Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Z hľadiska mobility obyvateľstva je Slovensko možné považovať predovšetkým za vysťahovaleckú krajinu. O masovom vysťahovalectve z územia Slovenska do zahraničia začíname hovoriť až od 18. storočia, kedy zaznamenávame migračné prúdy Slovákov na Dolnú zem. Historicky významné bolo aj neskoršie sťahovanie do krajín západnej Európy a od druhej polovice 19. storočia najmä na americký kontinent a do Spojených štátov amerických.
Predmetom záujmu predkladanej štúdie sú primárne pramene, z ktorých sa o vysťahovalectve Slovákov do Spojených štátov amerických dozvedáme. Zameriame sa predovšetkým na vyhľadávacie internetové portály, ktoré vnímame ako významný a nepostrádateľný zdroj informácií o tejto časti slovenskej histórie. Slúžia nielen akademikom a inštitúciám, ale aj jednotlivcom z radov neprofesionálnych záujemcov, ktorí sa zaoberajú vysťahovleckou históriou svojich obcí a regiónov či sledujú genealogické línie rodinných príslušníkov. Našim cieľom bude charakterizovať vybrané internetové platformy, opísať možnosti práce s nimi, spôsoby vyhľadávania relevantných údajov, analyzovať výhody, ako aj úskalia a obmedzenia, ktoré prinášajú. Z tohto pohľadu je možno text vnímať ako metodologický príspevok k štúdiu slovenského vysťahovalectva do zámoria. S ohľadom na deklarované ciele sme prácu štrukturovali do troch základných celkov. V úvode sa budeme venovať sekundárnym a primárnym prameňom, ktoré prinášajú informácie o slovenskom vysťahovalectve, následne odprezentujeme informácie, ktoré sme získali analýzou vybraných internetových databáz. Text si nenárokuje na vyčerpávajúce predstavenie celej škály skúmanej problematiky, zaoberá sa analýzou vybraných primárnych zdrojov.

Sekundárne pramene.O slovenskom vysťahovalectve získavame informácie z viacerých typov prameňov. Migračné procesy súvisiace s vysťahovalectvom na americký kontinent sa dotýkajú nielen vysťahovaleckej a cieľovej krajiny, ale aj tranzitných krajín. Z tohto dôvodu je možné a potrebné primárne aj sekundárne pramene k vysťahovalectvu nachádzať vo viacerých geografických prostrediach (napr. Slovensko, Spojené štáty americké, európske prístavné štáty).

Zo sekundárnych zdrojov je významná najmä odborná spisba. Nestormi slovenského vedeckého bádania na tomto poli sú predovšetkým Ján Sirácky s prácou „Slováci vo svete 1“ (1980) a František Bielik a jeho rovnomenné dielo „Slováci vo svete 1 (1979)“, publikácie „Slovenské vysťahovalectvo do USA – príčiny a dôsledky“ (1987), „Príspevok k otázke vysťahovalectva zo Slovenska v rokoch 1919 – 1924“ (1953) a „Vysťahovalectvo z východného Slovenska za prvej ČSR“ (1964). Spolu s Elom Rákošom zostavil Ján Bielik prácu „Slovenské vysťahovalectvo. Dokumenty I a II“ (1969, 1975). Autorom „Dokumentov III a IV“ už bol len Ján Bielik (1976, 1985). Claude Baláž je autorom monografickej práce „Slovenské vysťahovalectvo“ (2015). Začiatky slovenského vysťahovalectva do Spojených štátov amerických, jeho príčiny, následky a priebeh až do roku 1918 skúmal Ján Hanzlík (1970). Konštantín Čulen napísal dielo „Dejiny Slovákov v Amerike I a II“ (1942). Problematike sa vo svojej práci s názvom „Slovenská Amerika“ venovala aj Ľubica Bartalská a kolektív (1999). Slovenské vysťahovalectvo do zámoria opisuje v práci aj Ján Botík (2007). Z množstva štúdií a publikácií vydaných v zahraničných vydavateľstvách spomenieme napríklad prácu Michaela J. Kopanica „Slovaks in America“ (2007) a monografické dielo Marka Stolarika“ Where is My Home? Slovak Immigration to North America“ (2012).
Problematiku slovenského vysťahovalectva nachádzame spracovanú vo viacerých ďalších štúdiách. Podnetným je text Arne Mana, ktorý sa venoval vplyvu slovenských vysťahovalcov za prácou do Ameriky na tradičnú ľudovú kultúru Slovenska (1980) alebo publikácia Štefana Veselého o slovenských spolkoch v Spojených štátoch amerických (1979). Dom zahraničných Slovákov ako materská inštitúcia vydal k tejto problematike viacero publikácií. Významnou je práca „Sprievodca slovenským zahraničím“, ktorej zostavovateľkou bola Ľubica Bartalská (2001). „Bibliografický súpis literatúry o dejinách a živote krajanov za roky 1946 – 1966“ vydala Elena Jakešová (1967).

Primárne pramene. Osobitý význam pri štúdiu slovenského vysťahovalectva na americký kontinent zohrávajú primárne pramene. Do tejto kategórie zdrojov je možné priradiť materiály hmotnej aj nehmotnej povahy – napríklad artefakty, písomné záznamy, fotografickú, alebo audiovizuálnu dokumentáciu, folklórne prejavy či výpovede účastníkov vysťahovalectva a ich potomkov, zaznamenané ako verbalizované spomienky.
K trojrozmerným hnuteľným predmetom patria artefakty, ktoré sú priamym materiálnym pozostatkom doby vysťahovalectva. Dokumentujú obdobie pred ním, samotné vysťahovanie a jeho priebeh, život v novej krajine, prípadne návrat vysťahovalcov alebo ich kontakt s domovom. Nielen pamiatkou, ale najmä cenným zdrojom informácií o spôsobe života zo začiatku 20. storočia sú predmety, ktoré Amerikáni posielali alebo priniesli svojim slovenským príbuzným ako dary. Mnohé z nich dokumentujú odlišnosti americkej kultúry a spoločnosti, reprezentovanej najmä mestským a robotníckym životom, v porovnaní so slovenským vidieckym a roľníckym prostredím. Respondenti, s ktorými sme pri výskumoch vysťahovalectva na americký kontinent rozprávali v rámci našich výskumov v Bukovej a Brestovanoch, v tejto súvislosti spomínali predovšetkým kusy šatstva a bižutérie (nilónové pančuchy, kašmírové ručníky, šály, kabáty, obleky, saká, košele, kostýmy, topánky na vysokých opätkoch, klipsňové náušnice) alebo bytové textílie (obrusy, záclony). Zaujímavými artefaktami sú aj predmety, dokumentujúce samotnú cestu do zámoria, napríklad lodné kufre alebo púzdra na palubné lístky.
Niektoré z týchto predmetov si uchovávali alebo dodnes uchovávajú potomkovia vysťahovalcov vo svojich domácnostiach. Je možné nájsť ich aj ako muzeálne premety. Cennými zbierkami disponuje napríklad novovzniknuté múzeum vysťahovalectva pod názvom Múzeum Kasigarda, ktoré bolo otvorené v roku 2023 v obci Pavlovce nad Uhom v časti Ťahyňa.
Do kategórie textových prameňov je potrebné zaradiť súkromné a verejné (inštitucionálne) záznamy. K prvej skupine prináleží súkromná korešpondencia, predovšetkým listy a pohľadnice, ktoré si vymieňali vysťahovalci so svojimi príbuznými na Slovensku. Okrem osobných emocionálnych spovedí obsahujú záznamy podrobné opisy podmienok života v novej krajine aj na Slovensku. Korešpondenciou vysťahovalcov ako významným prameňom sa vo svojej štúdii venovali František Bielik a František Veselý (1979). Za súkromné textové pramene označujeme aj osobné a rodinné záznamy zapísané napríklad v domových pokladniciach alebo modlitebných knižkách. Zaujímavým a cenným prameňom dokumentujúcim rodinnú históriu vysťahovalcov do Ameriky sú nápisy na náhrobných kameňoch. Inštitucionálne textové pramene reprezentujú kroničné záznamy. Mnohé z nich opisujú okolnosti odchodu do zámoria, demografické a spoločenské pomery v konkrétnych obciach a lokalitách.

Obrázok č. 1: Nápis na náhrobnom kameni navrátilcov z Ameriky z roku 1923 (veľká Poľana, okr. Humenné)

Zdroj: Arne Mann, 1978 (Mann, 1980: 531)

K písomnostiam verejného charakteru zaraďujeme tiež archívne dokumenty. Sú uchované hlavne v štátnych, obecných, cirkevných inštitúciách, školách. Obsahujú napríklad administratívne zápisy ministerstiev, agendu župných a obecných úradov k vysťahovalectvu. Prinášajú napríklad informácie o práci vysťahovaleckých agentúr a poradní, agitačných aktivitách agentov. V archívnej dokumentácii nájdeme aj evidencie samotných vysťahovalcov či evidencie donorov, ktorí zo svojich zárobkov v zahraničí poskytli finančné prostriedky na obnovu obce, prípadne farnosti.
Údaje o vysťahovaných je možné vyhľadať v Štátnych archívoch vo fondoch žúp (vysťahovaní do roku 1922) ako aj v Slovenskom národnom archíve v Bratislave (údaje po roku 1922). Cenné informácie obsahujú aj prílohy, ktorými sú najmä obecné svedectvá, vystavované predstaviteľmi obcí, kde mali žiadatelia domovskú príslušnosť. Významnou je napríklad agenda v podobe vysťahovaleckých dotazníkov niekoľkých tisíc osôb, ktoré odišli zo Slovenska v období masového vystavovania pasov v rokoch 2020 až 2022. Je uložená v Slovenskom národnom archíve a zaznamenáva údaje akým je meno, dátum narodenia, bydlisko, zamestnanie, majetkové pomery, cieľ a dôvody cesty, mená príbuzných v Spojených štátoch amerických a mnohé ďalšie. (Harvanová, 2023)
Obecné súpisy nemovitostí informujú o predávajúcich alebo kupujúcich, ktorými boli aj americkí vysťahovalci. Bohatým zdrojom informácií o vysťahovalectve a živote Slovákov v zámorí sú tlačoviny, kam zaraďujeme noviny a časopisy, pohľadnice, poštové známky, reklamné brožúrky, certifikáty osvedčenia, stanovy, kalendáre a členské knižky, bankové poukážky, modlitebné knižky, spevníky, kartičky a ďalšie písomnosti.

Obrázok č. 2: Inzercia lodnej spoločnosti v novinách Slovensko, 1921

Zdroj: ŠOA v Trnave

Fotografický materiál spadá do oblasti vizuálnych obrazových prameňov súkromnej aj verejnej povahy. Z hľadiska témy vysťahovalectva sú zaujímavé napríklad ateliérové rodinné portréty, podobizne členov rodiny alebo skupinové fotografie, ktoré slúžili ako dekoratívny a spomienkový predmet. Zachytávajú najmä rodinné vzťahy (manželia, deti, jednotlivci, rodiny), dokumentujú sviatočné rodinné príležitosti (svadobné fotografie, fotografie z krstu, pohrebu). Ide najmä o fotografie rodín vysťahovalcov a ich slovenských príbuzných, ktoré si odlúčené rodiny posielali navzájom. Ďalšou kategóriou fotografií v rodinných albumoch aj verejných inštitucionálnych zbierkach sú reportážne fotografie, ktoré prinášajú zábery z konkrétnych aktivít rodín vysťahovaných Slovákov (z rodinných výletov a pracovných aktivít), z činnosti spolkov Slovákov v zámorí (členovia spolkov a ich činnosť), dokumentujú prácu vysťahovalcov. Fotografický materiál možňuje porovnať vtedajší život vysťahovalcov s pomermi na Slovensku. Rozdiely sú zrejmé napríklad z analýzy dobového oblečenia (americký mestský, moderný, bohatší odev vysťahovalcov a tradičný vidiecky roľnícky odev slovenského príbuzenstva), spôsobu trávenia voľného času (motívy zábavy alebo spolkovej činnosti na fotografiách vysťahovalcov) alebo pracovnom zaradení (práca v priemysle amerikánov).

Obrázok č. 3: Amerikán z Brestovian s rodinou, 1. polovica 20. storočia

Zdroj: Archív rodiny Vidovičovej, 2022

Obrázok č. 4: Americkí príbuzní, Brestovany, 1. polovica 20. storočia

Zdroj: Archív rodiny Thurzovej, 2022

Z folklórnych prejavov spomenieme najmä vysťahovalecké piesne. Sú umeleckým obrazom masovej emigrácie do zámoria. Z pohľadu tematiky ich radíme medzi tzv. sociálne alebo robotnícke piesne. Opisujú udalosti z pohľadu samotných vysťahovalcov, ale aj obyvateľstva, ktoré ostalo doma. Hlavným motívom vysťahovaleckých piesní je materiálno-existenčná stránka vysťahovalectva. Z hľadiska chronologickej následnosti ich rozdeľujeme na: 1. piesne pred odchodom (rozlúčkové piesne, plače), ktoré zachytávajú smútok a lúčenie s domovinou a blízkymi; 2. piesne opustených (reakcie príbuzenstva na odchod člena rodiny); 3. piesne o živote v Amerike; 4. piesne veselé, bezstarostné a chválenkárske, zachytávajúce zvláštnosti amerického života, porovnania so životom doma; 5. piesne – listy alebo piesne o písaní listov a 6. piesne o návrate (Švehlák, 1980). Z viacerých spomenieme napríklad piesne: „Neplač milá a ňenariekaj“ alebo „Na stret Ameriky, karčma murovaná“.

Obrázok č. 5: Vysťahovalecká pieseň (ukrajinský variant)

Zdroj: Švehlák 1980: 575 podľa Mušinka 1969: 205

Internetové vyhľadávacie databázy. Vyhľadávane informácií o vysťahovalectve a najmä o konkrétnych vysťahovalcoch značne zjednodušil internet. Sprehľadnilo ho sprevádzkovanie niekoľkých kľúčových databáz, ktoré poskytujú informácie predovšetkým ku genealogickému výskumu. Zdroje, ktoré dokumentujú príchod imigrantov na americký kontinent a život v novej krajine, majú rôznu povahu. Podrobnejšie ich opisuje napríklad internetová stránka rootsweb.com (American Sources for Documenting Immigrants, 2023). Pri ich charakteristike sa opierame o informácie z tohto webového portálu a dopĺňame ich o ďalšie relevantné údaje.

Cenzy – V prípade Spojených štátov amerických bolo prvé federálne sčítanie obyvateľstva realizované v roku 1790. Informácie z cenzov sú zverejnené a usporiadané podľa rokov a jednotlivých štátov. Do roku 1870 sa u všetkých osôb (a teda aj u imigrantov) viedli pri sčítaní osôb záznamy o krajine alebo štáte narodenia, neskôr už aj krajine narodenia rodičov alebo materinský jazyk. Záznamy zo sčítania obyvateľstva sú digitalizované a prístupné v Národných archívoch (National Archives, 2023).
Civilné a cirkevné záznamy narodení, sobášov a úmrtí – Tieto databázy obsahujú údaje o dátumoch životných situácií (narodenie, krst, sobáš, úmrtie, pohreb), mená rodičov, priateľov, svedkov. Ako príklad uvádzame záznam o úmrtiach slovenských imigrantov z farnosti St. Michaea v Lansforde v Pannsylvanii z rokov 1912 až 1956. (St. Michael R.C. Slovak Parish Lansford, PA, 2023) Dokument obsahuje abecedný zoznam mien, informuje o veku, roku úmrtia, obci na Slovensku, odkiaľ osoba pochádza.
Záznamy z cintorínov, nekrológy – Patria sem údaje o pochovaných, informácie na náhrobných kameňoch. Nekrológy môžu obsahovať informácie o dátume a okolnostiach úmrtia, mená pozostalých.
Záznamy spoločností a organizácií. Publikácie, periodiká a časopisy – Jedná sa o materiály historických, rodových, genealogických, náboženských, etnických a iných spoločností, ktoré si zvyčajne vedú ročenky, matriky, zaznamenávajú aj iné informácie o svojich členoch a aktivitách. Organizácie disponujú širokou škálou materiálov, vedú napríklad informácie o prvých prisťahovalcoch, genealogické náčrty, zoznamy cestujúcich. Rovnako cennými zdrojmi sú noviny, vydávané na miestach, kde sa imigranti usadili. V prípade väčších skupín môžu byť písané v jazyku imigrantov. Podstatné informácie je možné objaviť v rubrikách ako inzeráty, dedičské konania, nekrológy, sobášne oznámenia, udalosti o živote etnickej komunity. Dobovú tlač je možné vyhľadať napríklad na stránke Newspaperarchive.com (2023).
Archívy, knižnice a múzeá – Zhromažďujú výskumy a primárne záznamy o imigrantoch, ktorí sa v danej oblasti usadili. Ako príklad je možné uviesť zbierky Výskumného centra histórie prisťahovalectva na univerzite v Minnesote z roku 1965, ktoré zhromažďuje záznamy o 24 amerických etnických skupinách prisťahovalcov, vrátane Čechov a Slovákov (Immigration History Research Center, 2023). Dôležité informácie, napríklad fotografie slovenských emigrantov v Amerike je možné objaviť aj v Digitálnej zbierke Newyorskej verejnej knižnice (The New York Public Library. Digital Collection, 2023).
Naturalizačné záznamy – V prípade Spojených štátov amerických bolo prvým krokom k získaniu občianstva vyhlásenie o úmysle (Declaration of intention), ktoré mohli cudzinci podať krátko po príchode do krajiny. Po splnení podmienok na občianstvo nasledovalo podanie formálnej žiadosti o naturalizáciu (Petition) na súd. Ako doklad o občianstve slúžilo osvedčenie o naturalizácii (Certificate of naturalization). Tieto dokumenty obsahujú vzácne údaje, ako je meno, adresa, národnosť, krajina, z ktorej osoba emigrovala, informácie o rodinných príslušníkoch, fotografiu.
Imigračné záznamy – K téme vysťahovalectva predstavujú najcennejší zdroj informácií. Patria k nim: a) Koloniálne záznamy (obsahujú záznamy do roku 1820) – Kontrolu a evidenciu imigrácie na americký kontinent zaobstarávali spočiatku samotné britské kolónie. V prvých fázach prichádzali najmä prisťahovalci z britských krajín, ich príchody preto nebolo potrebné zaznamenávať.
b) Zoznamy cestujúcich na lodiach, ktoré prichádzali do amerických prístavov – Boli prostriedkom na monitorovanie imigrantov a od roku 1820 ich viedla federálna vláda Spojených štátov amerických, prípadne iné orgány (mestá, štáty, lodné linky, prístavy). Oficiálne zoznamy prepravovaných pasažierov museli podľa zákona predkladať kapitáni lodí v každom prístave. Mnohé záznamy sú dokumentované v prístavoch Baltimore, Boston, New Orleans, New York, Filadelfii a iných. Dôležitým zdrojom informácií sú aj záznamy z európskych prístavov, odkiaľ lode na americký kontinent vyplávali. Jeden z najrozsiahlejších pochádza z Hamburgu – The Hamburg passenger Departure Lists 1850 – 1934 (Germanroots, 2023). Záznam z Brém je sprístupnený a zdrigitalizovaný na stránke pod názvom Bremen Passanger List (Bremen Passenger List, 2023).
c) Colné záznamy cestujúcich – Každá loď, ktorá prichádzala do prístavu alebo ho opúšťala, musela byť registrovaná a mať licenciu. Pre colné účely sa preto zaznamenávali informácie o posádke, pasažiéroch aj náklade, vrátane mzdových účtov, lodných denníkov, stave pasažierov.
d) Záznamy New York City´Castle Garden a Ellis Island – Najväčší počet prisťahovalcov do Spojených štátov amerických prichádzalo práve cez mesto New York. Od roku 1855 slúžila ako stanica pre prisťahovalcov Castle Garden (stará pevnosť na dolnom cípe Manhattanu). V roku 1882 ju nahradil Ellis Island, kde bola zriadená nová imigračná stanica.
e) Záznamy hraničných prechodov – Sú uložené v Národnom archíve Spojených štátov amerických a obsahujú dokumenty o príchode osôb, ktoré prekročili hranicu medzi Spojenými štátmi a Kanadou. Evidujú príchody od roku 1895 až do roku 1954. (American Sources for Documenting Immigrants, 2023)
Spomenuté zdroje je možné rozšíriť aj o Záznamy amerických poistencov (Social Security Death Index) (SSDI – Search.com, 2023) – Poskytujú informácie o nežijúcich Američanoch, ktorí mali číslo sociálneho zabezpečenia. Prinášajú údaje od 19. storočia až po súčasnosť, vrátane mena a priezviska, dátumu narodenia, mesiaca a roku úmrtia, čísla sociálneho poistenia a posledného bydliska.

Obrázok č. 6: Slováci idúci do práce (Slovaks going to work), Pittsburgh, 1860-1920

Zdroj: The New York Public Library (The Miriam and Ira D. Wallach Division of Art, 2023)

Obrázok č. 7: Slovenská imigrantka, Ellis Island, 1905

Zdroj: The New York Public Library (The Miriam and Ira D. Wallach Division of Art, 2023)

S týmito a mnohými ďalšími údajmi pracuje viacero internetových vyhľadávačov. Internetové spoločnosti ponúkajú možnosť vyhľadávania v pôvodných dokumentoch, zúčastnili sa na ich digitalizícii, neustále ich sprehľadňujú a dopĺňajú. Pri vyhľadávaní informácií na internetových platformách je potrebné počítať so spoplatnením služieb. Časť z nich ponúka bezplatný prístup, prípadne spoplatňujú len hlbšie a podrobnejšie vyhľadávanie. V nasledovnom texte charakterizujeme niektoré z vyhľadávačov.

Obrázok č. 8:Žiadosť o naturalizáciu Aloisa Trubača, 1925

Zdroj: FamilySearch, 2023

Za najväčšiu genealogickú spoločnosť na svete sa vyhlasuje portál Family Search (Familysearch, 2023). Prevádzkuje ju Cirkev Ježiša Krista Svätých posledných dní (mormóni). Spájanie s členmi rodín, vyhľadávanie informácií o rodinnej histórii umožňuje prostredníctvom webovej stránky, ale aj mobilnej aplikácie a osobnej pomoci v niekoľkých tisíckach lokálnych centier. Stránka je prístupná aj v slovenskom jazyku (Familysearch. SK, 2023). Vyhľadávanie informácií je tu možné zadaním mena a priezviska dotyčnej osoby. Jej výber je vhodné zúžiť uvedením niektorých z nasledovných údajov: miesta bydliska (mesto, krajina, provincia), roku narodenia, sobáša alebo úmrtia. Stránka je zaujímavá jednoduchým prepojením osôb na konkrétnych príbuzných ako aj možnosťou ďalšieho vyhľadávania informácií o nich v amerických alebo slovenských matričných záznamoch. Možnosti získavania a detailnosť informácií z tejto stránky dokumentujeme na príklade vysťahovlaca Aloiza (Aloisa) Ttrubača – rodáka z Brestovian. FamilySearch (2023) nám k tejto osobe ponúka naturalizačný list. Z naturalizačného dokumentu je možné zistiť, že Aloiz narodil v Malých Brestovanoch 14. 10. 1904. Po vysťahovaní do Spojených štátov amerických žil v New Yorku na ulici 420 E, 70 St. Pracoval ako garážista. Jeho manželka Rose sa narodila 9. 3. 1905 takisto v Malých Brestovanoch. Do Ameriky prišla ako 18-ročná 1. 10. 1923. Zosobášili sa 28. 1. 1931 v Kanadskom Toronte. Do Ameriky prišli zo svojho predchádzajúceho bydliska v Kanade v Toronte, kde žili pri Niagarských vodopádoch. Manželia mali dve deti Edwarda a Franka. Obaja sa narodili v New Yorku. Alois Trubač mal v Spojených štátoch amerických nepretržitý pobyt od 21. 8. 1931, čiže viac, ako 5 rokov a o naturalizáciu požiadal v roku 1938. Svedkami pri naturalizačnom akte boli Nicholas Kopun – oceliarsky robotník a Gabriel Chany, ktorý pracoval ako hostinský. Tento internetový portál nám dovoľuje získať informácie aj o ďalších členoch jeho rodiny. Napríklad jeho syn Frank sa narodil na Manhattane. S manželkou Eillen mali syna Christophera a dcéru Jeannine. Frank bol inžinierom a zomrel 16. februára 2011 v meste Holmdel.
The Statue of Liberty. Ellis Island (Statue of Liberty, 2023). Stránka umožňuje vyhľadávanie osôb, ktoré prešli cez prístav Ellis Island v New Yorku. Prístav v New Yorku bol spomezi všetkýchamerických prístavov najvyťaženejším. Napríklad v roku 1906 bolo na úrade vybavených 788 tisíc z celkového počtu 1 milióna imigrantov smerujúcich do Spojených štátov amerických (Harland, 1984: 35). Rekordným bol 17. apríl 1907, kedy úradníci odbavili takmer 12 tisíc prisťahovalcov (Tousignant, 2017). Ostrov sa postupne rozrástol na malé mesto s potrebnou infraštruktúrou pre imigrantov. Jeho súčasťou bola nemocnica, súd, škola, kuchyňa, reštaurácia, obchody, ubytovňa alebo batožinové priestory.

Obrázok č. 9: Budova imigračného úradu na Ellis Island, 1905

Zdroj: The New York Public Library, 2023

Obrázok č. 10: Imigranti s batožinou na Ellis island, 1902 – 1913

Zdroj: The New York Public Library, 2023

Obrázok č. 11: Lodný manifest Márie Vitek z Bukovej, 1922

Zdroj: Statue of liberty, Ellis Island, 2023

Imigranti boli na tomto ostrove podrobovaní kontrole zdravotného stavu. Jej cieľom bolo vyradiť osoby, ktoré by mohli byť pre americkú spoločnosť príťažou. Následne prisťahovalcov kontrolovali a evidovali matriční úradníci. Úrad na Ellis Islande bol uzavretý v roku 1954 a dnes sa je súčasťou pamätníka Sochy slobody. V budove inštitúcie sa nachádza imigračné múzeum.
Portál Statue of Liberty. Ellis Island sprístupňuje databázu, ktorá vznikla za spolupráce stoviek dobrovoľníkov a je priebežne dopĺňaná. Vyhľadávač s viac ako 22 miliónmi indexovaných záznamov o pasažieroch od roku 1892 bol spustený 1. apríla 2001. Prístup k základným informáciám ponúka zdarma, vstup do ďalších úrovní je spoplatnený. Portál umožňuje vyhľadávanie osôb v registroch podľa priezviska, ktoré je možné spresniť viacerými parametrami: krstné meno, ID pasažiera, pohlavie, rodinný stav, rok narodenia, vek v čase vysťahovania, dátum prisťahovania, miesto bydliska a narodenia, etnicita, meno lode, naloďovací a vyloďovací prístav, prepravná spoločnosť. O pasažieroch následne poskytuje pomerne podrobné informácie z tzv. lodných manifestov (Ship manifest). Ako príklad uvádzame záznam kuchárky Márie Vitek z Bukovej (Biksard), narodenej v Nádaši. Mária vo veku 33 rokov vycestovala do New Yorku. Do nového sveta vyplávala na lodi America 25. 10. 2022 z Brém. Jej cieľovou destináciou bol Tarrytown. Cestovala za svojou matkou Máriou. Financie na poplatok vo výške 25 dolárov jej poskytol ujo John Lulicek, žijúci v Tarrytowne. Mária mala čierne vlasy a hnedé oči a výšku 5 stôp. Záznamy uvádzajú aj to, že Mária nebola polygamistka, anarchistka, nebola predtým vo väzení, mala dobrý zdravotný stav, jej telo nebolo zmrzačené alebo inak zdeformované. V Amerike bola už predtým, a to v novembri 19056, kedy sa plavila takisto do New Yorku.
Okrem vyhľadávania ponúka stránka informácie o histórii inštitúcie. Zaujímavosťou je aktuálny pohľad kamier z vrcholu sochy slobody, ktorý prináša možnosť virtuálne si prezrieť celý ostrov. Návštevníkom a predplatiteľom umožňuje vypočuť zvukové nahrávky z takmer 2 000 rozhovorov s cestujúcimi, rodinami, imigračnými úradníkmi, vojenským personálom a bývalými zamestnancami ostrova. Prináša informácie o známych osobnostiach, ktoré ostrovom prešli. Doplnkovými sú aj tipy a rady k genealogickému výskumu.

Bremen Passenger List (Bremen Passenger List, 2023) – Internetový prehliadač, ktorý obsahuje viac ako 730 tisíc záznamov, vznikol ako projekt Obchodnej komory a Štátneho archívu v Brémach. V digitálnej forme sprístupňuje záznamy pasažierov lodí, ktoré vyplávali z tunajšieho prístavu. Spracováva záznamy z rokov 1830 až 1945. Informácie je možné získať vyhľadaním priezviska v abecedných zoznamoch alebo priamym zadaním priezviska osoby. Osoby s rovnakým priezviskom stránka rozlišuje podľa krstného mena, miesta bydliska, národnosti, dátumu, kedy loď vyplávala z prístavu v Brémach a vplávala do cieľového prístavu na americkom kontinente. Z lodného záznamu získame doplňujúce údaje o triede, ktorou osoba cestovala, jej pohlaví a veku, rodinnom stave a zamestnaní. Stránka poskytuje aj detailné záznamy o samotnej lodi (fotografia lode, jej dodanie a spustenie do prevádzky, dátum prvej plavby, kapacita pasažierov vo všetkých triedach, história a ukončenie prevádzky).

Obrázok č.12: Lodný záznam pasažierov lode George Washington, 1928

Zdroj: Bremen Passenger Lists, 2023

Obrázok č.13: Loď Rhein 2

Zdroj: Bremen Passenger Lists, 2023

Portál poskytuje aj vyhľadávanie podľa abecedného zoznamu lodí, ktoré z Brém vyplávali (viac jako 500 lodí). Pri každej z nich zachytáva konkrétne plavby s prelinkovaním na zoznamy pasažierov. Napríklad v prípade lode Rhein nájdeme približne 80 záznamov. Podstatným je aj radenie informácií podľa rokov a dátumov odchodu lode z Brém či cieľových prístavov. Identifikáciu osôb z konkrétnych lokalít umožňuje register domovských miest radených takisto abecedne.
Pod rubrikou „Lost and found“ sprístupňuje portál 29 dokumentov rôznorodého charakteru. Nájdeme tu napríklad záznam zo sobáša na jednej z lodí, zoznam proviantu, sťažnosť na zaobchádzanie s emigrantmi, opis podmienok imigrantov v Kanade či informácie o výmene meny v naloďovacích prístavoch.
Príkladom internetovej stránky tohto typu je aj RootsWeb Ancestry (Rootsweb, 2023). Patrí k najväčším vyhľadávacím portálom a ponúka možnosť vyhľadávania informácií o vysťahovalcoch na americký kontinent v databázach rôznej povahy. Jedná sa o cenzy Spojených štátov amerických usporiadané podľa rokov a jednotlivých štátov, záznamy narodení, sobášov a úmrtí, vojenské záznamy a osobitne imigračné, naturalizačné a iné federálne databázy. Genealogická stránka poskytuje okrem možnosti vyhľadávania aj návody a usmernenia pre výskumníkov.
Genealogický internetový portál Archive.com (Archive.com, 2023) vznikol v roku 2009 a sprístupňuje záznamy Spojených štátov Amerických aj Kanady. Umožňuje vyhľadávanie informácií o žijúcich aj nežijúcich príbuzných, vytváranie rodostromov. Portál má bezplatnú 7-dňovú skúšobnú verziu.
Z radu ďalších spomenieme aj sociálnu sieť MyHeritage (Myheritage, 2023). Je zameraná na rodinu a používateľom umožňuje (aj v bezplatnej skúšobnej verzii) prezeranie informácií z miliardy historických záznamov. Ponúka vyhľadávanie predkov, vytváranie rodokmeňov, pretváranie a zdieľanie fotografií alebo dokonca plánovanie rodinných stretnutí.
Prístup k niekoľkým miliónom historických dokumentov v digitálnej forme umožňuje aj webová stránka databáza FootNote (FootNote, 2023). Stránka dovoľuje prezeranie dokumentov aj pridávanie ďalších informácií, dokumentov alebo fotografií.
Vyhľadávanie informácií podľa hrobových miest sprístupňuje portál Find a Grave (Find a grave, 2023). Spočiatku vznikol pre potreby nachádzania hrobov známych osôb. Okrem dátumov narodenia a úmrtia prináša informácie o príbuzných, ich povolaní a mieste bydliska, fotografie náhrobných kameňov.
GenealogyBank (GenealogyBank, 2023) je spoplatnená stránka, ktorá povoľuje vyhľadávanie informácií o predkoch v historických záznamoch. Zaujímavosťou je získavanie informácií z dobovej tlače, najmä z oznámení o narodeniach, sobášoch, zásnubách a úmrtiach.
Na výskum genealógie je orientovaná aj webová stránka FamilyTree.com (Familytree, 2023) Čitateľom a výskumníkom prináša recenzie stránok podobného typu, možnosť vyhľadávania príbuzných a zostavovanie rodostromu, genealogické poradenstvo.
Záver. Úskalia a výhody vyhľadávania na internetových portáloch. Práca s internetovými vyhľadávačmi do veľkej miery uľahčuje prácu genealógov, vedcov z iných oblastí, ale aj laikov, ktorí sa zaujímajú o históriu svojej rodiny alebo o tému vysťahovalectva všeobecne. Je prístupná aj pre technicky menej zdatných. Jej nevýhodou sú však aj viaceré obmedzenia a prekážky. Ako sme už spomínali, mnohé informácie sú na stránkach dostupné len po predplatení služieb a záujemca sa zdarma dostane len k základným zdrojom informácií. Komplikácie prináša aj samotné vyhľadávanie vysťahovalcov. Ide o vyhľadávanie v dobových listinných záznamoch z konca 19. storočia a prvej polovice 20. storočia. S tým súvisí najmä problém rozdielneho či nesprávneho zápisu údajov či ich nečitateľnosť. K správnemu vyhľadaniu a interpretácii informácií je potrebná určitá erudícia čitateľa či dohľadanie sekundárnych informácií.
Podstatnou okolnosťou, ktorá zápisy vysťahovalcov čiastočne problematizuje, bolo aj zapisovanie údajov samotnými úradníkmi. Tí zaznamenali jednoducho to, čo počuli, údaje zaznamenávali na základe výslovnosti vo svojom vlastnom jazyku, prípadne ich skracovali. Pri jednotlivých vysťahovalcoch preto nachádzame odlišné zápisy ich mena a priezviska či rodnej obce. Pre rýchlejšiu orientáciu a identifikáciu osôb a elimináciu týchto nejasností ponúkajú portály možnosť vyhľadania záznamu o osobe na základe zadania jej mena s presnou zhodou, podobnou zhodou alebo alternatívnou výslovnosťou.
Pri vyhľadávaní podľa bydlísk vysťahovalcov je potrebné poznať dobové názvy obcí a miest a ich prepisy, históriu ich spájania s inými obcami. Napríklad obec Bukovú na západnom Slovensku je možné dohľadať pod názvami Bikszard a Biksarda, obec Brestovany aj ako Brestovjany, Bresztovany, Malé alebo Mole Brestovani, Kis. Bresztovany alebo Bresztovang.
Historické záznamy o slovenských vysťahovalcoch komplikovala aj samotná etnická história habsburskej monarchie a Rakúsko-Uhorska, kam Slováci patrili. Slováci boli v dokumentoch spočiatku označovaní súhrnne ako Uhri. Podľa slovenskej národnosti začali byť evidovaní až od roku 1899. Samotní vysťahovalci si svoju národnosť, pôvod a rasu uvádzali rôzne. Do roku 1918 si nechávali zapísať najčastejšie maďarskú a rakúsku národnosť a slovenskú rasu. Po vzniku Československej republiky sa nechávajú evidovať už s československou národnosťou (zapísanou ako „C.-Sl.“, „CzSlov.“ alebo „Czechoslovak“). Pri údaji rasa ostáva často označenie „Slovak“. Prekážkou môže byť aj fakt, že niektorí z vysťahovalcov cestovali bez dokladov, uviedli o sebe chybné údaje, boli z evidencie vyradení, po príchode do cieľového prístavu neprešli kontrolou a boli vyhostení.
Aj napriek týmto bariéram je možnosť sprístupnenia a vyhľadávania v digitalizovaných záznamoch prostredníctvom internetových portálov neoceniteľnou pomôckou prgenealogickom výskume. V kombinácii s ďalšími prameňmi primárnej aj sekundárnej povahy prináša zásadné informácie o našej vysťahovaleckej histórii a to na národnej, lokálnej aj personálnej úrovni.

Literatúra:
BALÁŽ, C. Slovenské vysťahovalectvo. Martin: Vydavateľstvo Matice Slovenskej: Martin, 2015.
BARTALSKÁ, Ľ. a kol. Slovenská Amerika. Bratislava: GFA s.r.o., 1999.
BARTALSKÁ, Ľ. (zost.) Sprievodca slovenským zahraničím. Bratislava: Dom zahraničných Slovákov, 2001.
BIELIK, F. Slovenské vysťahovalectvo. Dokumenty III. 1893 – 1939. Martin: Matica Slovenská, 1976.
BIELIK, F. Slováci vo svete 1. Martin: Matica slovenská, 1979.
BIELIK, F. Slovenské vysťahovalectvo do USA – príčiny a dôsledky. In: Nadmerné ubúdanie obyvateľstva Slovenska v období rokov 1700 – 1938. Bratislava: Slovenská demografická a štatistická spoločnosť pri SAV, 1987.
BIELIK, F. – RÁKOŠ, E. Slovenské vysťahovalectvo. Bratislava: SAV, 1969.
BIELIK F. – VESELÝ, Š. Korešpondnecia vysťahovalcov ako významný prameň poznania života a detín krajanov. In: Bielik, F. – Baláž, C. (eds.) Slováci v zahraničí 4-5, Martin, 1979, s. 227-251.
BIELIK, J. Príspevok k otázke vysťahovalectva zo Slovenska v rokoch 1919 – 1924. Historický časopis, č. 1, 1953, s. 505-520.
BIELIK, J. Slovenské vysťahovalectvo. Dokumenty IV. Martin: Matica slovenská, 1985.
BIELIK, J. Vysťahovalectvo z východného Slovenska za prvej ČSR (1964). In: Príspevky k dejinám východného Slovenska. Bratislava: SAV, 1964, s. 306-310.
BIELIK, J. – RÁKOŠ, E. Slovenské vysťahovalectvo. Dokumenty I (do roku 1918). Bratislava: SAV, 1969.
BIELIK, J. – RÁKOŠ, E. Slovenské vysťahovalectvo. Dokumenty II. Martin: Matica slovenská, 1975.
BOTÍK, J. Etnická história Slovenska: k problematike etnicity, etnickej identity, multietnického Slovenska a zahraničných Slovákov. Bratislava: Stimul, 2007.
ČULEN, K. Dejiny Slovákov v Amerike 1, 2. Bratislava: Nakladateľstvo Slovenskej ligy, 1942.
JAKEŠOVÁ, E. Krajania, Slováci v zahraničí: Súpis literatúry o dejinách a živote krajanov, Slovákov v zahraničí za roky 1946 – 1966. Bratislava: Univerzitná knižnica, 1967.
SIRÁCKY, J. Slováci vo svete 1. Martin: Matica slovenská, 1980.
KOPANIC, J. M. Slovaks in America. In: Kawasaki, Y. (ed.) Studies in Ethnic Identity: Wandering Slovak People. Tokyo: Chuo University Press, 2007, pp. 209–41.
LETAVAJOVÁ, S. a kolektív. Buková: vlastivedná monografia obce. Buková: Obec Buková, 2010.
MANN, A., B. Vysťahovalectvo za prácou do Ameriky na prelome 19. a 20. storočia a jeho vplyv na ľudovú kultúru na Slovensku. Slovenský národopis, 1980, roč. 28, č. 4, s. 527-552.
STOLARIK, M. Where is My Home? Slovak Immigration to North America. Bern: Peter Lang, 2012.
ŠOA v Trnave, Fond OÚ v Trnave, Administratívne spisy, krabica č. 187, 1921, Noviny Slovensko, 13. 10. 1921, roč. IV, č. 47.
ŠVEHLÁK, S. Odraz sociálneho vysťahovalectva v ľudových piesňach. Slovenský národopis, roč. 28, č. 4, s. 553-594.
VESELÝ, Š. Prvé slovenské spolky v Spojených štátoch amerických. In: Slováci v zahraničí 4-5, Martin: Slovakia, 1979.

Internetové zdroje:
American Sources for Documenting Immigrants. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na: https://wiki.rootsweb.com/wiki/index.php/American_Sources_for_Documenting_Immigrants.
Archive.com. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na: https://www.archives.com/.
Bremen Passenger List. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostpuné na: http://www.passengerlists.de.
Ellis Island. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na: https://digitalcollections.nypl.org/items/510d47da-d813-a3d9-e040-e00a18064a99.
Familysearch. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostpuné na: https://www.familysearch.org/.
Familysearch. SK. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na: https://www.familysearch.org/sk/.
Familytree. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na: https://www.familytree.com/.
Find a grave. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dosptuné na: https://www.findagrave.com/.
FootNote. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na: https:/footnote.com.
GenealogyBank. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na: https://www.genealogybank.com/.
Germanroots. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na: https://www.germanroots.com/hamburg.html.
Harlan D. Unhrau: Historic resoruce study (istorical component) volume 1 of III, spetember 1984, Statue of liberty. Wllis Islant. New york – new jersey. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na: https://www.nps.gov/parkhistory/online_books/stli1/hrs1.pdf.
Heritage. Statue of Liberty. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na:
https://heritage.statueofliberty.org/passenger-details/czoxMjoiNjA0NjYyMDQwMTMwIjs=/czo5OiJwYXNzZW5nZXIiOw==.
Harvanová, Zuzana: Vysťahovalectvo z obce Opatová do USA v rokoch 1892-1924, 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na: http://www.trencan.6f.sk/0118-OpatovaVystahovalectvo.pdf
Immigration History Research Center. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na: https://cla.umn.edu/ihrc.
Met Museum. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na:
https://www.metmuseum.org/art/collection/search/654462.
Múzeum Kasigarda. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na: https://www.kasigarda.sk/en/kasigarda-2/.
Myheritage. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na: https://www.myheritage.sk/.
National Archives. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na: https://www.archives.gov/research/census.
Newspaperarchive. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na: https://newspaperarchive.com/.
Passengerlist. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na: http://www.passengerlists.de/.
Rootsweb. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na: https://wiki.rootsweb.com.
SSDI – Search.com. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na: http://www.ssdi-search.com/.
St. Michael R.C. Slovak Parish Lansford, PA. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na:
https://www.tccweb.org/Site/pdffiles/deaths19121956.pdf.
Statue of Liberty. 2023. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na: https://www.statueofliberty.org/ellis-island/.
Statue of liberty. Ellis Islant. New York – New Jersey, [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na:
https://www.nps.gov/parkhistory/online_books/stli1/hrs1.pdf.
The New York Public Library. Digital Collection. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na:
https://digitalcollections.nypl.org/items/510d47d9-4e81-a3d9-e040-e00a18064a99.
The Miriam and Ira D. Wallach Division of Art, Prints and Photographs: Photography Collection, The New York Public Library. „Slovaks going to Work, Pittsburgh.“ The New York Public Library Digital Collections. 1860 – 1920. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na: https://digitalcollections.nypl.org/items/510d47d9-ac65-a3d9-e040-e00a18064a99.
Tousignant, Marylou. 2017. January 3, 2017, Ellis Island, a gateway to America, marks 125 years. The Washington post. [online] (cit. 04-11-2023) Dostupné na:
https://washingtonpost.com/lifestyle/kidspost/ellis-island-a-gateway-to-america-marks-125-years/2017/01/03/a5246c2e-c6c9-11e6-bf4b-2c064d32a4bf_story.html.

Poznámky:

1. Využijeme informácie z terénnych výskumov, ktoré sme k téme vysťahovalectva do zámoria realizo- vali v obciach trnavského regiónu – Bukovej a Časť informácií sme publikovali v práci Letavajová a kolektív (2010) a pripravujeme k publikovaniu v monografii o obci Brestovany.
2. Zakladateľom zbierky je Martin Javor. Múzeum bolo otvorené v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí pod záštitou Ministerstva kultúry SR. Bližšie informácie o inštitúcii je možné získať na: https://www.kasigarda.sk/en/kasigarda-2/.