Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod

Kultúru Demänovskej Doliny, dnešného vyhľadávaného strediska cestovného ruchu, formovali viaceré faktory. Náročné prírodné a klimatické podmienky, ťažká dostupnosť miesta, administratívne členenie krajiny a v prípade Liptova hlavne migračné prúdy, kolonizácie, vplyv okolitých kultúrnych centier a pôvodné zamestnanie zohrávali dôležitú úlohu pri formovaní tradičnej kultúry. Cieľom príspevku je poukázať na historický vývoj, súčasnosť a vplyvy civilizačných procesov na tradičnú kultúru a cestovný ruch v skúmanom prostredí Demänovskej Doliny.

Tradičné spôsoby využívania pôdy a majetkové pomery 

Z kultúrneho, konfesionálneho, ale aj administratívneho hľadiska na Liptove vznikli dva výrazné subregióny: Ružomberok – dolný Liptov a Liptovský Mikuláš – horný Liptov. Najmä majetkové rozdiely obyvateľov jednotlivých častí vytvorili v priebehu 13. a 14. storočia základné predpoklady pre vznik spomínaných dvoch subregiónov. Obec Demänovská Dolina s priľahlým lyžiarskym strediskom Jasná Nízke Tatry patria do časti horného Liptova. Hospodársky život horného Liptova ovplyvnila aj nemecká kolonizácia v súvislosti s banským podnikaním. Svoj rozmach tu však najviac zaznamenala kolonizácia na valašskom práve počas 16. a 17. storočia. Koncom 18. storočia tu vznikli posledné osídlenia na šoltýskom práve, ktoré osídlili najmä Gorali z poľsko-slovenského rozhrania. Toto osídlenie do určitej miery podmieňuje charakter tradičnej kultúry Liptova až do súčasnosti (Beňušková a kol., 2005: 115-125).
V prípade tak mladej obce akou je Demänovská Dolina, ktorá vznikla umelo za účelom rozvoja cestovného ruchu na Liptove, by sa dalo tvrdiť, že prítomnosť tradičnej kultúry bude takmer zanedbateľná. Vzťah ľudí k horám a k Demänovskej doline sa síce výrazne zmenil oproti minulému storočiu, do polovice 20. storočia bol výrazným najmä vzťah vlastníkov k miestnym lesom a pastvinám. Demänovská dolina patrila v minulosti poľovníkom, drevorubačom a pastierom. Bola tiež územím baníkov a remeselníkov. Najvýraznejšími oblasťami tradičnej výroby a zamestnaní tohto regiónu boli murári a bryndziari. Ručný výrub lesov, následne spracovanie dreva, odvoz stromov boli namáhavé a nebezpečné. Náročný život v tejto doline mali aj pastieri oviec, ktorí v horách žili od jari do jesene. Kto nemusel, do hôr radšej nešiel. Vysoko do hôr chodili ľudia iba vo výnimočných prípadoch. (Uličný – Špánik – Packa, 2015: 12, 15)
Prví usadlíci, ako slobodní strážcovia okrajového územia, si postupne budovali osady, ktoré boli neskôr známe ako zemianske s rodovými názvami. V 11. a 12. storočí boli ešte všetky priľahlé obce aj vtedajší obyvatelia majetkom uhorských kráľov. Až po roku 1200 začali postupne politicky verným alebo vojensky zaslúžilým šľachticom z liptovských dedín dávať do vlastníctva miestne pozemky a chotáre. Rovnako sa to týka konkrétnych obcí, ktoré sa vtedy nachádzali v okolí rieky Demänovka. Napríklad obec Palúdzka patrila zemanom už v roku 1269. Najstarším priamym písomným dokladom o pozemkoch z hornej časti Demänovskej doliny je dokument z roku 1269. (Uličný – Špánik – Packa, 2015: 3)
Demänová patrila od začiatku 16. storočia zemanom z Kubína, čo zapríčinilo mnohé spory medzi rodmi Palúckych z Palúdzky a Kubínskymi. Každý z rodov rúbal lesy a pásol dobytok aj na cudzích pozemkoch. Miestne lúky, lesy aj pastviny na základe vtedajších obyčají využívali poddanské domácnosti z Demänovej a Bodíc. Najdôležitejšie a vtedy pomerne dlhotrvajúce zmeny vlastníkov takmer všetkých pozemkov v Demänovskej doline prebehli v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia. Takmer všetci statkári svoje pozemky a majetkové podiely v roku 1889 predávali na základe uhorského zákona o využívaní lesov, ktoré dovtedy vlastnili urbarialisti. Všetko patrilo pod odborný dohľad príslušného lesného úradu v Liptovskom Mikuláši. Takýto stav vlastníctva trval až do roku 1958. Komunisti vlastnili tieto pozemky približne 40 rokov. V tomto období socialistický štát nezrušil pôvodné urbárske spoločenstvá, ale všetky lesy a ich užívanie boli zaradené do vlastníctva štátnych lesov. Hoci vlastníctvo nebolo nikomu reálne zrušené, urbarialisti z nich nemali žiadny reálny úžitok. Situácia sa zmenila v roku 1991, kedy boli pôvodné urbárske spoločenstvá obnovené a v roku 1992 boli príslušné lesy a hole úradne odovzdané jednotlivým urbárskym spoločenstvám v Demänovskej doline. (Uličný – Špánik – Packa, 2015: 4-6)
Značné problémy nastali po roku 1997 – 1999. Nová úradná komisia urobila revíziu obnovenej evidencie pozemkov v doline. Komisia svojvoľne a neoprávnene zmenila vlastníkov väčšiny pozemkov severnej časti Chopka a jeho priľahlých vrchov. Svojimi rozhodnutiami tak zrušila a zmenila takmer 130-ročné vlastníctva a užívanie pozemkov pôvodných urbárnikov. Členovia komisie okrem toho zatajili a nerešpektovali mnohé pôvodne existujúce úradné písomnosti. Konanie komisie bolo posúdené ako zaujaté, svojvoľné a chybné. Niektorí urbárnici tak nadobudli neoprávnené zisky. Takto nespravodlivo ekonomicky nastavený systém pretrváva v obci až do súčasnosti. (Uličný – Špánik – Packa, 2015: 7-8) Časté a nepochopiteľné zmeny, ktoré pretrvávajú v riadení obce do súčasnosti značne narúšajú jej vývoj.
V časoch, keď Demänovská dolina neslúžila účelom cestovného ruchu, tvorilo jej predturistickú históriu najmä salašníctvo a drevorubačstvo. Chov dobytka a pastierstvo malo totožný charakter ako v ktorejkoľvek inej lokalite na Slovensku a malo veľký význam nielen hospodársky, ale prinieslo najmä svojrázne a špecifické prvky do slovenskej tradičnej kultúry. Od jari do jesene jednotlivé obce spájali svoje čriedy oviec do jednej, ktorú zverili „do rúk“ jednému poverenému bačovi. Ovce vyhnali hneď na začiatku jari do nižších polôh hôr a s postupným otepľovaním a topením snehu sa presúvali až k hrebeňom hôr. Salaše sa nachádzali napríklad na Repiskách, Kvasničníku, Lúčkach, Podrohu až do Zadných. Bačov miestni obyvatelia považovali za vážených ľudí v dedine. Väčšina z nich prežila takmer celý život vysoko v horách. Okrem oviec sa v tunajších horách pásli aj jalovice. Strážili ich pastieri, ktorí bývali v prechodných menších a nižšie položených dreveniciach. Majitelia oviec si v priebehu roka chodili po syrové výrobky, ktoré boli veľmi dôležitou súčasťou ich potravy. Zo syra sa vyrábala hlavne bryndza. Liptovská bola známa aj v zahraničí. (Uličný – Špánik – Packa, 2015: 15-17)
Práve pasenie dobytka, koní a oviec na horských a hôľnych terénoch napomohlo k rozvoju a sprístupneniu týchto častí Tatier a celej Demänovskej doliny. Pastieri sprístupňovali pašu pre jalovinu a zase ovce a kone sprístupnili dolinu pre ľudí. Na základe pôvodných horských ciest – prtí, ktoré kedysi vychodili dedinčania aj s dobytkom, začali v 20. storočí vznikať oficiálne a súčasné cesty aj k jaskyniam. Tie sa postupne dobudovali až na Lúčky, cez Záhradky do Jasnej až k v Vrbickému plesu.
Ovčiarstvo začalo ustupovať počas obdobia socializmu. Po roku 1957 štát znárodnil majetky a aj všetky salaše. Niektorí sa po roku 1991 chceli k ovčiarstvu vrátiť. Na istý čas sa im to aj podarilo. Rodina Obrcianových opätovne vybudovala salaše na Starom háji, Repiskách a Lúčkach. Ovce presúvali podľa dorastajúcej trávy. Bolo známe, že najkvalitnejšia žinčica, syr aj bryndza boli z častí, kde sa ovce pásli na hôľnej tráve pri prevýšení 600 – 1 000 m n. m. Najvyššie položené miesto bolo priamo na zjazdovkách smerom k Lukovej. Vznik a zriadenie národného parku Nízke Tatry (1979) v súvislosti s následnou ochranou prírody pasenie oviec a dobytka z doliny aj hôr Liptova úplne vylúčilo. Zapríčinilo to zanikanie tohto stáročia tradičného remesla a spôsobu života na Liptove.

Pôsobenie civilizačno-kultúrnych procesov v obci Demänovská Dolina

Historické súvislosti nezabránili masovej výstavbe strediska cestovného ruchu, konkrétne lyžiarskeho strediska Jasná Nízke Tatry. Rozvoj strediska následne spôsobil nadmerný výrub a zmenšovanie lesných plôch. Do súčasnosti existuje v lokalite Drevorubačstvo – lesné hospodárstvo. Zmenila sa len jeho pôvodná technológia. Ľudská sila bola postupne nahradená strojmi a technikou. Kone sa využívajú len pre mechanizáciu v ťažko dostupných svahoch. Do 20. storočia dedinské sedliacke vozy na zvážanie dreva neboli v doline žiadnou zvláštnosťou. (Uličný – Špánik – Packa, 2015: 21-22)
Modernizácia lyžiarskeho strediska, vznik novej obce, ktorá mala slúžiť výlučne pre účely rozvoja turizmu spôsobili, že sa postupne začalo ustupovať od pôvodných a tradičných spôsobov využívania pôdy, ktoré boli pre túto lokalitu typické po stáročia. Tradičné pasenie oviec a salaše v Demänovskej doline úplne vymizli. Rovnako boli aj pôvodné drevorubačské techniky nahradené novými modernými prvkami. Ručná ľudská sila bola nahradená strojmi a technikou. Napriek významnému kultúrnemu rázu Liptova sa v tejto destinácii veľa z tradičnej kultúry nezachovalo. Trvalý zásah spôsobila aj politická situácia, ktorá výrazne narušila, pozastavila rozvoj a zapríčinila zánik pôvodných zamestnaní v tejto horskej lokalite. Po ústupe socialistickej moci sa len veľmi málo ľudí vrátilo k pôvodnému spôsobu života, ktorý následne ovplyvnil rozvoj cestovného ruchu v doline.
V roku 1936 vznikla prvá myšlienka vybudovať nové stredisko cestovného ruchu. Vízia sa začala meniť na realitu až v povojnovom období od roku 1946. Na Slovensku ľudia nemali veľké skúsenosti s budovaním lanoviek, no aj napriek tomu sa im v horších povojnových časoch podarilo prepojiť Chopok s jeho severnou a južnou stranou. Spojili tak Demänovskú dolinu a Bystrú dolinu cez hrebeň Nízkych Tatier v nadmorskej výške 2 004 m n. m. (najvyšší bod lanovky, nie Chopku). Budovanie strediska Jasná Nízke Tatry prebiehalo v niekoľkých etapách a buduje sa neustále až do súčasnosti. Medzi prvotnou myšlienkou vybudovať lyžiarske stredisko a súčasnosťou ubehlo 73 rokov. Konštatovať sa dá, že celá dolina sa zmenila na nepoznanie.
Stredisko malo už v minulom storočí ambíciu stať sa najkomplexnejším lyžiarskym a turistickým centrom na Slovensku. Demänovskú dolinu od samého začiatku zasiahli civilizačno-kultúrne vplyvy. Z dôvodu intenzívnej výstavby v okolí strediska v 50. rokoch minulého storočia vznikla požiadavka pre vznik samotnej obce, ktorá mala zároveň fungovať ako koordinátor rozvoja celého strediska. Pred vznikom obce Demänovská Dolina patrilo okolie Vrbického plesa a Chopku zo severnej strany do chotára obce Bodice. Táto oblasť sa vtedy nazývala ako Osada Jasná. Pozemky patrili komposesorátu Ploštín. Ich majitelia si nárokovali na pomenovanie tejto oblasti Nový Ploštín. Na základe vypísania verejnej súťaže jednoznačne vyhral názov Jasná. Očakávalo sa, že aj novovzniknutá obec ponesie totožný názov. Slovenský krajský národný výbor aj napriek všetkým odporúčaniam určil názov novej obce Demänovská Dolina. Aktuálne sa obec delí na 5 častí – Autocamping, Územie jaskýň, Lúčky, Repiská a Jasná. (Uličný – Špánik – Packa, 2015: 93-98)
Väčšina miestnych obyvateľov žije v šiestich bytovkách, ktoré sa nachádzajú na Starom Koliesku, kde sa nachádza aj obecný úrad. Táto časť obce je centrom ich súkromného aj spoločenského života. V priľahlom parku sa realizuje väčšina kultúrnych a športových podujatí organizovaných obcou. Kultúrnych podujatí však nie je veľa. Dôvodom je absencia vhodného priestoru (kultúrny dom, amfiteáter a pod.), kde by sa mohli realizovať. Aktuálne sa v obci každoročne organizujú iba: Medzinárodný deň detí, Medzinárodný deň žien, stretnutie dôchodcov a výstup na Sinú. Najväčším podujatím, ktoré obec v minulosti organizovala, bola Veľká cena demänovských jaskýň. Značku podujatia vlastnila do 90. rokov. Aktuálne je už len spoluorganizátorom podujatia. Obec si na organizáciu občasných podujatí prenajíma aj priestory zábavného zariadenia Happy End. Problémom je, že priestor je vo vlastníctve TMR (Tatry Mountain Resorts a. s.) a počas lyžiarskej sezóny je pre samosprávu takmer nereálne v týchto priestoroch niečo zorganizovať. V hlavnej zimnej sezóne tu prebiehajú podujatia organizované lyžiarskym strediskom. Obec má možnosť využívať tieto priestory len počas mimosezónneho obdobia, t. j. prevažne v letnom období. Napriek tomu, že lyžiarske stredisko je celoročným centrom cestovného ruchu, bary fungujú v lete v obmedzenej prevádzke.
Z tohto dôvodu má samospráva v úmysle postaviť v centre kostol a amfiteáter namiesto kultúrneho domu, kde bude presunutý kultúrny život obce a aj organizácia podujatí, ktoré by mali byť následne doplnené. V dedine v nasledujúcich rokoch vznikne aj klzisko. (Hurtaj, 2019)
Väčšinu kultúrnych podujatí organizuje lyžiarske stredisko Jasná Nízke Tatry. Cez deň program podujatí prebieha pri nástupných staniciach lanoviek (Biela Púť, Priehyby, Rotunda). Keď sa podujatia organizujú vo večerných hodinách, program sa presúva do zábavného zariadenia Happy End, ktorý cez deň funguje ako Après-Ski bar. Podujatia nie sú pripravované v predstihu. Informačné centrum na Bielej Púti sa o nich dozvedá len pár týždňov pred ich samotnou realizáciou. Pravidelne sa opakujúcimi podujatiami sú napríklad otvorenie sezóny – Winter Jasná opening, ktoré je väčšinou spojené s Mikulášskou zábavou v prvý decembrový týždeň. Cez deň prebieha program na svahu a večer pokračuje v Happy Ende za účasti súčasných moderných umelcov.
Začiatok sezóny, ale aj otváranie nových objektov v Demänovskej Doline a v lyžiarskom stredisku často sprevádzajú vystúpenia folklórnych súborov z Liptovského regiónu. Každoročne opakujúcimi sa podujatiami sú hlavne Bikini Skiing alebo program počas veľkonočných sviatkov – Kraslicou na Chopok. Veľkonočné podujatie a šibačka prebiehajú priamo na svahu a v lanovkách. Na hlavnej lanovke Funitel (Priehyba – Chopok) v stredisku je vždy umiestnená kabína vyzdobená ako veľkonočné vajce. V nej sa nachádzajú šibači, ktorí počas celého dňa šibú, polievajú a zabávajú lyžiarov priamo na svahu. Každoročným účastníkom a hlavným šibačom je umelec Miro Kasprzyk, pochádzajúci z Liptovského Mikuláša. (Devečková: 2018)
Súčasným trendom je zaraďovať do podujatí, ktoré sú spojené so sviatkami výročných zvykov‚ folklórny program. Podobné podujatia prebiehajú počas väčších sviatkov aj na ubytovacích zariadeniach. Veľkokapacitné hotely – Hotel Pošta, Hotel Grand Jasná, Hotel Mikulášska Chata, Hotel tri studničky a pod. si ich organizujú samostatne. Mnohé z nich ponúkajú počas celého roka aj animačný program, a to nie len pre deti, ale aj pre dospelých. Najviac sa však v hoteloch organizujú programy počas Vianoc a Veľkej noci. Počas letných prázdnin si hotelieri pozývajú najmä regionálnych folklórnych umelcov.
Obec Demänovská Dolina vznikla nedávno za účelom rozvoja cestovného ruchu na Liptove. Podnikatelia a subjekty cestovného ruchu začínajú v súvislosti so súčasnými trendmi pociťovať absenciu vlastných prvkov tradičnej kultúry a snažia sa práve počas najťažiskovejších podujatí v roku zapájať do programu folklór z regiónu Liptov. Takúto možnosť často vyhľadáva lyžiarske stredisko Jasná, ale aktuálne sa to stáva aj veľkým trendom medzi miestnymi hoteliermi. Prvky tradičnej kultúry sa snažia využívať v animačných programoch orientovaných nielen pre deti, ale aj dospelých. Paradoxom je, že v súčasnosti sú práve výročné sviatky najťažiskovejšími dňami v roku v centrách cestovného ruchu. Všetky strediská každoročne pripravujú zaujímavé podujatia, festivaly a súťaže, ktorými lákajú domácich i zahraničných návštevníkov. Keďže obec je novovybudovaná, v turistickom ruchu nie je možné využívať prvky miestnych obecných tradícií. Jednotlivé zariadenia si pre tento účel vypomáhajú preberaním a využívaním prvkov tradičnej kultúry regiónu Liptov. Manažéri veľkých hotelových komplexov si na organizáciu podujatí privolávajú pomoc eventových agentúr, ktoré im zabezpečia celý priebeh programu pre hostí. (Paculíková, 2019)
Najdôležitejšie civilizačno-kultúrne procesy prebehli v obci v súvislosti s výstavbou a miestnou architektúrou. Napriek absencii pôvodných architektonických prvkov sa obec snažila vypracovať niekoľko smerníc a dodatkov, aby zabránila nekoordinovanej výstavbe novobudovaných nehnuteľností. V roku 2009 začala obec vypracovávať nový územný plán. Kvôli veľkým tlakom zo strany subjektov sa jeho tvorba urýchlila a spracoval sa veľmi povrchne. V podstate v ňom nebolo konkrétne definované, akú podobu by stavby mali mať. Na základe toho sa v roku 2013 celé územie začalo rozdeľovať do tzv. zón. Každá zóna mala mať presne určené, ako by mali budúce stavby približne vyzerať. Na vypracovanie zonácií bol vybratý obstarávateľ (architekt Góč). Po voľbách v roku 2014 sa však situácia v obci zmenila. Takmer celé pôvodné zastupiteľstvo po voľbách nahradili noví členovia. Mladšia generácia vystriedala staršiu. Zonácia bola následne zrušená. Pribudol nový dodatok č. 1, ktorý ale presne neurčoval, aká architektúra by mala byť v konkrétnych zónach zachovaná.
Samospráva si je plne vedomá toho, že v doline žiadna tradičná architektúra nikdy nebola (okrem salašov, ktoré sa tu budovali v období valašskej kolonizácie). Plánom však bolo mať v obci aspoň náznak horskej architektúry. Po prijatí nového dodatku nasledovalo presne to, čomu chceli predchádzajúci členovia komisie zabrániť. Architektonické objekty sa budovali úplne voľne a absolútne nekoordinovane. Nasledujúce roky však výstavba nadobudla taký rozmach, aký nikto nečakal.
V snahe aspoň čiastočne zamedziť nekontrolovateľnej výstavbe sa začal písať nový dodatok č. 2, ktorý vyvolal veľké spory medzi občanmi a samosprávou. Nakoniec bol prijatý, ale neobsahoval toľko bodov ako pôvodný dodatok č. 1. Následne bol prijatý ešte novší doplňujúci dodatok č. 3, ktorý neskôr pozastavili. Aktuálne sa pracuje na úplne novom dodatku. Podľa miestnych obyvateľov nastala v doline v posledných rokoch architektonická katastrofa. Obyvatelia poznamenali, že sa za súčasný stav doliny a obce hanbia.
Urbáre, ktoré tu fungovali celé stáročia už ani zďaleka neplnia takú funkciu, akú mali v minulosti. Nič sa v nich nedodržuje. V obecnej výstavbe sa podľa miestnych prestalo postupovať cielene. Najväčší dopad má masový rozvoj výstavby na životné prostredie a hlavne na Národný park Nízke Tatry, ktorý sa za posledné roky zmenil na celoplošné a celoročné stavenisko. Lesy zaznamenali veľký výskyt lykožrúta, čo zapríčinilo hlavne globálne otepľovanie. Mnohí majitelia pozemkov situáciu s lykožrútom priam zneužívajú a odlesňovanie veľkých plôch argumentujú likvidáciou škodcov. V súčasnosti je však potvrdené, že v národnom parku miznú zalesnené plochy aj so zdravým lesom.
Veľkým súčasným problémom je aj politická situácia a vládne aparáty (NAPANT, Ministerstvo životného prostredia a pod.), ktoré dávajú povolenie takmer na všetko. Veľké developerské firmy často obchádzajú byrokraciu korupciou. Inak vraj nie je podľa obyvateľov možné, že v národnom parku sa buduje každý rok neúmerné množstvo ubytovacích zariadení a stále sa zväčšujú a odlesňujú plochy v areáli lyžiarskeho strediska. Príkladom je aj najnovší skelet budúceho hotelového kolosu, ktorý sa buduje priamo vedľa Vrbického plesa.
Zhodnotenie súčasného stavu obce Demänovská Dolina z pohľadu cestovného ruchu. Demänovská dolina s rovnomennou dedinou je v súčasnosti jednou z najvýznamnejších lokalít cestovného ruchu na Slovensku. Celoročne je vyhľadávaná domácimi a zahraničnými turistami. Samosprávny celok vznikol len pre účely rozvoja cestovného ruchu v regióne Liptov. Demänovská Dolina vznikla účelovo a nedisponuje živými miestnymi prvkami kultúry, ktorú by vedela využiť v súvislosti s cestovným ruchom. Napriek tomu sa v doline podarilo za pár rokov vybudovať infraštruktúru s najväčším množstvom prepravných zariadení a najdlhšími zjazdovkami.
Lyžiarske stredisko Jasná v priebehu niekoľkých rokov spojilo dva veľké regióny na Slovensku (Horehronie a Liptov), čím sprístupnilo návštevníkom dve kultúrne rozdielne doliny. Mnohé strediská neboli dovtedy schopné prevádzkovať svoje prepravné zariadenia v letnej sezóne. Jasná má už niekoľko rokov celoročne sprístupnené stredisko s prepravnými zariadeniami, prispôsobenými na letnú turistku (cykloturistika a pod.). Výhodou Demänovskej Doliny je, že väčšina ubytovacích, stravovacích zariadení a samotné stredisko patria veľkej akciovej spoločnosti Tatry mountain resorts a.s., ktorá má najlepšie prepracovaný marketing na Slovensku. V spolupráci s českými a poľskými cestovnými kanceláriami a agentúrami je ich propagácia na medzinárodnej úrovni orientovaná najmä na zahraničného účastníka cestovného ruchu. Lyžiarske stredisko je podľa projektu „Kategorizácia lyžiarskych stredísk na Slovensku“ posudzované ako jediné „TOP“ stredisko. Výhodou je, že sa tu nachádza veľké množstvo rôznych kategórií ubytovacích zariadení.
V stredisku evidujeme málo doplnkových služieb. Kompetentní sa preto snažia vypĺňať voľný čas návštevníkov organizovanými podujatiami v zimnej aj letnej sezóne. V porovnaní s inými strediskami považujeme absenciu živých prvkov tradičnej kultúry, ktoré by mohli byť využívané pre cestovný ruch za slabú stránku destinácie. Rovnako pre obec ako aj pre lyžiarske stredisko. Dedina v porovnaní s lyžiarskym strediskom organizuje málo vlastných podujatí. Väčšina z nich je orientovaná prevažne na miestne obyvateľstvo. Neprítomnosť kultúrnej infraštruktúry obmedzuje organizovanie väčších podujatí pre obyvateľov a návštevníkov. Lyžiarske stredisko má postačujúce priestory na organizovanie akcií, ktoré sú predovšetkým súčasťou supraštruktúry. Pri absencii kultúrnych tradícií sú do eventov zaraďované skôr univerzálne a populárne kultúrne prvky orientované na masové cieľové skupiny. Za slabú stránku považujeme aj monopol najväčšej developerskej a akciovej spoločnosti na Slovensku – Tatry mountain resorts a.s., ktorá spôsobuje znevýhodnenie menších podnikateľov. Vďaka tejto akciovej spoločnosti funguje prevádzka lyžiarskeho strediska Jasná Nízke Tatry. Zabezpečuje destinačný marketing a tým zvyšuje návštevnosť celej doliny. Stredisko je centrom „kultúrneho života“ Demänovskej Doliny. Na druhej strane však stavia do úzadia samosprávu a menších podnikateľov, ktorí nemajú takmer žiadnu možnosť vyjadriť sa k mnohým samovoľným rozhodnutiam spoločnosti. Paradoxne slabou stránkou a ohrozením je aj situovanie lokality priamo v centre Nízkych Tatier. Národný park by mal limitovať rozvoj strediska, no nie je tomu tak. Rovnako aj vlastníci pozemkov a urbáre, ktoré uzatvárajú tzv. doživotné zmluvy s nájomníkmi o prenájme pozemkov by sa mali zaujímať o koordinovaný rozvoj. Na týchto plochách sa však stavajú nové ubytovacie kapacity alebo lyžiarska infraštruktúra, ktorá nekontrolovane atakuje životné prostredie. Slabou stránkou je tiež nedostatočný sortiment dopravných cenín, ktorý odrádza mnohých potenciálnych návštevníkov strediska. Nízke parkovacie kapacity v celej obci často spôsobujú špekulatívne podnikanie vlastníkov pozemkov – napríklad v okolí jaskýň, kde je parkovanie spoplatnené za enormné ceny. Vysoké ceny sa netýkajú iba parkovania, ale aj ubytovacích a  doplnkových služieb. Za posledné roky prevýšila miestna cenotvorba cenovú politiku zahraničných lyžiarskych stredísk. Rozpoznateľná je hlavne kvalita ponúkaných služieb. Stredisko sa snaží do ponuky zaraďovať moderné prvky, ktoré preberajú zo zahraničia. Príkladom je využívanie trendu Après-Ski ponuky. Na Slovensku však ostal tento fenomén značne nepochopený a jeho potenciál nevyužitý. Après-Ski sa z fr. slova doslovne prekladá ako „po lyžovaní“. V zahraničí to znamená, že po ukončení lyžovania sa ľudia stretnú v zariadeniach, v ktorých prebieha kultúrny program do večerných hodín. Na Slovensku úplne absentujú napríklad Après-Ski bary, prípadne sa zatvárajú súčasne s prevádzkou prepravných zariadení v stredisku. Podstata Après-Ski tak stráca svoj význam.
Nevyužitý potenciál trávenia voľného času po lyžovaní zároveň vytvára pre obec aj stredisko príležitosť. Zmenou otváracích hodín by sa mohol zvýšiť záujem o doplnkové, animačné a gastronomické služby, keďže tento druh podnikov využívajú aj „nelyžiari“, hlavne v poobedných a večerných hodinách. Program je možné, podľa vzoru zahraničných areálov, doplniť o živú hudbu a koncerty, ktorých scenár môže využívať aj prvky tradičnej kultúry. V zahraničí je to bežnou a častou tematikou, ktorú dopĺňa moderný program uspokojujúci súčasné potreby účastníkov cestovného ruchu. K zvýšeniu počtu podujatí by pomohlo vybudovanie kultúrnej infraštruktúry v dedine, napríklad amfiteátru, ktorý by bol zároveň vybavený aj pre organizáciu podujatí pre miestnych obyvateľov. Každoročnou príležitosťou je rozširovanie lyžiarskych tratí, ubytovacích a stravovacích kapacít, ktoré nie sú vždy postačujúce pri stále narastajúcom počte návštevníkov. Výhodou Jasnej je, že vďaka vhodným klimatickým podmienkam a modernej technike je dĺžka zimnej sezóny takmer neporovnateľná s inými strediskami na Slovensku. Na začiatku a na konci sezóny, kedy sú iné lokality mimo prevádzky sem prichádza veľký počet turistov, ktorých stredisko nie vždy kapacitne zvláda. V týchto prípadoch využíva situáciu neúmerným zvyšovaním cien. Tento fakt môže odradiť mnohé cieľové skupiny (rodiny s deťmi a pod.). Cenami sa často približujú zahraničným strediskám, ktoré ponúkajú diametrálne odlišnú škálu a kvalitu služieb. V prípade Jasnej môže byť ďalším rizikom ignorovanie potreby rozvoja, zachovávania a využívania lokálnej kultúry (nedostatočná organizácia kultúry, ignorovanie kultúrnych potrieb). Situáciu je potrebné zlepšovať, aby nenastala stagnácia alebo úpadok. Pre stredisko je rizikom aj nestabilné legislatívne prostredie (menenie a dopĺňanie zákonov). Podnikatelia a subjekty cestovného ruchu sa často snažia zákony obchádzať, hlavne kvôli neúmernej byrokracii. Neodrádzajú ich ani prípadné sankcie. Skôr naopak, v niektorých prípadoch je zjavné, že v obci aj v stredisku dochádza k častým nepochopiteľným ústupkom a výnimkám. O korupcii sa nikto nevyjadruje priamo, ale je možná. Na ploche národného parku s najvyšším stupňom ochrany miznú zalesnené plochy príliš rýchlo a  neprimerane k ochrane životného prostredia. Aj za tieto prejavy je Slovenskej republike aktuálne udelená vysoká sankcia zo strany Európskej únie.

Záver

Je len otázkou času, kedy si ľudia začnú uvedomovať, ako sa začali odkláňať od pôvodnej vízie Demänovskej doliny ako kvalitného a atraktívneho strediska cestovného ruchu. Absencia tradičnej kultúry je zjavná a tento fakt devalvuje konkurencieschopnosť destinácie. Obyvatelia aj samospráva si to plne uvedomujú. Snažia sa vyhľadávať a zaraďovať prvky regionálnej tradičnej kultúry aspoň do podujatí, ktoré organizujú subjekty cestovného ruchu (hotely a gastronomické zariadenia). Snahou samosprávy je koordinovať výstavbu a architektúru, ktorá už nikdy nebude môcť vystupovať pod pojmom tradičná.
Zámerom bolo ju aspoň čiastočne zjednotiť a usmerňovať. Problémom však ostávajú vonkajšie vplyvy veľkých developerských spoločností, ktoré často prekonávajú pôvodné zámery a vízie obyvateľov obce, a to aj obchádzaním zákonov, ktoré sú v niektorých prípadoch viditeľné. Demänovská Dolina nie je na Slovensku jediná lokalita, ktorá je poznačená týmito negatívnymi vplyvmi doby.

Literatúra:
BEŇUŠKOVÁ, Z. A KOL.: Tradičná kultúra regiónov Slovenska. Prehľad charakteristických znakov. Bratislava: SAV, 2005.
ULIČNÝ, F. – ŠPÁNIK, K. – PACKA, Š.: Obec Demänovská Dolina 50 rokov. Námestovo: Obecnú úrad Demänovská Dolina, 2014.

Informátori:
Devečková, Veronika, Tatry Mountain Resort, 2018
Hurtaj, Jozef (1969). Predseda komisie zastupiteľstva v obci Demänovská Dolina, majiteľ ubytovacích zariadení Bungalovy Jasná, Lúčky, 2019
Paculíková, Simona (1985). Event manager, Hotel Grand Jasná, 2019