerov-v-kulture.pdf.
JAKUBOVSKÁ, K.: Od multikultúrnosti a internacionalizácie k revitalizácii tradícií. Nitra: UKF Nitra, 2017.
KAČÍRKOVÁ, M.: Kreativita v kontexte znalostnej spoločnosti. Bratislava: Ekonomický ústav SAV, 2017. [online] (cit. 05-08-2024) Dostupné na: https://ekonom.sav.sk/uploads/journals/365_wp_95.pdf.
KERESTEŠ, P.: Medzi starým a novým. Život dolnonitrianskeho mestečka Urmín v 18. a prvej polovici 19. storočia. Mojmírovce: Obecný úrad Mojmírovce, 2006.
KOPPAN, V.: Pozostavby. Poľnohospodárske pamiatky Nitrianskeho kraja. Nitra EHMK 2026: Slovenské poľnohospodárske múzeum, 2022.
KOVÁČOVÁ, N. – KOVÁČOVÁ, S.: Špecifiká miestnej samosprávy Slovenskej republiky a vybraných krajín stredoeurópskeho priestoru. Sládkovičovo: Vysoká škola Danubius, 2022. [online] (cit. 15-08-2024) Dostupné na: https://fvpvs.vsdanubius.sk/files/fvpvs/54/sk/specifika-miestnej-samospravy.pdf.
KUPCOVÁ, V.: Záujmové vzdelávanie dospelých z aspektu kvality. Banská Bystrica: UMB, 2014.
LENOVSKÝ, L. – ČUKAN, J. – DUBSKÁ, M. – MICHALÍK, B.: Hodnotiaci model kultúrneho potenciálu. Nitra: UKF v Nitre, 2014.
LIDSTONE, G. – ULIČIANSKA, Z.: Kultúrny manažment. Bratislava: VŠMU, 2000.
MARKO, R. – KOBIELSKY, A. – ŽIŠKOVÁ, J. – DEVEČKA, R. – PIPÍŠKOVÁ. I.: Miestna kultúra a zvýšenie potenciálu jej využitia na miestnej úrovni. Bratislava: ZMOS, 2022. [online] (cit. 04-09-2024) Dostupné na: https://www.ia.gov.sk/wp-content/uploads/2022/09/NP_PKSD_ZMOS_Miestna_kultura_final_AV.pdf?csrt=13502049050539628669.
MASLÍKOVÁ, Ľ.: Vývoj osídlenia dolného Ponitria do polovice 14. storočia. In: Podolan, P.(ed.): Historia nova I – 2010, 2, s. 8 – 31. Bratislava: Stimul, 2011. [online] (cit. 03-09-2024) Dostupné na: http://www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/ksd/HinoI-2010-2.pdf.
MENNEL, S.J. – LEWES, F.M.M.: Leisure, Culture and Local Government. Exeter: University of Exeter, 1976. [online] (cit. 05-09-2024) Dostupné na: https://www.academia.edu/42887433/Leisure_Culture_and_Local_Government.
MURIN, I.: Etnografia generačnej transmisie kultúry v lokálnom spoločenstve – antropologická perspektíva. Habilitačná práca. Praha: Univerzita Karlova, 2017. [online] (cit. 04-09-2024) Dostupné na: https://www.academia.edu/90762932/Etnografia_genera%C4%8Dnej_transmisie_kult%C3%BAry_v_lok%C3%A1lnom_spolo%C4%8Denstve_antropologick%C3%A1_perspekt%C3%ADva.
PECNÍKOVÁ, J.: Úvod do štúdia kultúr(y). Banská Bystrica: DALI BB, 2020. [online] (cit. 03-09-2024) Dostupné na: https://www.ff.umb.sk/app/cmsSiteAttachment.php?ID=7742.
PODOLÁK, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Vydavateľstvo SAV: Bratislava, 1982.
PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE ŠTEFANOVIČOVÁ 2015-2023. [online] (cit. 22-08-2024) Dostupné na: https://www.obce.info/theme/www-obce-info/files/cities/documents/794/PHSR-Stefanovicova-Aktualizacia-Verzia-1.1.pdf.
SLUŠNÁ, Z.: Nové funkcie umeleckých a kreatívnych voľnočasových aktivít. In: GAŽOVÁ, V. (ed.) Metamorfózy priemyslu kultúry. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2014. [online] (cit. 05-09-2024) Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/uploads/media/AC_23..pdf.
SLUŠNÁ, Z.: Aspekty a trendy súčasnej kultúry. Bratislava: Národné osvetové centrum, 2012. [online] (cit. 05-08-2024) Dostupné na: https://www.nocka.sk/wp-content/uploads/2020/04/Aspekty-a-trendy-s%C3%BA%C4%8Dasnej-kult%C3%BAry.pdf.
STRATÉGIA KULTÚRY A KREATÍVNEHO PRIEMYSLU SR 2030. Bratislava: Ministerstvo kultúry SR, 2022. [online] (cit. 04-09-2024) Dostupné na: https://strategiakultury.sk/wp-content/uploads/2023/02/strategia_KKP_SR_2030.pdf.
STRELKOVÁ, J.: Kultúra, osveta a turizmus. Bratislava: Národné osvetové centrum, 2009.
VOJENSKÉ MAPOVANIE 2. [online] (cit. 04-09-2024) Dostupné na: www.staremapy.sk.
VRABCOVÁ, E.: Kolonizácia Žitného ostrova v I. pozemkovej reforme. In: Nováková, V. (ed.): Migrácia. Dunajská Streda: Lilium Aurum, 2001, s. 153 – 175. [online] (cit. 05-09-2024) Dostupné na: https://www.obeczalesie.sk/e_download.php?file=data/editor/64sk_2.pdf&original=Koloniz%C3%A1ci a+%C5%BDitn%C3%A9ho+ostrova+v+I.+pozemkovej+reforme.pdf.
W. CHAN, K. – MAUBORGNE, R.: Strategie modrého oceánu. Praha: Management Press, 2015.
ŽILÍK, R.: Kebi ňebov kanás trúbev: O pastieroch a muzikantoch v nitrianskom kraji. Mojmírovce: DROPiK, 2019.