Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Významné posuny v demografii, sociálnej štruktúre, životnom štýle a možnostiach trávenia voľného času výrazne ovplyvnili spôsob života súčasnej generácie. S rastom životnej úrovne a spotreby, skracovaním pracovného času, rozvojom dopravy a masívnym užívaním technológií sa cestovný ruch stal jedným z najrýchlejšie rozvíjajúcich sa sektorov hospodárstva. Ako prierezové odvetvie je do značnej miery ovplyvňovaný všetkými vznikajúcimi trendmi. V súčasnosti sú preferované zážitková dovolenka, zdravý životný štýl, edukačný či dobrodružný aspekt, návrat k prírode, individualizácia dopytu, aktívne trávenie času, dôraz na kvalitu. Mení sa aj sociodemografická profilácia cestovného ruchu. Vyššia miera účasti žien na trhu práce i v rodinnom rozhodovaní, vyšší podiel vzdelaných ľudí, rastúci počet vitálnych seniorov, zmiešané rodiny či vyšší vek pri zakladaní rodiny výrazne menia smerovanie cestovného ruchu a riadenie destinácií u nás i vo svete. V príspevku sa prioritne budeme zaoberať destináciou Poprad (nielen) v kontexte týchto zmien, popíšeme silné a slabé stránky, konkurencieschopnosť, návštevnícku bázu i vývojové perspektívy.

Primárna a sekundárna ponuka cestovného ruchu mesta Poprad. Primárnu ponuku tvorí prírodný a kultúrnohistorický (antropogénny) potenciál krajiny a dopĺňajú ju organizované podujatia. Poprad leží v severovýchodnej časti Slovenska a z administratívno-správneho hľadiska spadá pod Prešovský samosprávny kraj. Nachádza sa v Popradskej kotline v nadmorskej výške 672 m n. m. Zo severu ho obklopuje masív Vysokých Tatier prechádzajúcich do Belianskych Tatier, na východe Levočské vrchy, na juhu Kozie chrbty a hrebene Nízkych Tatier, Hornádska kotlina a Slovenský raj. V dostupnosti mesta sa nachádza aj niekoľko národných parkov. Sú to Tatranský národný park, Pieninský národný park a Slovenský raj. Nachádza sa tu viac ako 100 maloplošných chránených území, pre ktoré môže mesto Poprad predstavovať východiskový bod.

 Klimaticky patrí Poprad do mierne teplej oblasti s priemerným počtom letných dní v roku menej ako 50 (max. teplota 25 º C a viac). Priemerná teplota v januári dosahuje – 3,5 až 6 ºC, júlová teplota 16 až 17 ºC. Hydrologicky leží v povodí rieky Poprad, ktorá odvádza vody prostredníctvom Dunajca do Baltského mora. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje na úrovni 600 – 800 mm. Ku koncu roku 2016 žilo v Poprade cez 50 000 obyvateľov, z toho približne 38 000 priamo v meste, ostatných takmer 12 000 v ďalších 5 mestských častiach. Z dopravného hľadiska je významným cestným i železničným uzlom celej oblasti, s leteckým napojením prostredníctvom letiska Poprad – Tatry.

Centrom Popradu je Námestie sv. Egídia, ktoré lemuje rad meštianskych domov. Priamo v centre sa nachádzajú viaceré kultúrno-historické pamiatky. Historicky najvýznamnejšou časťou je mestská pamiatková rezervácia Spišská Sobota. V mestskej časti Veľká bolo v roku 1876 založené prvé múzeum. Historicky najmladšou časťou sú Stráže, kedysi strážna osada, ktorej dominujú Kostol sv. Jána Krstiteľa a budova radnice. V časti Matejovce vyniká Kostol sv. Štefana s gotickým oltárom z 15. storočia s tabuľovými obrazmi od „Matejovského majstra“. Návštevníci časti Kvetnica môžu využiť náučný chodník, zameraný na prezentáciu lesných vegetačných stupňov Slovenska, krížová cesta, končiaca sa Kaplnkou vzkriesenia, ktorá získala v roku 2017 cenu ARCH 2017, a chodník vedúci na vrch Zámčisko, kde boli nájdené pozostatky pravekého hradiska. Zámčisko je lokalitou často vyhľadávanou fotografmi. V severnej časti je situovaný poľovnícky zverník na výmere 21 ha s chovom muflónov a diviačej zveri. Ku kultúrnym zariadeniam patria Dom kultúry, Tatranská galéria, Podtatranská knižnica, Podtatranské múzeum, Podtatranské osvetové stredisko, kiná Tatran a Cinemax, divadlo Commedia, expozícia Aurela Viliama Scherfela vo Veľkej a Štátny archív v Spišskej Sobote. Medzi organizované podujatia patria Medzinárodný festival horských filmov, Popradské kultúrne leto, Popradská hudobná jeseň, Rallye Tatry, Noc múzeí a galérií, Poprad v pohybe, Podtatranský polmaratón, Majstrovstvá sveta v hokeji do 18 rokov, Svetová liga FIVB v Poprade alebo Poprad Tatry Challenger Tour. Raz ročne sa koná aj medzinárodné športové podujatie Simply The Best, ktoré je zamerané na bojové športy.

Z hľadiska sekundárnej ponuky (supraštruktúry, infraštruktúry CR a všeobecnej infraštruktúry) je mesto pomerne dobre vybavené. Disponuje 2800 lôžkami v hromadných ubytovacích zariadeniach, z toho v 15 hoteloch, 29 penziónoch, 22 zariadeniach ubytovania na súkromí a 3 turistických ubytovniach. Podľa štatistických výsledkov dosiahla v roku 2016 miera využitia ubytovacích kapacít 32 %. V Poprade sa ubytuje 11 % návštevníkov Prešovského kraja. Čo sa týka stravovania, je tu viac ako 90 zariadení s kapacitou cez 2800 miest, z toho 55 reštaurácií, 17 pizzerií, 1 koliba a 18 zariadení rýchleho občerstvenia. Nachádza sa tu aj niekoľko športových, regeneračných a oddychových zariadení. Najnavštevovanejším z nich je termálny aquapark AquaCity Poprad s kapacitou 7000 miest, kde sú umiestnené vonkajšie aj vnútorné relaxačné bazény s atrakciami, plavecký 50 m bazén, 3 hotely a najmodernejšie kongresové centrum v regióne. Z pohľadu cestovného ruchu sú zaujímavé aj zimný štadión HK Aquacity ŠKP Poprad, Národné tréningové centrum futbalového zväzu a viacúčelová športová hala Aréna Poprad.

Riadenie cestovného ruchu v destinácii. V manažmente destinácie Poprad v súčasnosti pôsobia viaceré subjekty. Prvým z nich je samospráva mesta Poprad, ktorú zastupuje oddelenie Strategického rozvojového manažmentu. Zabezpečuje marketingovú stratégiu, analýzy, štatistický zber a koordináciu aktivít. V spolupráci s organizáciami vo svojej pôsobnosti stanovuje stratégiu cestovného ruchu, vytvára produkty a zabezpečuje množstvo nosných podujatí. Mesto Poprad okrem toho zriadilo samostatnú Mestskú informačnú kanceláriu Poprad, ktorá je členom AICES. Podieľa sa na tvorbe marketingovej a komunikačnej stratégie mesta v oblasti cestovného ruchu. Poskytuje komerčné doplnkové služby a zabezpečuje informačný servis inštitúcií a podnikov smerom k návštevníkom aj k miestnemu obyvateľstvu. Počas letnej turistickej sezóny má MIK Poprad vytvorenú vlastnú pobočku aj v priestoroch Podtatranského múzea v Spišskej Sobote. V zákazníckom centre železničnej stanice Poprad-Tatry je v spolupráci so ŽSSK zriadený Infopoint pre návštevníkov. Mesto Poprad je členom OOCR Vysoké Tatry, ktorá zabezpečuje marketingovú stratégiu regiónu, administruje produktový balík (Tatry Card), realizuje vlastné produkty a rozvíja doplnkovú infraštruktúru. Spoločné aktivity OOCR sú zamerané prioritne na publikovanie pravidelných tlačovín a bedekrov, spoločnú účasť na výstavách a veľtrhoch, organizovanie infociest.

Základným východiskom pre prospešné, kontinuálne a systematické vedenie destinácie sú rozvojové plány a koncepcie. Samospráva má dobre spracovaný Program rozvoja mesta Poprad na roky 2016 – 2022 s výhľadom do roku 2040. Ďalším riadiacim dokumentom, ktorý zastrešuje aj mesto Poprad, je Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja 2014 – 2020 a Stratégia destinačného marketingu Prešovského samosprávneho kraja. Všetky dokumenty sú pomerne cenným príspevkom k riadeniu cestovného ruchu v destinácii. Pre svoju propagáciu využíva Poprad viaceré distribučné kanály. Návštevnícky orientovanou platformou je www.visitpoprad.sk, obyvateľom skôr slúži webová stránka www.poprad.sk. MIK Poprad spravuje FB profil pod názvom VisitPoprad.sk, kde prezentuje novinky v oblasti cestovného ruchu a pozvánky na podujatia. Mesto administruje samostatnú FB stránku Poprad – oficiálna stránka mesta a spravuje svoj profil aj na sociálnych sieťach Twitter, Youtube a Instagram. Okrem toho sú k dispozícii aj tradičné printové materiály, v ktorých sú prezentované história, kultúra, šport, a to v slovenskom, anglickom a ruskom jazyku. Mesto vydalo produktové letáky v SJ a AJ aj k produktom „Objav Poprad z autobusu“ a „Turistický vyhliadkový vláčik“.

Konkurencieschopnosť cestovného ruchu v destinácii. V sektore cestovného ruchu v súčasnosti pôsobí v okrese Poprad približne 318 subjektov v podnikateľskom sektore a 520 živnostníkov. Počas roka 2016 navštívilo mesto podľa ŠÚ SR viac ako 82 000 návštevníkov. MIK Poprad zaznamenala 51 372 návštevníkov s počtom prenocovaní 181 139. Návštevnosť mesta navyšuje predovšetkým organizácia kultúrnych a spoločenských akcií nadregionálneho významu.

Tabuľka 1: Počet prenocovaní a vybratej dane v období 2012 – 2016

Zdroj: štatistické údaje MIK Poprad

Návštevnícke segmenty sú v destinácii pomerne stabilné a dlhodobo etablované. Jadro tvoria obyvatelia Prešovského regiónu, nasledujú návštevníci Tatier, tranzitní návštevníci, poľská klientela a návštevníci z ostatných krajín. Značná časť návštevníkov sa opätovne vracia. Rastúci podiel návštevníkov trávi v Poprade viac ako jeden deň, najčastejšie počas víkendových pobytov. Negatívnym aspektom je skutočnosť, že vysoký počet návštevníkov navštívi cielene len AquaCity bez centra mesta. Podobné zistenia boli u návštevníkov Tatier, ktorí nevideli dôvod navštíviť Poprad. Najviac uskutočnených návštev Popradu bolo v prípade nepriaznivého počasia, keď hostia hľadali alternatívny program. Tu môže zohrávať úlohu aj obchvat mesta, ktorý na jednej strane urýchľuje dopravu, na druhej strane odvádza návštevníkov do atraktívnejších destinácií, navyše tu celkom absentuje propagácia mesta popri ceste a na dopravných uzloch.

Globálna pozícia mesta Poprad na trhu cestovného ruchu sa teda v súčasnosti nachádza niekde na strednej úrovni. Mesto disponuje pomerne atraktívnou ponukou, jej veľká časť však stále zostáva nezhodnotená. V prípade tejto destinácie zohráva dôležitú úlohu poloha a konkurenčné destinácie, ktoré vytvárajú zároveň pozitívny i negatívny rámec pre jej rozvoj. Geografické konkurenčné vplyvy sa prejavujú predovšetkým v týchto tendenciách: a) dostredivosť regiónu Tatier v prípade zahraničných návštevníkov; b) vnútorná konkurencia v rámci Prešovského a Žilinského kraja, najmä rivalita Tatier, Liptova a Spišu. Podľa väčšiny prieskumov je Poprad tradične chápaný ako mesto – zázemie či východiskový bod, priamo či nepriamo spojený s Vysokými Tatrami. Napriek tomu sú tu prítomné určité atraktivity, ktoré môžu túto „nálepku“ čiastočne zmierniť a vybudovať imidž destinácie na vlastnej ponuke – otázne je, či ich dokážu destinační lídri plne zhodnotiť.

Miestne historické pamiatky sú spojené s históriou Spiša a sú známe najmä obyvateľom Prešovského kraja. Návštevnícky potenciál má predovšetkým Kostol sv. Egídia, Podtatranské múzeum, Tatranská galéria, Spišská Sobota a Kostol sv. Juraja. Predstavujú však skôr klasický produkt cestovného ruchu, ľahko zameniteľný za alternatívnu ponuku v širšom regióne (hrad Stará Ľubovňa, Spišský hrad, Bardejov, Kežmarok, Spišská Kapitula, Košice, Spišská Nová Ves a Levoča). Popradu chýbajú výraznejšie pamiatky nadregionálneho významu so silným marketingom. Je potrebné vytvoriť zaujímavý komplexný produkt zložený z pamiatok prepojených príbehom, doplnený tematickými podujatiami a zážitkovou filozofiou. Kultúra by mohla byť jedným z pilierov rozvoja. Kultúrna ponuka je v meste Poprad síce bohatá a rôznorodá, no tento aspekt súčasne vnáša značný chaos do jej propagácie. Odporúčame preto zvoliť jedno či dve nosné podujatia (napr. Festival horských filmov, Popradské leto, Made in Slovakia) a podporiť ich masívnou kampaňou, spojenou s budovaním imidžu destinácie.

Šport a rekreácia a ich previazanosť na cestovný ruch v Poprade sa prejavuje v niekoľkých rovinách. Športové udalosti (hokejové, futbalové zápasy, medzinárodné turnaje) sú výbornou príležitosťou na prilákanie návštevníkov. Vhodné podmienky pre športovo-rekreačné aktivity sa sústreďujú v tzv. Grébparku, kde sa nachádza Národné tréningové centrum SFZ s potenciálom pre tréningové aktivity v medzinárodnom meradle. AquaCity Poprad je vhodným príkladom žiadanej kombinácie relaxu, športu a zábavy blízko vysokohorského prostredia. Výrazná konkurencia aquaparku je lokalizovaná vo vnútri regiónu (Bardejovské kúpele, wellness v Tatrách, kúpele Vyšné Ružbachy), ako aj v rámci susedných regiónov (Aquapark Tatralandia, Bešeňová, Thermal Park Vrbov), preto je potrebné jeho stabilnú pozíciu na trhu neustále posilňovať.

Gastroturizmus predstavuje v súčasnosti strategický prvok cestovného ruchu a významný nástroj marketingovej komunikácie. Návštevníci zo zahraničia jednoznačne majú záujem ochutnávať miestne špeciality. Hoci sa v okolí Popradu špecifický pokrm pre tento región nedochoval, je možné vychádzať aj zo skutočnosti, že kopíroval tradičnú slovenskú kuchyňu, ktorú tvorili halušky, pirohy, tvaroh, ovčie syry, bryndza, strukoviny, mlieko či kapusta. Založenie gastronomického festivalu by mohlo byť prvkom, ktorý dokáže do mesta prilákať hostí, a to najmä mimo hlavnej letnej a zimnej sezóny. Predpokladom úspešneho gastronomického festivalu je hlavne kvalitný produkt, preto by bolo vhodné spolupracovať najmä s regionálnymi producentmi potravín, resp. s miestnou organizáciou Slowfood Tatry. Okrem gastroturizmu zažíva na Slovensku miernu renesanciu aj cykloturistika. Na bicykli je možné dostať sa z Popradu priamo do Vysokých Tatier a Slovenského raja a východnej časti Nízkych Tatier (Kráľova hoľa).

 Komparatívna výhoda zohráva dôležitú úlohu pri rozhodovaní návštevníkov a mala by zostať pevnou súčasťou strategickej ponuky mesta. Destinačné organizácie by sa mali usilovať o budovanie potrebnej infraštruktúry, motivovať zariadenia k splneniu špecifických podmienok cyklistov a zapojeniu do systému cyklobusov.

Swot analýza. Destinácia Poprad disponuje viacerými silnými stránkami, no má aj svoje problematické aspekty a ohrozenia. Medzi pozitívne atribúty patria zaujímavá geografická lokácia, komplexná dopravná sieť a dostupnosť, blízkosť atraktívnych regiónov, prihraničné umiestnenie blízko Poľska a Ukrajiny, dostatok ubytovacích kapacít primeranej kvality a priaznivé cenové relácie. Prítomné nedostatky sú predovšetkým výsledkom nejasnej pozície na trhu cestovného ruchu, slabo rozpoznateľnej značky a nedostatočne zhodnotených možností pre rozvoj. Silné a slabé stránky, príležitosti a ohrozenia sumarizuje tabuľka 2.

Tabuľka 2: SWOT analýza destinácie Poprad

Zdroj: vlastné spracovanie (2017)

Rozvojové perspektívy destinácie Poprad. Okrem existujúcej ponuky sú v Poprade prítomné aj dosiaľ nerozvíjané perspektívne oblasti. Poprad má potenciál na rozvoj zážitkovej turistiky, ktorá dnes patrí k hlavným trendom cestovného ruchu. Hoci súčasná ponuka mesta v tomto sektore nie je jasne definovaná, pripravujú sa už projekty, ktoré by mali túto zložku výrazne posilniť. Pre zážitkové produkty sú využiteľné prehliadkový autobus (doubledecker č. 8) s audiovizuálnym sprievodcom, prehliadky turistickým vláčikom, Aquacity Poprad, no aj blízka rekreačná oblasť Kvetnica, vhodná napr. na tvorbu zážitkových programov v prírode či nadväznosť na oživenie tradície baníctva. Kongresová turistika je ďalšou sférou, ktorá má v Poprade primerané zázemie na rozvoj (dopravná dostupnosť, dostatočná ubytovacia a stravovacia kapacita, lokálna gastronómia, prítomnosť medzinárodného letiska). Najväčšie zasadacie kapacity majú MsÚ Poprad (930), AquaCity Poprad (90), Hotel Satel (80), NTC (70). Pri dostatočnom lobingu má mesto predpoklad stať sa vyhľadávaným kongresovým centrom pre menšie a stredné akcie. Organizovaná turistika má v Poprade, vďaka jeho polohe a tradícii, dobrú východiskovú pozíciu. Existuje tu predpoklad na organizovanie väčších eventov, pripravovaných organizáciami, ako napríklad Klub slovenských turistov či Slovenský cykloklub. Tradícia Festivalu vysokohorských filmov a slušná sieť cyklotrás môžu tento trend podporiť a budovať imidž destinácie na spojení s vysokohorskou turistikou a cyklistikou. V tomto kontexte by opäť pomohlo zaradenie Kvetnice do ponuky mesta, keďže tvorí vhodný protiklad k súčasným preľudneným a vyčerpaným horským lokalitám. Je prirodzené, že súčasnú i perspektívnu ponuku destinácie Poprad na trhu cestovného ruchu je potrebné segmentovať a hierarchizovať podľa významu. Niektoré prvky sú využiteľné v národnom či medzinárodnom meradle, iné nadobúdajú skôr regionálny význam. Tento aspekt je potrebné zohľadniť aj pri správnej komunikácii a cielení produktov. V tabuľke uvádzame navrhovanú štruktúru nosných a vedľajších produktov destinácie Poprad.

Tabuľka 3: Hierarchizácia ponuky destinácie Poprad

 Zdroj: vlastné spracovanie (2017)

Na základe predchádzajúcej analýzy ponuky a potenciálu možno stanoviť základné turistické línie pre mesto Poprad. Nasledujúce 4 marketingové koncepty predstavujú budúce kľúčové piliere rozvoja CR v meste Poprad.

Poprad – mesto pohybu a relaxu medzi horami (udržanie a rozvoj športovej tradície a vybudovanie pozície športovej a relaxačnej destinácie);

Poprad – mesto zážitkov s priateľmi (Popradčania sú známi svojou pohostinnosťou, mesto je vnímané ako otvorené, bezpečné a priateľské, perspektívou je zapojenie obyvateľov a podnikateľov do cestovného ruchu a vytvorenie priestoru pre stretávanie rodín, priateľov či firemné stretnutia);

Poprad – kultúrne mesto pod Tatrami (mesto Poprad je kultúrnym centrom Tatransko-podtatranského regiónu a vytvára priestor na stretávanie obyvateľov a návštevníkov podujatí zameraných na zmyslové zážitky v oblasti kultúry a histórie);

Poprad – mesto tradičných chutí a poznávania (záujem o poznávanie mesta prostredníctvom ponuky lokálnej gastronómie – ponuka súkromných výrobcov piva v spojení s lokálnymi jedlami v miestnych tradičných reštauráciách)

Druhou úrovňou marketingových aktivít destinácie Poprad je okrem inovácie ponuky stimulácia dopytu. Ambíciou je nasmerovať dopyt do destinácie a udržať návštevníkov čo najdlhšie prostredníctvom konkrétnych produktov určených pre jasne definované segmenty. Pre mesto je mimoriadne dôležitá komunikácia v rámci regiónu, nakoľko ten atrahuje dostatočný počet návštevníkov. Hostia však musia mať dôvod navštíviť mesto ako samostatný cieľ. Vhodnou cestou sa javí uspokojovanie potrieb návštevníkov z regiónu Tatier po špecifických službách (kultúra, kúpanie, spoločenské akcie, festivaly, gastronómia, podujatia, nakupovanie, história). Keďže marketingová komunikácia orientovaná na zahraničného hosťa je finančne náročná, odporúčame zvážiť spoločnú propagáciu v rámci propagácie Slovenska v spolupráci s MDVRR SR a MZVaEZ SR.

Záver. Poprad ako destinácia cestovného ruchu má svoje silné stránky i problematické aspekty. Jeho východisková poloha k trom najväčším slovenským atrakciám (Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Slovenský raj), množstvo výraznejších atraktivít v okolí (Ľubovniansky hrad, Spišský hrad, Levoča) sa môžu – pri dobrom destinačnom manažmente – stať zaujímavou konkurenčnou výhodou. Destinačné organizácie, najmä samosprávu mesta, však čaká ešte množstvo úloh. Jednoznačne je potrebné vybudovať prepojenie mestských častí a ich pamiatok s centrom mesta infraštruktúrou pre peších a cyklistov. Mestu chýba zadefinovaná značka, jasne komunikovaná ponuka a tzv. turistické magnety, ktoré by dokázali prilákať tranzitných hostí a návštevníkov z Tatier. Poprad môže postaviť svoju stratégiu práve aj na meniacich sa trendoch správania sa turistov počas ich pobytu v Tatrách (pokles významu tradičnej turistiky, nárast záujmu o eventy, relax a wellness, leisure time aktivity atď.). Pri splnení týchto podmienok sa Poprad môže stať turistickým centrom regiónu Tatier, hlásiacim sa k historickému odkazu a tradíciám, ponúkajúcim zážitky a eventy, mestom, ktoré je priateľské k obyvateľom i návštevníkom.

Literatúra a pramene:

1. GAŠPAR, J. – MAČUTA, R. – ŽIŠKA, D. 2006. Poprad. História mesta na starých

     pohľadniciach 1256 – 2006. Region Poprad, ISBN 9788096938186.

2. KOLEKTÍV. 1998. Dejiny Popradu. Košice: Oriens, ISBN 80-88828-12-0.

3. LICHNER, D. 2013. Električkou cez Tatry. Vydavateľstvo Edis, ISBN 978-80-554-0780-7.

4. PAPRČKA, M. – NADAŠIOVÁ, S. 2017. Poprad z neba. CBS 2017, ISBN 978-80-8144-

     166-2.

5. RUSNAK, E. 2005. Spiš mini. AB Art press, ISBN 80-88817-17-X.

6. Program rozvoja mesta Poprad na roky 2016 – 2022 s výhľadom do roku 2040. Dostupné

     na internete: https://www.poprad.sk/program-rozvoja-mesta-poprad.phtml?id3=4847.

7. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja

     na obdobie 2014 – 2020. Dostupné na internete: https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/kompetencie-psk/regionalny-rozvoj/phsr-psk-2014-2020/.

8. Stratégia destinačného marketingu cestovného ruchu Prešovského samosprávneho kraja.

     Dostupné na internete: https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/projekty/rop-2007-

     2013/vybavenost-uzemia/strategia-destinacneho-marketingu-cestovneho-ruchu-

     psk.html.

Informátor: Valetnín Hadzima (1994)