Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Obdobie pandémie covid-19 prinieslo výzvy v rôznej miere všetkým skupinám obyvateľov. Ako dokumentujú údaje odborníkov z praxe¹ i štúdie z medzinárodného odborného prostredia (Livia – Morales – Garcia, 2021; Wright – Wachs, 2022; Schaffer a kol., 2021), u mladých ľudí vo veku 19 – 24 rokov boli ťažkosti vnímané osobitne výrazne. Pred viacerými výzvami stáli i študenti vysokých škôl, ktorých sa dotklo obmedzenie sociálnych kontaktov a zmeny v organizácii výučby.
Podľa zistení obsahov poradenských rozhovorov v internetovej poradni IPčko.sk, problémy, ktoré mladí ľudia riešia v súčasnosti, sa týkajú najmä pocitu osamelosti (22,8 %), myšlienok na ukončenie života (13,4 %) domáceho a sexuálneho násilia (12,5 %), partnerských vzťahov (7,9 %), pokusu o samovraždu (7,9 %), COVID-19 (7,2 %), rovesníckych vzťahov (5,9 %) a konfliktov (5,3 %). Nárast problémov a ťažkostí u mladých ľudí bol pritom badateľný už pred pandemickým obdobím.² Obraz stratégií zvládania ťažkostí mladých ľudí ponúkajú dáta z empirického prieskumu na vzorke študentov ZŠ a SŠ³, podľa ktorého komunikácia s blízkymi osobami patrí k najdôležitejším stratégiám mladých ľudí pri zvládaní ťažkostí. Nazdávame sa, že pedagóg či psychologický odborník, ktorému dieťa či mladý človek dôveruje, sa môže stať kľúčovou osobou pri zvládaní niektorých situácií.
Predmetom tejto práce je charakteristika systému psychologických služieb a podpory študentom vysokých škôl na Slovensku a v medzinárodnom porovnaní. Práca prináša prehľadové zistenia štúdií systému psychologickej pomoci a podpory študentom vysokých škôl publikovaných v databáze WOS a empirické zistenia týkajúce sa systému psychologickej pomoci a podpory študentom vysokých škôl technického zamerania na Slovensku.

Metódy. Pri analýze systému psychologickej pomoci a podpory pre študentov vysokých škôl sme využili metódu prehľadovej analýzy štúdií publikovaných v sledovanej oblasti, analýzu právnych úprav a empirické zisťovanie aktuálnej situácie v oblasti poskytovania psychologickej pomoci a podpory na Slovensku.
Predmetom prehľadovej analýzy boli štúdie publikované v databáze WOS, zamerané na oblasť psychologického poradenstva vysokoškolským študentom. Vyhľadávanie štúdií bolo realizované vo februári 2022. Štúdie boli vyhľadané prostredníctvom hesla „psychological and counselling service in higher education“ a „student counselling system in higher education“. Do výberu boli zahrnuté štúdie s dostupným abstraktom, uskutočnené na vzorke študentov vysokých škôl alebo na vzorke odborníkov realizujúcich poradenské a psychologické služby v prostredí vysokých škôl, prípadové štúdie systému psychologickej pomoci a podpory na vysokých školách. Výsledkom vyhľadávania bolo 36 štúdií, ktorých prehľadová štúdia prináša zistenia o výskumných zámeroch odborníkov v sledovanej oblasti a ich záveroch.
Na základe telefonického opytovania sme uskutočnili zber empirických údajov s cieľom charakterizovať aktuálne nastavenie a fungovanie systému psychologickej pomoci a podpory študentom na vysokých školách technického typu na Slovensku. Stanovené výskumné otázky sledovali: Aké sú hlavné výskumné oblasti, otázky a zistenia vedeckých štúdií publikovaných v oblasti systému psychologickej pomoci študentom vysokých škôl? Aké je charakteristika systému psychologickej pomoci a podpory na slovenských vysokých školách na základe platnej právnej úpravy? Aké psychologické služby sú dostupné študentom na technických vysokých školách v praxi? V práci prinášame charakteristiku aktuálneho právneho rámca poskytovania psychologickej pomoci a podpory vysokoškolským študentom na Slovensku.

Medzinárodné porovnanie inštitucionálneho systému psychologickej pomoci študentom v rámci terciárneho vzdelávania. Na základe prehľadovej štúdie zistení publikovaných v databáze WOS v danej oblasti, pozornosť v sledovanej oblasti je venovaná vo významnej miere a) obdobiu adaptácie študentov na vysokoškolské prostredie, b) potrebe psychologickej pomoci a podpory u študentov s vysokým rizikom dysfunkčných osobnostných čŕt, c) rozvoju zručností študentov a kariérovému poradenstvu a d) organizácii a fungovaniu samotného poradenského systému, napríklad znižovaniu nákladov na prístup študentov k pomoci a podpore.
Systém psychologickej pomoci a podpory vysokoškolským študentom ako výskumný problém je sledovaný výrazne v japonskom prostredí (napr. Urara – Takano, 2003; Jiang – Tanaka, 2022) či ruskom prostredí (napr. Albakovová a kol., 2020; Osmuk – Degtyaryová – Zhdanovová, 2017; Kholmogorovová a kol., 2010, Popovová – Zakharovová, 2011). Prípadová štúdia tvorby modelu poradenského systému sledovala tvorbu nového poradenského modelu v spolupráci poradenských psychológov, personálnych pracovníkov fakulty, študentov a organizácií na fakulte. Podľa autorov štúdie, „problémy s učením a osobné problémy sú neoddeliteľné, a preto je potrebné vytvorenie konzultačného systému, ktorý dokáže poskytnúť takúto integrovanú pomoc” (Urara – Takano, 2003). Prípadová štúdia sa snažila spoločným postupom vytvoriť vhodný systém konzultácií, zameraný na pomoc pri psychických problémoch, ako aj na pomoc pri špecifických vzdelávacích problémoch.
Podobne, autori Jinag a Tanaka (2022) zdôraznili potrebu zahrnúť pedagógov i personálnych pracovníkov, asistentov, učiteľov do celkového poradenského systému. Štúdia autorov sledovala i správanie študentov pri vyhľadávaní pomoci, zdôrazňujúc potrebu “psychoedukácie pre študentov, ako i snahu systematizovať podporu pre fungovanie študentských skupín a spoluprácu s inými profesionálmi v škole“ (Uraru – Takana, 2003: 205).
V kontexte sprístupňovania pomoci a podpory študentom vysokých škôl štúdie venujú pozornosť meraniu bariér pri vyhľadávaní poradenstva v oblasti duševného zdravia, napr. prostredníctvom špecifických škál (napr. BMHC), ako i praktickým odporúčaniam pri sprístupňovaní poradenstva študentom (Shea a kol., 2019; Albakovová a kol., 2020). Existujúce náklady na vyžiadanie pomoci v systéme pomoci a podpory je možné znižovať pomocou anonymného prístupu k psychologickým službám. Náklady na vyžiadanie si odbornej psychologickej pomoci sú vysoké z dôvodu obáv z odmietnutia či „stigmatizácie žiadateľa, emocionálneho nepohodlia, nedostatku vedomostí, nedostatku prístupu a kultúrnych bariér“ (Shea a kol., 2019: 1). Ako pozitívne opatrenie v tejto oblasti môže pôsobiť internetový kontakt a dostupnosť informácií o poradcoch na internete i o obsahu poskytovaných služieb.
Štúdia autorov Buzoianiho a kol. (2019) zdôraznila potrebu ľahkej dostupnosti informácií a zníženia nákladov na vyhľadanie pomoci pred samotnou návštevou v podobe informácie o obsahu služieb a poradcoch na internete, telefonicky, možnosťou požiadať o spoluprácu nešpecialistu (personalistu). Podobne, študentom by mali byť dostupné informácie o organizácii služieb poskytovaných odborníkmi v systéme študentského poradenstva, ako i o zapojení tútorov a rovesníkov, ktorí vytvárajú podporné skupiny. Základným cieľom opatrení v tejto oblasti je zorganizovať komunitu tak, aby bolo jednoduché požiadať o pomoc. Podpora študentov by pritom mohla zahŕňať, popri podpore pri učení a vzdelávacích ťažkostiach, tiež podporu pri hľadaní zamestnania či kariérovom poradenstve. Podpore tzv. nízkoprahovým anonymným ľahko dostupným poradenským bodom sa venujú na Slovensku napr. pracovníci poradne IP-čko.sk, ktorí okrem internetovej poradne pracujú i prostredníctvom osobného kontaktu.
Štúdia Albakovovej a kol. (2020) prináša empirické zistenia prekonávania ťažkej životnej situácie vysokoškolskými študentmi prostredníctvom rozvoja vlastností, ktoré tvoria jadro osobnostného adaptačného potenciálu žiakov, prostredníctvom rozvoja ich sociálnych kompetencií a osvojovania spôsobov hľadania a prijímania sociálnej opory.
Fungovanie rovesníckych podporných skupín u vysokoškolských študentov pri poskytovaní psychologickej pomoci a podpory bolo overené štúdiou autorov, ktorá sledovala využívanie online podpornej skupiny vysokoškolskými študentmi (Chang – Yeah – Krumboltz, 2001). Podľa zistení štúdie, účastníci online podpornej skupiny „vnímali témy diskusie ako relevantné, cítili podporu a spolupatričnosť s ostatnými členmi skupiny a uprednostňovali používanie iných mien namiesto svojich skutočných identít“ (Chang Yeah – Krumboltz, 2001: 2001).
Vytvorenie kolokvia pre univerzitné poradenstvo bolo sledované ako osobitná forma podpory psychologického poradenstva v štúdii Biasciovej a kol. (2017). Autori tejto štúdie identifikovali prínos kolokvia pre univerzitné poradenstvo pri podpore akademickej úspešnosti napríklad v prípadoch meškania v štúdiu, ktoré pôsobí ako rizikový faktor odchodu z školy. Zistenia Biasciovej a kol. potvrdili významné zníženie symptómov stresu a iných sprievodných ťažkostí vďaka využívaniu kolokvia pre poradenstvo zo strany univerzitného vedenia ako podpornej iniciatívy popri monitoringu, online individualizovaných kurzoch.
Napriek rastúcej rozmanitosti žiakov a pozornosti venovanej kultúrne citlivým praktikám je málo poznatkov o tom, „aké stratégie školskí konzultanti a školskí psychológovia používajú na poskytovanie kultúrne zodpovedajúcich a kultúrne citlivých poradenských konzultácií“ (Parker a kol, 2020: 119). Štúdia Parkera a kol. (2020) prináša empirické zistenia o aktivitách školských psychológov pri vytváraní kultúrne citlivého prostredia pre učiteľov, žiakov a ich rodiny. Poukazuje tiež na prekážky, s ktorými sa stretávajú odborníci pri poskytovaní kultúrne citlivých konzultačných služieb.
Relevancia kultúrnej citlivosti sa potvrdzuje v súvislosti s vnímaním samotnej hodnoty psychologickej pomoci. Zistenia Lucasa a Berkela (2005) potvrdzujú významnosť kultúrnych rozdielov v postojoch k psychologickej pomoci u študentov. Podobne i vnímanie stigmy spojenej s vyhľadávaním tejto pomoci je diferencované, keď napr. „belošskí vysokoškoláci deklarovali pozitívnejšie postoje k poradenstvu ako študenti z južnej Ázie“ (Loy – Reddy – Hinshaw, 2010: 484).
Význam psychologickej pomoci a podpory bol potvrdený zisteniami, podľa ktorých „podpora vnímaná zo strany poradcu aj zo strany vyučujúceho má nepriamy vplyv na zámery predčasne ukončiť štúdium prostredníctvom motivačných procesov” (Litalien – Guay, 2015: 219). Podobne podpora zo strany fakulty i rovesnícka podpora u vysokoškolských študentov bola potvrdená ako významne súvisiaca s vnímaním kompetencie, autonómnosti a celkovej spokojnosti študentov (Schenkenfelder – Frickey – Larsona, 2020).
Autori sledujú dostupnosť psychologickej pomoci a podpory pre študentov so zdravotným znevýhodnením v kontexte podpory inkluzívneho vzdelávania (Osmuk – Degtyarovová – Zhdanovová, 2017; Panyukovová – Saigalievová – Sergeevová, 2018; Aismontas – Panyukovová – Saitgalievová, 2017). Autori Osmuk, Degtyaorová a Zhdanová (2017) zdôrazňujú, že „vypracovanie modelu pomoci a podpory znamená brať do úvahy vnímanie a hodnotenie sociálnej psychologickej podpory u študentov so zdravotným postihnutím v každom kroku ich profesionálnej dráhy“ (Osmuk – Degtyaryová – Zhdanovová, 2017: 141).
Viaceré štúdie boli realizované s cieľom posilniť kvalitu poskytovania psychologickej pomoci a podpory vysokoškolským študentom v ruskojazyčnom prostredí (Kholmogorová a kol., 2009; Kholmogorová a kol., 2010; Elshansky – Fedorov – Abdulayevová, 2009). Štúdia Eishanskeho, Fedorova a Abdulayeovej (2009) prináša zistenia prioritných preferencií študentov technickej univerzity v oblasti psychologického poradenstva. Ako prioritné potreby v rámci psychologického poradenstva z pohľadu študentov boli zistené prevencia užívania drog, poradenstvo v oblasti zlých návykov, v oblasti rodinných vzťahov a voľnočasových aktivít, rôzne druhy psychologického poradenstva zamerané na nápravu prejavov agresivity, sklonov k sebadeštrukcii a na rozvoj sebaregulácie a sebakontroly, komunikačný tréning.
Zapojenie študentov do mimoškolských aktivít pred i počas obdobia štúdia na vysokej škole predstavuje preventívne opatrenie pri poskytovaní podpory študentom (Guilmettová a kol., 2019). Ako uvádzajú Guilmetttová a kol. (2019), je „zmysluplné podporovať všeobecne participáciu študentov na extrakurikulárnych aktivitách pre podporu samoregulácie cieľov, akademického úspechu a emocionálnej pohody študentov“ (Guilmettová a kol., 2019: 8).
Pozornosť odbornej literatúry je venovaná obdobiu adaptácie študentov na vysokoškolské prostredie a možnostiam jej podpory. Štúdia Kholmogorovej a kol. (2009) prináša zistenia nedostatočného emocionálneho prispôsobenia na vzorke 145 študentov prvého ročníka, podľa ktorých 25 % študentov pociťovalo nedostatočné prispôsobenie a vníma vysokú úroveň stresu. I v tomto kontexte autori zdôrazňujú potrebu psychologických služieb študentom s vysokým rizikom dysfunkčných osobnostných znakov ako perfekcionizmus a hostilita, spojených s rodinnými dysfunkciami, ktoré vedú k nižšej úrovni sociálnej podpory.
K výskumným problémom, ktorým je v poradenskej praxi u terciárnych študentov venovaná pozornosť, patrí i oblasť zvládania ako efektívneho zdroja na dosiahnutie adaptívneho psychologického fungovania (Canedo – Rodriguez – Rico, 2021: Baeva, 2012). Výsledky štúdie prinášajú odporúčania pre podporu rozvoja silných stránok vysokoškolských študentov v oblasti zvládania požiadaviek v psychologickej oblasti. S ohľadom na všestranný osobnostný i profesijný rozvoj študentov možno identifikovať i výskumné zámery, ktoré smerujú k analýze rozvoja soft skills a ich prepojenia s technickými zručnosťami u študentov technických vysokých škôl (Ricchiardi, 2018).
Predmetom podporných programov určených špecificky študentom vysokých škôl sú programy profesiového poradenstva, ktorých účinnosť je možné overiť experimentálnym výskumným dizajnom, ako napr. v štúdii Pintu, Loureiroho a Taveiru (2015).
Odborné štúdie ponúkajú overenie pripravených psychologických metodologických nástrojov navrhnutých na riešenie potrieb vysokoškolských poradenských centier (Locke a kol., 2011). Osobitné štúdie sú venované podpore súdržnosti študentov a ich väzbe na univerzitu (France – Finney – Swedzewski, 2010; Katsumoto – Bowman, 2021). Analýza účinnosti psychologických intervenčných programov pre vysokoškolských študentov overila všeobecnú účinnosť psychologických intervenčných programov u problémov ako sú depresia, úzkosť, medziľudské ťažkosti. Sledované boli napríklad i súvislosti prežívania stresu a iných psychických ťažkostí, potvrdené v negatívnom vzťahu s religiozitou a v spiritualite študentov (Schafer, 1997).
Ako podporné opatrenie nielen pre rozvoj poradenského a konzultačného systému, ale i pre zvyšovanie kvality samotného vzdelávania pôsobí podpora profesionálneho odborného rozvoja psychológov (Repkinová a kol., 2021). Podľa autorov psychologickí pracovníci nemusia vedieť dostatočne adekvátne reagovať pri tvorbe vzťahu s klientmi a ich rodičmi v období vstupu do poradenského systému na začiatku svojej profesijnej dráhy. Autori poukazujú tiež na vysoké zaťaženie psychológov v sledovanom systéme. Napokon, Popovová a Zakharovová (2011) venujú pozornosť potrebám nadaných študentov, keď na príklade skorého vstupného programu pre nadaných študentov sledujú tie charakteristiky, ktoré možno na ruských univerzitách využiť pre plnšiu sebarealizáciu nadaných študentov.
V gréckom prostredí je pozornosť venovaná systému psychologickej pomoci a podpory študentov osobitne predovšetkým s cieľom podporiť rozvoj tohto systému. Ako uvádza Dimakos (2006), výsledky zisťovania názorov pedagógov potvrdili pozitívne postoje pedagógov k spolupráci s ďalšími odbornými spolupracovníkmi v systéme. Autori poukazujú na slabšiu možnosť študentov komunikovať so školskými psychológmi na dennej báze ako i na chýbajúcu pozíciu školského psychológa v gréckom školskom systéme. Štúdia upozornila na prax zastávania mentorskej alebo supervíznej pozície učiteľmi s niekoľkoročnou pedagogickou praxou a dodatočným postgraduálnym vzdelaním v odbornosti súvisiacej so vzdelávaním a nie školskými alebo poradenskými psychológmi. Praktickým návrhom autora pre zlepšenie spolupráce medzi učiteľmi a psychológmi je „rozšírenie psychologickej zložky kurikula na univerzitných katedrách vzdelávania, ktoré pomôže budúcim učiteľom oveľa lepšie spolupracovať so školskými psychológmi“ (Dimakos, 2006: 415 – 425).
Hoci vyhľadávanie štúdií podľa stanovených kritérií neprinieslo zistenia o prácach domácich autorov sledujúcich systém psychologickej pomoci a podpory na vysokých školách, psychologickému poradenstvu a pomoci študentom, ako i samotnej školskej psychológii ako vednej disciplíne je na Slovensku venovaná značná pozornosť. Ako uvádzajú Valihorová a Gajdošová (2015: 111), „školská psychológia získala jedno z významných, ba kľúčových postavení medzi aplikovanými psychologickými disciplínami na Slovensku, ale aj v európskom kontexte“. Autorky upozorňujú, že školskej psychológii je potrebné venovať intenzívnejšiu pozornosť a medializáciu prostredníctvom koordinovaného národného aj medzinárodného výskumu a predkladajú návrh modifikácie práce školského psychológa. V tomto návrhu je položený dôraz na spoluprácu psychológa s celým školským systémom, na kvalitatívne kritériá pri zlepšovaní sociálnej klímy v škole, duševné zdravie žiakov i pedagógov a ich osobnostný rozvoj, oblasť kariérového poradenstva a spolupráce s ďalšími odborníkmi v systéme.
Na základe dostupných informácií možno konštatovať, že prevažná časť prác venovaných slovenskému školskému poradenskému systému je zameraných na poradenstvo žiakom a študentom základných a stredných škôl. Odborníci v tomto kontexte venujú pozornosť napríklad kariérovému poradenstvu na školách, keď na príkladoch dobrej praxe predstavujú ponuku rozvojových možností v tejto oblasti (Mášiková – Goma, 2013).
V rámci systému psychologickej pomoci a podpory študentom na vysokých školách boli prezentované zistenia o možnostiach, výzvach a prínosoch rodového scitlivovania študentiek a študentov vysokej školy, ako aj učiteliek a učiteľov (Minarovičová, 2013). Osobitnú pozornosť nielen v slovenskom, ale i medzinárodnom prostredí púta problém zvládania sociálnej izolácie študentov v oblasti pandémie COVID. Autori Blahová a Fero (2021) poukázali tiež na skutočnosť, že študenti vysokej školy oceňovali v karanténnom období na jar roku 2021 podpornú úlohu pedagógov počas online výučby (Blahová – Fero 2021).

Poskytovanie psychologickej pomoci a podpory študentov VŠ na Slovensku – právna úprava a empirické zistenia. Psychologická a pedagogická podpora študentov v jednotlivých vzdelávacích stupňoch je na Slovensku upravená zákonom č. 137/2022 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonom č. 137/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bolo s účinnosťou od 25. 4. 2022 rozšírené poskytovanie pomoci a podpory študentom VŠ v odseku 100a), podľa ktorého vysoké školy poskytujú poradenstvo v oblasti psychologických potrieb. Podľa tejto právnej úpravy vysoká škola poskytuje študentom bezplatné poradenstvo na účely zlepšovania duševného zdravia a ich motivácie k štúdiu, pomoci pri problémoch, ktoré by mohli ohroziť riadne skončenie štúdia, a pomoci pri uplatnení sa na trhu práce. Poradenstvom je najmä psychologické poradenstvo, kariérové poradenstvo a poradenstvo pri efektívnom učení sa. Odbornú a metodickú pomoc v oblasti poradenstva zabezpečujú vybrané pracoviská vysokých škôl a ich fakúlt.
Základný rámec starostlivosti o žiakov a študentov na všetkých stupňoch štúdia poskytuje sieť Centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP), kam sa môžu hlásiť (individuálne) na intervenciu, vyšetrenie, krízové či iné poradenstvo deti i mladí ľudia zúčastňujúci sa na procese vzdelávania, ktorí ešte nemajú ukončené vzdelávanie. V základných školách a stredných školách, ktoré nie sú špeciálnou školou, pôsobí školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, školský logopéd alebo školský psychológ, ak vzdelávajú viac ako 20 žiakov so zdravotným znevýhodnením okrem žiakov so zdravotným znevýhodnením vzdelávaných v špeciálnych triedach. Poskytovanie psychologickej pomoci a podpory vysokoškolským študentom upravuje zákon o vysokých školách č. 137/2022 Z. z.
Podľa zákona o vysokých školách č. 137/2022 Z. z. verejná a štátna vysoká škola je definovaná ako inštitúcia, ktorá „vytvára všeobecne prístupné akademické prostredie aj vytváraním zodpovedajúcich podmienok štúdia pre študentov so špecifickými potrebami bez znižovania požiadaviek na ich študijný výkon”. Zákon upravuje v tretej hlave, paragraf 100, podmienky poskytovania podpory študentov a uchádzačov o štúdium so špecifickými potrebami. Na základe tejto právnej úpravy v rámci vysokých škôl pôsobia koordinátori pre študentov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorými sú žiaci so zmyslovým a telesným postihnutím, s chronickým ochorením a zdravotným oslabením, s autizmom a inými pervazívnymi ochoreniami a s poruchami učenia. Študent podľa odseku 2, ktorý súhlasí s vyhodnotením svojich špecifických potrieb, má podľa rozsahu a druhu špecifickej potreby nárok na podporné služby, najmä na: zabezpečenie možnosti využívať špecifické vzdelávacie pomôcky (odsek 4a), individuálne vzdelávacie prístupy, najmä individuálnu výučbu vybraných predmetov pre študentov so zmyslovým postihnutím (odsek 4b), osobitné podmienky na vykonávanie študijných povinností bez znižovania požiadaviek na študijný výkon (2c), individuálny prístup učiteľov (2d) a odpustenie školného v odôvodniteľných prípadoch, keď je štúdium dlhšie ako je štandardná dĺžka príslušného študijného programu (2e).
Koordinátori, ktorými môžu byť fyzické i právnické osoby, sa najmä aktívne podieľajú na identifikovaní uchádzačov o štúdium so špecifickými potrebami a študentov so špecifickými potrebami, vyhodnocujú ich špecifické potreby, rozsah zodpovedajúcich podporných služieb a podieľajú sa na ich zabezpečovaní, zabezpečujú spoluprácu s pracoviskami a účelovými zariadeniami vysokej školy alebo fakulty a so zamestnancami vysokej školy, najmä im poskytujú informácie a poradenstvo v súvislosti so špecifickými potrebami študentov, vykonávajú poradenstvo pre študentov podľa odseku 2 pri zabezpečovaní podporných služieb a tieto služby pre nich koordinujú.
Podľa odseku 7 zákona o vysokých školách sú na Univerzite Komenského v Bratislave a na Technickej univerzite v Košiciach zriadené špeciálne pedagogické pracoviská na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami, ktoré plnia zároveň úlohu metodických, znalostných a koordinačných centier v oblasti podpory študentov so špecifickými vzdelávacími potrebami.
Na základe telefonických rozhovorov a informácií dostupných na webových stránkach univerzít sme sledovali situáciu v oblasti psychologickej pomoci a podpory v prípade študentov technických vysokých škôl na Slovensku – STU v Bratislave, TU v Košiciach a TU vo Zvolene. Bola zvolená technika individuálneho rozhovoru s otvorenými otázkami, aby bolo možné zachytiť rôzne aspekty činnosti pracovníkov poradenských centier. Rozhovory trvali 30 – 45 minút.
Bezbariérové centrum Technickej univerzity v Košiciach. Bezbariérové centrum TU v Košiciach bolo prvotným pracoviskom, od ktorého sa v posledných dvadsiatich rokoch odvíjala na Slovensku podpora a pomoc študentom so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Od roku 2013 sa podpora inklúzie študentov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami posilnila vďaka podpore Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, keď od 1. januára 2013 sú VŠ povinné vytvárať všeobecne prístupné akademické prostredie aj vytváraním zodpovedajúcich podmienok štúdia študentov so špecifickými potrebami bez znižovania požiadaviek na ich študijný výkon.
Na základe telefonického zisťovania sme realizovali zber údajov o poskytovaní poradenských služieb a psychologickej podpory v rámci slovenských technických vysokých škôl. Uskutočnili sme telefonické rozhovory s pracovníkmi poradenských centier Slovenskej technickej univerzity, Technickej univerzity vo Zvolene a Technickej univerzity v Košiciach.
Podľa údajov pracovníkov bezbariérového centra TU v Košiciach v súčasnosti na TU v Košiciach evidujú približne 60 študentov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Počet študentov s diagnózami autizmu či fóbickými poruchami sa zvýšil. V rámci bezbariérového centra TU v Košiciach prebieha dlhodobo viacero projektov zameraných na skvalitňovanie a rozširovanie existujúcich služieb centra, napr. s ohľadom na aplikáciu pokrokových digitálnych technológií s cieľom rozšíriť služby centra o nové digitálne podporné/asistenčné služby v Bezbariérovom centre TU v Košiciach. Prínosom by malo byt zlepšenie kvality sociálnej komunikácie, predovšetkým komunikácie študent – pedagóg. Nové možnosti, ktoré ponúka centrum, zahŕňajú i ponuku „zážitkových foriem tréningu“, ktoré budú inšpiráciou pre ostatné VŠ prostredníctvom konzultačnej, poradenskej činnosti a vzdelávania koordinátorov na podporu študentov so špecifickými potrebami na vysokých školách v SR.
Projekty centra sú zamerané na vývoj špecifických učebných pomôcok, ako je napr. databáza taktilných obrázkov k štúdiu matematiky v taktilnej forme, ktorá je určená pre študentov s poruchami zraku. Podklady, ktoré boli vytvorené v rámci prípravy jednotlivých obrázkov, bude centrum poskytovať aj iným univerzitám, na ktorých študujú nevidiaci študenti. Ako uviedli pracovníci Bezbariérového centra TU v Košiciach, popri množstve opatrení a projektových zámerov, vďaka ktorým sa darí posilňovať inklúziu študentov VŠ so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, je potrebné podporovať i následnú inklúziu študentov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami i pri prechode do praxe, napr. podporou komunikácie so zamestnávateľmi na trhu práce.
V prostredí Technickej univerzity v Košiciach pôsobí i Centrum sociálno-psychologickej podpory, ktoré sa orientuje na študentom zamerané „poskytovanie psychologického, sociálneho i kariérového poradenstva, zabezpečuje poradenstvo v prípade nepriaznivej psychosociálnej situácie z dôvodu ohrozenia sociálnym vylúčením napr. na základe pohlavia, rodu, rasy, farby pleti, národnosti, veku a inej diverzity, zabezpečuje krízovú intervenciu, poskytuje vzdelávaciu činnosť v oblasti rozvoja sociálnych zručností a poskytuje primárnu prevenciu sociálno-patologických javov, napr. látkových a nelátkových závislostí, sexuálneho obťažovania, a zabezpečuje i rozvoj peer-to-peer rovesníckych skupín“.⁴ Toto centrum sa v súčasnosti orientuje, okrem iného, i na poskytovanie pomoci študentom z Ukrajiny.
Poradenské centrum STU. Slovenská technická univerzita v Bratislave zriadila Poradenské centrum STU, v ktorom pôsobia traja odborní pracovníci – koordinátorka pre študentov so špecifickými potrebami, špeciálna pedagogička a kariérová poradkyňa. Centrum zabezpečuje odborné poradenstvo pre študentov so špecifickými potrebami. A formou primeraných úprav a podporných služieb vytvára adekvátne podmienky pre štúdium študentom so zdravotným znevýhodnením. V oblasti kariérového poradenstva organizuje semináre, webináre, workshopy s cieľom podpory študentov pri uplatnení sa na trhu práce. Taktiež sa venuje podpore pri efektívnom učení sa. Pôsobí i ako miesto prvého kontaktu, kde po odbornom posúdení môžu študenti dostať informácie o možnej ďalšej pomoci a podpore. Od júna 2022 Poradenské centrum STU spolupracuje s psychologickou ambulanciou, ktorá poskytuje psychologické služby študentom so špecifickými potrebami. Súčasne od júna spúšťa program BUDDY DOBROVOĽNÍK – ten “ponúka podpornú sieť, v ktorej starší pomáhajú mladším pri adaptácii na nové prostredie, s cieľom uľahčiť integráciu novo zapísaným študentom so zdravotným znevýhodnením do života na STU, rozvíjať väzby a posilniť priateľstvá”.⁵ V dohľadnom období plánuje rozšíriť svoju činnosť o poskytovanie sociálneho poradenstva študentom STU.
Podľa výsledkov prieskumu Poradenské a podporné služby pre vysokoškolských študentov na Slovensku (Fülöpová – Čerešňová, 2018), ktorý bol uskutočnený v roku 2018 na vzorke 1 387 študentov STU, 60,56 % študentov má záujem o poradenstvo v oblasti ich budúceho pracovného uplatnenia a budovania kariéry, 40,73 % študentov malo záujem o poskytovanie psychologického poradenstva, najmä v súvislosti s problémami pri štúdiu a adaptácii na VŠ prostredie, pomoc pri zvládaní stresu a časovom manažmente (Fülöpová – Čerešňová, 2018: 8). Z odpovedí respondentov vyplynulo, že študenti majú problémy počas štúdia na vysokej škole najmä v súvislosti s efektívnym spôsobom učenia sa, psychickými problémami a adaptáciou na vysokoškolské prostredie (Fülöpová – Čerešňová, 2018: 5).
Podporné centrum pre študentov Technickej univerzity vo Zvolene. Technická univerzita vo Zvolene zriadila Podporné centrum pre študentov ako miesto prvého kontaktu, a to s ohľadom na situáciu spojenú so šírením ochorenia covid-19 a s ohľadom na situáciu na Ukrajine. Ohrození študenti tu môžu požiadať o pomoc pri riešení problémov, ako napr. kontakt na psychologickú pomoc či praktické poradenstvo. Podpornému centru poskytuje spoluprácu pri poskytovaní psychologickej pomoci a poradenstva centrum Psychologické poradenstvo – Centrum práce s mládežou Space, v ktorom pôsobí odborník, psychológ. Spektrum služieb, ktoré centrum od minulého roku poskytlo, bolo široké – od kariérneho poradenstva a riešenia problémov po predčasnom ukončení štúdia, po vzťahové problémy, problémy v rodine a osobné problémy.

Záver. Cieľom tohto príspevku bolo priniesť zistenia o aktuálnom fungovaní systému psychologickej pomoci a podpory v prostredí vysokých škôl. Práca identifikuje výskumné oblasti, ktorým je venovaná pozornosť v tejto oblasti na základe publikovaných zistení. Pozornosť odborných štúdií v oblasti systému psychologickej podpory a pomoci pre vysokoškolských študentov publikovaných v databáze WOS je venovaná vo významnej miere a) obdobiu adaptácie študentov na vysokoškolské prostredie, b) potrebe psychologickej pomoci a podpory u študentov s vysokým rizikom dysfunkčných osobnostných čŕt, c) rozvoju zručností študentov a kariérovému poradenstvu a d) organizácii a fungovaniu samotného poradenského systému, napríklad znižovaniu nákladov na prístup študentov k pomoci a podpore.
K odporúčaným opatreniam v oblasti znižovania nákladov na prístup k psychologickej pomoci a podpore u študentov vysokých škôl patrí možnosť kontaktovania psychologických odborníkov telefonicky a mailom, ako i zapojenie iných odborníkov (pracovníkov univerzít) do komunikácie so študentmi pri hľadaní pomoci a podpory. I keď anonymita môže byt dôležitým faktorom, ktorý odstraňuje bariéry požiadania o pomoc, čisto internetový, neosobný prístup plne nepostačuje – príkladom sú kontaktné miesta (K-čka) v rámci poradne IPčko.sk – Internetová poradňa pre mladých ľudí, určené pre osobné stretnutia na báze nízko prahového prístupu.
Osobitnú pozornosť si zaslúži oblasť špecifických učebných pomôcok, ktoré sa v digitálnom priestore stali súčasťou nášho vzdelávania. Študenti s osobnými i špecifickými vzdelávacími potrebami majú prostredníctvom podporných univerzitných centier priestor pre individuálny prístup a rozvoj svojich zručností. Osvojenie špecifických učebných pomôcok, ktoré by umožnili prácu vo virtuálnom a rozšírenom vzdelávacom priestore je predpokladom využitia týchto technológií i neskôr v pracovnom živote. Napokon, nové digitálne technológie boli integrované i do poradenskej práce v rámci IPčko.sk, ako príklad inovatívnych spôsobov pomoci a podpory mladým ľudom.
Poskytovanie poradenských služieb a pomoci študentom vysokých škôl bolo upravené v roku 2022 zákonom č. 137/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Touto právnou úpravou je stanovené, že vysoké školy poskytujú pomoc a podporu študentom v oblasti duševného zdravia, motivácie k štúdiu, pomoci pri problémoch s učením, ktoré by mohli ohroziť štúdium a pri pracovnom uplatnení. Poradenstvo študentom vysokých škôl sa tak chápe ako psychologické poradenstvo, kariérové poradenstvo a poradenstvo pri učení a poradenstvo študentom so špecifickými vzdelávacími potrebami.
Systému pomoci a podpory študentom vysokých škôl na Slovensku je tak v súčasnosti venovaná pozornosť tak v rovine inklúzie študentov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a ich podpore, ako i v rámci celkovej podpory duševného zdravia, motivácie študentov, s cieľom podporiť ich úspešný prechod obdobím vysokoškolského štúdia a vstup do pracovného života.
Túto zmenu možno privítať, a to i s ohľadom na podporu väzby študentov na vysokú školu, skvalitňovanie podmienok vysokoškolského štúdia, ako i s ohľadom na situáciu na Ukrajine. Ako však uviedli pracovníci Bezbariérového centra Technickej univerzity v Košiciach, je potrebné podporovať i následnú inklúziu študentov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami i pri prechode do praxe, napr. podporou komunikácie so zamestnávateľmi na trhu práce.
Podľa zistení prieskumu poskytovania podporných služieb študentom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (Fülöpová – Čerešňová, 2018), študenti majú záujem o viaceré oblasti podpory, od kariérového poradenstva, poradenstva pri zvládaní štúdia, adaptácie na vysokoškolské prostredie, až po vzťahové a osobné ťažkosti. Pozitívnym zistením, ktoré sme získali prostredníctvom rozhovorov s pracovníkmi poradenských centier na slovenských technických vysokých školách, je potvrdenie rozširovania možností psychologickej pomoci a podpory študentom v praxi v súlade s aktuálnou právnou úpravou.
Skúsenosti samotných participantov v poradenskom systéme (samotných študentov i odborných pracovníkov v poradenstve) ponúkajú priestor pre ďalšie výskumné zámery v tejto oblasti.

¹Dostupné na: https://ipcko.sk/, https://dusevnezdravie.sk/projekty/ – Liga za duševné zdravie.
²Dostupné na: https://eduworld.sk/cd/kornelia – durikova/6755/skolsky – psycholog – ako – klucova – osoba – zmeny – a – rozvoja – skoly.
³Dostupné na: https://mladiludiaazivot.sk/dopady-pandemie-na-ziakov-zs-a-stredoskolsku-mladez-mesta-spisska-nova-ves/?fbclid=IwAR10EtbqNHytt1yeiJM-xRT9Lopo3vmDmS8uzs87frp-hI4NsU9_6IQw8ys.
⁴Dostupné na: https://icube.tuke.sk/wps/portal/icube/poradenstvo/psychologicke-poradenstvo.
⁵Dostupné na: https://www.stuba.sk/sk/studenti/studenti-a-uchadzaci-so-specifickymi-potrebami/poradenske-centrum-stu.html?page_id=12109.

Literatúra a pramene:
AISMONTAS, B. B. – PANYUKOVA, S. V. – SAITGALIEVA, G. G.: Academic Support of Students with Disabilities in University. Psychological science and education, roč. 22, č. 1, 2017, s. 60-70.
ALBAKOVOVÁ, Z. A. M. a kol.: Social and Psychological Features of Hardiness in Personality of Students of Higher Education Institutions. Special number: Educational Psychology Practices in Europe and the Middle East, roč. 8, č. 2, 2020, s. 11.
BAEVA, I. A.: Mental health of adolescents. How to support it? Psychological science and education, č. 4, 2012, s. 11 – 17.
BLAHOVÁ, J. – FERO, M.: Wellbeing of the university students during Covid-19 Quarantine. Conference: 15th International Technology, Education and Development Conference, s. 10.
BIASCI, V. a kol.: The Colloquium for university guidance in facilitating academic success? An experimental study, Journal of educational cultural and psychological studies, č.15, 2017, s. 215 – 228.
BROWN, L. D. – SCHAFFT, A.: Rural People and Communities in the 21st Century: Resilience and Transformation. Cambridge: Polity Press, 2011.
BUZOIANU, C. a kol.: Online career counselling: a new tool for accessing the labour market, 13th International technology education, education and development conference, (INTED2019), 2019, s. 312 – 320.
CANEDO, M. D. M. F. – RODRIGUEZ, C. F. – RICO, P. G.: Coping flexibility and personal strengths in university students, European journal of education and psychology, roč. 14, č. 1, 2021, s. 17.
CONLEY, C. S. a kol.: A Meta – Analysis of Indicated Mental Health Prevention Programs for At – Risk Higher Education Students, Journal of counselling psychology, roč. 64, č. 2, 2017, s. 121 – 140.
DIMAKOS, I. C.: The attitudes of Greek teachers and trainee teachers towards the development of school psychological and counselling services, School psychology international, roč. 27, č. 4, 2006, s. 415 – 425.
CHANG, T. – YEH, C. J. – KRUMBOLTZ, J. D.: Process and outcome evaluation of an on – line support group for Asian American male college students, Journal of counselling psychology, roč. 48, č. 3, 2001, s. 319 – 329.
ELSHANKSY, S. P. – FEDOROV, I. V. – ABDULAYEVOVÁ, V. M.: Priorities in the activities of a psychological support service in a technical university, Voprosy psikhologii, roč. 3, č. 27, 2009.
FÁZIKOVÁ, M. a kol.: Nové prístupy ku klasifikácii vidieckych regiónov. Ekonomika poľnohospodárstva, roč. 6, č. 2, 2006, s. 23 – 29.
FLORIDA, R. – MELLANDER, CH. – STOLARICK, K.: Inside the Black Box of Regional Development: Human Capital, the Creative Class and Tolerance. CESIS Electronic Working Paper, č. 88, 2007, [online] (cit. 25-11-2017) Dostupné na: https://www.infra.kth.se/cesis/documents/WP88.pdf.
FRANCE, M. K. – FINNEY, S. J. – SWERDZEWSKI, P.: Students‘ Group and Member Attachment to Their University: A Construct Validity Study of the University Attachment Scale. Educational and psychological measurement, roč. 70, č. (3), 2010, s. 440 – 458.
FLÖPOVÁ, S. – ČEREŠŇOVÁ, Z.: Poradenské a podporné služby pre vysokoškolských študentov na Slovensku, [online] (cit. 25-8-2022) Dostupné na: https://www.stuba.sk/buxus/docs/stu/pracoviska/rektorat/odd_vzdelavania/UNIALL/UNIALL_04-1sk_Podporne_sluzby.pdf.
GUILMETTE, M. a kol.: Past and present participation in extracurricular activities is associated with adaptive self – regulation of goals, academic success, and emotional wellbeing among university students. Learning and individual differences, č. 73, 2019, s. 8 – 15.
GUTKIN, T. B.: Training school – based consultants: Some thoughts on grains of sand and building anthills, Journal of educational and psychological consultation, roč. 13, č. 1 – 2, 2002, s. 133 – 146.
JIANG, J. M. – TANAKA, A.: Autonomy support from support staff in higher education and students‘ academic engagement and psychological well – being. Educational psychology, roč. 42, č. 1, 2022, s. 42 – 63.
KATSUMOTO, S. – BOWMAN, N. A.: Changes in Psychological Well – Being Among International Students in the US: The Role of Interactions With Peers, Faculty, and Staff, Journal of college student development, roč. 62, č. 3, 2021, s. 345 – 350.
KHOLMOGOROVÁ, A. B. a kol.: Psykhologicheskie faktory emotsyonalnoi dezadaptatsyi u studentov. Voprosy psikhologii, č. 3, 2009, s. 16 – 26.
KHOLMOGOROVÁ, A. B. a kol.: Psychological accompaniment service in higher education institutions: Problems of formation, principal directions, methods and principles, Voprosy psikhologii, č. 4, 2010, s. 55.
LITALIEN, D. – GUAY, F.: Dropout intentions in PhD studies: A comprehensive model based on interpersonal relationships and motivational resources. Contemporary educational psychology, č. 41, 2015, s. 218 – 231.
LIVIA, J. – MORALES, M. T. A. – GARCIA, D. J. R.: Psychological impact of social isolation in students of a Public University of Lima, Propositos y representaciones, roč. 9, č. 2, 2021, s. 12.
LOCKE, B. D. a kol.: Development of the Counseling Center Assessment of Psychological Symptoms – 62 (CCAPS – 62). Journal of counselling psychology, roč. 58, č. 1, 2011, s. 97 – 109.
LOYA, F. – REDDY, R. – HINSHAW, S. P.: Mental Illness Stigma as a Mediator of Differences in Caucasian and South Asian College Students‘ Attitudes Towards Psychological Counseling. Journal of counselling psychology, roč. 57, č. 4, 2010, s. 484 – 490.
LUCAS, M. S. – BERKEL, L. A.: Counseling needs of students who seek help at a university counseling center: A closer look at gender and multicultural issues. Journal of college student development, roč. 46, č. 3, 2009, s. 251 – 266.
MÁŠIKOVÁ, M. – GROMA, M.: Teória a prax kariérového poradesntva v školstve. Píklady dobrej praxe. In: Psychológia (v) škole, Sokolová L, Lemešová M. Masaryk, R. (eds). Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Univerzita Komenského v Bratislave, 2013, s. 142 – 149.
MINAROVIČOVÁ, K.: Možnosti a úskalia tréningov zameraných na rodovú rovnosť a elimináciu rodových stereotypov vo výchove. In: Psychológia (v) škole, Sokolová L, Lemešová M. Masaryk, R. (eds). Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Univerzita Komenského v Bratislave, 2013, s. 89 – 98.
OSMUK, L. A. – DEGTYAROVA, V. V. – ZHDANOVA, I. V.: Modelling Social Psychological Support within the System of Inclusive Higher Education: The Experience of Novosibirsk State Technical University, Psychological Science and Education, roč. 22, č. 1, 2017, s. 140 – 149.
PANYUKOVÁ, S. V. – SAITGALIEVOVÁ, G. G. – SERGEEVOVÁ, V. S.: Establishing Network Interaction between Resource Training Centers for People with Disabilities and Partner Universities, Psychological science and education, č. 2, 2018, s. 7 – 18.
PARKER, J. S. a kol.: Culturally Responsive Consultation Among Practicing School Psychologists. Journal of educational and psychological consultation, roč. 30, č. 2, 2020, s. 119 – 155.
PILINGTON, H. – POPOV, A.: Understanding Neo-paganism in Rusia: Religion? Ideology? In: McKay, G. – Williams, CH. (eds.): Subcultures and new Religious Movements in Rusia and East-Central Europe. Cultural Identity Studies, Bern: Peter Lang, International Academic Publisher, 2009, s. 253 – 304.
PINTO, J. C. – LOUREIRO, N. – TAVEIRA, M. D.: Psychological Intervention in Portuguese College Students: Effects of Two Career Self – Management Seminars, Journal of college student development, roč. 56, č. 5, 2015, s. 518 – 524.
POPOVOVÁ, L. V. – ZAKHAROVOVÁ, N. S.: Educational programs of support of the gifted in universities. Psychological science and education, roč. 16, č. 4, 2011, s. 46 – 55.
REPKINOVÁ, Y. A. a kol.: Professional Development Of An Educational Psychologist In The System Of Psychological And Counseling Service Of The University, Propositos y representaciones. roč. 9, č. 2, 2021, s. 11.
RICCHIARDI, P. – EMANUEL, F.:Soft Skill Assessment in Higher Education, Journal of educational cultural and psychological studies, č. 18, 2018, s. 21 – 53.
SHEA, M. a kol.: College Students‘ Barriers to Seeking Mental Health Counseling: Scale Development and Psychometric Evaluation. Journal of counselling psychology, roč. 66, č. 5, 2019, s. 626 – 639.
SCHAFER, W. E.: Religiosity, spirituality, and personal distress among college students. Journal of college student development, roč. 38, č. 6, 1997, s. 633 – 644.
SCHAFFER, G. E. a kol.: Beyond the four walls: The evolution of school psychological services during the COVID – 19 outbreak. Psychology in the schools, roč. 58, č. 7, 2021, s. 1246 – 1265.
SCHENKENFELDER, M. – FRICKEY, E. A. – LARSON, L. M.: College Environment and Basic Psychological Needs: Predicting Academic Major Satisfaction. Journal of counselling psychology, roč. 67, č. 2, 2020, s. 265 – 273.
URARA U. – TAKANO, A.: Construction of a Student Counselling System: Collaboration Between Psychology and College Education, Japanese Journal of educationally psychology, č. 51, 2003, s. 205 – 217.
VALIHOROVÁ, M. – GAJDOŠOVÁ, E.: Aktuálne problémy školskej psychológie ako vedy a profesie školského psychológa, In: Psychológia (v) škole, Sokolová L, Lemešová M. Masaryk, R. (eds). Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Univerzita Komenského v Bratislave, 2013, s. 111 – 120.
WRIGHT, M. F. – WACHS, S.: Self – Isolation During the Beginning of the COVID – 19 Pandemic and Adolescents‘ Health Outcomes: The Moderating Effect of Perceived Teacher Support. School psychology, roč. 37, č. 1, 2022, s. 47 – 53.
ZALAZAR, J. M. F. a kol.: Evaluation of an academic satisfaction model for first – year university students. Journal of psychological and educational research, roč. 25, č. 2, 2017, s. 115 – 140.
Školský psychológ ako kľúčová osoba zmeny a rozvoja školy. [online] (cit. 25-11-2017) Dostupné na: https://eduworld.sk/cd/kornelia – durikova/6755/skolsky – psycholog – ako – klucova – osoba – zmeny – a – rozvoja – skoly.
Centrum sociálno-psychologickej podpory TUKE. [online] (cit. 25-11-2017) Dostupné na: https://icube.tuke.sk/wps/portal/icube/poradenstvo/psychologicke-poradenstvo.
Poradenské centrum STU. [online] (cit. 25-11-2017) Dostupné na: https://www.stuba.sk/sk/studenti/studenti-a-uchadzaci-so-specifickymi-potrebami/poradenske-centrum-stu.html?page_id=12109.
Dopady pandémie na žiakov ZŠ a stredoškolskú mládež mesta Spišská Nová Ves. [online] (cit. 25-11-2017) Dostupné na: https://mladiludiaazivot.sk/dopady-pandemie-na-ziakov-zs-a-stredoskolsku-mladez-mesta-spisska-nova-ves/?fbclid=IwAR10EtbqNHytt1yeiJM-xRT9Lopo3vmDmS8uzs87frp-hI4NsU9_6IQw8ys.
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 137/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.