Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Pod vplyvom viacerých faktorov, predovšetkým globalizácie sprevádzanej pokrokom v doprave i v informačných technológiách, sa trh cestovného ruchu stáva čoraz viac konkurenčným. Neustále vznikajú atraktívne produkty, dostupnejšie z cenového i priestorového hľadiska. S danými skutočnosťami sú priamo späté aj rastúce požiadavky na kvalitu a komplexnosť produktu cestovného ruchu. Z pohľadu účastníka cestovného ruchu je produkt súbor/balík služieb a statkov viacerých podnikov, ktoré spotrebúva počas svojho pobytu. (KUHN- TOMAŠOVÁ 2011:8) Pritom služby, podľa Gúčika, sú navzájom reťazovo poprepletané. (GÚČIK 2007:13-14) Z tohto pohľadu konkurenčnou jednotkou na trhu cestovného ruchu nie je samostatné zariadenie, ale väčší územný celok, v ktorom účastník uspokojuje svoje potreby spotrebou statkov cestovného ruchu – destinácia cestovného ruchu. V procese poskytnutia komplexného produktu je každá služba dôležitá, keďže determinuje celkový zážitok získaný návštevou cieľového miesta. Akákoľvek chyba organizátorov môže znamenať nespokojnosť a v konečnom dôsledku stratu návštevníkov, zníženie tržieb a pod. V snahe vyhnúť sa takýmto negatívam začali vznikať oblastné organizácie cestovného ruchu (OOCR). Zákon o podpore cestovného ruchu definuje OOCR ako „právnickú osobu, založenú podľa tohto zákona, ktorá podporuje a vytvára podmienky na rozvoj cestovného ruchu na svojom území a chráni záujmy svojich členov.“ (Zákon č.91/2010… 2010:8) Primárnou úlohou OOCR je koordinovane rozvíjať cestovný ruch na lokálnej úrovni a pozitívne pôsobiť vo svojom území. OOCR premieňajú primárnu a sekundárnu ponuku na produkt – samotnú destináciu cestovného ruchu vystupujúcu pod spoločnou marketingovou značkou (napr. destinácia TIRNAVIA). Činnosť OOCR je založená na širokej spolupráci verejného i súkromného sektora, ktorá je nástrojom na dosiahnutie spoločných cieľov.
Predmetom prítomného príspevku je OOCR Trnava Tourism, ktorá je dobrým príkladom na vytvorenie praktického obrazu o situácii OOCR na Slovensku. Podobne ako iné, i Trnava Tourism naráža na problém teritoriálneho vymedzenia. Určenie územia pôsobnosti je kľúčové pre optimalizáciu fungovania každej OOCR, preto si zasluhuje väčšiu pozornosť. Cieľom príspevku je priniesť viaceré pohľady na geografickú pôsobnosť organizácie. Príspevok je výsledkom spracovania informácií poskytnutými výkonným riaditeľom OOCR Trnava Tourism, Mgr. Art. Andrejom Kotlárikom (pozíciu výkonného riaditeľa zastával v období zostavovania príspevku).

OOCR Trnava Tourism vystupuje ako relatívne nová organizácia destinačného manažmentu na území Trnavy a v priľahlej oblasti. (Trnava Tourism 2012) Bola založená vo februári 2012 podľa Zákona č. 91/2010 Z.z. NR SR o podpore cestovného ruchu.Je výsledkom iniciatívy Mesta Trnava, založená „s úmyslom posilniť spoluprácu v oblasti rozvoja cestovného ruchu na území Trnavy a jej okolia.“ (Zakladateľská zmluva o založení … 2012). Hlavný cieľ sleduje vytvorením fungujúcej a rozpoznateľnej destinácie na európskom trhu cestovného ruchu. Vychádza z potenciálu destinácie, založenom na histórii, kultúre a kultúrnom dedičstve. Z hlavných predmetov činnosti je to: vytváranie a pomoc pri tvorbe rozvojových stratégií, vypracovávanie strategických dokumentov o stave rozvoja a cestovného ruchu, propagačná činnosť, manažment produktov cestovného ruchu, spolupráca pri územnom rozvoji, podpora kultúrneho, spoločenského a športového života, ochrana kultúrneho a prírodného prostredia, realizácia organizovaných podujatí s cieľovou skupinou obyvateľ i návštevník, poskytovanie poradensko-konzultačných služieb, rešpektovanie zásad trvalo-udržateľného rozvoja s cieľom ochrany života miestnych obyvateľov, poskytovanie informácií a pod. (Zakladateľská zmluva o založení … 2012)

V súčasnosti sa na činnosti Trnava Tourism podieľa Mesto Trnava a päť obcí: Suchá nad Parnou, Jaslovské Bohunice, Ružindol, Špačince, Smolenice a jedenásť členov zo súkromného sektora: hotely Impiq a Holiday Inn Trnava, herňa Olympic Casino, vinárstva Terra Parna a Mrva&Stanko, mediálna agentúra MediaFlash, galéria Max Gallery, cestovná kancelária Prima Tour, sprievodca Slavomír Dzvoník, Klaster Smolenice a nezisková organizácia Trnavské náučné cyklotrasy. (Trnava Tourism 2012) Vzhľadom na zastúpenie verejného a podnikateľského sektora, členská a partnerská základňa nedosahuje optimálnu úroveň. Napríklad Západoslovenské múzeum v Trnave, ako jedno z najväčších múzeí na Slovensku, alebo Galéria Jána Koniarka v Trnave, sú inštitúcie spravujúce kľúčové zložky kultúrneho dedičstva regiónu. V cestovnom ruchu predstavujú súčasť primárnej ponuky, no spolupráca s nimi doposiaľ nebola nadviazaná. Negatívom je aj slabá kooperácia s Trnavským arcibiskupstvom, ktoré má v správe komplex budov Trnavskej univerzity – národných kultúrnych pamiatok s dôležitým postavením v kultúrnom a duchovnom živote mesta i okolia. Slabá členská základňa má viditeľne negatívny presah aj do činnosti organizácie, napr. autonómne postavenie niektorých členov a nesúlad ponuky. Pre efektívne fungovanie OOCR je spolupráca nevyhnutná. V optimálnom prípade OOCR združujú všetky subjekty podieľajúce sa na produkte destinácie, v podobe priamych členov či partnerov. Nerozvinutá členská základňa sa odráža v nekomplexnosti územia destinácie, keďže súčasná podoba predstavuje skôr samostatné obce ako súvislé územie. Možnosti vnímania optimálneho teritoriálneho zázemia OOCR Trnava Tourism sú rôzne, podľa:
 • dokumentov Sekcie cestovného ruchu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (MDVRR SR), ktoré

    teoreticky vymedzujú územnú pôsobnosť OOCR,
 • dokumentov organizácie (zakladateľská zmluva, produktová stratégia na rok 2013 a pod.) ktoré usmerňujú plánovanú pôsobnosť

    organizácie,
 • analýzy činnosti organizácie, ktorá odhalí rozdiely medzi plánovaným územím a realitou.

Územná pôsobnosť organizácie. Teritoriálny aspekt a viazanosť potenciálu cestovného ruchu na krajinný systém podmieňujú potrebu OOCR realizovať produkt a sledovať vplyv turizmu v kontexte geografického umiestnenia. V analyzovanej organizácii chýba presné geografické vymedzenie pôsobnosti. Vzhľadom na fungovanie organizácie územnej spolupráce, ktorá má rozvíjať cestovný ruch v istom území, je to zásadný nedostatok. Potrebu konkretizovania územia znásobuje fakt, že v minulosti nevytváralo uzavretý kultúrno-historický región (ako napr. Liptov), preto nie je jasné, kto vlastne do destinácie TIRNAVIA patrí.

Vymedzenie územia pôsobnosti v teoretickej rovine môže vychádzať zo súčasných alebo minulých hraníc administratívnych, turistických alebo historických regiónov. Pojem región sa vyskytuje napr. v histórii, geografii, sociológii, etnografii, štatistike. Každá disciplína podáva vlastné vymedzenie v kontexte svojich potrieb, neexistuje všeobecne platné kritérium. Región je relatívne homogénny geografický priestor z hľadiska sledovaného javu.[1] Rovnako i v kontexte cestovného ruchu je problematika regiónov nejednoznačná. V súvislosti s územnou pôsobnosťou organizácií destinačného manažmentu sa dostáva pojem región do rôznych spojitostí. Pre účely turizmu Sekcia cestovného ruchu MDVRR SR stanovuje regióny v nasledovných kontextoch:
1. Historický región (región v socio-kultúrnom kontexte) presadzovaný na lokálnej úrovni, t.j. v prípade OOCR: Sekcia cestovného ruchu MDVRR SR spolu so SACR presadzujú v územnom vymedzení pôsobnosti OOCR tzv. historické regióny ako prirodzené regióny charakterizované vlastnými kultúrno-sociálnymi prvkami (historickým vývojom, spoločnými črtami kultúry a pod.) a geografickými prvkami (často prírodne izolovanými od ostatných). V týchto regiónoch miestni obyvatelia disponujú vyšším stupňom regionálnej identity. V profilácii územného členenia turistických destinácií rozdelili Slovensko do 25 historicky zdôvodniteľných destinačných územných celkov, ako napr. Záhorie, Dolné Považie, Hont, Tekov, Turiec, Kysuce, Orava. Kvôli efektívnosti odporúčajú, aby v jednom historickom regióne bola zriadená vždy len jedna OOCR. (Podpora profilácie územného členenia destinácií … 2012) Vo všeobecnosti však nie je možné tvrdiť, že by OOCR rešpektovali hranice historických regiónov odporúčaných MVDRR SR.
Každý historický región prešiel vlastným vývojom a disponuje špecifickými črtami kultúry, čo je žiaduce aj z hľadiska marketingu predovšetkým v domácom cestovnom ruchu. Medzi obyvateľmi Slovenska, ako potenciálnymi návštevníkmi, sú takéto regióny všeobecne známe, preto majú relatívne konkrétnu predstavu o ponuke destinácie. (Podpora profilácie územného členenia destinácií … 2012) Ako zástupcov historických regiónov spomedzi fungujúcich OOCR možno spomenúť Kysuce, Oravu, Liptov, Hornú Nitru*Bojnice. Vymedzenie pôsobnosti OOCR na základe historických regiónov nemožno pokladať za univerzálne pravidlo pre každú destináciu. Prekážkami sú konkurenčný postoj dvoch porovnateľných miest v danom území, odlišná politická orientácia samospráv a pod. (KUHN- TOMAŠOVÁ 2011:23) Územie pôsobnosti OOCR Trnava Tourism spadá do hraníc historického regiónu Dolné Považie s centrami Trnava, Galanta a Piešťany. Dnes v danom území okrem OOCR Trnava Tourism pôsobí ako OOCR Rezort Piešťany (ako významná kúpeľná destinácia), ďalej Združenie cestovného ruchu Galantsko, ktoré zatiaľ nepôsobí ako OOCR, ale má významné postavenie v turizme daného regiónu (wellness a kúpele).

2. Administratívny región (v kontexte súčasného územno-správneho členenia Slovenska) presadzovaný na krajskej úrovni, t.j. v prípade krajských organizácii cestovného ruchu (KOCR): Administratívny región predstavuje: „účelovo vymedzenú oblasť pre systém riadenia verejnej správy, ktorá sa často líši od prirodzených socio-geografických regiónov“ (SLOBODA 2006 : 14), v našom prípade historických. Územné členenie Slovenska na osem samosprávnych krajov nerešpektuje hranice prirodzených regiónov. Geografická pôsobnosť KOCR by mala kopírovať územie vyšších územných celkov. (Podpora profilácie územného členenia destinácií … 2012) Na území Trnavského samosprávneho kraja zatiaľ KOCR nepôsobí. Avšak spolupráca na krajskej úrovni je možná až v nadväznosti na fungovanie existujúcich OOCR na určitej kvalitatívnej úrovni. Preto je v súčasnosti bezpredmetné venovať sa KOCR pôsobiacej na území Trnavského samosprávneho kraja.
Regióny a subregióny cestovného ruchu podľa Regionalizácie cestovného ruchu v SR vymedzuje Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike na základe homogenity potenciálu turizmu a preto ich nemožno pokladať ani za historické, ani za administratívne regióny. Vo väčšine prípadov síce rešpektujú hranice vyšších územných celkov, ale zohľadňujú aj iné kritéria. Jedným z nich sú aj možnosti využitia potenciálu, ktorým sa región diferencuje od ostatných. (Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike 2005:5,6) Podľa regionalizácie je OOCR Trnava Tourism zaradená do Dolnopovažského regiónu cestovného ruchu, ktorému prisudzuje nadregionálny význam v strednodobom časovom horizonte (3.kategória) a národný význam v dlhodobom časovom horizonte (2.kategória). Ako nosné formy turizmu regionalizácia stanovuje letný pobyt pri vode a pri termálnych vodách(termálne kúpaliská: Horné Saliby, Diakovce, Vincov les, vodná nádrž Sĺňava a vodné dielo Kráľová a pod.), kúpeľný turizmus s liečebnou funkciou(Piešťany), poznávací turizmus (Trnava, Smolenice, Dolná Krupá, Piešťany, Moravany nad Váhom, Ducové, Hlohovec) a obchodný turizmus (Trnava). (Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu SR do roku 2013:10) Trnava Tourism sa zameriava predovšetkým na kultúrny turizmus, ktorý dopĺňa o vínny a náboženský cestovný ruch ako špecifické formy. V súčasnosti činnosť organizácie prostredníctvom vínnych pobytových balíkov a ochutnávok preniká aj do severovýchodného pohraničného územia Bratislavského regiónu cestovného ruchu, ale zatiaľ žiadny subjekt verejného alebo súkromného sektora z tohto regiónu nie je členom Trnava Tourism.
Aj napriek snahe o vytvorenie čo najhomogénnejších regiónov, každý región cestovného ruchu je do istej miery heterogénny. V každom možno nájsť územie, ktoré sa od ostatnej časti regiónu odlišuje špecifickými vlastnosťami – priaznivejšie podmienky pre turizmus, osobité možnosti ich využitia, ktorými prevyšujú význam regiónu, tzv. subregióny cestovného ruchu. Na základe vyššieho potenciálu pre cestovný ruch v rámci Dolnopovažského regiónu regionalizácia rozlíšila subregióny:
 • strednodobý horizont: Piešťany a okolie (kúpele, Sĺňava) – medzinárodný význam, Trnava – nadregionálny význam.
 • dlhodobý horizont: Kráľová pri Váhu – národný význam, Malé Karpaty – Stred – národný význam. (Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike 2005:20)
Vymedzenie územia v kontexte kľúčových dokumentov – plánované územie pôsobnosti je výsledkom analýzy teritoriálneho aspektu organizácie, uskutočnenej na základe kľúčových dokumentov (zakladateľská zmluva a produktová stratégia pre rok 2013) a analýzy realizovaných aktivít (na odhalenie odchýlok medzi plánovanou a skutočnou pôsobnosťou). Žiaden dokument neponúka komplexnú definíciu územia destinácie, vždy sa jedná len o neurčitú formuláciu.
V preambule zakladateľskej zmluvy je ako územie organizácie definované „územie členov a budúcich členov organizácie.“ Z uvedeného vyplýva, že územná pôsobnosť pokrýva katastre členských obcí a mesta Trnava spolu s katastrami obcí, v ktorých pôsobia ostatní členovia (podnikateľský sektor). Pri princípe stanovovania územia OOCR sa stretávame s modelom destinácie, ktorú predstavujú oddelené obce. V žiadnom prípade sa nejedná o celistvé územie vystupujúce ako jednotná destinácia cestovného ruchu. Súčasní členovia organizácie zastupujúce samosprávu pokrývajú územie nasledujúcich katastrov: Trnava, Jaslovské Bohunice, Špačince, Ružindol, Suchá nad Parnou a Smolenice. Z ostatných subjektov súkromného sektoru prekračujúcich hranicu spomínaných obcí je možné spomenúť len neziskovú organizáciu- Trnavské náučné cyklotrasy,do ktorej pôsobnosti spadá územie Trnavského samosprávneho kraja. (Územie pôsobnosti OZ Trnavské náučné cyklotrasy nie je organizáciou považované za územie destinácie, preto nebude predmetom ďalšieho záujmu analýzy). Na základe súčasných členov je možné definovať pôsobnosť, aj keď bez vytvorenia súvislého územia. Definícia preambuly vytvára problém nemožnosti stanovenia územia budúcich členov, ako bolo vyššie uvedené. Teritoriálne vymedzenie organizácie je tak nekomplexné. Na stanovené územie, ako možno vidieť na cieľoch organizácie, sa majú vzťahovať hlavné činnosti sledujúce rozvoj cestovného ruchu, stimuláciu a zachovávanie kultúrneho a prírodného dedičstva v danom území. Dôsledkom „nedefinovateľnosti“ územia vznikajú problémy pri začleňovaní ďalších členov do organizácie, aj už spomínané s nekomplexnou propagáciou regiónu a iné.
V produktovej stratégii pre rok 2013 sa hovorí o význame okolitých obcí pre rozvoj cestovného ruchu i o destinácii TIRNAVIA, ale rovnako absentuje definícia územia. Názov destinácie bol zvolený podľa latinského označenia Trnavskej univerzity a zdôrazňuje postavenie mesta ako dominantného hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského centra oblasti. Dokument vychádza zo sloganu: „Malý Rím ožíva! Buďte pri tom!“. Rovnako ako slogan, i stratégia odkazuje na primárnu ponuku v podobe kultúrneho dedičstva. Akcentované je obdobie rozkvetu mesta (13. – 19. storočie), pričom sú zohľadňované historické udalosti determinujúce kultúru mesta a okolia: získanie privilégií slobodného kráľovského mesta (1238), založenie Trnavskej univerzity (1635) a presunutie Ostrihomského arcibiskupstva (1543). Dané faktory ovplyvnili rozvoj obchodu, remesiel, trhov, vinohradníctva, sakrálnej i svetskej architektúry, ktoré organizácia považuje za kľúčové zložky primárnej ponuky destinácie. Aj keď stratégia chápe kultúrne dedičstvo ako základ rozvoja cestovného ruchu, jej snahou je vytvoriť z územia destináciu pre aktívne trávenie voľného času a zážitkovej dovolenky. (Produktová stratégia destinácie TIRNAVIA pre rok 2013) Jednotlivé produktové línie stratégie a ich kľúčové zložky, na základe ktorých je možné definovať územie, sú:
1. Malý Rím – sústreďuje sa na poznávanie mesta Trnava ako významného náboženského a kultúrneho centra, pričom nadväzuje na obdobie 16.-17. storočia. Stratégia za miesto realizácie určuje zatiaľ len územie Trnavy s ohľadom na pôsobenie Ostrihomského arcibiskupstva (akcent na pamiatky sakrálneho charakteru) a Trnavskej univerzity (centrum vedy a techniky) v meste. Do budúcna je potrebné si uvedomiť, že pôsobenie Ostrihomského arcibiskupstva a Trnavskej univerzity malo významný vplyv i na okolité obce, čím môže byť dosiahnuté teritoriálne prepojenie destinácie.
2. Slobodné kráľovské mesto a stredovek (priorita roku 2013), rovnako ako v predchádzajúcej línii, akcentuje územie mesta Trnava a získanie privilégií slobodného kráľovského mesta v roku 1238. Vytvára obraz stredovekého centra obchodu, remesiel, trhov a v neposlednom rade šermiarskej tradície. Snaha o prepojenie mesta s územím je viditeľná iba na príklade obce Dolná Krupá so SNM – Hudobným múzeom v kaštieli Dolná Krupá a podujatím Slávnosť ruží. Na spomínanom príklade je možné sledovať zapojenie nečlenských subjektov. Spojenie s daným podujatím sa javí ako nelogické, keďže kaštieľ bol vystavaný až v 18. storočí, okrem toho podujatie Slávnosť ruží odkazuje na tradíciu šľachtenia ruží založenou Grófkou Chotekovou (až v rokoch 1863-1946).

3. Vinárstvo a vinohradníctvo (priorita roku 2013) sa opiera o dlhú tradíciu vinohradníctva Malokarpatskej vinohradníckej oblasti s akcentom na Modranský, Doľanský, Orešanský a Trnavský vinohradnícky rajón. (Vyhláška MP SR č. 350/2009 Z. z.) Z pohľadu členenia vinohradníckych oblastí Emy Drábikovej (1989:17) prechádza územím Malokarpatskej a Hlohovecko-trnavskej vinohradníckej oblasti. Do línie okrem Trnavy spadá aj územie Zelenča, Ružindola, Suchej nad Parnou, Horných Orešian, Šenkvíc, Doľán a Modry. Zapojením nečlenských obcí sa zasa narúša chápanie územia pôsobnosti podľa zakladateľskej zmluvy (územie členov a budúcich členov).

4. Významné historické osobnosti poukazujú na osobnosti európskeho a svetového významu späté s destináciou. Stratégia osobnosti konkretizuje v úzkom vymedzení, t.j. viaže ich vždy len na jednu obec (napríklad obce Trnava, Smolenice, Dolná Krupá). Do budúcnosti odporúčame využiť osobnosti na generalizáciu územia (napríklad osoba kráľovnej Konštancie s ktorou súvisia okrem Trnavy viaceré obce v súvislosti s Českou cestou a budovaním strážnych hradov, čím by mohlo dôjsť k želanému prepojeniu destinácie).

5. Okolie a súčasnosť sa snaží o doplnenie produktu o prírodnú i antropogénnu ponuku. Významným doplnkom sú športové a kultúrne podujatia. Popri Trnave ide o Smolenice, Suchú nad Parnou a Špačince. Je evidentná snaha o zapojenie členských obcí do stratégie, mimo členských subjektov sú nepriamo doplnené aj obce susediace s CHKO Malé Karpaty s potenciálom pre paragliding, cyklistiku a cykloturistiku. Na určenie perspektívnych obcí pre cykloturistiku a cyklistiku možno využiť plánovanú sieť cyklotrás vypracovanú OZ Trnavské náučné cyklotrasy (obce Brezová, Prietrž, Dobrá Voda, Dechtice, Naháč, Horné Dubové, Dolné Dubové, Kátlovce, Radošovce, Jaslovské Bohunice, Malženice, Trakovice, Bučany, Brestovany, Dolné Lovčice, Zavar, Križovany nad Dudváhom, Vlčkovce, Opoj, Majcichov, Voderady, Horná Krupá, Dolná Krupá, Špačince, Trstín, Buková, Bíňovce, Boleráz, Šelpice, Bohdanovce, Trnava, Veľký Grob, Zeleneč, Hrnčiarovce n. Parnou, Biely Kostol, Zvončín, Suchá nad Parnou, Košolná, Dlhá, Doľany, Častá, Budmerice, Štefanová, Dolné Orešany, Horné Orešany, Lošonec, Smolenice, Pusté Úľany, Reca). (MAGULA 2008) Obce s potenciálom pre paragliding sú Jahodník – Smolenice, Horné Orešany, Plavecký hrad – Plavecké Podhradie, Záruby.

6. Lokálne produkty a gastronómia odkazuje na predaj tradičných produktov, na základe ktorých bude tvorený imidž destinácie. Odvodené územie destinácie je Trnava, Suchá nad Parnou, Ružindol, Smolenice, Špačince, Jaslovské Bohunice.Tu je potrebné zdôrazniť, že voľba tradičných špecialít je určená skôr marketingovo a neprebehol žiaden etnografický výskum, ktorý by tu odhalil skutočné špecifiká v stravovaní. Táto línia navyše rešpektuje výlučne územie členských subjektov.

Vymedzenie územia pôsobnosti v kontexte realizovaných aktivít. Tabuľka znázorňuje územie, v ktorom sa už uskutočnili konkrétne aktivity. Stanovujú reálnu územnú pôsobnosť organizácie, ktorá sa značne odlišuje od teritória vymedzeného v zakladateľskej zmluve. Podľa aktivít je možné za územie destinácie určiť obce Trnava, Smolenice, Suchá nad Parnou, Doľany, Modra, Šenkvice, Horné Orešany, Zeleneč, Ružindol. Analýza dokazuje, že geografická pôsobnosť sa nesústredí výlučne na členské obce, ale aj mimo členov (Horné Orešany, Zeleneč, Šenkvice, Doľany, Modra). Obce boli do produktu destinácie zaraďované s cieľom realizácie vinárskych pobytov. Na základe tabuľky sledujeme dominantné postavenie Trnavy, z členských obcí sú silnejšie zastúpené Smolenice s využitím potenciálu v podobe kultúrneho dedičstva, napr. Smolenický zámok s priliehajúcim areálom, archeologické nálezisko Molpír, osobnosť Štefana Baniča a výroba medoviny. Analýza preukázala pomerne slabé zapojenie obcí Suchá nad Parnou a Ružindol a nulové využitie členských obcí Jaslovské Bohunice a Špačince.

Realizované aktivity OOCR Trnava Tourism v roku 2012

Zdroj: Vlastné spracovanie (2012)

Záver. Analýza preukázala nesúrodosť v teritoriálnom vymedzení OOCR Trnava Tourism. Podľa všeobecných dokumentov možno územie organizácie zaradiť do historického regiónu Dolné Považie a do Dolnopovažského regiónu cestovného ruchu. V kontexte administratívno-správneho delenia je zaradené do územia pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja. Historické regióny presadzované Sekciou cestovného ruchu MDVRR SR a SACR nie vždy korešpondujú s hranicami kultúrnych oblastí či regiónov. Tak je tomu i v prípade Dolného Považia, čo možno prisudzovať neexistencii prirodzených hraníc, historickému vývoju, nízkemu stupňu regionálnej identity a pod. V kontexte turizmu v danom území možno rozlíšiť tri významné oblasti – oblasť Galanta a okolie (Združenie cestovného ruchu Galantsko), oblasť Piešťany a oblasť Trnava a okolie (destinácia TIRNAVIA).

Analýza preukázala významné rozdiely medzi skutočným a očakávaným územím pôsobnosti organizácie. Podľa Zakladateľskej zmluvy je destinácia TIRNAVIA Trnava, Smolenice, Jaslovské Bohunice, Špačince, Ružindol a Suchá nad Parnou. Súčasné stanovenie destinácie ako územia členov a budúcich členov považujeme za nevyhovujúce najmä v dlhodobom horizonte, v ktorom nie je možné určiť, aké územie bude destinácia v budúcnosti pokrývať. Za zásadný nedostatok pokladáme i vytvorenie izolovaných ostrovčekov členských subjektov. Pre destinácie cestovného ruchu je potrebné uvedomiť si potenciál územia, na ktoré sa viažu jednotlivé zložky primárnej ponuky v podobe kultúrneho i prírodného dedičstva. Aspekt územia je jedným zo základov samotného cestovného ruchu a je potrebné poukázať na fakt, že žiadny región nie je tvorený oddelenými obcami, ale tvorí súvislé územie zohľadňujúce ich vzájomné vzťahy.
Analýza aktivít za obdobie existencie Trnava Tourism potvrdila dominantné postavenie Trnavy, výraznejšie postavenie nadobúdajú najmä Smolenice (popri kultúrnom vyžití aj CHKO Malé Karpaty a Smolenický kras). Zvyšné obce boli zapojené do aktivít organizácie minimálne. Územie destinácie tak vytvárajú členské obce Trnava, Smolenice, Ružindol, Suchá nad Parnou a nečlenské obce Doľany, Modra, Šenkvice, Horné Orešany, Zeleneč. Možné hrozby nedefinovanosti územia sú:
1.    neefektívne plánovanie vyplývajúce z nemožnosti sledovania plnenia stanovených cieľov,
2.    nekomplexné využitie potenciálu daného územia,
3.    slabé rozloženie ponuky,
4.    riziko neposkytnutia komplexného produktu,
5.    narušenie súvislosti produktu vyplývajúcej z viazanosti kultúry na krajinnom systéme,[2]
6.    pokrytie malej cieľovej skupiny a s tým súvisiaca nižšia návštevnosť,
7.    nízky počet prenocovaní,[3]
8.    vyššia sezónnosť dopytu,
9.    riziko masového turizmu vyplývajúce zo silnej orientácie na jedno centrum,
10.    neefektívna propagácia postavená na neznámom regióne TIRNAVIA,
11.    nemožnosť vytvorenia jednotného imidžu destinácie,
12.    nemožnosť budovania regionálnej identity destinácie,
13.    znemožnenie snáh o regionálny rozvoj,
14.    problémy pri získavaní nových členov a partnerov.[4]

Poznámky:
[1] Podľa Zákona č. 503/2001 Z.z. NR SR o podpore regionálneho rozvoja región je: „územne vymedzený priestor na tvorbu a uskutočňovanie regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni druhého alebo tretieho stupňa klasifikácie štatistických územných jednotiek.“
[2] Kultúrne javy sú viazané na určitý územný celok, preto nie je možné ich obmedzovať len na územie jednej obce/mesta.
[3] Ponuka sústrediaca sa na mesto Trnava, príp. obec Smolenice pokryje jeden deň, pri doplnení ponuky o ďalšie obce a atraktivity predpokladáme zvýšeniu počtu prenocovaní.
[4] Kvôli neurčenému územiu nie je zjavné potencionálnym členom, či patria do danej destinácie a teda či členstvo v OOCR má pre nich zmysel.

Informátori:
HORVÁTH, Z., člen Klubu paraglidingu Horné Orešany.
KOTLÁRIK, A., Mgr. art., výkonný riaditeľ organizácie Trnava Tourism v období február 2012- október 2012.