Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

20. storočie bolo plné turbulentných zmien, ktoré ovplyvnili podobu kultúry. Prvá a Druhá svetová vojna vyústili k novému usporiadaniu štátov, zmenili politickú mapu sveta, ovplyvnili formovanie moderných národov a zmenili pohľad na hodnoty. Zmeny sa premietli aj v novovznikajúcich hudobných smeroch a štýloch. Frustrácia z vývoja spoločnosti spôsobila, že mladí ľudia hľadali únik z reality spojený s percepciou hudby. Jedným z najvýznamnejších nových hudobných žánrov, ktorý vznikol v 20. storočí a ovplyvnil súčasnú podobu modernej populárnej hudby, bol rock. Jeho korene môžeme hľadať v USA. Vtedajšie hudobné žánre ako blues, R'n'B, country a i., formovali hudbu, ktorú v súčasnosti môžeme označiť ako rock. Názov rock vznikol skrátením slov rock and roll. Vysvetliť význam spomenutých slov je pomerne problematické.

Význam slov Rock and Roll. Už len názov rock and roll je v kontexte celého súčasného spektra populárnej hudby niekedy dosť zavádzajúci. V Amerike sa tak, nadnesene povedané, nazýva snáď každá hudba, ktorá nie je klasická, country či štandardný jazz. (Letem kytarovým světem – Rock and roll 2011 <https://www.muzikus.cz/pro-muzikanty-serialy/Letem-kytarovym-svetem-Rock-and-roll~15~listopad~2011/>).

Termín rock and roll spočiatku neslúžil na označenie hudobného štýlu. Najčastejším vysvetlením termínu rock and roll alebo rock 'n' roll bolo slovné spojenie, ktoré v afroamerickej kultúre slúžilo ako nárečový eufemizmus označujúci pohlavný styk. Spomenutý výraz sa začal objavovať v textoch piesní a ich názvoch približne od 30. rokov 20. storočia. (Rock and Roll b.r. <https://www.etymonline.com/index.php? term=rock+and+roll>)

Vývoj rocku. Najdôležitejším hudobným žánrom, ktorý formoval históriu rocku, bol blues.^[1] Ako hudobný smer vznikol v Amerike ako inštrumentálno-vokálne vyjadrenie černošských otrokov. Rock vznikol na základoch elektrifikovaného blues a vzorom mu boli napr. Interpreti chicagského blues Muddy Waters, Howlin' Wolf, T-Bone Walker a ďalší.

K charakteristickým znakom rockovej hudby patria:

1. Vymedzenie okruhu poslucháčov prostredníctvom väzby na konkrétnu societu, subkultúru, v podobe beat generation, middle on the road, hippies, heavy metal, punk, gothic rock, grunge…;

2. Elektrifikácia hudobných nástrojov a ich zapojenie na vytváranie typického zvuku rockových štýlov;

3. Vzrast obchodných a manažérskych záujmov v oblasti hudobného priemyslu, kreovanie stratégií a taktík v oblasti propagácie, reklamy a produkcie hudby;

4. Väzba na mimohudobné prvky, tvorba kompletnej show s vizuálnymi efektmi;

5. Používanie zvukových deformácií pri tvorbe tónu v speve, hľadanie netradičných zvukových a interpretačných možností;

6. Jav cover verzií, použitie improvizácie, potlačenie významu diela, hudobnej kompozície, dôraz na interpretáciu. (KAJANOVÁ 2010:12)

Štruktúra rocku najmä v začiatkoch vychádzala z 12-taktového blues. Vo väčšine prípadov zachovávala štvorštvrťový takt s charakteristickou postupnosťou akordov – tónika, subdominanta, dominanta, čiže prvý, štvrtý a piaty akord stupnice. Napríklad rock and roll v E dur bude pozostávať z akordov E, A, H. Rockové piesne boli na rozdiel od blues často podstatne rýchlejšie, agresívnejšie s výraznou rytmickou a melodickou stránkou.

Tabuľka 1. Príklad štruktúry rockovej piesne založenej na 12-taktovom blues v A dur

 Zdroj: vlastné spracovanie 2016
 

Termín rock and roll ako pomenovanie hudby prvýkrát použil disk džokej Alan Freed v clevelandskom rádiu WJW v roku 1951 ako označenie R&B nahrávok s rýchlym tempom. Okrem iného bol Freed jedným z ľudí, ktorí 21. marca 1952 usporiadali Moondog Coronation Ball, koncert v Clevelande, ktorý je považovaný za prvý rock and rollový koncert. Vystúpiť mali Dominoes, Paul Williams and the Hucklebuckers, Tiny Grimes and the Rocking Highlanders, Danny Cobb, Varetta Dillard a i. (Alan Freed biography b.r.: <https:/ /rockhall.com/inductees/alan-freed/bio/>) Zvláštnosťou je, že koncert musel byť chvíľu po začiatku akcie zrušený z dôvodu prekročenia kapacity koncertnej sály. Do sály s kapacitou cca 10 000 osôb sa snažilo dostať 20-25 000 ľudí, ktorí si zakúpili lístky. Dôvodom na chaos bola chyba, ktorej sa dopustili organizátori pri tlači lístkov. Vzhľadom na počiatočný záujem o akciu a rýchle vypredanie lístkov sa rozhodli, že usporiadajú ďalší koncert a vytlačili ďalšie vstupenky. Na lístkoch však neuviedli dátum koncertu, preto v deň konania prišli všetci ľudia, ktorí si zakúpili lístky a došlo k výtržnostiam. Nasledujúci deň John Soeder, hudobný kritik pre noviny Cleveland Plain Dealer uverejnil na titulnej strane príbeh o búrlivých udalostiach predchádzajúceho dňa s názorom, že Moondog Coronation Ball bol Veľký tresk rock‘n‘rollu. (How the world‘s first rock concert ended in chaos 2012: <https://www.bbc.com/news/magazine-17440514>)

Vznik rockovej hudby datujeme skôr ako v roku 1952, ale od spomenutej udalosti sa rock and roll diferencuje od hudby blues a R&B ako samostatný hudobný štýl so špecifickými charakteristickými znakmi, ktoré sa následne formovali a vyvíjali. Termín rock and roll sa v súčasnosti používa najmä na označenie hudobného prejavu typického pre 50. roky 20. storočia. Na označenie hudobného štýlu, ktorý sa profiloval v ďalších dekádach sa používa skrátená forma rock.

Nahrávky. Medzi prvé nahrávky, ktoré by sme mohli podľa predchádzajúcich kritérií zaradiť medzi rock and rollové, sú Rock Awhile od Goreeho Cartera z roku 1949, Rock the Joint od Jimmyho Prestona z roku 1949, Rocket 88 z roku 1951 od Ikea Turnera a i. Prvou rock and rollovou piesňou, ktorú môžeme s istotou označiť za prelomovú najmä kvôli jej komerčnému úspechu, bola až pieseň Rock Around the Clock od zoskupenia Bill Haley & His Comets z roku 1954. Obrovský úspech dosiahla až v roku 1955, keď ju Haleyho priateľ James Myers alias Jimi DeKnight použil vo filme o násilí medzi tínedžermi s názvom Blackboard Jungle (Džungľa pred tabuľou). Film sa stal kultovou snímkou podobne ako napr. Rebel Without a Cause (Rebel bez príčiny) s Jamesom Deanom. Film získal aj ďalšie prvenstvo. Bol prvým dlhometrážnym filmom, v ktorom bola použitá rocková hudba. S úspechom filmu sa šíril aj úspech piesne. (CÍSAŘ 2007:44) Dôležitým prvkom, ktorý sa po uvedení piesne Rock Around the clock mení, je zloženie rock and rollových kapiel 50. rokov. Rock Around the Clock je nahraná v zložení spev, sprievodná gitara, saxofón, klavír, steel gitara, elektrická gitara, kontrabas (v neskorších verziách nahradený basgitarou) a bicie nástroje. Obvyklé obsadenie hudobných skupín country and western toho obdobia bolo gitary, steel gitara, kontrabas, klavír, akordeón alebo husle. Súbory rhythm and blues mali gitary, klavír, saxofón, kontrabas a bicie nástroje. Bill Haley & His Comets sa rozlúčili s obsadením country a ponúkli modernú podobu rock and rollovej skupiny. Nový drive ich posunul v dynamizme dopredu. (KAJANOVÁ 2010:14)

Výrazným faktorom, ktorý ovplyvnil rozmach rockovej hudby, bol rozvíjajúci sa hudobný priemysel. Popularita interpretov a ich nahrávok podporovala rozvoj hudobnej scény v USA. Ľudia investovali peniaze do gramofónov a nahrávacie spoločnosti produkovali množstvo platní. Výrazným prvkom, ktorý ovplyvnil vtedajšiu hudobnú kultúru, boli tzv. single. Jednalo sa o 45 otáčkové platne vyrobené z vinylu, prvýkrát predstavené verejnosti v roku 1949. Pôvodne boli uvádzané na trh spoločnosťou RCA Records ako menšie, odolnejšie náhrady za krehké a ťažké šelakové 78 rpm platne. (45rpm Record Turns Sixty 2014: <https://www.recordcollectorsguild.org/index.php?name=Sections&req=viewarticle&artid=72&page=1>) Tieto platne boli malé, praktické, lacné a rýchlo si získavali obľubu najmä u tínedžerov. Ďalším ich výrazným znakom bol menší počet piesní, ktorý sa na nich nachádzal. Vzhľadom na možnú stopáž sa na nich nachádzali maximálne tri piesne, obvyklý počet bol dve, na každej strane platne po jednej. Singlové platne vychádzali nezávisle od albumov interpretov, väčšinou na podporu predaja a komerčné účely. Boli výraznou súčasťou populárnej hudby vtedajšej doby. Mladí ľudia vytvárali zbierky singlových platní, vymieňali si ich a predávali. S obľubou ich využívali majitelia barov a reštauračných zariadení, ktorí do svojich prevádzok umiestňovali prehrávacie zariadenia tzv. jukeboxy. Ich návštevníci mali možnosť vybrať si nahrávku, ktorú chceli počúvať. Možnosť voľby – faktor, že človek si sám vyberá hudbu, ktorú chce počúvať na rozdiel od rádia a televízie, prispievala k rozvoju jej popularity. Jukeboxy boli výrazným zdrojom príjmov pre hudobné vydavateľstvá, ktoré ich zásobovali najnovšími singlovými platňami.

Dôležitým faktorom, vplývajúcim na rockovú hudbu a vtedajšiu kultúru bolo, že rock sa výrazne odčlenil od tzv. rasovej hudby Afroameričanov pre Afroameričanov, ktorým bolo primárne určené blues a R&B a i. Rock and roll bola hudba, ktorá výraznou mierou oslovovala najmä belošské publikum. Rock na rozdiel od blues už pre nich nebola „podradná hudba otrokov z plantáží“, ktorá sa zaoberala útlakom a neprávosťou bielych na čiernych. Upustil od fenoménu osamelého bluesmana, ktorý sa túla po krajine so svojou gitarou a hrá na uliciach a miestach černochom. Rock oslovil nové belošské publikum svojou surovosťou, agresivitou, aroganciou a najmä sexuálnym podtónom, ktorý hudobný náboj rocku obsahoval. Vtedajšia doba nebola naklonená podobným náladám. Rodičia mládeže zavrhovali a zakazovali hodnoty a názory prezentované v rock and rollových skladbách. Viedlo to k zvýšeniu jej popularity. Výraznou postavou rokenrolovej scény 50. rokov, ktorá zosobňovala všetky predchádzajúce charakteristiky, bol Elvis Presley. Môžeme ho označiť za prvého rock and rollového speváka bielej pleti, ktorý dosiahol celosvetový úspech. Mládež našla hrdinu, ktorý sa jej podobal – mladý, vzdorovitý, neúnavný človek plný aktivity, oblečený v koži, vyžarujúci sexuálnu a životnú energiu. Presley bol typom „dokonalého hrdinu“, tínedžerského idolu pre novú éru, ktorého imidž takmer provokoval, aby ho rodičia nemali v obľube. Vrstvy dospelých poslucháčov pochopili, že vo sfére populárnej hudby nastupuje nová epocha – nastupujúca kultúra mládeže bude pre nich „nepeknou“ hudobnou kultúrou a hrozbou, voči ktorej si vystavajú estetické zábrany a kultúrne bariéry. (PODPERA 2006: 132)

V rozmedzí rokov 1954-1956 sa rock and roll začal výrazne diferencovať na päť vetiev- rôznych štýlov:

Severná vetva – newyorský štýl bol postavený na úlohe gitary, kapele ako celku a dôraze na klasickú rockandrollovú harmóniu, ktorej jednoznačne najznámejším interpretom bol Bill Haley;

Neworleanský štýl charakterizoval Fats Domino. Základom bola kombinácia boogie woogie a rhythm and blues, ktorú tento klavirista a osobitý spevák dokázal upraviť tak, že s výslednou verziou oslovil široké publikum na celonárodnej úrovni (napr. Walking to New Orleans či The Big Beat). Výrazné melódie (napr. Is not that a Shame či Im in Love Again) oslovili aj Európu, dostali sa do tamojších hitparád a patrili​ prvým vplyvom na Beatles;

Memphiský country – rock predstavoval Elvis Presley. Štýl zahŕňal jemnejšie frázovanie, rozvinutejšiu melodiku, hlavné linky a vniesol do harmónie aj ďalšie prvky, vrátane popu. Z hľadiska vývoja súborov tu bol nastavený model spevák – anonymná sprievodná kapela;

Chicagský rhythmandbluesový štýl bol postavený na gitarách – drsnejší, priamejší a razantnejší – mal dvoch hlavných predstaviteľov: Chuck Berry výrazne aplikoval tzv. gitarové riffy a sóla a pri vystúpeniach používal aj prejavy zábavného charakteru (kačacia chôdza); Bo Diddley začal využívať tlmenie strún gitary rukou, ktoré sa stalo typickým prvkom rockovej hry na gitaru;

Rock and roll vokálnych skupín je niekedy označovaný termínom doo wop. Túto vetvu predstavovali Platters, Coasters a i. (Letem kytarovým světem – Rock and roll 2011 <https://www.muzikus.cz/pro-muzikanty-serialy/Letem-kytarovym-svetem-Rock-and-roll~15~listopad~2011/>)

Rock v Európe. Po úspechu rocku v USA a postupnom vymedzovaní a osamostatňovaní sa od formujúcich štýlov sa rock dostáva do Európy. Dôležitou krajinou, kde sa rocková hudba ďalej formovala a vyvíjala bola Veľká Británia. Tamojšia mládež si začiatkom 60. rokov obľúbila blues. Na rozdiel od USA, kde blues bol záležitosťou černošskej komunity a mal značný rasový podtón, bol obyvateľmi Británie prijatý pomerne dobre ako jednoduchá hudobná forma. Učili sa ju hrať začínajúci hudobníci. Práve 60. roky v Británii boli obdobím, keď začala dospievať nová generácia, ktorá sa narodila počas 2. svetovej vojny, alebo tesne po nej. Na rozdiel od svojich rodičov, ktorí zažili hrôzy vojny, nedostatok a neistotu, dospievajúca generácia tieto skúsenosti nemala. Nemožno povedať, že situácia vo vtedajšej Európe bola ideálna, ale politické pomery, strach z komunizmu, železná opona a iné faktory, prispievali v Británii k rozvoju nových umeleckých foriem a kultúry. Okrem hudby sa vyvíjal tanec, divadlo, výtvarné umenie, kinematografia, literatúra. Rovnako ako v USA blues pomohol vyprofilovať spektrum rockových kapiel, ktoré spočiatku experimentovali s blues alebo ním boli priamo ovplyvnení. Mladí hudobní nadšenci začali skúmať blues a snažili sa napodobniť ho osobitým spôsobom. Eric Burdon, spevák skupiny The Animals, sa o blues vyjadril:  Ako mladí chlapci z Londýna, Newcastlu a Liverpoolu sme priamo zodpovední za to, že sme zašmátrali v americkom odpadkovom koši a vytiahli z neho novú kultúru. (Sedem rockových vekov – 1. časť: 2008)

Blues výrazne ovplyvnil napríklad Rolling Stones, Yardbirds, Cream a i. Interpretačné možnosti a hlavne rozdielne hudobné cítenie (feeling) spôsobili, že britskí hudobníci napriek počiatočnej fáze fascinácie a snahe o kopírovanie blues, postupne hľadali vlastnú hudobnú cestu, ktorá z blues síce vychádza, ale bezducho ho nenapodobňuje.

Chris Dreja, anglický gitarista, spomínal na hudobné začiatky skupiny Yardbirds: Boli sme štyria bieli chlapci z predmestia. Nikdy z nás nemohli byť černošskí bluesmani. Ani za milión rokov. Čo sa týka súdržnosti a kreativity, museli sme prísť s niečím pôvodným. Takže sme to trochu prekrútili a dodali tomu viac energie. (Sedem rockových vekov – 1. časť: 2008)

Výrazným prvkom, ktorý rockoví hudobníci prevzali z blues a implementovali ho do svojich skladieb a vystúpení, bola improvizácia. Precítené improvizované sóla sa stali poznávacou značkou rockových piesní. Vytváranie hudobných motívov formou improvizácie je pre poslucháčov vítaným prvkom. Rockoví hudobníci doteraz využívajú improvizáciu ako doplnok alebo hlavný prostriedok hudobného prejavu pri vystúpení, najmä pri sólach. Je síce vyššia pravdepodobnosť, že sa hudobník dopustí chyby, ale určitá miera neistoty o vydarenosti improvizovaného hudobného motívu pridáva vystúpeniu umelca určitú nadhodnotu, lebo sa snaží ponúknuť niečo neočakávané, čo odráža jeho momentálne, duševné a citové rozpoloženie.

Rockoví hudobníci boli vo väčšine prípadov samoukovia bez znalostí hudobnej teórie a nôt. Hudobné cítenie si rozvíjali vlastnými silami a snahou napodobňovať hudobné vzory, najmä z radov hráčov blues. Mnohí hudobníci zo 60. – 80. rokov 20. storočia si vytvorili  spôsob hrania, podľa ktorého ich bolo možné identifikovať. Charakteristické sóla s použitím rôznych prvkov (typické behy, ohýbanie tónu, vibrato a i.) sa stali pre rockovú hudbu typické. Najnapodobňovanejšími gitaristami sú Jimi Hendrix, Keith Richards, Eric Clapton, David Gilmour, Jimmy Page a i. Výraznou mierou sa podieľali na rozvoji hudby, techniky hry a napriek ich neškolenému prístupu dokázali virtuózne zvládnuť hudobný nástroj. V súčasnosti je ich štýl podrobne analyzovaný, sú spísané teoretické a praktické postupy tvorby ich tónu, sól a ich hudobné postupy sú súčasťou výučby elektrickej gitary na hudobných školách.

V súvislosti s rockovými hudobníkmi sa môžeme stretnúť s fenoménom celebrít. Prvou výraznou celosvetovou rockovou celebritou bol Elvis Presley. Charizmatické vystúpenie vtedajších i dnešných rockových umelcov lákajú fanúšikov, ktorí sledujú ich kariéru a mnohí sú stálymi návštevníkmi ich koncertov.

Podobný kult celebrity zažil v Británii napríklad bluesový a rockový gitarista Eric Clapton. V 60. rokoch, keď sa preslávil účinkovaním vo viacerých skupinách, sa objavilo viacero nástenných nápisov – graffiti, ktoré ho oslavovali ako nového hudobného hrdinu Británie. Graffiti „Clapton Is God“ sa stalo akýmsi zrkadlom vtedajšej doby, keď hudobný idol bol v určitom slova zmysle takmer na úrovni náboženského symbolu. Clapton sa o spomenutom nápise vyjadril, že v ňom vyvolával zmiešané pocity.

Výrazným fenoménom, ktorý formoval rockovú hudbu celé desaťročia, bol v 50. rokoch pomerne nový hudobný nástroj – elektrická gitara. Boli to najmä gitary s masívnym telom, ktoré výraznou mierou zlepšili možnosti hrania a odstránili alebo zmiernili technické obmedzenia (napr. spätná väzba). Elektrická gitara a basgitara tvoria charakteristický zvuk rockových kapiel až do súčasnosti a bez nadsadenia možno tvrdiť, že elektrická gitara patrí​ najdôležitejším nástrojom 20. storočia.^[2]

Skreslenie. Elektrifikácia hudobných nástrojov a zosilňovanie tónu spôsobili, že rockoví umelci začali postupne experimentovať so zvukom a cielenou deformáciou tónu. Výrazným poznávacím znakom rockovej hudby je skreslený zvuk elektrickej gitary. Skreslenie ako jav v hudbe sa začalo vyskytovať pri zosilňovaní zvuku s použitím gitarového zosilňovača. Gitarové aparáty, ktoré sa používali v 40. a 50. rokoch boli elektrónkové a mali nízky výkon. Gitaristi, ktorí cez tieto zosilňovače hrávali, si všimli, že pri prekročení určitej hlasitosti začne aparát zvuk nástroja skreslovať. Táto zvuková deformácia bola spočiatku zaujímavá najmä pre bluesových hráčov, ktorí svoje zosilňovače kvôli dosiahnutiu skreslenia nastavovali na maximálnu úroveň hlasitosti. Agresívnejší a chrapľavý zvuk s dlhším trvaním tónu sa stal vyhľadávaným oživením piesní. Skreslenie nebolo pre výrobcov zvukovej techniky žiadané. Snažili sa mu predísť a tvrdili, že skreslenie robí zvuk gitár nepoužiteľným. Skreslenie, ktoré sa dosiahne pomocou zosilňovača sa označuje ako overdrive. V súčasnosti sa takto označujú gitarové efekty, ktoré majú simulovať zvuk nabudeného elektrónkového aparátu. Skreslenie gitarového zvuku dosiahli niektorí hudobníci náhodným spôsobom. Willie Kizart, gitarista skupiny Ikea Turnera Kings of Rhytm sa v roku 1951 preslávil skresleným gitarovým zvukom, ktorý vznikol následkom nehody. Gitarové kombo Willieho Kizarta sa poškodilo pri páde zo strechy auta a vydávalo rušivý a nekonkrétny, skreslený zvuk. Keď spadlo, pretrhol sa reproduktor a kapela ho nedokázala opraviť. Na poškodené miesto strčili kúsok papiera a znelo to dobre – ako saxofón. Hudobníci sa rozhodli, že takto modifikovaný zvuk využijú v nahrávke Rocket 88 (PALMER 2008: 213-214).

Podobnou nehodou, ktorá spôsobila skreslený zvuk nástroja, bol pád gitarového zosilňovača Fender Deluxe Paula Burlisona zo skupiny Johnny Burnette and the Rock 'n' Roll Trio. Burlison bol elektrikár. Zistil, že v zosilňovači sa uvoľnila elektrónka, ktorá sa teraz správa ako reostat a produkuje skreslenie. (DREGNI 2011: 99) Skreslený zvuk gitary využili v piesni Train Kept A-Rollin‘ v roku 1956. Zvláštnosťou skresleného zvuky gitary je, že nástroj produkuje skreslený zvuk len pri hraní na basových strunách.

Prelomovou nahrávkou skreslenej gitary bola skladba britskej hudobnej skupiny The Kinks You Really Got Me z roku 1964, ktorá tiež vznikla vďaka cielenej úprave gitarového zosilňovača. Gitarista Dave Davies spomína: Asi som hľadal zvuk, ktorý by najlepšie vystihoval moje pocity. Normálny zvuk gitary bol tak frustrujúci, že som schmatol žiletku a rozrezal membránu reproduktoru. Potom som tam zapojil gitaru a ozval sa fakt ostrý zvuk a mne napadlo, áno to je ono. (Sedem rockových vekov – 1. časť: 2008)

Po popularizácii skresleného zvuku gitár v 60. rokoch sa rozhodli zareagovať aj výrobcovia zosilňovacej techniky tým, že začali vyrábať výkonnejšie aparáty, ktoré umožňovali väčšie skreslenie. Na požiadavky hudobníkov zareagoval napríklad britský obchodník Jim Marshall. Skreslený zvuk gitary sa stal neodmysliteľnou súčasťou rockovej hudby. V nasledujúcich desaťročiach sa rock začal výrazne diferencovať. Vzniklo veľké množstvo rockových štýlov, ktoré pracovali s novými technickými možnosťami a posúvali hudobné hranice. Rock sa rýchlo vyvíjal a stal sa fenoménom, ktorý môžeme označiť za základ súčasnej populárnej hudby.

Príspevok je výstupom projektu UGA I/12/2016.

Literatúra a pramene:

45rpm Record Turns Sixty [online]. 2014. [cit. 2016.06.04.]. Dostupné na internete:<https://www.recordcollectorsguild.org/index.php?name=Sections&req=viewarticle&artid=72&page=1>)

Alan Freed biography [online]. b.r. [cit. 2016.05.28.]. Dostupné na internete: <https:/ /rockhall.com/inductees/alan-freed/bio/>

CÍSAŘ, J.: Cesty za hity. Praha 2007.

DREGNI, M.: Rockabilly. Minneapolis 2011.

KAJANOVÁ, Y.: K dejinám rocku. Bratislava 2010.

PALMER, R.: Opravdové blues. Praha 2006.

PODPERA, R.: Quo vadis musica. Bratislava 2006.

Rock and Roll [online]. b.r. [cit. 2016.06.02.]. Dostupné na internete: <https://www.etymonline.com/index.php? term=rock+and+roll>.

Sedem rockových vekov -1. časť: 2008-dokumentárny film

SHEERIN, J.: How the world‘s first rock concert ended in chaos [online]. 2012. [cit. 2016.06.03.]. Dostupné na internete: <https://www.bbc.com/news/magazine-17440514>).

ŠTEFL, V.: Letem kytarovým světem – Rock and roll [online]. 2011. [cit. 2016.05.26.]. Dostupné na internete:<https://www.muzikus.cz/pro-muzikanty-serialy/Letem-kytarovym-svetem-Rock-and-roll~15~listopad~2011/>.