Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvodom. Spôsob života mladej generácie sa v posledných desaťročiach podstatne zmenil. Nezapája sa do hospodárskych aktivít ako v ich veku všetky generácie pred nimi. Detstvo a socializácia má iný priebeh. Mládež má menej skúseností aj praktických zručností. Kultúrne tradície ponúkajú možnosť zaplniť túto medzeru a poskytujú priestor k sebarealizácii. V súvislosti s naznačenými úvahami sú ciele príspevku: 1. naznačiť spoločné a rozdielne vo vinohradníckych tradíciách vo vybraných obciach mikroregiónu Tribečsko; 2. zhodnotiť existujúci stav zachovávania tradičného vinohradníctva a jeho najhodnotnejších prejavov v oblasti materiálno – technologickej, organizačnej aj duchovnej kultúry; 3. ponúknuť konkrétne projekty, ktoré čerpajú z tradičných kultúrnych hodnôt a majú ambície premeniť ich na kultúrny kapitál. Východiskom je predpoklad, že obyvatelia mikroregiónu majú k vlastnému kultúrnemu dedičstvu kladný vzťah a je možné rozvinúť ho k spoločnému prospechu. Príspevok naznačuje možnosti smerovania, ktoré vzbudia o problematiku záujem, vyvolajú verejnú diskusiu a prostredníctvom poznania vlastného kultúrneho dedičstva prispejú k posilneniu vedomia lokálnej a regionálnej príslušnosti.
Počiatočným impulzom výskumu bola požiadavka mikroregiónu Tribečsko prispieť k jeho rozvoju zhodnotením potenciálu, ktorý poskytuje miestne tradičné a súčasné vinohradníctvo. Heuristiku predstavuje štúdium literatúry o Nitrianskom samosprávnom kraji, Tekove a o Tribečsku (Biely 2008, Drábiková 1989, Eliáš 2007, Horváth 1986/2), s akcentom na vinohradníctvo a iné oblasti spôsobu života. Pri počiatočnej analýze a príprave terénneho výskum bola využitá indukcia a dedukcia, na základe ktorých sa pozornosť zamerala na vybrané obce Ladice, Velčice a Topoľčianky. Majú veľa spoločného aj rozdielneho: a) tradičné vinohradnícke technológie; b) existujúca infraštruktúra v obciach aj vo viniciach; c) etnická a konfesionálna štruktúra; d) mentalita obyvateľov a prístupnosť novým trendom; e) objektívne posúdenie možností realizovať projekty miestneho s regionálneho rozvoja; f) administratívne začlenenie a vedomie tradičnej regionálnej príslušnosti. Prostredníctvom individuálnych, krátkodobých, opakovaných terénnych výskumov bol získaný obrazový materiál, neštandardizovanými rozhovormi s obecnými funkcionármi, vinohradníkmi a obyvateľmi, informácie o tradičnom aj súčasnom vinohradníctve.

Kultúrno-geografická charakteristika obcí. Ladice, Velčice a Topoľčianky sú situované severovýchodne medzi Nitrou a Zlatými Moravcami, na juhovýchodných svahoch pohoria Tribeč a v severnej časti Žitavskej pahorkatiny. Sú súčasťou 19 dedín mikroregiónu Tribečsko. Obec Ladice je okrajovou, najsevernejšou z desiatich dedín s obyvateľstvom maďarskej národnosti, oblasťou známou ako Podzoborie. Ladicami, podobne ako južnejšie položenými Nevericami a severne susediacimi Kostoľanmi pod Tríbečom, prechádzala hranica medzi bývalou Tekovskou a Nitrianskou stolicou, čo si obyvatelia Ladíc dodnes pamätajú. Velčice a Topoľčianky sú súčasťou Tekova a administratívnou časťou okresu Zlaté Moravce. Najväčšou obcou mikroregiónu sú Topoľčianky približne s 2500 obyvateľmi. Poloha, podnebie a ďalšie geografické charakteristiky podmienili prítomnosť človeka na hraniciach rovinatého a podhorského prostredia Ponitria a Požitavia, neskôr na pomedzí Nitrianskej a Tekovskej stolice oveľa skôr, ako uvádzajú prvé písomné zmienky. Topoľčianky boli v období tureckej expanzie sídlom župy tekovských feudálov. Kaštieľ, ktorý vlastnili Habsburgovci, prešiel po vzniku Československej republiky do vlastníctva štátu. V Topoľčiankach vznikol Štátny žrebčín, neskôr Štátny plemenársky podnik. Kaštieľ bol od roku 1923 do začiatku 50. rokov letným sídlom československého prezidenta. Dnes je obec hlavne vďaka klasicisticko-renesančnému kaštieľu s rozsiahlym anglickým parkom a Vinárskym závodom Topoľčianky (ktoré vznikli v roku 1956 a boli pretransformované na súkromnú spoločnosť RAVENA s.r.o.), pomerne známym centrom cestovného ruchu. Národný žrebčín Topoľčianky patrí medzi najvýznamnejšie svetové žrebčíny a je centrom chovu a šľachtenia koní na Slovensku. Za pozornosť stojí aj šampiňonáreň Mikroprogres s.r.o., ktorá je v produkcii šampiňónov na treťom mieste v Európe. K rozvoju turizmu prispieva aj Múzeum chovu koní, jazdiareň v areáli žrebčína, Arborétum v neďalekých Mlyňanoch, okolité zvernice, poľovnícke revíry a rybníky. Velčice boli poddanskou dedinou, jednou z najväčších v Tekove. Väčšinou patrili k hradu Tekov. História ich však spája aj s Forgáčovcami, majiteľmi Gýmešského hradu. Prítomnosť Turkov v 16. a 17. storočí je všeobecne známa predovšetkým v súvislosti s bitkou a ich porážkou pri Veľkých Vozokanoch. (Eliáš 2007: 21) Vzhľadom na polohu obce na úpätí pohoria Tribeč boli základnými stavebnými materiálmi obytných aj hospodárskych objektov kameň, hlina a drevo. Okrem trojpriestorového členenia (izba, pitvor, komora) sú tu od začiatku 20. storočia prítomné aj štvorpriestorové obytné domy (predná izba, pitvor – kuchyňa, zadná izba, komora). Hlinené domy boli ešte v prvej tretine 20. storočia nabíjané na kamenných základoch, ešte v polovici 20. storočia sa využívala aj nepálená tehla. Vchod do domu bol situovaný z dvorovej strany v podstreší, ktoré tvorili drevené aj murované prístenné stĺpy. Hospodárske objekty (najmä maštale) boli z kameňa a nepálenej tehly, stodoly z nepálenej tehly, kombinované s drevenou stĺpovou konštrukciou. Obyvatelia Velčíc, slovenskej národnosti a rímskokatolíckeho vierovyznania, sa tradične zaoberali poľnohospodárstvom, zameraným na pestovanie pšenice, jačmeňa a ďateliny. Vinohradníctvo bolo doplnkovým zamestnaním. Najstaršia písomná zmienka o pestovaní viniča je zo 14. storočia, v 16. storočí boli Velčice na 2. mieste v množstve vína, vyrobeného v Tekovskej stolici. Vinice sa nachádzajú v dvoch častiach chotára – na Hôrke a na Doline pri Urbankovi. Obec Ladice bola od začlenenia územia Slovenska do Uhorského štátu až do 18. storočia súčasťou Tekova, potom sa stala súčasťou Nitrianskej stolice. V 19. storočí krátkodobo patrila opäť do Tekovskej stolice. Miestne vinice sú preto dodnes obyvateľmi rozdelené aj nazývané ako Tekovská a Nitrianska strana. Na Tekovskej strane sa nachádza kamenná plastika patróna vinohradníkov, sv. Urbana z 30. rokov 19. storočia. Približne zo 760 obyvateľov je prevažná väčšina rímskokatolíckeho vierovyznania, slovenskej aj maďarskej národnosti. Maďarčina je používaná najmä príslušníkmi staršej generácie. Agrikultúrny charakter sa zhoduje s okolitými obcami, pre Ladice je však charakteristické pestovanie ovocných stromov, jahôd a zeleniny v priebehu celého 20. storočia. Kultúrne tradície (vrátane tradičnej architektúry) sú podobné ako v okolitých dedinách.

Vinohradnícke tradície v súčasnosti a možnosti ich využitia v rozvoji mikroregiónu. Aj keď jednotlivé vinohradnícke oblasti Slovenska sú v zachovávaní tradičných foriem špecifické, k regionálnemu rozvoju to niekedy nestačí. Rozhodujúcimi sú ľudský potenciál a infraštruktúra, pri realizácii rozvojových projektov aj sekundárna ponuka. Tradičné vinohradníctvo v Topoľčiankach bolo založené na inom princípe ako vo Velčiciach a Ladiciach. Súčasní obyvatelia nevedia, či sa vo viniciach, ktoré sú v dvoch rozličných častiach chotára, nachádzali vinohradnícke pivnice, lebo dodnes sa žiadna nezachovala. Ani archívny materiál z národopisného výskumu, realizovaného v roku 1963 (Kahounová, 1963), pivnice nespomína. Situácia dedinského typu vinohradníctva v Topoľčiankach, aj vzhľadom na praktizovaný predaj vína pod viechou, sa tak javí ako ojedinelá. Vinohradníci dodnes hrozno privážajú do dediny a spracovávajú ho doma, prípadne u príbuzných, susedov a známych, ktorí majú potrebné vybavenie. Víno kvasí a skladuje sa v pivnici pod obytným domom, alebo pod inými objektmi v rámci dvora. Do viníc Nadhájom vedie asfaltová cesta, je sem privedená elektrina, čo súvisí aj s budovaním penziónu miestneho podnikateľa Roba Kazíka. Pri rozostavanom penzióne je (jediná) vŕtaná studňa. Vinič je väčšinou inštalovaný na vysokom vedení s betónovými, alebo železnými stĺpmi tak, aby sa vinica mohla orať. V niektorých vinohradoch sú stĺpy drevené, ktoré však nie sú štiepané, ale pílené a preto menej trvácne. Mechanizmy sa používajú pri obrábaní viníc od 50. rokov minulého storočia a motykami – gracami sa na jar prekopáva pôda len medzi koreňmi. Na jeseň sa už hlavy nezahŕňajú a majitelia nevyberajú ani drevené koly. V prvom desaťročí 21. storočia vinohradníci pri soche sv. Urbana niekoľkokrát usporiadali litánie, pre návštevníkov pripravili pohostenie a kultúrny program. Tradícia po niekoľkých rokoch zanikla. Staršia socha sv. Urbana sa nachádza vo vinohradoch na Tobôlkách.
V Topoľčiankach býval do polovice 20. storočia viničný výbor. Mal 3-4 členov na čele s peregom. V súčasnosti žiadny vinohradnícky spolok neexistuje. Vlastníci viníc sú organizovaní len v období dozrievania hrozna a vinobrania prostredníctvom dvoch hájnikov, ktorých platia od koreňa, podobne ako v susedných Žitavanoch. Podľa vinohradníkov je v období dozrievania hájnik nutnosťou, lebo do viníc chodia zlodeji. V Topoľčiankach je viac ako 20 vinohradníkov, dorábajú priemerne od 200 do 500 litrov vína pre vlastnú potrebu a pre príbuzných. Registrovaná je spoločnosť Ravena (bývalé Vinárske závody Topoľčianky), ktorá vlastní vinice aj v Ladiciach. Druhým registrovaným vinohradníkom  – podnikateľom je Michal Beňo, ktorý má dve vinice – jednu Nad hájom, druhú na Tobôlkách. Ročne vyrobí približne 20 000 litrov vína. Z bielych registrovaných odrôd sa zameriava na veltlín, rizling a müller, z červených na frankovku a vavrinec. Hrozno na spracovanie vykupuje aj od menších vinohradníkov. Pravidelne získava finančné prostriedky predajom burčiaku na jarmokoch po celom území Slovenka. Na obrobenie viníc a spracovanie hrozna má všetky potrebné mechanizmy (traktory s pluhmi a plečkami, antikorové a plastové sudy, kade, mlynce, lisy, čerpadlá, zariadenie na fľaškovanie vína), ktoré už nenadväzujú na miestne tradície. Drevené sudy, ktoré vyrábal miestny debnár Kocian, už nepoužíva kvôli ich väčšej náročnosti na údržbu a hygienu, plánuje ich nainštalovať len ako dekoratívne predmety. Dal si vyrezať plastiku sv. Urbana zo slivkového dreva, pre ktorú má pripravený priestor v štíte novostavby rodinného domu. Víno dorába s pomocou rodinných príslušníkov a priateľov, pre ktorých počas oberačiek pripravuje guláš a na záverečné posedenie pečené prasa.
Vinohradníci a združenie záhradkárov organizujú každoročne v januári ochutnávku mladých vín a koncom apríla degustáciu vín v priestoroch kultúrneho domu. Ravena usporadúva degustáciu vín začiatkom mája v kaštieli. V jesenných mesiacoch pri príležitosti závodov v Štátnom žrebčíne, vinohradníci – záhradkári pripravujú spoločne s „plemenármi“ vinobranie, kde sa predáva najmä burčiak. Obľúbený je hlavne biely z Iršai a červený z  Vavrinca. Na predaji sa podieľajú niekoľkí miestni vinári – súkromníci a Ravena. Pre turistov pripravuje prehliadku priestorov vinárskych závodov a ochutnávku vín len Ravena.
Vinohradníctvo vo Velčiciach zďaleka nedosiahlo v medzivojnovom období úroveň topoľčianskeho, zreteľne ovplyvneného vonkajšími vplyvmi, ale zdá sa, že ani ladického aj napriek tomu, že sa pre mnohé rodiny stalo hlavným zdrojom príjmov. Ani do jednej vinice vo Velčiciach a Ladiciach nevedie spevnená cesta. Od dedín sú vzdialené 1-2 km, na cestách sú jamy, po daždi sú osobným autom prakticky neprejazdné. Cesta do vinice vo Velčiciach je od jari 2012 dokonca pooraná hlbokou orbou a v období sucha je prístupná len traktorom alebo terénnym autom. V troch velčických viniciach neexistujú súkromné ani spoločné studne, nie je tam zavedená elektrina. V súčasnosti je funkčných nanajvýš 5 -10 % pôvodných viníc, ostatné sú opustené, zarastené krovím a nepriechodné. Z pôvodne ošetrovaných viníc trčia z divých porastov staré, pováľané drevené, alebo betónové koly. Vo viniciach sa dodnes nachádzajú 3 – 4 pôvodné, tradičné vínne pivnice. Sú kamenné, dvojpriestorové, s valbovou strechou pokrytou škridlou, s vchodom na dlhšej stene. Majú rôzne pôdorysy a veľkosť. Slúžia na odkladanie náradia, oddych, alebo na rodinné posedenia. Tomu zodpovedá aj zariadenie a vnútorné vybavenie, ktoré je podobné ako v topoľčianskych viniciach. Tento stav je v rozpore s údajom z obecnej kroniky, kde sa upozorňuje na vysádzanie nových viníc v medzivojnovom období, spomínajú sa vinohrady na Hôrke a na Doline pri Urbankovi. V Spodnej vinici je hodnotná plastika sv. Urbana.
V Ladiciach je možné spájať vinohradníctvo s cestovným ruchom, alebo s inými rozvojovými aktivitami. Nepochybne, zo všetkých skúmaných obcí tu existujú najlepšie predpoklady. V ladických viniciach na Nitrianskej strane aj na Tekovskej strane (Bársi sór – Bárši šor)je ešte dostatok tradičných vínnych pivníc aj tradične upravených vinohradov, ktoré by mohli prispieť k obnoveniu niektorých starých miestnych postupov (napríklad pre potreby rozvoja vidieckeho turizmu, alebo výrobu dokumentárneho filmu). Pomôckou môžu byť aj archívne dokumenty s tematikou vinohradníctva a muzeálna dokumentácia vínnych pivníc – hospodárskych budov a zbierkových predmetov so sprievodnou druhostupňovou dokumentáciou. Vznikla v súvislosti s výberom vínnej pivnice a akvizíciou artefaktov, súvisiacich s obrábaním viníc, spracovaním hrozna a výrobou vína, do Múzea slovenskej dediny pri SNM v Jahodníckych hájoch, v 2. polovici 20. storočia (Horváth 1986/1, 1986/2). Značná časť viníc je opustená a zarastená ako vo Velčiciach a čiastočne aj v Topoľčiankach, no na rozdiel od nich sú v ladických vinohradoch na Tekovskej strane zachovalé vínne pivnice ako dvojpriestorové budovy s valbovou, zriedkavejšie aj so sedlovou strechou, pokrytou škridlou. Vonkajší otvorený priestor, slúžiaci na prešovanie, sa nazýva šopa – šopólat. Je tu trvalo inštalovaný neprenosný lis, preš – prös. Vchod je v strede užšej steny v šope – podstreší, vytvorenom podopretím prednej časti strechy dvomi prístennými stĺpmi. Ak je stavba rozmernejšia, resp. ak je podstrešie predĺžené, strechu podopierajú stĺpy. Pod šopou vpravo od vchodu je často umiestnený rozmerný dubový vretenový lis, vreteno bývalo obyčajne z hruškového dreva. Z „divej hrušky“ bol neraz vyrobený aj rám. Lisy vyrábali miestni tesári, čo je všeobecne rozšírený jav aj v susedných dedinách. Ak je výnimočne strecha sedlová a štít doštený, pred vchodom tvorí podstrešie podlomenica. Nad vchodom je otvor do podstrešia, kde bývalo uskladnené seno. Dvere sú drevené, plné, doštené, upevnené medzi zárubňami, nad ktorými je drevený preklad. Vo dverách je viacero otvorov – jeden na zamykanie tajným kľúčom, ostatné na pomýlenie zlodejov. Vpravo od dverí vo výške asi 150 cm je v hlinenej stene otvor pre ruku a kľúč s tajným zamykacím mechanizmom, aký mali všetky pivnice ako ďalšie zabezpečovacie zariadenie proti krádeži. Na starých pivniciach sú nad dverami kriedou napísane písmená: GMB (Gašpar, Meňhert, Boltižór). Hájnik tento nápis obnovil vždy v priebehu Štedrého dňa, aby majitelia pivníc vedeli, že ani v tento deň nie sú vinice a viničné objekty bez hájenia.
Do druhej svetovej vojny boli pivnice Ladičanov väčšinou drevené, alebo kamenné. Miestni židia boli majetnejší, dávali si Cigánom vyrábať nepálenú tehlu a pivnice mali murované. Prvým uzatvoreným priestorom je predná pivnica. Je vymurovaná z nepálenej tehly, omietnutá a obielená vápnom. V prednej pivnici je uložený mlynček, nádoby – tunky, kôš na cedenie muštu, kade, šafle, drobný riad, náradie – motyky, tragač na vozenie hnoja, tĺk na pučenie hrozna, vedrá a lieviky. Nadzemná časť druhej miestnosti – zadnej pivnice, kde sú uložené sudy, je vo všetkých starých pivniciach zahĺbená. Pod úrovňou terénu je vymurovaná kameňom, strop má kamennú klenbu. Nad zemou má steny z dubového dreva, postavené zrubovou technikou. Vo viniciach na Nitrianskej strane je niekoľko pivníc zrubových, bez kombinácie s hlinou. Na pozdĺžnej stene v zadnej časti objektu býva jeden malý vetrací oblôčik. Vínne pivnice nad cestou sú orientované priečelím bezprostredne ku komunikácii, pivnice poniže cesty sú postavené niekoľko desiatok metrov od nej, s dverami odspodu. Takmer všetky sú obrastené malinčím a takmer neprístupné. Pri vínnych pivniciach sú lavičky so stolíkom. Spoločná, dodnes funkčná studňa je vyložená lomovým kameňom. V Ladiciach býval celoročný hájnik – pereg a sezónny – szölö paszto, ktorý slúžil len od dozrievania hrozna do oberačiek. V roku 1988 bolo obrábaných ešte viac ako 70% pôvodných viníc a udržiavaných hajlokov. Odvtedy tento počet každoročne klesá. V súčasnosti je udržiavaných už len 10% pôvodných viníc. V roku 2003 bolo oficiálne založené Združenie ladických vinohradníkov, ktorého cieľom bolo pripravovať degustácie vín, zabezpečovať stráženie vinohradov a organizovať exkurzie. Združenie malo vlastný výbor, v prvých troch rokoch aj troch hájnikov – dvoch na Tekovskej strane a jedného na Nitrianskej. Vinohradníci sa však nevedeli dohodnúť na pravidlách vyplácania hájnikov. Výstavy vín a degustácie organizovali v kultúrnom dome, alebo v zasadačke obecného úradu. Najväčšie podujatie sa uskutočnilo v roku 2006, kedy bolo prihlásených okolo 30 vzoriek. Naposledy bola súťaž v roku 2010, kde sa porovnávalo 8 druhov vín. Zo strany vedenia OÚ v Ladiciach záujem o rozvojové aktivity v súvislosti s vinohradníckymi tradíciami (aj o ďalšie projekty) je, ale chýbajú ochotní spolupracovníci. Jeden – dvaja nadšenci sú pri organizovaní takýchto podujatí málo, a iní neprejavujú záujem.     Od roku 2008 v Ladiciach organizujú bohoslužby pri príležitosti sviatku sv. Urbana. Rímsko – katolícke litánie sú striedavo pri sochách sv. Urbana na Nitrianskej a Tekovskej strane. Na litánie prichádzajú majitelia viníc, ale aj iní obyvatelia dediny a obecní funkcionári.

Návrhy rozvojových projektov. K vypracovaniu konkrétnych projektov sú všetky predpoklady, no dôležitý je záujem obcí. V každej je situácia špecifická. V Topoľčiankach turizmus už funguje. Jeho súčasťou je aj vinárstvo, i keď nie na princípe miestnych tradícií. Vzhľadom na súčasný stav viníc a absenciu vínnych pivníc je tvorba projektov skôr samoúčelná. Vo Velčiciach je k rozvojovým projektom minimálny potenciál, hoci ešte existujú zvyšky tradičných viníc a vinohradníckych objektov. Rýchlo však zanikajú a o niekoľko rokov bude situácia podobná ako v Topoľčiankach – bez možnosti revitalizácie pre agroturistiku, prípadne kultúrno-poznávací cestovný ruch. Viniciam chýba potrebná infraštruktúra. Podstatným faktorom je názor vedenia obce: podľa starostu sú rozvojové aktivity na báze tradičného vinohradníctva v najbližších rokoch nereálne. V Ladiciach existujú predpoklady pre využitie tradičného vinohradníctva v rámci miestneho alebo regionálneho rozvoja. Vo vinohradoch sa zachovali aj tradične udržiavané vinice, sú tu vinohradnícke hospodárske objekty (s rozmanitou materiálovou aj konštrukčnou bázou), ktoré zodpovedajú predstavám ich využitia v kultúrno-poznávacom turizme. Vo vínnych pivniciach aj v dedine sa ešte stále nachádza dostatok predmetov na vytvorenie komplexu tradičného zariadenia.
Prvým krokom k realizácii projektu obcou, alebo združením je majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a stavieb, ktoré je v aktuálnych podmienkach, vzhľadom na veľký počet vlastníkov a absenciu finančných prostriedkov, mimoriadne náročné. Podľa miestnych obyvateľov ani v Ladiciach nie je situácia odlišná. Obec neplánuje získať a adaptovať pre potreby turizmu žiadny tradičný objekt. Jedinou rozvojovou aktivitou je predstava starostu, ktorý chce vykopať, vymurovať vlastnú pivnicu a pre potreby degustácie postaviť montovanú chatku. Ak by bol zámer získať a využívať niektorý konkrétny objekt, môže OÚ zadať konkrétnu požiadavku na vypracovanie projektu, ktorý bude reálny. K realizácii projektov nestačí entuziazmus starostu, alebo niekoľkých nadšencov. V Ladiciach začalo fungovať združenie, ktorého činnosť sa utlmuje v dôsledku neochoty členov a ostatných obyvateľov podieľať sa na veciach verejných. Pred niekoľkými rokmi bola snaha elektrifikovať vinice, čo sa neuskutočnilo. Súčasný stav cestných komunikácií nie je predpokladom rozvoja turizmu. Nelegálne skládky komunálneho odpadu popri poľných cestách sa zdajú v porovnaní s inými problémami nepodstatné, ale v prípade akýchkoľvek rozvojových projektov bude aj im potrebné venovať pozornosť.
Potenciál, súvisiaci s vinohradníctvom, sa rýchlo stráca. V prípade záujmu realizovať niektoré ideové zámery tradičného vinohradníctva je možné čerpať v depozitoch a archíve SNM – EÚ v Martine, kde sa nachádza zodpovedajúca písomná a fotografická dokumentácia. V tejto súvislosti sa zvyšuje význam vybudovania miestnej národopisnej expozície.

1. TRADIČNÁ PRÁCA A NÁRADIE VO VINICI
Cieľ: dokumentovať tradičný spôsob pestovania viniča a tradičné pracovné postupy vo vinici v priebehu kalendárneho roka.
Vinica: 5 radov viniča vo vzdialenosti 80 – 100 cm, medzi koreňmi v jednom rade 50 – 80 cm. Šírka vinice je teda približne 3,5 – 4 m. Pri dĺžke 30 m (100 – 120 m2) bude v jednom rade približne 35 – 60 koreňov, vo vinici spolu minimálne 175, maximálne 300 koreňov viniča. Pri cene 1,30 eura za jeden koreň by výsadba stála 225 – 390 eur. Vysadené budú osvedčené miestne odrody, ktoré zabezpečí miestne Združenie vinohradníkov. Vinica bude ošetrovaná tradičnými postupmi. Na jar sa budú korene odhŕňať, vinohradník bude štiepať a ostriť koly – tyčky. Ku koreňom sa nabíjajú ťažkou sekerou s krátkou rukoväťou. Vinica sa okope motykou, ostrihá sa a prúty sa poviažu do zväzkov – uzlov, ktoré budú uložené na okraji vinice a pripravené na odvoz (v dedine sa používajú v domácnostiach na zakladanie ohňa v sporáku). V prípade hnojenia (každých 5 rokov) dovezú do pivnice hnoj na doštenom voze, prípadne iným spôsobom, ale po vinici ho budú roznášať na nosidlách v tvare ohnutého rebríka – tragla, alebo ho rozvezú na drevenom jednokolesovom tragači. Postrekovať sa bude krátkou cirokovou metlou s modrou skalicou a s prísadou vápna. Na viazanie poslúžia natrhané pásy handier, alebo špagát. Vinica sa bude kopať a škrabať – šintovať ručne. Pred oberačkou vinohradníci vygúľajú z pivnice sudy, na špeciálnych stojanoch – koza, bak ich vypláchnu vodou. Hrozno budú oberať do malých dúžkových šafľov a priamo vo vinici vysýpať do veľkej dúžkovej nádoby – díža. V nej nosiči hrozno utlčú pučidlom. Na dlhom drúčiku dížu odnesú do pivnice a obsah vysypú do veľkej kade – kád s obsahom asi 400 l, prípadne do menšej nádoby – tunka (okolo 100 l). V kadi je prútený košík s dnom na cedenie muštu – sólokaš, ktorým sa plnia sudy, uložené v zadnej pivnici na hradách z tvrdého dreva – kantárfa. Mušt sa lieva do suda pomocou dreveného lievika. Hrozno sa môže v prípade potreby mlieť na ručnom mlynci (drevený mlynček na horzno – erlö – EÚ – SNM Martin, inv. č. 48018, č. neg. 142.143). Terkel sa nakladá do lisu – préš. Napriek tomu, že ani najstarší informátori sa nepamätajú na gniavenie hrozna v plátenom vreci, možno pripraviť aj takýto postup, v kadi bosými nohami. V jesennom období vegetačného kľudu budú agátové koly z vinice vybraté a uložené na okraji vinice na stojane za vínnou pivnicou. Potom sa hlavy prihrnú zemou.

2. VÍNNA PIVNICA
Cieľ: adaptovať jednu vínnu pivnicu a zariadiť ju získaným inventárom – nábytkom a náradím, potrebným k obrábaniu vinice a výrobe vína, dokumentovať tradičné zariadenie vinohradníckeho hajloku – dvojpriestorového vinohradníckeho hospodárskeho objektu pôvodne z kameňa, dreva, nepálenej tehly, s vchodom zo štítovej steny, s rohovou konštrukciou krovu, s prístennými stĺpmi na priečelí, s kamenným klenbovým stropom, slamenou sedlovou strechou.
Zariadenie jednotlivých priestorov vínnej pivnice:
Podstrešie – šopa. Pod šopou – pred vstupnú stenu vpravo od vchodu umiestniť veľký drevený lis – pres rámovej konštrukcie s dolným uťahovacím vretenom a lavičku na sedenie.
Pivnica vpravo. Na stenu pod strop zavesiť dvojradovú policu širokú asi 80 cm, do police uložiť niekoľko pohárov, nožnice na strihanie vinice s perom, nože, drevené zátky, drevený mlynček, aké vyrábal Andrej Dubay Baláž v Ladiciach na prelome 19. a 20. storočia (mlynček na hrozno – erlö – EÚ – SNM Martin, inv. č.48018, č.neg. 142.143), dúžkovú kaďu na pučenie a mletie hrozna, dúžkový šaflík – šáf – na nosenie hrozna, aké Ladičania kupovali od debnára Hochšariho z Kostolian pod Tribečom (EÚ – SNM Martin, inv. č. 48019) a rôzne grace na kopanie vinice.
Predná pivnica vľavo. Bak – stojan na umývanie sudov, naň položiť nosidlá na hnoj, drevený tragač, motyka, šinták, niekoľko drevených lievikov, dva prázdne sudy.
Zadná pivnica. Na pozdĺžne hrady po oboch stranách uložiť sudy rôznej veľkosti, do slepého okna položiť svietnik so sviečkou, poháriky na víno, na stenu nad sudy zavesiť lopov.

3. TRADIČNÁ OBERAČKA A SPRACOVANIE HROZNA
Cieľ: rekonštrukcia pracovných postupov súvisiacich s vinobraním s akcentom na archaický spôsob gniavenia hrozna nohami v plátennom vreci. Bude realizovaná pre potreby výroby dokumentárneho filmu. Cieľom dokumentárneho filmu je zachovať pre nasledujúce generácie miestne tradície a trvalo ním doplniť expozíciu ladického etnodomu – národopisnej expozície, aby sa pre hostí vo viniciach aj pre bežných návštevníkov stala atraktívnejšou a poskytovala bohatší materiál aj pre školskú výučbu tradičného spôsobu života v dedinskom prostredí. Technický scenár bude kompletizovaný pri realizácii filmu pomocou opisu pracovných postupov a trojrozmerných predmetov podľa materiálu z terénneho výskumu v roku 2011. Konkrétny postup a potrebné predmety budú zabezpečené po spoločnom stretnutí zástupcov FF UKF v Nitre, zástupcov Združenia vinohradníkov a starších obyvateľov obce. Pri realizácii budú prítomní skúsení vinohradníci. Usmernia študentov katedry muzeológie FF UKF v Nitre, ktorí majú skúsenosti s podobnými projektmi, a tvorcov programu.
Všetky potrebné rekvizity a komparz budú pripravené Združením vinohradníkov. Film bude obsahovať fázy: 1. príprava pivnice, vynášanie a umývanie sudov, kadí a šafľov, lievikov a iného potrebného náradia a nástrojov; 2. oberanie hrozna, pučenie a nosenie hrozna do pivnice; 3. gniavenie hrozna v plátennom vreci bosými nohami v kadi/mletie hrozna na mlynci; 4. ščieranie muštu z kade smaltovaným hrnčekom z prúteného koša, odnášanie muštu v šafli k sudom a lievanie muštu do suda dreveným lievikom; 5. nakladanie popučeného hrozna z kade do prešu, prešovanie, odnášanie muštu a lievanie s pomocou lievika do suda; 6. jedenie vo vinici – na zemi na rozprestretom obruse nakrájaný chlieb, zúčastnení budú jesť kurací perkelt a pečenú hus; 7. rekonštrukcia rebríkového tanca, existujúceho už len v latentnej podobe, ktorý síce nesúvisí priamo s vinohradníctvom, no na želanie starostu obce ho nacvičia podľa tradičnej predlohy členovia miestnej folklórnej skupiny, aby doplnil program vo viniciach a zachoval časť miestnej tanečnej tradície.

4. TRADIČNÉ VINOHRADNÍCTVO V NAŠEJ OBCI
Cieľ: zhromaždiť fotografie so sprievodnou písomnou dokumentáciou o vinohradníctve v obci.
Fotografie predstavujú dokumentáciu primárnej hodnoty, ktorá bude zhromaždená a zachovaná prostredníctvom reprodukcií. Žiaci budú pri hľadaní fotografií, resp. pri vlastnej fotografickej činnosti, nadobúdať bližší vzťah ku kultúrnym tradíciám svojej obce, upevňovať si vedomie lokálnej a regionálnej príslušnosti. Prehĺbia sa medzigeneračné vzťahy, činnosť bude mať význam z hľadiska sebarealizácie jednotlivcov. Vzhľadom na obyvateľstvo maďarskej národnosti budú popisy k fotografiám aj terminológia uvádzané bilingválne, aby sa pre nasledujúce generácie zachovali aj reálie v maďarskom (materinskom) jazyku. Žiaci s učiteľmi postupne zhromaždia dostatok fotografií k vytvoreniu fotoalbumu publikácií s čierno – bielymi a farebnými fotografiami s vinohradníckou problematikou. Fotografie budú radené tematicky (napr.: jarné práce, oberačka, pivnica…), obsahovo (napr.: kopanie vinice, strihanie vinice, viazanie vinice…) aj časovo určené (napr.: apríl 2012). Fotografie získajú z rodinných albumov žiaci miestnej základnej školy pod vedením triednych učiteľov. Skenovanie zabezpečí, podľa vyjadrenia starostu, OÚ. Súčasťou publikácie bude slovník tradičných nárečových výrazov s tematikou vinohradníctva v ladickom nárečí maďarského a slovenského jazyka. Pri všetkých prácach vo viniciach v priebehu kalendárneho roka budú žiaci so svojimi rodičmi získavať aj nový obrazový materiál vlastnou fotografickou činnosťou. Ak má OÚ záujem o zachovávanie a rozvíjanie lokálnych tradícií, vypíše súťaž o najkrajšie fotografie pri všetkých prácach vo viniciach. Fotodokumentácia na úrovni tried aj jednotlivcov bude vyhodnotená pri príležitosti výstavy a degustácie vín, bude súčasťou programu, ktorý pripraví Združenie vinohradníkov v Ladiciach. Najlepšie fotografie budú odmenené a postupne budú dopĺňať materiál o vinohradníctve v našej obci. Za účelom uvedenej aktivity škola požiada o financovanie projektu Nitriansky samosprávny kraj. Prítomný text škola použije ako zdôvodnenie žiadosti.

Záver. Využívanie kultúrneho dedičstva v spoločenskej praxi má viac podôb a ponúka množstvo možností. Jednou z aktuálnych tém v niektorých lokalitách je tradičné vinohradníctvo. V každej zo skúmaných obcí je špecifická existencia prejavov tradičného vinohradníctva a aj predpoklady k jeho premene na kultúrny kapitál. Prítomné návrhy rozvojových projektov predstavujú samostatné aktivity, alebo dopĺňajú a rozširujú už existujúce. Ich zavedenie do praxe by nemalo predstavovať neprekonateľné problémy, závisí od schopnosti a ochoty obecných funkcionárov. Pre spoločenskú prax sa ukazujú ako užitočné projekty spojené s prípravou dokumentárneho filmu a publikáciou so starými fotografiami z rodinných archívov miestneho obyvateľstva. Mali by význam pre výchovu žiakov k miestnym a regionálnym tradíciám, no v prípade Ladíc aj kvôli zachovávaniu a rozvíjaniu menšinovej národnostnej kultúry a materinského jazyka obyvateľov maďarskej národnosti, ktorý je na ústupe kvôli pokračujúcej etnickej asimilácii.

Literatúra a pramene:
BIELY, P.: Tekov 2. Zlaté Moravce 2008.
DRÁBIKOVÁ, E.: Človek vo vinici. Bratislava 1989.
ELIÁŠ, M.: Velčice 1232 – 2007. Národopisná monografia. Martin 2007.
HORVÁTH, S.: Výber objektov ľudového staviteľstva z regiónu Biele Karpaty- Ponitrie pre Múzeum slovenskej dediny. In: Zborník SNM – Etnografia 27. Martin 1986, s. 177 – 219.
HORVÁTH, S.: Charakteristika ľudových zamestnaní a staviteľstva v oblasti Bielych Karpát a Ponitria ako podklad pre výber a zariadenie objektov v Múzeu slovenskej dediny. In: Zborník SNM – Etnografia 27. Martin 1986, s. 119 – 175.
Pamätná kniha obce Velčice, písaná od roku 1934. Archív OU Velčice.
Výskumové správy z výskumu – vinohradníctvo. E. Kahounová, 1963. Ladice: I/G 79, I/G 98, I/G 110, I/G 216, I/G 248, I/G 267, I/G 286; Topoľčianky: I/G 6, I/G 19, I/G 31, I/G 40, I/G 83, I/G 94, I/G 115, I/G 129, I/G 157, 1/G 194, I/G 252, I/G 263; Žitavany: I/G 113, I/G 128, I/G 207, I/G 250. Archív ÚE SAV v Bratislave.