Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Psychická záťaž a stres vždy boli dôležitými faktormi, ktorým sa venovali psychológovia v súvislosti so zachovaním a udržaním si psychického zdravia a tiež v súvislosti s kvalitou života. V súčasnosti je téma stresu a zvládania psychickej záťaže oveľa aktuálnejšia, pretože celosvetová pandémia COVID-19 zasiahla mnohé oblasti nášho života, rodinu, prácu, zdravie, narušila pocit bezpečnosti a istoty a tým zvýšila mieru stresu a záťaže na jednotlivcov. V našom článku sa zameriame na zvládanie psychickej záťaže počas pandémie medzi vysokoškolskými pedagógmi.
Teoretické východiská. Slovo stres pochádza z francúzskeho slova estrecier, ktoré v preklade znamená prinútiť, použiť násilie a z latinského slova strictus s významom uťahovať alebo stláčať. Podľa psychologického slovníka (Hartl-Hartlová, 2000) je stres definovaný ako nadmerná záťaž neúnikového druhu, ktorá vedie k trvalej stresovej reakcii. Pojem stres bol do odbornej literatúry zavedený v roku 1936 kanadským endokrinológom Hansom Selye, ktorý zistil, že vplyvom záťaže sa zvýši činnosť nadobličiek, ktoré jediné pri ňom neatrofujú (Křivohlavý, 2001). Tento autor definoval stres ako stav prejavujúci sa vo forme špecifického syndrómu, ktorý predstavuje súhrn všetkých nešpecificky vyvolaných zmien v rámci daného biologického systému, alebo inými slovami je to nešpecifický stav prejavujúci sa špecifickým syndrómom. Faktory, ktoré spôsobujú stres, označuje autor ako stresory. Okrem toho Hans Selye vypracoval koncepciu GAS (general adaptation syndrome), ktorá predstavuje schému nešpecifickej reakcie (nezávislej od typu stresoru – rovnaká fyziologická obrana môže byť vyvolaná rôznymi škodlivými podnetmi) organizmu v situácii možného ohrozenia (Szarková 2016). Všeobecný adaptačný syndróm prebieha v troch štádiách (Bratská, 2001): poplachová reakcia so zníženou rezistenciou, stav zvýšenej rezistencie s úsilím udržať adaptáciu, stav vyčerpania adaptačnej energie. Každá fáza je sprevádzaná istými varovnými signálmi. Prvá môže byť spustená viacerými podnetmi alebo iba jedným, ale intenzívnym podnetom. V druhej nastáva odolávanie, ktoré sa prejavuje zvýšeným úsilím, ale súčasne zníženou produktivitou a ubúdaním energie, čo vyústi k frustrácii a obavám zo zlyhania a neúspechu. Tretia fáza sa prejavuje úzkosťou, vyčerpanosťou a depresiou. V prvých dvoch fázach je človek schopný situáciu zvládnuť a dostať sa z nej. V tretej fáze je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Vyrovnanie sa so stresom prebieha v troch fázach. Najskôr sa objavuje eufória ako radosť z vyriešenia situácie, následne človek pociťuje stratu energie, ktorú po čase vystrieda celkové posilnenie organizmu. Vo všeobecnosti rozlišujeme dva druhy stresu: eustres a distres. Eustres, čiže pozitívny stres, je taký, ktorý prospešne aktivuje organizmus a človek si ho môže navodiť vlastnou iniciatívou, napríklad tým, že sa dostáva do hraničnej situácie (napr. pri športe). Distres alebo negatívny stres, je zdraviu škodlivý vplyv, kedy nie je možné udržať rovnováhu medzi napätím a uvoľnením. V anglosaskej literatúre sa môžeme stretnúť aj s ďalšími pojmami na označenie stresu, ktoré sa v odbornej literatúre často uvádzajú v pôvodnom jazyku bez prekladu (Bratská, 2001):

1. hyperstress – stres prekračujúci hranicu adaptability s veľkou intenzitou stresovej reakcie,
2. hypostress – stres nižší ako je hranica tolerancie naň s malou intenzitou stresovej reakcie,
3. strain – súhrn všetkých rôznorodých účinkov stresu na človeka, ktorý je podmienený jeho individuálnymi osobitosťami.

Existuje viacero typov situácií, ktoré sú zdrojom psychickej záťaže. Situácie psychickej záťaže môžeme rozčleniť do niekoľkých základných typov podľa toho, akú kvalitu, obsah a formu nadobúda rozpor medzi požiadavkami, ktoré na nás kladie situácia a možnosti riešenia. Prvým typom sú situácie neprimeraných úloh a požiadaviek. Pri tomto type záťažovej situácie dochádza k preťažovaniu človeka množstvom požiadaviek, ktoré sú nad jeho telesné a duševné sily. Neprimeranosť požiadaviek sa pritom môže týkať buď jednostranného a monotónneho zaťaženia organizmu, alebo súvisí s neupokojovaním potrieb, ambícií a tendencií človeka. To následne vedie ku vzniku chronickej únavy, depresie, nudy, otrávenosti a pod. Druhú skupinu tvoria problémové situácie. Tieto vyžadujú schopnosť orientovať sa v nezvyčajných podmienkach a osvojenie si nových schém správania. Ide o životné podmienky, ktoré jednotlivec doposiaľ nepoznal a nezažil. Rozlišujeme pritom dve skupiny problémových situácií: situácie adjustačného typu (existenčné podmienky vyžadujú pretvoriť zvyčajný spôsob života a správania) a situácie kreatívneho typu (pri nich si treba osvojiť úplne nové postupy a spôsoby riešenia problému). Treťou skupinou sú frustrujúce situácie. Sú to situácie, pri ktorých sú prekážky definované ako pasívne alebo aktívne faktory, vonkajšie okolnosti alebo vnútorné činitele, ktoré blokujú realizáciu začatej činnosti, čím znemožňujú dosiahnuť cieľ v plánovanom čase alebo úplne. Štvrtou skupinou sú deprivujúce situácie. Deprivácia je psychický stav, ktorý vznikol ako dôsledok takých životných situácií, kedy subjektu nie je daná príležitosť uspokojiť niektorú jeho základnú psychickú potrebu v dostačujúcej miere a počas dostatočne dlhej doby. Nejedná sa pritom o fyzický nedostatok, ale o nedostatočné uspokojenie duševných potrieb. Podľa druhu duševnej potreby, ktorá nie je uspokojená, rozlišujeme: senzorickú, citovú, sociálnu depriváciu a pod. Ďalšou skupinou sú konfliktové situácie. Súvisia s procesom rozhodovania, keď na jednotlivca psychicky pôsobia rovnako silné tendencie protikladného smeru, ktoré si vyžadujú protichodné až nezlučiteľné konanie. Stresové situácie predstavujú ďalšiu skupinu faktorov, ktoré sú zdrojom psychickej záťaže. Vznikajú vtedy, ak nejaká rušivá okolnosť pôsobí v čase realizácie cieľovej činnosti tak, že svojím tlakom narúša nielen jej optimálny, ale aj úspešný priebeh. Poslednú skupinu faktorov tvoria životné krízy. Tieto majú podobu zhluku životných udalostí výrazne zasahujúcich do procesu plnenia životných vývinových úloh človeka tým, že ohrozujú uspokojovanie jeho základných potrieb a súčasne maria dosiahnutie životných cieľov. Krízové situácie môžeme rozdeliť do dvoch skupín podľa realizácie životného zámeru. Prvú skupinu tvoria situácie, ktoré môžu realizáciu životného zámeru vážne sťažiť a skomplikovať, ale človek si uchová životný cieľ. V druhom prípade kríza znemožňuje uskutočniť životný zámer a výsledkom je potom prijatie nového životného cieľa, nových hodnôt, resp. novej životnej stratégie. Hranice medzi jednotlivými typmi záťažových situácií nie sú presne vymedzené, často dochádza k prekrývaniu. Napríklad frustrujúca situácia môže počas riešenia nadobudnúť podobu konfliktovej situácie alebo pri pretrvávaní nedostatku niečoho môže frustrácia prejsť do deprivujúcej situácie. (Bratská, 2001)
Obnovovanie psychickej rovnováhy pri všetkých druhoch psychickej záťaže sa vyznačuje všeobecne platnými zmenami psychickej činnosti. Tento obnovujúci proces prebieha v troch na seba nadväzujúcich častiach (Szarková 2016). Mobilizácia psychických síl sa prejavuje zvýšením psychického napätia, vzrastom všeobecnej hladiny aktivácie psychiky a jej premietnutím do emocionálnych a citových prejavov. Pokiaľ zvýšené psychické napätie a dynamika emócií nepresiahne optimálnu úroveň, vyústia do pohotového a racionálneho riešenia záťažovej situácie. Veľkosť psychického napätia však môže dosahovať aj takú úroveň, ktorá narúša činnosť a vedie k predčasnému vysileniu organizmu. Riešenie záťažovej situácie predstavuje druhú fázu obnovenia psychickej rovnováhy. Človek sa bráni pretrvávaniu psychického napätia tak, že pristupuje k rôznym formám aktivity. Pritom platí, že čím je táto aktivita búrlivejšia a spontánnejšia, tým prináša väčšie následné uvoľnenie. Na priebeh riešenia najviac vplýva miera emocionálneho napätia, ktorá môže pôsobiť stimulujúco, alebo naopak rušivo. Treťou fázou je vyrovnanie sa s psychickou záťažou, alebo zlyhanie a podľahnutie záťažovým vplyvom.
Medzi najčastejšie dôsledky stresu patria nasledovné príznaky. Úzkosť je najčastejšou reakciou na stresor. Za abnormálne sa považuje, ak sa objaví aj v situácii, ktorú väčšina ľudí zvláda bez väčších problémov. V takomto prípade hovoríme o úzkostnej poruche. Zlosť a agresia – zlosť je reakcia, ktorá môže viesť k agresii. Agresia súvisí s frustračnou zložkou stresovej situácie. V niektorých prípadoch priama agresia voči zdroju frustrácie nie je možná alebo rozumná, a preto je agresia presunutá na iný objekt. Apatia a depresia – predstavuje opačnú reakciu na stres ako zlosť. Pri dlhom trvaní stresových podmienok môže apatia prerásť do depresie. Oslabenie kognitívnych funkcií – pri stretnutí so silnými stresormi často pociťujeme ťažkosti so sústredením sa a logickým usporiadaním myšlienok. Dôsledkom je zhoršenie nášho výkonu, najmä v zložitých úlohách.
Svetová zdravotnícka organizácia uvádza tieto psychické príznaky stresu (Leka, 2004): nadmerné pocity únavy a preťaženia, ťažkosti so sústredením pozornosti, zábudlivosť, zmätenosť, zvýšená netrpezlivosť, podráždenosť, plačlivosť, prudké a výrazné zmeny nálady, sociálna izolácia, problémy vo vzťahoch, v rodine, v práci, úzkosť, nadmerné obavy, pocity viny, desivé sny, depresia, apatia, iracionálne myšlienky, vtieravé myšlienky. Behaviorálne príznaky stresu podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO sú: časté absencie, zvýšená chorobnosť, pomalé uzdravovanie po chorobách, nehodách a úrazoch, sklon k zvýšenej nehodovosti pri riadení auta, zhoršená kvalita práce, znížený výkon, strata chuti do jedla alebo prejedanie sa, nespavosť, zvýšené množstvo cigariet denne, zvýšená konzumácia alkoholických nápojov, prípadne vyššia závislosť na drogách, zvýšené množstvo upokojujúcich liekov a liekov na spanie.
Výskum. V našom výskume sme sa zamerali na meranie psychickej záťaže a pracovného stresu počas obdobia pandémie COVID-19 medzi vysokoškolskými pedagógmi na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Cieľom nášho výskumu bolo zistiť, do akej miery pedagógovia prežívajú pracovnú záťaž, či je miera prežívania stresu väčšia počas posledného roka v porovnaní s obdobím pred pandémiou a v akých oblastiach respondenti najviac prežívajú stres. V našom výskume sme použili dotazník pozostávajúci z 8 uzatvorených a 3 otvorených otázok. Dotazník vyplnilo 16 respondentov. Cieľom dotazníkového prieskumu bolo získať kvantitatívne údaje (prostredníctvom uzatvorených otázok) rovnako, ako aj kvalitatívne (prostredníctvom otvorených otázok). Kvalitatívna časť výskumu nám poskytla cenné údaje, ktoré by mohli byť východiskom pre ďalší výskum v tejto oblasti. V nasledovnej časti príspevku popíšeme výsledky nášho výskumu.
Prvá otázka bola zameraná na schopnosť sústrediť sa na určitú činnosť. Až 58 % respondentov vyjadrilo, že je schopných sa úplne alebo aspoň čiastočne koncentrovať na prácu. Otázka zameraná na nespavosť a starosti už odhalila vyššiu mieru stresu, pretože až 47 % respondentov uviedlo, že trpí nespavosťou často a 29 % respondentov ňou trpí aspoň niekedy. Tretia otázka smerovala k miere vnímaného pocitu užitočnosti. Až 70 % respondentov vyjadrilo, že sa cíti byť do väčšej, či menšej miery užitočnými. Iba 17 % respondentov sa cíti byť neužitočnými občas a 13 % vyjadrilo, že sa vôbec necíti byť užitočnými. Ďalšia otázka zisťovala schopnosť prekonávať ťažkosti. Iba 29 % respondentov vyjadrilo, že nie je schopných prekonávať ťažkosti buď niekedy, alebo aspoň občas. Schopnosť prekonávať ťažkosti uviedlo 70 % respondentov.
Ďalšie dve otázky boli zamerané na prežívanie radosti a smútku. Prvá z nich zisťovala, do akej miery sú respondenti schopní tešiť sa z každodenných aktivít. Až 64 % z nich uviedlo, že sa dokáže tešiť iba niekedy, zvyšných 23 % sa nedokáže tešiť z každodenných aktivít a iba 11 % opýtaných uviedlo, že je schopných sa tešiť z každodenných aktivít. Podobné rozloženie odpovedí sme zaznamenali aj v ďalšej otázke. Až 64 % respondentov prežíva pocity nešťastia a depresie niekedy, 11 % opýtaných prežíva tieto pocity často a iba 23 % odpovedalo, že neprežíva depresiu, či smútok. Z uvedených odpovedí vyplýva, že stres a psychická záťaž sa u opýtaných výraznejšie prejavuje nespavosťou, starosťami, depresívnou náladou a neschopnosťou tešiť sa z každodenných aktivít. Naopak, momentálne prežívaný stres sa v menšej miere prejavuje v oblasti sústredenia pozornosti, schopnosti prekonávať ťažkosti a v pocite vlastnej užitočnosti.
Nasledovnou výskumnou otázkou, ktorú sme si položili, bolo zistiť, či je miera stresu prežívaného počas obdobia pandémie väčšia v porovnaní s obdobím pred pandémiou. Naším predpokladom bolo, že ľudia momentálne zažívajú väčšiu mieru psychickej záťaže ako predtým. Tento predpoklad sa nám potvrdil. Oveľa väčší stres ako predtým zažíva 23 % respondentov a až 70 % z nich uviedlo, že prežíva o trochu väčší stres ako predtým. Ďalšou otázkou sme sa snažili zistiť, ktorá z oblastí je pre respondentov najviac stresujúca. Najväčším zdrojom stresu je rodina a ďalšími dvoma faktormi, ktoré získali pomerne vysoké skóre, boli práca a zdravie. Na poslednom mieste v poradí je sociálna izolácia. Vzhľadom na malé rozdiely v pomernom rozložení bodov medzi jednotlivými stresormi môžeme konštatovať, že v súčasnom období na nás pôsobia súčasne viaceré situácie, ktoré sú zdrojom psychickej záťaže. Ani jedna z týchto oblastí nemá významne výraznejší vplyv ako tie ostatné, takže miera ich pôsobenia je rozložená takmer rovnomerne.
Poslednú časť dotazníkového prieskumu tvorili otvorené otázky, ktorými sa nám podarilo získať cenné informácie o prežívaní psychickej záťaže a stresu u respondentov. Prvou otázkou sme sa snažili zistiť, čo považujú respondenti za najproblematickejšie v súvislosti s tzv. home office, čiže prácou doma. Veľká časť respondentov vyjadrila, že v domácom prostredí sa im oveľa ťažšie koncentruje na pracovné úlohy. Jedným z často uvádzaných dôvodov je starostlivosť o školopovinné deti. V domácom prostredí je time manažment oveľa náročnejší ako v pracovnom prostredí. Ďalšia skupina odpovedí súvisela so sociálnou izoláciou, ktorá nemá iba emocionálny dopad na jedinca, ale taktiež komplikuje riešenie pracovných úloh, ktoré trvá oveľa dlhšie vzhľadom na komplikovanejšiu komunikáciu s kolegami. Niektorí respondenti uviedli, že celodenná práca za počítačom je pre nich veľmi únavná fyzicky aj psychicky. V domácom prostredí je preto ťažké oddeliť pracovný a súkromný život. Ďalším problémom je nedostatočné technické zabezpečenie v domácom prostredí, ktoré taktiež spomaľuje a komplikuje vykonávanie pracovných povinností. V súvislosti s online výučbou respondenti uviedli, že nedostatočná spätná väzba od študentov a nedostatočný kontakt s nimi negatívne vplýva na celkový priebeh hodiny.
Ďalšou otázkou sme sa snažili zistiť, akým spôsobom sa respondenti snažia odbúrať stres v ich živote. Až 47 % opýtaných sa vyjadrilo, že sa snaží kompenzovať stres pomocou nejakej pohybovej aktivity, buď prechádzkami, alebo športom. Ďalšiu skupinu odpovedí tvorili záľuby a domáce práce, ako napr. varenie, háčkovanie. Niektorí uvádzali komunikáciu s priateľmi, čo predstavuje sociálnu oporu, ktorá je veľmi efektívnym nástrojom boja proti stresu. Pozeranie televízie, filmov, čítanie kníh bolo taktiež uvádzané. Ďalšou skupinou uvedených kompenzačných mechanizmov, ktoré sú v psychológii pokladané za neefektívne až rizikové, bola konzumácia alkoholu, cigariet či väčšieho množstva jedla. Posledná otázka zisťovala, v ktorej oblasti respondenti prežívajú najväčšie obavy v súvislosti s budúcnosťou. Napriek množstvu odpovedí by sa všetky dali zhrnúť do troch hlavných oblastí: obavy o vlastné zdravie, obavy o rodinu (zdravie blízkych, psychické poruchy u blízkych, strata členov rodiny v dôsledku ochorenia a smrti) a nakoniec obavy spojené s prácou (strata práce, zníženie životnej úrovne).
Záver. Cieľom nášho výskumu bolo zistiť, do akej miery pedagógovia prežívajú pracovnú záťaž, či je miera prežívania stresu väčšia počas posledného roka v porovnaní s obdobím pred pandémiou a v akých oblastiach respondenti najviac prežívajú stres. Náš predpoklad, že ľudia momentálne počas obdobia pandémie zažívajú väčšiu mieru psychickej záťaže ako predtým, sa potvrdil. V našej výskumnej vzorke sa stres a psychická záťaž u opýtaných výraznejšie prejavuje nespavosťou, starosťami, depresívnou náladou a neschopnosťou tešiť sa z každodenných aktivít. Naopak, momentálne prežívaný stres sa v menšej miere prejavuje v oblasti sústredenia pozornosti, schopnosti prekonávať ťažkosti a v pocite vlastnej užitočnosti. Pomocou otvorených otázok sa nám podarilo identifikovať najproblematickejšie vnímané oblasti práce z domu, najčastejšie používané kompenzačné mechanizmy a taktiež oblasti, v ktorých respondenti najviac prežívajú obavy z budúcnosti.

Literatúra a pramene:
BRATSKÁ, M.: Zisky a straty v záťažových situáciách alebo príprava na život. Bratislava, Práca,2001.
GOLEMAN, D.: Emoční inteligence.. Praha: Columbus, 1997.
HAYESOVÁ, N.: Základy sociální psychologie. Praha: Portál, 1998.
HARTL, P., HARTLOVÁ, H.: Psychologický slovník. Praha: Portál, 2000.
KŘIVOHLAVÝ, J. (2001): Psychologie zdraví. Praha: Portál.LEKA S. et al.: Work organisation and stress. [online]. 2004. [cit. 2021-04-02]. Dostupné na:https://www.who.int/occupational_health/publications/pwh3rev.pdf?ua=1.
MIKULÁŠTÍK, M.: Manažerská psychologie. Praha: Grada, 2007.
SARMÁNY-SHULLER, I.: Analýza stratégií zvládania v záťažových situáciách. In Zvládanie psychickej záťaže a stresu. Bratislava: MO SR, Štáb personálneho manažmentu, 2000, s. 8-12.
SZARKOVÁ, M.: Psychológia pre manažérov. Praha: Wolters Kluwer, 2016.